Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609211748
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7609211748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne D. D., narodenej XX. N. XXXX,
bývajúcej P. L., L. W. XX/XXXX, proti žalovaným 1. O. H., narodenému X. G. XXXX, bývajúcemu P.
L., L. W. XXXX/XX, 2. M. H., narodenej XX. N. XXXX, bývajúcej P. L., L. W. XXXX/XX, 3. Spišskej
katolíckej charite Spišská Nová Ves, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Jesenského 5, 4. Tatra banke,
akciovej spoločnosti, Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, o zriadenie vecného bremena,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28. septembra 2015
č.k. 5C/86/2009-204 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa
28. septembra 2015 č.k. 5C/86/2009-204 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zriadenia, v
prospech každého vlastníka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Spišská Nová Ves,
zapísanejnalistevlastníctvač.XXXX,atorodinnéhodomuč.súp.XXXXnaparceleč. 8254/1-vecného
bremena,atobezodplatnéhoprávaprechodubezobmedzeniapeši,osobnýmianákladnýmimotorovými

vozidlami cez pozemok parcelného č. 8254/2, vo výmere 631 m2, katastrálne územie Spišská Nová Ves
vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade a cez pozemok XXXX, vo výmere 3120 m2, katastrálne územie
Spišská Nová Ves vo vlastníctve žalovaného v 3. rade v rozsahu zakreslenom v Geometrickom pláne,
vyhotovenom GEOKAN s.r.o., č. 57/2010 zo dňa 08.07.2010.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie H. P. J. mal
súd preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/1, a to dom súpisného

č. 9115, postaveného na pozemku KN registra C, parcela č. 8254/1 a pozemkov KN registra C parcely
č. 8181/1 - trvalé trávnaté o výmere 909 m2, parcely č. 8254/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
808 m2, a parcely č. 8255 - záhrady o výmere 256 m2. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva
J. XXX/XXXX.

3. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX, katastrálne územie H. P. J. mal súd preukázané, že Spišská
katolícka charita je výlučnou vlastníčkou pozemku KN registra C parcelného čísla 8256 o výmere 3120

m2.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností na liste vlastníctva č.
XXXX katastrálne územie Spišská Nová Ves v podiele 1/1, a to pozemku parcelného čísla 8254/2 -zastavaná plocha a nádvoria o výmere 631 m2; ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva J.
XXXX/XXXX.

4. Zo zmluvy o záložnom práve uzavretej medzi záložným veriteľom - Tatra bankou a.s. a žalovanými v
1. a 2. rade ako záložnými dlžníkmi zo dňa 16. januára 2004 vyplýva, že predmetom zmluvy je dohoda
zmluvných strán o zriadení záložného práva, za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa
na splatenie hypotekárneho úveru. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území H. P. J. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, zapísané

na liste vlastníctva č. XXXX, medzi nimi aj pozemok KN registra C parcela č. 8254/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 631 m2. V článku 2.3 zmluvy sa záložní dlžníci zaviazali nezriadiť bez
predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa k predmetu záložného práva alebo k jeho
akejkoľvek časti alebo k spoluvlastníckemu podielu na predmete záložného práva záložné právo, vecné
právo, inú ťarchu alebo nájomné, resp. podnájomné práva v prospech tretej osoby, a to až do času
úplného splatenia pohľadávky.

5. Po rozsiahlom dokazovaní, a to výsluchom strán sporu, svedkov T. C., T. Z., E. Z., D. Z., G. H., H. Y. a
opakovaných ohliadkach na mieste samom mal súd preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
stavby rodinného domu s.č. XXXX, ktorý v súčasnosti nie je trvalo obývaný. Žalovaní v 1. a 2. rade
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi priľahlého pozemku k stavbe žalobkyne, t.j. pozemku, cez ktorý je

zriadená prístupová cesta, ktorú využívajú na prístup k svojej nehnuteľnosti žalovaní v 1. a 2. rade, a
ktorú do roku 2008 využívala na prístup aj žalobkyňa k svojej nehnuteľnosti.

6. Dokazovaním, najmä ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že žalobkyňa ako vlastníčka stavby
má zriadený prístup na vlastnom pozemku parcelného č. 8254/1, ktorý je prístupom k stavbe priamo

z verejnej komunikácie a umožňuje jej prístup peši, ako aj motorovým vozidlom, aj keď za sťažených
podmienok. Bolo tiež zistené, že v súčasnosti je táto prístupová cesta v zanedbanom stave, dlhodobo
neupravovaná. Žalobkyňa má možnosť parkovania motorovým vozidlom v blízkosti svojho pozemku
na spevnenej vybetónovanej ploche ňou zriadenej pri verejnej cestnej komunikácii, v blízkosti stavby;
nie je v tom nikým rušená a vzdialenosť od tohto miesta ku vjazdu k jej domu nevybočuje z obvyklej

vzdialenosti stavby od miesta príjazdu k stavbe.

7. Pri rozhodovaní o žalobe súd vzal do úvahy skutočnosť, že ide o vážny zásah do práv žalovaných
ako vlastníkov (priľahlého) pozemku, a preto prihliadal na to, aby ako vlastníci boli vecným bremenom
čo najmenej obmedzovaní.

8. Súd mal za to, že žalobkyňa môže zrealizovaním stavebných úprav (poukazujúc aj na vyjadrenie
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Spišskej Novej Vsi,
ako aj na vyjadrenie M.. Ž.) mať na svoj pozemok prístup aj motorovým vozidlom, čo sa potvrdilo aj
pri ohliadke na mieste samom. Výjazd smerom na Hnilčík má žalobkyňa zabezpečený v zásade bez

obmedzení, pričom pri jazde smerom na Spišskú Novú Ves môže vozidlo otočiť po prvotnej jazde
smerom na Hnilčík na účelovej komunikácii napravo cca 200 m od domu. Adekvátny rozhľad na cestu
pri vychádzaní je možné zabezpečiť aj pomocou zrkadla, ktoré by bolo inštalované oproti výjazdu z
pozemku žalobkyne na hlavnú cestu.

9. Súd vzal do úvahy, že zriadením vecného bremena - práva prechodu by vznikol hrubý nepomer medzi
povinnosťou povinného a výhodou oprávneného. Podstata inštitútu vecného bremena totiž nespočíva
v povinnosti uľahčiť vjazd na pozemok osobe, ktorá ho má komplikovaný, ale umožniť vjazd a vstup
na pozemok osobe, ktorá ho nemá vôbec, resp. iba za obzvlášť nevyhovujúcich podmienok, čo nebolo
v tomto konkrétnom prípade preukázané. Súd pritom prihliadol aj na spôsob vychádzania z pozemku

žalovaných v 1. a 2. rade, ktorý tiež nie je ideálny, ako aj na spôsob prístupu ostatných susedov (členitý
horský terén), ktorý taktiež museli investovať nemalé finančné prostriedky do úpravy svojich pozemkov
tak, aby sa mohli na hlavnú cestu dostať.

10. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného

bremena spočívajúceho v práve cesty na priľahlý pozemok podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“). Súd konštatoval, že s prihliadnutím na čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd,
je možné zriadiť právo cesty len za náhradu, pričom právo na náhradu vzniká priamo na základe tohto
článkuListiny.Súdnemôžepretozriadiťvecnébremenobeztoho,abyvlastníkovistavbyuložilpovinnosťzaplatiť za zriadenie vecného bremena konkrétne určenú peňažnú náhradu. Peňažná náhrada musí byť
pritom primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Vzhľadom na to,
že podľa názoru súdu neboli v tomto prípade splnené podmienky na zriadenie vecného bremena, súd

výšku peňažnej náhrady za zriadenie vecného bremena - práva cesty-nezisťoval.

11. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

12. Ust. § 151o ods. 3 OZ rieši konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku formou
zriadenia vecného bremena, zodpovedajúceho právu cesty cez priľahlý pozemok ku stavbe, vlastník
ktorej nie je vlastníkom priľahlého pozemku, ale len za situácie, že prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak. Zriadenie nevyhnutnej cesty môže žiadať len majiteľ takej stavby, ku ktorej úplne
chýba nevyhnutné spojenie s verejnou komunikačnou sieťou, alebo ak je toto spojenie nedostatočné.

Právo nevyhnutnej cesty pritom znamená ako právo pešej chôdze, tak aj právo jazdy autom. Priľahlým
pozemkom sa rozumie pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby má dostať ku komunikácii, prípadne
k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Zriadenie vecného bremena je
mimoriadnym, výnimočným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, a preto je potrebné
vykladať ho reštriktívne. Ide o extrémny zásah, a preto ho súd má zriaďovať, len ak vecné bremeno, je

jedinou možnosťou na zabezpečenie prístupu k stavbe. Okrem toho súd je povinný dbať na to, aby pri
dosiahnutí účelu, na ktorý je vecné bremeno zriaďované, obmedzoval vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti
(pozemku) len v nevyhnutnej miere.

13. Z obsahu spisu a osobitne z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že prístup k stavbe

vo vlastníctve žalobkyne je možné zabezpečiť inak, než zriadením vecného bremena, spočívajúceho v
práve cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade.

14. Vecné bremeno môže vzniknúť aj na základe vydržania (§ 151o ods. 1 OZ). Subjektom práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu sa môže stať ktorýkoľvek zo subjektov občianskych právnych

vzťahov. Môže to byť však iba tá osoba, ktorá požíva ochranu podľa § 129 a nasledujúcich OZ, t.j. tá,
ktorá vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba (§ 129 ods. 1), pričom je vzhľadom
na všetky okolnosti v dobrej viere o tom, že jej takéto právo patrí (§ 130 ods. 1), t.j. že je oprávneným
držiteľom. Ďalej musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, pričom držba musí trvať po určitú dobu (10
rokov) nepretržite a je možné do nej započítať aj dobu oprávnenej držby právneho predchodcu držiteľa.

(Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je teda splnenie podmienok podobných pri vydržaniu
vlastníckeho práva uvedených v § 134 OZ). Právne účinky vydržania nastávajú priamo zo zákona, čo
znamená, že splnením uvedených podmienok nielen vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ale vzniká aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena. Týmto okamihom sa menia právne
vzťahy držby zodpovedajúce vecnému bremenu na právny vzťah z vecného bremena.

15. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o
jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne
považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci

patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit
držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

16. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí iba s ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom

nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, resp. že takéto právo sa vykonáva,
pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii
takéhoto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu toto
právo prislúcha, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať, by si existenciu
tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik, overil.

17. V prejedávanej veci súd dospel k právnemu záveru, že žalobkyni ako vlastníčke nehnuteľností,
zapísaných na liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie H. P. J. nevzniklo právo prechodu a
prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu cez pozemok žalovaných v 1. a 2. rade parcelu č. 8254/2,zapísanú na liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie Spišská Nová Ves, pretože nesplnila
podmienky vydržania.

18. Právny predchodca žalobkyne bol (tak) vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území H.Š. P. J., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to rodinného domu číslo súpisné 9115,
nachádzajúcom sa na parcele č. 8254/1, ako aj pozemku KN registra C parcely č. 8254/2, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 631 m2, vedenom na liste vlastníctva XXXX katastrálne územie H. P. J.,
pričom žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti do svojho vlastníctva v roku 2003 a žalovaní v 1. a 2. rade

v roku 2002. Právni predchodcovia žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade boli totožné osoby, pričom
táto skutočnosť vyplýva zo žaloby, ktorá bola doručená súdu dňa 8. septembra 2009. Žalovaní v 1. a
2. rade túto skutočnosť nenamietali, a súd si ju osvojil. Do doby predaja predmetných nehnuteľností
žalobkyni, resp. žalovaným v 1. a 2. rade (teda) právni predchodcovia užívali pozemky ako vlastníci,
a preto nemohla začať plynúť vydržacia doba vydržania práva vecného bremena, lebo táto teoreticky
mohla zo strany žalobkyne začať plynúť v roku 2003, kedy sa stala vlastníčkou pozemku KN registra

C parcelného č. 8254/1 a rodinného domu súpisného č. XXXX. K zahradeniu prístupovej cesty vedúcej
z pozemku parcelného č. 8254/2 na pozemok parcelného č. 8254/1 žalovanými v 1. a 2. rade došlo
v roku 2008, teda pred uplynutím 10 ročnej vydržacej doby. V prípade žalobkyne nie je možné hovoriť
ani o splnení 10 ročnej, nepretržitej vydržacej dobe v zmysle § 134 ods. 1 OZ, vzhľadom na dobu, kedy
predmetné nehnuteľnosti získala do vlastníctva (v roku 2003) a kedy podala žalobu na súde (v roku

2009).

19. Zároveň súd mal za to, že pokiaľ sa právo prechodu a prejazdu cez susediace pozemky v prospech
vlastníka stavby stojacej na pozemku parcelného č. 8254/1, patriacej teraz žalobkyni realizovalo, tak bez
právneho titulu, ktorý tým pádom spochybňuje dobromyseľnosť žalobkyne s držbou predmetného práva.

20. Na záver súd dodal, že skutočnosť, že nie sú dané zákonné podmienky na zriadenie vecného
bremena v zmysle § 153o ods. 3 OZ, resp. že neboli dané podmienky, na základe ktorých by bolo došlo
k nadobudnutiu vecného bremena - práva prechodu cez priľahlý pozemok vydržaním, neznamená, že
to medzi účastníkmi konania vylučuje, aby medzi nimi v budúcnosti mohlo dôjsť k uzavretiu dohody o

zriadení takého práva.

21. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ust. § 134 ods. 1 OZ, § 151o ods. 1 OZ, § 151o ods. 3 OZ
a čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. O náhrade trov konania súd prvej inštancie si vymienil
rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

22. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnutý
rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podala z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a/, písm. d/ a písm. f/ O.s.p. Vyčítala súdu, že sa vôbec nezaoberal otázkou a
nevyhodnotil dostatočným spôsobom výpoveď jej matky, ktorá sa na pojednávaní vyjadrila, že „cesta“,

ktorá je predmetom konania, bola vytvorená v roku 1978 a možno aj skôr, a to po dostavbe rodinného
domu postaveného na parcele 8254/1-zastavané plochy a nádvoria o výmere 808 m2. Uviedla, že názor
súdu, že nemohla splniť podmienky vydržania z dôvodu, že nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva v
roku 2003 a žalovaný v 1. a 2. rade v roku 2002, a že do tej doby sporné nehnuteľnosti patrili rodičom
žalobkyneažalovanejv2.rade,jechybný.Prístupovácestavedúcaknehnuteľnosti,ktorejjevlastníčkou

je zapísaná na LV XXXX kat. úz. H. P. J..

23. Poznamenala, že prístupová cesta bola zložená z dvoch častí, a to z terajšej parcely KN-registra „C“
8254/2 a KN registra „C“ 8256. Za nespornú považovala tú skutočnosť, že do existujúceho užívacieho
stavu týkajúceho sa prístupovej cesty vstúpila v roku 2003 a užívala ju až do roku 2008. Do doby

užívania treba započítať v zmysle platnej (právnej) judikatúry aj právo užívania nehnuteľnosti právnymi
predchodcami. Poukázala na prechodné a záverečné ustanovenia novely Občianskeho zákonníka
vykonané zákonom č. 509/91 Zb. z ktorého vyplýva, že do doby, po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v
držbe, je potrebné pre účely vydržania započítať aj dobu, po ktorú vec držal pred 1.1.1992, a to aj v
prípade, že išlo o vec v štátnom vlastníctve.

24. Z ohliadky na mieste samom súd zistil, že smerom k pozemku žalobkyne je spevnená plocha, a že
na pravej strane sa nachádzajú skrinky s plynovým rozvodom.25. Z vyjadrenia M.. Š. Ž. vyplýva, že príjazdová „dokumentácia“ k rodinnému domu žalobkyne
postavenému na parcele 8245/1 nevyhovuje viacerým ustanoveniam platných noriem ako cesta z
hľadiska bezpečnosti cestnej premávky, keďže nie je zabezpečený dostatočný rozhľad na obe štátne

cesty, ako ani z hľadiska sklonových pomerov. Uviedla, že súd nevyhodnotil ani výpoveď ich právnej
predchodkyne T. C., ktorá sa vyjadrila, že cesta bola vybudovaná najmä na zabezpečenie existencie
obyvateľov rodinného domu a na zabezpečenie všetkých potrieb súvisiacich, najmä dovoz paliva a iných
nákladov väčších rozmerov.

26. Na geometrickom pláne č. 57/2010 zhotoviteľa GEOKAN, s.r.o. je zakreslená prístupová cesta, ktorá
je totožná so stavom, aký je v prírode a ktorý umožňuje prístup z hlavnej cesty na parcelu žalovaných
v 1. a 2. rade, a ktorá cesta pokračovala až k nehnuteľnosti, ktorej je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou,
t.j. k parcele č. 8254/1. Poukázala na to, že je oprávnenou držiteľkou práva užívať prístupovú cestu.
Svoj právny titul opierala o subjektívne vlastné presvedčenie toho, že túto cestu môže užívať, a že
táto cesta prináleží k právu užívať aj rodinný dom a jej dobromyseľnosť ako oprávnenej držiteľky bola

s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na to, že cesta bola zriadená rodičmi, ktorí ju užívali bez
akéhokoľvek obmedzenia a rušenia až do obdobia, kedy vlastnícke právo previedli na svoje deti, t.j. na
žalobkyňu a žalovanú v 2. rade. Splnila teda zákonom stanovené podmienky, § 134 a nasl. OZ.

27. Nestotožňuje sa so záverom súdu, že zriadenie vecného bremena je mimoriadnym výnimočným

zásahom do vlastníckeho práva, pretože si uplatňuje právo prechodu cez pozemok, z titulu
vecného bremena, ktoré nadobudla ako oprávnená držiteľka so započítaním doby užívania právnymi
predchodcami. Nejde o extrémny zásah do vlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade, pretože z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že cesta cez pozemky bola zriadená v čase kúpy motorového
vozidla rodičmi žalobkyne, čo bolo v roku 1972, a najmenej od roku 1978 bola využívaná až do roku

2008 bez akýchkoľvek pochybností a námietok, teda viac ako 30 rokov. Zriadením vecného bremena by
nevznikol hrubý nepomer medzi povinnosťou povinného a výhodou oprávneného.

28. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.

29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1. júla 2016) prejednal odvolanie
žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

30. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

31. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. mája 2017 o 13.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 17. mája 2017 podľa § 219 ods. 1,
3 CSP.

32. Žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, t.j. dňa 17.12.2015. Odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.

CSP, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. júla 2016.

33. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

34. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

35. Keďže odvolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

36. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo zaúčinnosti skoršej právnej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj o potrebe ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

37. Žalobkyňa v odvolaní označila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. f/ O.s.p.

38. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňou je namietaná vada v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.,
t.j. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať

pred súdom žalobkyňa bližšie nerozviedla. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť
taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi konania (strane sporu) odníma tie procesné práva, ktoré
mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy,
ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania (strane sporu) jeho procesné práva, ktoré mu
právny poriadok priznáva.

39. Ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade § 132 O.s.p. a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

40. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p.

41. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na

daný prípad.

42. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

43. Súd prvej inštancie vykonal vo veci mimoriadne rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový

stav. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol
na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad
uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu.

44. Mimoriadne podrobné, precízne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

45. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci, a preto jej

odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo veci samej.

46. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na odvolacie námietky
žalobkyne považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné :

47. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasl. OZ).48. Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania
o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia

§ 134 OZ tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný
vklad do katastra (§ 151o ods. 1 OZ).

49. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 OZ). Pre začiatok a trvanie doby

podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby (§ 134 ods. 4 OZ). Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo (§ 109 OZ).

50. Občiansky zákonník považuje vydržanie (§ 134 OZ) za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia
práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne
účinky aj len domnelému právu, vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými

subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané počas ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere,
že nejde o právo len domnelé. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú
totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva. Pri splnení zákonom určených
podmienok dochádza k nadobudnutiu práva priamo zo zákona. Oprávnený subjekt nadobúda právo
vydržaním okamihom splnenia podmienok vydržania.

51. Podmienky vydržania sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak z nich nie je splnená
čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu.

52. Z ust. § 151o ods. 1 veta prvá OZ vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou vydržania práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu je existencia právneho dôvodu, z ktorého subjekt so zreteľom
na všetky okolnosti vyvodzuje, že je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v skutočnosti len
domnelom) jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný
je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou tohto spôsobu
nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene aj

fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným
vykonávateľom. Predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Toto jeho presvedčenie
musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva
zodpovedajúci vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že

sa stal oprávneným subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného
bremena, teda, že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho
prešlo.

53. Dobrá viera držiteľa, ktorá je podložená jeho vôľou nakladať s vecou (právom) ako so svojou, vo

všeobecnosti vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám osebe nemôže byť predmetom
dokazovania. Vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu
vec alebo právo, sa ale navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, ktoré (na rozdiel od toho) je
spôsobilým predmetom dokazovania. Otázka existencie dobrej viery držiteľa sa posudzuje z hľadiska
objektívneho, t.j. podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a

nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo a že mu patrí.

54. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bol dostatočne preukázaný záver
súdu o tom, že neboli splnené zákonné predpoklady (najmä oprávnenosti a dobromyseľnosti držby)
pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorému by zodpovedalo právo prechodu a

prejazdu žalobkyne cez označenú parcelu KN č. 8254/2.

55. Pre záver o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, obsahom ktorého by bolo právo
prechodu a prejazdu žalobkyne cez spornú časť parcely č. 8254/2 (ako aj cez parcelu č. 8256) nie je
postačujúce samo zistenie, že žalobkyňa, i keď so súhlasom dotknutých spoluvlastníkov (žalovaných v

1. a 2 rade) túto časť parcely využívala ako prechod (prejazd) k jej rodinnému domu. Cez cudzí pozemok
môže totiž ten, kto nie je jeho vlastníkom, oprávnene prechádzať aj na základe iných právnych titulov.
Odvolací súd konštatuje, že sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod, prejazd cez cudzí pozemok) ešte neznamená, žeje oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Takým držiteľom je len ten, kto je so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí.

56. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe právneho
titulu (svedčiaceho o úmysle zriadiť toto právo), ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní
obvyklej opatrnosti o dôvodoch neplatnosti tohto titulu nevie a nemusí vedieť; rovnako ale môže ísť aj
o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy tu právny titul držby vôbec nie je, ale ten, kto
vykonáva určité práva, je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu taký titul je.

57. Úvahy odvolateľky o tom, že vydržala právo vecného bremena, ktorého obsahom bolo právo
prechodu a prejazdu cez spornú časť parcely KN č. 8254/2 nie sú opodstatnené. Žalobkyňa nesplnila
podmienky vydržania, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu nevykonávala desať rokov
nerušene a nepretržite tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie.

58. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobkyne odvolací súd poznamenáva, že ak má vlastník stavby
možnosť zriadiť si prístup k stavbe inak, bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno
právo vecného bremena cesty zriadiť. Základnými podmienkami pre zriadenie nevyhnutnej cesty sú,
že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zaistiť inak.

59. Pre púhe zlepšenie spojenia medzi vlastníkom stavby a verejnou komunikáciou nemožno
nevyhnutnú cestu zriadiť.

60. Treba zdôrazniť, že ak vlastník pozemku je ochotný zriadiť právo cesty (a to či už vecné alebo

záväzkové) za „spravodlivých“ objektívne pre obe strany prijateľných podmienok a vlastník stavby by
uzavretie zmluvy odmietol (napr. preto, že by žiadal bezplatné zriadenie práva prechodu) nebola by
splnená podmienka, že prístup k stavbe nemožno zaistiť inak.

61. Ako z rozsiahleho dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, žalobkyňa ako vlastníčka stavby má

zriadený prístup na vlastnom pozemku parcely č. 8254/1, ktorý prístup je k stavbe priamo z verejnej
komunikácie a umožňuje prístup peši ako aj motorovým vozidlom, aj keď za sťažených podmienok.

62. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že žalobkyňa nemôže žiadať zriadiť (novú) prístupovú
cestu, lebo sama sa zbavila možnosti prístupu po pôvodnej prístupovej ceste k svojmu rodinnému domu,

hrubou nedbalosťou - neudržiavaním (pôvodnej) prístupovej cesty.

63. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, odvolací súd
rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

64. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, a tak nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, ale trovy odvolacieho konania im
nevznikli,apretoodvolacísúdrozhodol,žestranámsporunepriznávanáhradutrovodvolaciehokonania.

65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).