Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/286/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200042
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116200042.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu A. P., nar. X.X.XXXX,
D., D.. O. XX, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Košice, Urbánkova 1562/6,
Košice, proti žalovanej Z., s.r.o., so sídlom I., Z. XX, U.: 35807598, o vydanie bezdôvodného obohatenia
a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 17C 1/2016-60 z
31.3.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 680 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere č. 904600198
uzavretej dňa 5.9.2012 medzi žalobcom a žalovanou v bode 10: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane
poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky
tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je
uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny

zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou“ je neplatná pre jej neprijateľnosť. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 273,53 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na
účet právnej zástupkyne žalobcu. Posledným výrokom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu
súdny poplatok za návrh vo výške 140 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním a po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 -

4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa
§ 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/ § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch mal preukázané, že účastníci konania dňa 5.9.2012 uzatvorili zmluvu o úvere, na základe
ktorej žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 700 € a tento sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 680 €, spolu teda zaplatiť čiastku 1.380 €. Predmetný poplatok bol
tvorený súčtom úroku z omeškania vo výške 226,66 € a administratívnych nákladov za vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojených vo výške 453,34 €. Táto

zmluva je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, pri uzavretí ktorej žalovaná konala v rámci predmetu
svojej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel ako fyzická osoba. Zmluva bola vopred
pripravená žalovanou na predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu.
Súd konštatoval, že vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy, na tzv. formulárový typ zmluvy, kedyspotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na prejednávaný právny
vzťah aplikovať ust. § 52 a nasl. o ochrane spotrebiteľa. Zdôraznil, že podľa § 54 ods. 1 OZ ako
aj § 52 ods. 2 OZ na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne

použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.4.2015, sp. zn. 3 M Cdo 14/2014
podľa ktorého sa toto novelizované ustanovenie OZ vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou (1.5.2014). Preskúmaním zmluvy o úvere uzavretej účastníkmi 5.9.2012 zistil, že zmluva
nemá všetky náležitosti zmluvy o spotrebnom úvere. V prvom rade súd poukázal na to, že v úverovej

zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“), ktorá predstavuje celkové
náklady spojené s úverom, a do jej výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj výška
ostatných poplatkov spojených s úverom a pre spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keďže mu umožňuje
najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých spotrebiteľských úverov. RPMN musí byť presne určená
už v zmluve o úvere. Pre chýbajúcu RPMN sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, teda z takto poskytnutého úveru mala žalovaná ako veriteľka nárok len na vrátenie

skutočne ňou poskytnutého úveru t.j. úveru vo výške 700 € a zmluva je v časti dojednania poplatku vo
výške 680 € neplatná pre rozpor so zákonom. Súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca
uhradil žalovanej celkove sumu 1.380 €, teda žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu,
preto je povinná obohatenie vydať. Žalobe ako dôvodnej preto súd vyhovel. Súd dodal, že podľa § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
V danom prípade bola podľa výpočtov súdu RPMN 305,73 %, pričom podľa súhrnných informácií o

údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2012 zverejnených MF SR
31.7.2012 bola u novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bez zabezpečenia do 1.500 € splatných
do 12 mesiacov priemerná RPMN 40,87 %. Z toho je zrejmé, že dojednaná odplata podstatne (vyše
sedemnásobne) prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch, a preto je i pre rozpor s citovaným zákonným ustanovením i s dobrými mravmi

jej dojednanie neplatné. Súd ďalej dospel k záveru, že žaloba je dôvodná aj pokiaľ ide o vyslovenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v článku 10 Všeobecných podmienok. Konštatoval, že
Všeobecné podmienky, ktorých súčasťou je článok 10 boli vopred pripravené žalovanou a je zjavné,
že nebolo možné meniť ich obsah. Už len z tohto dôvodu nemôže ísť o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku. Obsahom uvedeného článku Všeobecných podmienok je uznanie dlhu zo strany

dlžníka. Takto formulovaná podmienka zhoršuje zmluvné postavenie spotrebiteľa, pričom podľa § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Ďalej súd
poukázal na to, že predmetné vyhlásenie o uznaní dlhu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že bez vedomia spotrebiteľa zakladá 10
ročnú premlčaciu dobu a tým, že dlžník uznáva dlh, ktorého splatnosť nastane až v budúcnosti už pri
uzavretí zmluvy. Uznanie dlhu, ktoré obsahuje predmetný článok, súd posudzoval aj podľa ustanovenia
§ 558 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zákon v prvom rade uznaniu dlhu predpisuje obligatórne
písomnú formu. V prejednávanej veci Všeobecné podmienky nie sú podpísané žalobcom, a preto

podľa názoru súdu nie je dodržaná písomná forma uznania dlhu z jeho strany. Podmienka písomnosti
nemôže byť dodržaná len odkazom v zmluve. V súvislosti s uvedeným súd uviedol, že Všeobecné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať ustanovenia technického a vysvetľujúceho
charakteru. Naopak nemajú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a

malým písmom napísanej forme skryl dodávateľ ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o
ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, nepočína si
v právnom vzťahu poctivo a takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené
súd určil, že zmluvná podmienka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 10:
"Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj je ako

neprijateľná neplatná.

3. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech náhradu trov za 3 úkony právnej služby, spolu vo výške 273,53 €.4. Napokon žalovanú zaviazal aj na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 140 €, pretože žalobca bol
v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov (§ 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992

Zb.) a v konaní bol v celom rozsahu úspešný.

5. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. b/, d/, f/ O.s.p., navrhla zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť rozsudok a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietala, že žalobcom predložená zmluva o úvere nie je

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného
zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Navyše zmluva
sa uzatvárala podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako tzv. nepomenovaná zmluva. Zmluva o
úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm.
d/ Obch. zákonníka). Z uvedeného teda vyplýva, že v tomto prípade nebolo potrebné uviesť výšku
RPMN. Žalobca si pri podpise zmluvu prečítal a svojim podpisom potvrdil, že so zmluvou súhlasí,

a teda súhlasí s výškou poplatku spojeného s poskytnutím úveru. Žalovaná uviedla, že žalobcom
tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa článku 9 ods. 10 novelizovaného zákona o spotrebiteľských úveroch sa totiž „veriteľovi
zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie,
evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený

spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského
úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet
podľa § 708 až § 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie
je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa“.
Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu

úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch prípustný. Ďalej uviedla, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere.
Dohoda o výške úrokov nemusí byť v zmluve obsiahnutá, pretože zákon má dispozitívne pravidlo v
§ 502 Obch. zákonníka (PELIKÁNOVÁ, I.: Komentář k obchodnímu zákonníku, 4. díl, Praha: Linde

1997, s. 375). Ak bol v zmluve dojednaný úrok tak neprimerane vysoký, že by odporoval zásadám
poctivého obchodného styku, nepožíval by úrok presahujúci výšku zodpovedajúcu tomuto styku právnu
ochranu (KOPÁČ, L.: Obchodní kontrakty, II. díl, Praha: Prospektrum 1994, s. 464). Zdôraznila, že v
čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa
ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov.

Možno teda vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu, obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom

v primeranosti odplaty znáša žalobca, ktorý musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy
išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými
subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov, tak ako žalovaná. Žalovaná v tejto súvislosti
poukázala na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú
výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je

u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované
pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s
osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v
porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie,
ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je

logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými
veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky
je nutné zistiť, ako výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade
zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12
Cmo 95/2005 publikované v Švestka, J. Spáčil, J. Škárová, M. Hulmák, M. a kol. Občanský zákonník

I. § 1 až 459, Komentář. 2. vydání. Praha: C.H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že
ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR). Žalovaná tiež namietala
nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože toto nie je odôvodnené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157ods.2O.s.p.anestotožnilasaanispovinnosťouuhradiťsúdnypoplatok,pretoževovecinebolodoposiaľ
vydané právoplatné rozhodnutie.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že mu bola predložená zmluva o úvere v zmysle § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, ktorá svojou povahou a účelom vylučovala použitie zákona o spotrebiteľských
úveroch, keďže sa v zmysle bodu 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru mala spravovať
výlučne Obchodným zákonníkom. Úprava poskytnutia finančných prostriedkov bola zahrnutá do zmluvy,

ktorej povaha a účel umožnili obídenie zákona o spotrebiteľských úveroch, v predmetnej zmluve boli
použité podmienky, ktoré vylúčili aplikáciu ustanovení zákona vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery
a ktoré ako rozhodné právo k spotrebiteľskej zmluve stanovovali Obchodný zákonník, čím bol porušený
zákaz vyplývajúci z § 9 ods. 7 a 8 zákona o spotrebiteľských úveroch. Následkom tohto konania mu
bola predložená zmluva, v ktorej chýbali náležitosti ako úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ročná
percentuálna miera nákladov (ďalej RPMN), priemerná RPMN, názov a adresa príslušného kontrolného

orgánu a taktiež neboli zabezpečené práva spotrebiteľa v zmysle § 13 (právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere) a § 16 (splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Citujúc ust. § 52 ods. 1, 2 a § 53 ods. 1, 2 uviedol, že predmetná zmluva
má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 o

spotrebiteľských úveroch. Nesporne žalovanej zo zmluvy vznikol nárok len na úhradu istiny vo výške 700
€, teda úver bol bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na porušenie ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 (§ 11
ods. 1 písm. a/ zák. 129/2010 Z.z.). Žalobca si bezdôvodné obohatenie uplatnil vo výške rozdielu medzi
poskytnutým úverom 700 € a zaplatenou čiastkou 1.380 €, teda 680 €. Zmluva, ktorou bol žalobcovi
poskytnutý úver vo výške 700 € obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 453,33 €. Čo obsahuje

uvedený poplatok je bližšie špecifikované v článku 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z
ktorého vyplýva, že predmetný poplatok je tvorený z úroku a z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy, bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto nákladov. Administratívny poplatok za
spracovanie zmluvy predstavuje v uvedenom prípade celkovo sumu 453,33 € (2/3 poplatku 680 €). V
súvislosti s takto stanoveným poplatkom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

18Co/109/2011 z 21.11.2012, z ktorého vyplýva, že zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá
okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a
v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok však možno považovať za neprijateľnú
podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne
v prospech dodávateľa. Neprijateľnosť poplatkov konštatuje aj Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu

v Karlsruhe z 03.05.2010 č.k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom uvedený súd konštatuje, že poplatky za
spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.4.2017 o 12.45 hod., v

pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 20.4.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,
3 a § 378 ods. 1 CSP.

9. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 5.5.2016, t.j. za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku, a preto Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací posudzoval odvolanie
z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho
procesného poriadku (t.j. Občianskeho súdneho poriadku).

10. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

ktorý platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§
470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP).11.Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúd vcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O.s.p.) alebo že by na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ CSP (v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. b/
O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Z obsahu odvolania žalovanej možno vyvodiť odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/
O.s.p., teda že t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

16. Nesprávny procesný postup znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, sa vo všeobecnosti rozumie taký

postup súdu, ktorým znemožňuje strane realizáciu konkrétnych procesných práv priznaných jej Civilným
sporovým poriadkom (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie Občianskym súdnym poriadkom) za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej
súdnej praxe k takémuto postupu môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale
aj rozhodnutím samým. Takáto vada konania je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý súdny proces.

17. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozsudku, keďže ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

19. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právnehopredpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový
stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový

stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o
právach a povinnostiach účastníkov konania).

21. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľkou nie sú dôvodné.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ak dospel k
záveru, že predmetná úverová mala charakter spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. d/ zákona
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, že v dôsledku chýbajúcich obligatórnych
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov
podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z., že zmluva je v časti dojednania poplatku vo výške

680 € neplatná pre rozpor so zákonom a s dobrými mravmi. Správne súd prvej inštancie posúdil nárok
žalobcu ako nárok z bezdôvodného obohatenia.

23. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne len ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Základným predpokladom

vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu
jehomajetkudošlovrozporesprávomuznanýmidôvodmi.Dôvodoexistenciibezdôvodnéhoobohatenia
nastraneobohatenéhomusíponúknuťpostihnutý,ktorýžalobounasúdežiadaovydaniebezdôvodného
obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len

to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov.

27. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaná v prospech žalobcu titulom
predmetného úveru vyplatila čiastku 700 €, pričom žalobca v prospech žalovanej poukázal úhradu vo
výške1.380€.Zatejtosituáciesprávnepostupovalsúdprvejinštancie,akzaviazalžalovanúkzaplateniu

sumy 680 € predstavujúcej jej bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

28. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd určil, že zmluvná podmienka
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere č. 904600198

uzavretej dňa 5.9.2012 medzi žalobcom a žalovanou v bode 10 je neplatná pre jej neprijateľnosť.

29. K námietke žalovanej, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa základné atribúty, odvolací súd
uvádza nasledovné:

30. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. ( ktorý bol účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a podľa
ktorého súd postupoval), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Povinnosť
súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a
spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý
predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovýmizisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3.
júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

31. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, keď súd v ňom vysvetlil, ktoré
skutočnosti ne/mal preukázané, z akých dôkazov vychádzal a ako vec skutkovo a právne posúdil a dal
jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované ustanovením §

157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania prvoinštančného súdu.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny. Ako vecne správny potvrdil i súvisiaci výrok o trovách konania a povinnosti
zaplatiť súdny poplatok.

33. O nároku o náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi proti
žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli podaním vyjadrenia k odvolaniu.
O výške priznaného nároku trov odvolacieho konania žalobcovi proti žalovanej rozhodne súd prvej

inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).