Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/50/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111210410
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1111210410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľky:

C.. C. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, L. K., zastúpená JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, sídlo
Štefánikova 7, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, sídlo
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. vo výške 118.073,63 EUR,

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 25.03.2011, podaným tunajšiemu súdu 30.03.2011 navrhovateľka žiadala, aby súd svojim
rozhodnutím uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 118.073,63 EUR titulom náhrady

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami podľa zák.č.514/2003
Z.z..

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne, listom zo 04.11.2011, tunajšiemu súdu doručeným 18.05.2012
s tým, že navrhovateľka namieta nesprávny úradný postup súdov v konaniach ktoré začali pred
01.07.2004, kedy nadobudol účinnosť zák.č 514/2003 Z.z., preto právne posúdenie návrhu spadá pod
zákon č. 58/1969 Zb. s poukazom na § 27 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z.. Podľa § 18 zák.č. 58/1969

Zb. súdne konanie a rozhodovanie nemôže preskúmavať súd v konaní o náhradu škody z hľadiska
nesprávneho úradného postupu. Súdne konanie a rozhodovanie môže preskúmavať len príslušný súd v
zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Odporca vznáša námietku premlčania s odkazom
na § 22 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb., nakoľko pri nesprávnom úradnom postupe nie je potrebné čakať
na meritórne ukončenie konania, ale nároky je potrebné uplatniť v deň nasledujúci po dni, kedy k
nesprávnemu úradnému postupu došlo. Nakoľko navrhovateľka namieta nesprávny úradný postup súdu
v čase od 13.12.2004 do 21.04.2009 a žalobu podala až 30.03.2011, uplatnený nárok považuje odporca

za premlčaný. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie, odporca poukázal na ust. § 1 ods.1 a § 4 ods.1 zák.č.
58/1969 Zb. s tým, že v predmetnej veci neexistuje právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo pre nezákonnosť
zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vyjadrením zástupkyne odporcu, oboznámil
sa s listinami - spis Okresného súdu Bratislava I. č.k. 17C 314/2004, sťažnosť navrhovateľky
adresovaná Okresnému súdu Bratislava I. z 01.03.2005, odpoveď Okresného súdu Bratislava I. z

15.08.2005, sťažnosť navrhovateľky adresovaná Krajskému súdu z 24.05.2005, odpoveď Krajského
súdu v Bratislave z 13.06.2005, sťažnosť navrhovateľky adresovaná Okresnému súdu Bratislava I. z
27.02.2006, odpoveď Okresného súdu Bratislava I. z 13.03.2006, sťažnosť navrhovateľky adresovanáKrajskému súdu v Bratislave z 24.03.2006, odpoveď Krajského súdu v Bratislave z 25.04.2006, pričom
prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky a z vyjadrenia jej právnej zástupkyne súd zistil, že navrhovateľka sa v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod č.k. 17C 314/2004 domáhala mimoriadneho zvýšenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žaloba bola podaná na súd 24.03.2004 a skončená
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 21.04.2009 pod č.k. 5Co 117/2008-329. Navrhovateľa žaluje
podľa § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. nesprávny úradný postup súdu a prieťahy v súdnom konaní.

Nesprávny úradný postup navrhovateľka vidí:
- v uznesení Okresného súdu Bratislava I. pod č.k. 17C 314/2004-84 z 24.02.2005 o nariadení
znaleckého dokazovania ktoré bolo vydané nad rámec povinností súdu čo predĺžilo súdne konanie a
zvýšilo náklady konania, keďže pri podaní návrhu navrhovateľka predložila znalecký posudok a odporca
nároky neodmietol plniť, dokonca navrhovateľku písomne informoval, že nároky uznáva a uviedol ich

výšku, preto súd sa mal zaoberať len s dôvodmi mimoriadneho zreteľa spôsobom uvedeným v §
7 ods.3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Nariadené znalecké dokazovanie v konečnom dôsledku potvrdilo
predchádzajúce hodnotenie, dokonca bolo vypracované s vyšším bodovým hodnotením. Vzhľadom na
charakter prípadu znalecké dokazovanie nebolo potrebné a navrhovateľka sa musela opätovne podrobiť
nepríjemným lekárskym vyšetreniam.

- v uznesení Okresného súdu Bratislava I. pod č.k. 17C 314/2004-84 z 24.02.2005 o nariadení
znaleckého dokazovania súd zaviazal navrhovateľku na zloženie preddavku, hoci navrhovateľka podľa
§ 4 ods.2 písm. ch) zák.č. 71/1992 Zb. je v konaní do súdnych poplatkov oslobodená, v konečnom
dôsledku navrhovateľka žiadala už len zvýšenie odporcom uznaného a vyplateného nároku a keďže
zvýšenie odporca namietal, na preddavok mal byť zaviazaný len odporca. Navrhovateľka sa v tejto časti

rozhodnutia odvolala a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 31.05.2005 pod č.k. 5Co 73/2005-94
bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené.
- že Okresný súd Bratislava I. ako i Krajský súd v Bratislave sa nevysporiadali s inými rozhodnutiami v
obdobných veciach, poukázala na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 192/2006 č. 49/2006, na článok 1
ods.1 Ústavy SR a na ust. § 157 O.s.p..

- že Krajský súd v Bratislave vedel, že spor prebieha od roku 2003, vedel, že sa jedná o vec ktorú treba
prejednať s väčšou rýchlosťou, že má prednosť pred ostatnými vecami ako vyplýva z čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.
- Krajský súd v Bratislave pochybil, keď výrok jeho rozhodnutia je v podstate nevykonateľný, pretože k
výške istiny prisúdenej odvolacím súdom je možné dospieť len pracným výpočtom (ak by odporca sám

nevyplatil náhradu, exekúcia na základe výroku odvolacieho súdu by bola nemožná). Pre navrhovateľku
sa predlžoval stav právnej neistoty, keď z rozsudku odvolacieho súdu nevedela zistiť o akej výške
odvolací súd rozhodol a musela vyčkať na platbu odporu.

Prieťahy navrhovateľka vidí:

- v nariadení znaleckého dokazovania uznesením Okresného súdu Bratislava I. pod č.k. 17C
314/2004-84 z 24.02.2005, ktoré bolo nadbytočné, predĺžilo súdne konanie a zvýšilo náklady súdneho
konania. Na prieťahy v súdnom konaní navrhovateľka poukázala v sťažnosti adresovanej Okresnému
súdu Bratislava I. z 01.03.2005, odpoveď Okresného súdu Bratislava I. z 15.08.2005, v sťažnosti
adresovanej Krajskému súdu z 24.05.2005, odpoveď Krajského súdu v Bratislave z 13.06.2005, v

sťažnosti adresovanej Okresnému súdu Bratislava I. z 27.02.2006, odpoveď Okresného súdu Bratislava
I. z 13.03.2006, v sťažnosti adresovanej Krajskému súdu v Bratislave z 24.03.2006, odpoveď Krajského
súdu v Bratislave z 25.04.2006.
- v súvislosti s vyššie uvedeným uznesením z 24.02.2005 Okresný súd Bratislava I. spôsobil prieťahy,
keď súdnemu znalcovi spis doručil až 28.09.2005, súdny znalec predložil súdu znalecký posudok v

januári 2006 a až po roku po nariadení znaleckého dokazovania sa súd dozvedel, že ustanovený súdny
znalec už nie je znalcom a v apríli 2006 ustanovil nového súdneho znalca. Ustanovenému súdnemu
znalcovi súd doručil podklady až v októbri 2006. Znalec predložil súdu posudok v decembri 2006 a po
tom ako sa účastníci vyjadrili k znaleckému posudku, súd vytýčil pojednávanie na 25.06.2007. Aj keď súd
vytýčilviaceropojednávaní(predvolávalznalcovzaúčelomvýsluchu,hocipredmetomkonaniaužnebola

otázka zdravotného stavu, ale otázka či sú dôvody hodné mimoriadneho zreteľa a rozsah sťaženia
spoločenského uplatnenia) rozhodol až v decembri 2007. Takéto konanie považuje navrhovateľka za
neúčelné, súd neorganizoval procesný postup tak, aby vo veci čo najskôr rozhodol a tak odstránil stav
právnej neistoty.- že Krajský súd v Bratislave vytýčil pojednávanie po štrnástich mesiacoch po podaní odvolania,
- poukázala na potvrdenie prieťahov v súdnom konaní odpoveďami na sťažnosti v roku 2005 a 2006.

Navrhovateľka pôvodne poukazovala i na nezákonné rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. zo
17.12.2007 pod č.k. 17C 314/2004-255 a Krajského súdu v Bratislave z 21.04.2009 pod č.k. 5Co
117/2008-329 v časti trov konania, keď navrhovateľke bola priznaná len tarifná odmena a nie zmluvná
odmena. V priebehu konania právna zástupkyňa navrhovateľky túto časť nároku prekvalifikovala na
nesprávny úradný postup.

Výšku a rozsah náhrady škody navrhovateľka uplatnila titulom skutočnej škody a to úroku z omeškania
z priznanej sumy v konaní 17C 314/2004 - 112.666,80EUR vo výške 8% ročne od 13.12.2004 do
17.12.2007 a vo výške 8,5% od 01.04.2008 do 21.04.2009, v sume 37.961,61EUR (keďže v konaní
17C 314/2004 úrok z omeškania si nemohla uplatniť nakoľko o uplatnenom nároku rozhoduje výlučne
súd). Úroky z omeškania si uplatňuje za obdobie prieťahov v súdnom konaní. Druhá položka uplatnenej

náhrady škody spočíva v náhrade účelne vynaložených nákladov titulom trov konania v sume 20.112,02
EUR (keďže súdy navrhovateľke v časti trov konania priznali len tarifnú odmenu a nie zmluvnú
odmenu). Titulom nemajetkovej ujmy sumu 60.000,-EUR ktorú navrhovateľka odôvodnila tým, že v
čase, kedy sama bola pripútaná na lôžko v zdravotníckych zariadeniach bola nútená zveriť svoje deti
do starostlivosti svojim rodičom. Súd mal okamžite odstrániť stav právnej neistoty a zabezpečiť, aby

sa navrhovateľke dostalo primerané zadosťučinenie. Navrhovateľka dlhú dobu neobdržala náhradu
ktorá jej patrí, nemohla sa zúčastniť a podrobiť liečbe ani rehabilitáciám pretože na to nemala finančné
prostriedky a nemohla zabezpečiť starostlivosť o svoje deti spôsobom jej dostupným. Neschopnosť
živiť rodinu, smútok zo straty manžela ako aj dlhotrvajúce a ponižujúce súdne spory strpčujú život
navrhovateľky, ktorá musí vynaložiť veľké úsilie na domáhanie svojich práv súdnou cestou. Postupom

súdov sa navrhovateľka cíti dotknutá s ohľadom na svoju situáciu, keď práve súdy jej spôsobili ďalšie
traumy dĺžkou súdnych sporov, samotným konaním, resp. nekonaním.
Celkovo uplatnená výška náhrady škody je 118.073,63 EUR(37.961,61+20.112,02+60.000,-).

Z vyjadrenia zástupcu odporcu súd zistil identické skutkové okolnosti a právne posúdenie z písomného

vyjadrenia k návrhu, ktoré boli doplnené o konštatovanie, že časť škody, ktorú si navrhovateľka uplatňuje
je identická s nárokmi, s ktorými neuspela v konaní 17C 314/2004, preto za tieto nároky štát nenesie
zodpovednosť.

Keďže navrhovateľka žaluje nesprávny úradný postup v súdnom konaní za obdobie od vydania

uznesenia Okresným súdom Bratislava I. pod č.k. 17C 314/2004-84 z 24.02.2005 až do rozhodnutia
Krajským súdom v Bratislave z 21.04.2009 pod č.k. 5Co 117/2008-329, čo je obdobie účinnosti zák.č.
514/2003 Z.z., súd vec právne posudzoval podľa tohto zákona.

Súd námietku odporcu, že pri právnom posúdení uplatneného nároku treba aplikovať zákon č. 58/1969

Zb., keďže ide o konanie ktoré začalo pred 01.07.2004 (návrh bol podaný 24.03.2004) vyhodnotil ako
nedôvodnú, nakoľko i keď návrh vo veci 17C 314/2004 bol podaný na súde 24.03.2004, avšak podľa
názoru súdu je dôležitý úkon, ktorý navrhovateľa v konaní napáda ako nesprávny úradný postup, a
ten mal nastať uznesením Okresného súdu Bratislava I. pod č.k. 17C 314/2004-84 z 24.02.2005 a
nasledujúce, teda v čase účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z. s poukazom na ust. § 27.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú odporcom, s poukazom na ust. §22 ods.1 zák.č. 58/1969
Zb. a ustálenú súdnu prax, že pri nesprávnom úradnom postupe nie je potrebné čakať na meritórne
ukončenie konania, ale je potrebné nároky z neho vyplývajúce uplatniť v deň nasledujúci po dni, kedy
k nesprávnemu úradnému postupu došlo, súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú, s odkazom na vyššie

uvedený právny názor. Súd uplatnený nárok posudzoval podľa zák.č. 514/2003 Z.z., ktorý v ust. § 19
ustanovuje lehotu na uplatnenie nároku na náhrady škody, ktorá v spojení s ust. § 25 ods.1 cit. zákona
a § 420 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu
zodpovedá. Pričom škoda musí byť známa čo do rozsahu tak, aby ju bolo možné vyčísliť; čo v danom
prípade nastalo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 21.04.2009 pod č.k. 5Co 117/2008-329 z

ktorého výšky priznaného nároku navrhovateľka odvodzuje výšku nároku na náhradu škody.
Z uvedeného vyplýva, že trojročná lehota na uplatnenie náhrady škody začala plynúť od 21.04.2009,
mala uplynúť 21.04.2012 a tým, že žalobný návrh bol na súd podaný 30.03.2011, nárok bol uplatnený
včas.Zo spisu Okresného súdu Bratislava I. pod č.k. 17C 314/2004 (vec napadla 24.03.2004) súd zistil tieto
úkony súdu:

- 13.04.2004 výzva na doloženie listín,
- 06.05.2004 doručenie návrhu protistrane na vyjadrenie,
- 25.06.2004 vytýčenie termínu pojednávania,
- 18.10.2004 pojednávanie,
- 19.10.2004 ustanovenie znalcov na ústne podanie znaleckého posudku,

- 13.12.2004 pojednávanie,
- 10.01.2005 doručenie vyjadrenia protistrane,
- 07.02.2004 pojednávanie,
- 24.02.2005 ustanovenie znalcov na podanie znaleckého posudku,
- 08.03.2005 predloženie spisu odvolaciemu súdu,
- 20.06.2005 doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom,

- 26.07.2005 zaslanie listín pre oslobodenie od súdnych poplatkov,
- 13.09.2005 výzva pod hrozbou pokuty na predloženie požadovaných listín,
- 21.09.2005 zaslanie spisu súdnemu znalcovi,
- 23.02.2006 výzva súdnemu znalcovi na predloženie požadovaného počtu rovnopisov
znaleckého posudku a výzva pod hrozbou pokuty druhému súdnemu znalcovi na

predloženie znaleckého posudku,
- 28.04.2006 zmena súdneho znalca a doručenie znaleckého posudku účastníkom,
- 25.09.2006 zaslanie spisu súdnemu znalcovi,
- 01.02.2007 doručenie znaleckého posudku účastníkom,
- 19.03.2007 rozhodnutie o znalečnom,

- 20.03.2007 rozhodnutie o znalečnom,
- 02.04.2007 doručenie vyjadrení účastníkov k znaleckým posudkom,
- 02.05.2007 vytýčenie termínu pojednávania,
- 25.06.2007 pojednávanie,
- 03.07.2007 rozhodnutie o znalečnom,

- 18.07.2007 pojednávanie,
- 03.10.2007 pojednávanie,
- 10.10.2007 pojednávanie,
- 25.10.2007 rozhodnutie o znalečnom,
- 12.12.2007 pojednávanie,

- 17.12.2007 pojednávanie - vyhlásenie rozsudku,
- 22.02.2008 doručenie odvolaní účastníkom a rozhodnutie o svedočnom,
- 15.04.2008 vyhotovenie predkladacej správy na odvolací súd.
- 21.04.2008 spis doručený odvolaciemu súdu,
- 19.05.2008 vytýčenie termínu pojednávania,

- 21.04.2009 pojednávanie odvolacieho súdu - vyhlásenie rozsudku,
- 07.05.2009 spis doručený prvostupňovému súdu,
- 14.05.2009 doručenie rozsudku odvolacieho súdu účastníkom,
- 15.01.2010 rozhodnutie o trovách konania,
- 23.02.2010 doručenie odvolania účastníkom,

- 24.03.2010 vyhotovenie predkladacej správy,
- 25.03.2010 spis doručený odvolaciemu súdu,
- 30.09.2010 rozhodnutie,
- 25.10.2010 žiadosť o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia,
- 15.12.2010 spis doručený prvostupňovému súdu,

- 20.12.2010 rozhodnutie odvolacieho súdu doručené účastníkom.
Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. pod č.k. 17C 314/2004-84 z 24.02.2005 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 5Co 117/2008-329 z 21.04.2009 nadobudol právoplatnosť
21.05.2009.

Zo sťažnosti navrhovateľky adresovanej Okresnému súdu Bratislava I. z 01.03.2005 súd zistil, že touto
navrhovateľka poukázala na súdom nariadené znalecké dokazovanie, voči ktorému v časti o nariadení
znaleckého dokazovania odvolanie nie je prípustné a takýmto postupom súdu dochádza k prieťahom v
konaní, keďže má byť vykonané dokazovanie vo veci odporcom uznanej.Z odpovede Okresného súdu Bratislava I. na sťažnosť pod Spr.: 2101/05 z 15.08.2005 súd zistil, že táto
bola v časti prieťahov vyhodnotená ako nedôvodná a v časti procesného postupu sudcu vyhodnotená

ako neprípustná.

Zo sťažnosti navrhovateľky adresovanej Krajskému súdu z 24.05.2005 súd zistil, že touto navrhovateľka
opäť poukázala na súdom nariadené znalecké dokazovanie, že takýmto postupom súdu dochádza k
prieťahom v konaní a že predmetným uznesením bolo navrhovateľke uložené zaplatiť preddavok na

trovy znaleckého dokazovania, hoci navrhovateľka je v konaní od poplatkov oslobodená. Takéto konanie
súdu je spôsobené neznalosťou, ktoré spôsobuje prieťahy v konaní.

Z odpovede Krajského súdu v Bratislave na sťažnosť pod Spr.: 2127//05 z 13.06.2005 súd zistil, že
sťažnosť bola vyhodnotená čo do prieťahov v konaní za nedôvodnú, čo do nariadenia znaleckého
dokazovania za neprípustnú. Jedine čo do vybavenia podanej sťažnosti Okresným súdom za čiastočne

opodstatnenú keďže sťažnosť nebola vybavená v zákonnej lehote (súdny spis sa nachádzal na
odvolacom súde).

Zo sťažnosti navrhovateľky adresovanej Okresnému súdu Bratislava I. z 27.02.2006 súd zistil, že touto
navrhovateľka namietala prieťahy v konaní, keď súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie uznesením

24.02.2005 s tým, že znalecký posudok majú znalci predložiť v lehote 90 dní, preto listom z 19.09.2005
zaslala do spisu urgenciu na ktorú súd nereagoval a znalci zrejme žiadne úkony nevykonali.

Z odpovede Okresného súdu Bratislava I. na sťažnosť pod Spr.: 2101/05 z 13.03.2006
súd zistil, že táto bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Zo sťažnosti navrhovateľky adresovanú Krajskému súdu v Bratislave z 24.03.2006 súd zistil, že
touto navrhovateľka namietala vybavenie sťažnosti Okresným súdom Bratislava I. pod Spr.: 2101/05
z 13.03.2006 a poukázala na postup súdu v spojení s predložením znaleckých posudkov súdnymi
znalcami.

Z odpovede Krajského súdu v Bratislave na sťažnosť pod Spr.: 2127/05 z 25.04.2006 súd zistil, že
Okrasný súd postupoval v konaní plynulo, vytknúť možno, že po vrátení spisu od súdneho znalca
C.. G. súd nezaslal spis C.. C.M. a prípis súdu z 09.03.2006, čím možno konštatovať nedôvodné
prieťahy v konaní po 24.01.2006, začo sa súd ospravedlnil. V tejto časti bola sťažnosť vyhodnotená ako

dôvodná. Iné prieťahy v konaní či už objektívne alebo subjektívne zistené neboli. Pokiaľ ide o otázku
opodstatnenosti nariadenia znaleckého dokazovania, v tejto časti sťažnosti sa nebolo možné vyjadriť
pre zásadu sudcovskej nezávislosti.

Zo sťažnosti navrhovateľky adresovanej Okresnému súdu Bratislava I. zo 14.11.2009, doručenej súdu

16.12.2009 súd zistil, že touto navrhovateľka namietala prieťahy v konaní, keď po tom ako súd
meritórne vo veci rozhodol rozsudkom ktorý nadobudol právoplatnosť 21.05.2009, právna zástupkyňa
navrhovateľky predložila súdu vyúčtovanie trov konania 15.06.2009 odkedy súd vo veci nekoná.

Z odpovede Okresného súdu Bratislava I. na sťažnosť pod Spr.: 2281/09 z 15.01.2010

súd zistil, že táto bola vyhodnotená pre objektívne dôvody na strane súdu ako dôvodná a súd sa za
prieťahy ospravedlnil.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods.1 písm. a) bod 1. zák.č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiťúkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Vyhodnotenie nesprávneho úradného postupu:
Nesprávny úradný postup je definovaný v citovanom ust. § 9 zák.č. 514/2003 Z.z., pričom z hľadiska
pojmovej definície nesprávny úradný postup je porušenie povinnosti pri uskutočňovaní úkonu v konaní
ako jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Pre náhradu škody

ide o také škody, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou. Rozhodovanie súdu je závislé na
posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. Ide o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a zváženie
všetkých príčinných súvislostí.

- uznesenie Okresného súdu Bratislava I. pod č.k. 17C 314/2004-84 z 24.02.2005 o nariadení
znaleckého dokazovania ktoré bolo vydané nad rámec povinností súdu, keďže pri podaní návrhu
navrhovateľka predložila znalecký posudok a odporca nároky neodmietol plniť, preto súd sa mal
zaoberať len s dôvodmi mimoriadneho zreteľa spôsobom uvedeným v § 7 ods.3 vyhlášky č. 32/1965
Zb.. Nariadené znalecké dokazovanie v konečnom dôsledku potvrdilo predchádzajúce hodnotenie,

dokonca bolo vypracované s vyšším bodovým hodnotením. Vzhľadom na charakter prípadu znalecké
dokazovanie nebolo potrebné a navrhovateľka sa musela opätovne podrobiť nepríjemným lekárskym
vyšetreniam.
Súd je toho názoru, že nariadenie znaleckého dokazovania je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie
konania a s poukazom na čl. 46 ods.1 Ústavy SR ktorý garantuje zásadu sudcovskej nezávislosti, nemá

titul takého rozhodnutie preskúmavať.

- uznesenie Okresného súdu Bratislava I. pod č.k. 17C 314/2004-84 z 24.02.2005 o nariadení
znaleckého dokazovania súd zaviazal navrhovateľku na zloženie preddavku, hoci navrhovateľka podľa
§ 4 ods.2 písm. ch) zák.č. 71/1992 Zb. je v konaní do súdnych poplatkov oslobodená. Rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave z 31.05.2005 pod č.k. 5Co 73/2005-94 bolo prvostupňové rozhodnutie
zrušené.
Súd je toho názoru, že nariadenie znaleckého dokazovania ktorého súčasťou je i rozhodnutie o
preddavku v ktorého časti je prípustné odvolanie, čo navrhovateľka využila s odôvodnením, že je
oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods.2 písm. ch) zák.č. 71/1992 Zb. a odvolací

súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a uložil súdu skúmať či sú u
navrhovateľky splnené podmienky podľa § 138 O.s.p.. Išlo o štandardný procesný postup upravený
Občianskym súdnym poriadkom (vydanie uznesenia, podanie odvolania v časti v ktorej bolo odvolanie
prípustné a rozhodnutie odvolacím súdom) preto je súd toho názoru, že rozhodnutie o zložení preddavkunemôže byť predmetom preskúmavania pri zodpovednosti štátu za škodu podľa lex specialis pre
nesprávny úradný postup a v konečnom dôsledku odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a
vrátil na ďalšie konanie z dôvodu skúmania, či sú u navrhovateľky splnené podmienky na oslobodenie

od súdnych poplatkov.

- Okresný súd Bratislava I. aj Krajský súd v Bratislave sa nevysporiadali s inými rozhodnutiami v
obdobných veciach.
Súd je toho názoru, keďže podľa čl. 144 Ústavy SR súd je viazaný ústavou, ústavným zákonom,

medzinárodnou zmluvou a zákonom v spojení s § 135 ods.1 O.s.p.; a podľa § 226 O.s.p. právnym
názorom odvolacieho súdu, že pokiaľ ide o judikatúru, náš právny poriadok nepovažuje súdne
rozhodnutia za formálny prameň práva, preto žiaden predpis neukladá povinnosť všeobecných súdov
riadiť sa pri rozhodovacom procese existujúcou judikatúrou. Pokiaľ ide o judikatúru, táto slúži len na
zjednocovanie výkladu zákona a nariadení.

- Krajský súd v Bratislave vedel, že sa jedná o vec ktorú treba prejednať s väčšou rýchlosťou, že má
prednosť pred ostatnými vecami ako vyplýva z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Súd je toho názoru, že i keď išlo o náhradu škody na zdraví, kedy podľa zásad rozvrhu práce by išlo
o vec s osobitnou rýchlosťou konania, avšak skúmanie porušenia tejto zásady z titulu nesprávneho

úradného postupu nie je možné, ako je už vyššie uvedené, súd je viazaný ústavou, ústavným
zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom v spojení s § 135 ods.1 O.s.p.. V konečnom dôsledku
súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní 17C 314/2004 bolo prejednávané mimoriadne zvýšenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia za situácie, kedy zákonná náhrada bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia (kedy v súdnom konaní by išlo o vec s osobitnou rýchlosťou)

bola navrhovateľke odporcom vyplatená a v predmetnom konaní išlo o mimoriadne zvýšenie o ktorom
rozhoduje súd. Preto je súd toho názoru, že o konanie s osobitnou rýchlosťou nešlo.

- Krajský súd v Bratislave pochybil, keď výrok jeho rozhodnutia je v podstate nevykonateľný.
Súd je toho názoru, ak mala navrhovateľka takýto názor, mala možnosť podľa Občianskeho súdneho

poriadku domáhať sa nápravy opravným prostriedkom, čo neurobila a preto nemôže následky svojej
nečinnosti prenášať na štát. V konečnom dôsledku sama navrhovateľka uviedla, že na základe rozsudku
Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 5Co 117/2008-329 z 21.04.2009 odporca plnil, takže názor, že
výrok rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave je nevykonateľný nie je správny a ani dôvodný.

Vyhodnotenie prieťahov v konaní:
Podľa čl.6 ods.1, vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl.48 ods.2 vety prvej Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa § 49 zák. č. 38/1993 Z.z., sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len

"sťažovateľ"), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej
základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 7 ods.1 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 114 ods.1 O.s.p., ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení
konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné
rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

Z vyššie uvedeného Dohovoru a právnych predpisov je zrejmé, že každý má právo, aby sa jeho vec
prejednala v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom, t.j. aby sa prerokovala bez zbytočných
prieťahov. Rovnako je zrejmé, že podľa § 49 zák. č. 38/1993 Z.z. o prieťahoch je oprávnený rozhodovaťÚstavný súd SR na základe sťažnosti, pokiaľ o nich nerozhoduje iný súd. Navrhovateľka si uplatňuje
náhradu škody titulom prieťahov v súdnom
konaní podľa lex specialis, na základe ktorého s odkazom na ust. § 16 ods.1 je daná právomoc

všeobecného súdu, podporne s odkazom na ust. § 7 ods.1 O.s.p..

Pokiaľ ide o prieťah v súdnom konaní posudzovaný všeobecným súdom treba konštatovať, že prieťah v
súdnom konaní nie je definovaný žiadnym právnym predpisom o ktorý by súd svoje rozhodnutie oprel;
preto v danom prípade súd nahrádza právny predpis a o tom či v danej veci bol súdom spôsobený

prieťah alebo nie rozhoduje voľnou úvahou pri ktorej zohľadňuje predmet sporu, zložitosť veci, správanie
sa účastníkov a dotknutých orgánov. Konanie bez zbytočných prieťahov nemožno numericky vyjadriť;
neexistuje časová hranica uplynutím ktorej postup štátneho orgánu môže mať povahu prieťahov v
konaní. Rýchlosť a účinnosť každého konania je podmienená objektívnym charakterom prejednávanej
veci, pričom žiadny právny predpis výslovne neukladá kedy má štátny orgán jednotlivé procesné úkony
vykonať a neurčuje ani ich poradie.

- nariadenie znaleckého dokazovania uznesením Okresného súdu Bratislava I. pod č.k. 17C
314/2004-84 z 24.02.2005, ktoré bolo nadbytočné, predĺžilo súdne konanie a zvýšilo náklady súdneho
konania. Na prieťahy navrhovateľka poukázala v sťažnostiach Okresnému súdu Bratislava I. z
01.03.2005, Krajskému súdu z 24.05.2005, Okresnému súdu Bratislava I. z 27.02.2006, Krajskému súdu

v Bratislave z 24.03.2006.
Súd je toho názoru, s poukazom na vyššie uvedenú chronológiu všetkých úkonov súdu, ako i na
odpovede podaných sťažností ktoré boli vyhodnotené : sťažnosť z 01.03.2005 ako nedôvodná a
neprípustná, sťažnosť z 24.05.2005 ako nedôvodná, sťažnosť z 27.02.2006 ako nedôvodná, sťažnosť
z 24.03.2006 tak, že súd konal plynulo, prieťahy sú po 24.01.2006; že súd konal plynulo, sústredene

s cieľom vykonať dokazovanie potrebné pre rozhodnutie a bez zbytočných prieťahov. Z jednotlivých
úkonov súdu nemožno konštatovať, že by boli zbytočné, ani že by boli vykonané v takom časovom
rozpätí, ktoré by malo za následok neprimeranú dĺžku súdneho konania v dôsledku nekvalifikovanej
činnosti súdu.
Pokiaľ ide o konštatovanie v odpovedi Krajského súdu v Bratislave z 25.04.2006 na sťažnosť so

záverom, že prieťahy sú po 24.01.2006, sa súd s týmto názorom nestotožňuje už len z toho dôvodu,
že znalecký posudok bol súdu doručený 24.01.2006 a odpoveď na sťažnosť je z 25.04.2006, pričom z
chronológie úkonov súdu do odpovede na sťažnosť je zrejmé, že úpravou sudcu z 23.02.2006 bol súdny
znalec C.. G. vyzvaný na predloženie potrebného počtu exemplárov znaleckého posudku a druhý súdny
znalec C.. C. bol vyzvaný na predloženie znaleckého posudku pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty,

čo je opäť v takom časovom úseku, kedy nemožno podľa názoru súdu dĺžku šesťdesiatich dní hodnotiť
ako prieťah v súdnom konaní, pričom s poukazom na odpoveď súdneho znalca C.. C. z 03.04.2006 súd
uznesením z 28.04.2006 rozhodol o zmene ustanoveného súdneho znalca.

-uznesenímz24.02.2005OkresnýsúdBratislavaI.spôsobilprieťahy,keďsúdnemuznalcovispisdoručil

až 28.09.2005, súdny znalec predložil súdu znalecký posudok v januári 2006 a až po roku po nariadení
znaleckého dokazovania sa súd dozvedel, že ustanovený súdny znalec už nie je znalcom a v apríli 2006
ustanovil nového súdneho znalca. Ustanovenému súdnemu znalcovi súd doručil podklady až v októbri
2006. Znalec predložil súdu posudok v decembri 2006 a po tom ako sa účastníci vyjadrili k znaleckému
posudku, súd vytýčil pojednávanie na 25.06.2007. Aj keď súd vytýčil viacero pojednávaní (predvolával

znalcov za účelom výsluchu, hoci predmetom konania už nebola otázka zdravotného stavu, ale otázka
či sú dôvody hodné mimoriadneho zreteľa a rozsah sťaženia spoločenského uplatnenia) rozhodol až
v decembri 2007. Takéto konanie považuje navrhovateľka za neúčelné, súd neorganizoval procesný
postup tak, aby vo veci čo najskôr rozhodol a tak odstránil stav právnej neistoty.
Z vyššie uvedenej chronológie všetkých úkonov mal súd preukázané, s poukazom na obsah uznesenia

z 24.02.2005 ktorým súd nariadil znalecké dokazovanie naraz pre dvoch súdnych znalcov a uložil
účastníkom zložiť preddavok na znalecké dokazovanie proti ktorému podala navrhovateľka odvolanie
doručené súdu 02.03.2005 v časti zloženia preddavku, následne bol spis predložený odvolaciemu
súdu úpravou z 08.03.2005, súdu prvého stupňa bol vrátený 16.06.2005 s rozhodnutím ktoré bolo
účastníkom doručené úpravou z 20.06.2005 a následným realizovaním úkonov nariadených odvolacím

súdom - úprava súdu z 26.07.2005 vo veci šetrenia pomerov navrhovateľky pre oslobodenie od súdnych
poplatkov a opakovaná výzva súdu z 13.09.2005. Následne súd vo veci nariadeného znaleckého
dokazovania úpravou z 21.09.2005 predložil spis súdnemu znalcovi C.. G.. Z uvedeného je zrejmé, že
súd sa s vecou zaoberal sústredene, nepretržite a držal sa indícií odvolacieho súdu. Znalecký posudokC.. G. bol predložený súdu 24.01.2006 a keďže nebol predložený v potrebnom počte rovnopisov,
úpravou z 23.02.2006 bol súdny znalec vyzvaný na predloženie ďalších rovnopisov znaleckého posudku
a zároveň druhý súdny znalec C.. C. bol vyzvaný na predloženie znaleckého posudku pod hrozbou

uloženia poriadkovej pokuty. Súdny znalec C.. C. listom doručeným súdu 03.04.2006 oznámil, že v
súčasnosti už nie je evidovaný v zozname súdnych znalcov (čo nebolo spôsobené činnosťou, resp.
nečinnosťou súdu) na základe čoho uznesením z 28.04.2006 súd zmenil ustanoveného súdneho
znalca. Znalecký posudok C.. C. predložil súdu 14.12.2006. Na základe opísaných skutočností je
súd toho názoru, že zo strany súdu nebol spôsobený prieťah; súd realizoval úpravy smerujúce k

zabezpečeniu riadneho procesného postupu, keď spis predložil odvolaciemu súdu po podaní odvolania
navrhovateľkou, keď vyzval súdneho znalca na predloženie potrebného počtu rovnopisov znaleckého
posudku, keď urgoval druhého súdneho znalca na predloženie znaleckého posudku pod hrozbou
uloženia poriadkovej pokuty, keď po tom, ako súdny znalec oznámil súdu, že už nie je vedený v zozname
znalcov zmenil ustanoveného súdneho znalca a to všetko podľa názoru súdu v primeraných lehotách
(súd už vyššie uviedol, že žiadny právny predpis výslovne neukladá kedy má štátny orgán jednotlivé

procesné úkony vykonať a neurčuje ani ich poradie).
Otázku prieťahov v súvislosti s predvolávaním znalcov za účelom výsluchu, hoci predmetom konania
už nebola otázka zdravotného stavu, ale otázka či sú dôvody hodné mimoriadneho zreteľa a rozsah
sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku čoho súd rozhodol až v decembri 2007, súd vyhodnotil
ako absolútne bezvýznamné a nepreukázané, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že po doručení druhého

znaleckého posudku 14.12.2006, ktorý bol účastníkom doručený úpravou z 01.02.2007 a rozhodnutí o
znalečnom uznesením z 19.03.2007, úpravou sudcu z 02.05.2007 bol vytýčený termín pojednávania
na 25.06.2007, ktoré bolo odročené z dôvodu požiadavky zástupkyne odporcu výsluchom súdnych
znalcov z dôvodu námietok k znaleckým posudkom na 18.07.2007 (pripustenie alebo nepripustenie
navrhovaného dôkazu je vo výlučnej právomoci sudcu a pre čl. 46 ods.1 Ústavy SR ktorý garantuje

zásadu sudcovskej nezávislosti tu nie je titul takého rozhodnutie preskúmavať). Na pojednávanie dňa
18.07.2007 sa súdny znalci nedostavili, jeden súdny znalec neúčasť ospravedlnil z dôvodu dovolenky v
zahraničí,druhýsúdnyznalecsvojuneúčasťneospravedlnil.Pojednávanieboloodročenéna03.10.2007
na ktorom boli vypočutí obaja súdny znalci, pričom z obsahu zápisnice z pojednávania je preukázané, že
i právna zástupkyňa navrhovateľky súdnemu znalcovi kládla otázky, takže je zrejmé, že výsluch súdnych

znalcov nebol nadbytočný. Pojednávanie bolo odročené na 10.10.2007 z dôvodu písomného vyjadrenia
zástupcov účastníkov k výpovediam súdnych znalcov. I z uvedeného uznesenia o odročení súdneho
pojednávania je preukázané, že odročenie nebolo nedôvodné. Pojednávanie 10.10.2007 bolo odročené
na 12.12.2007 z dôvodu požiadavky právnej zástupkyne navrhovateľky za účelom výsluchu rodičov
navrhovateľky a starej matky na okolnosti aktivít navrhovateľky pred úrazom a po úraze. Pojednávanie

12.12.2007 bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 17.12.2007. Z uvedených úkonov súdu
mal súd jednoznačne preukázané, že nie pre nečinnosť súdu bolo vo veci ktorá napadla na súd
24.03.2004 meritórne rozhodnuté až 17.12.2007.

- Krajský súd v Bratislave vytýčil pojednávanie po štrnástich mesiacoch po podaní odvolania.

Z vyššie uvedenej chronológie mal súd preukázané, že právna zástupkyňa navrhovateľky i odporca
podali proti vyhlásenému rozsudku odvolania, ktoré boli doručené súdu rovnako 13.02.2008. Úpravou
z 22.02.2008 boli odvolania doručené účastníkom za účelom vyjadrenia. Odporca sa k odvolaniu
navrhovateľky vyjadril písomne, súdu doručeným 18.03.2008 a úpravou z 15.04.2008 bol spis
predložený odvolaciemu súdu. Dňa 21.04.2008 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave, ktorý

úpravou z 29.04.2008 vytýčil termín pojednávania na 21.04.2009 a vo veci rozhodol rozsudkom. Z
uvedených úkonov mal súd opäť jednoznačne preukázané, že nie pre nečinnosť odvolacieho súdu vo
veci ktorá napadla na odvolací súd 21.04.2008 bolo rozhodnuté až 21.04.2009 (žiadny právny predpis
výslovne neukladá kedy má štátny orgán jednotlivé procesné úkony vykonať a ani neurčuje kedy má
odvolací súd vytýčiť pojednávanie). To, že odvolací súd vytýčil pojednávanie úpravou z 29.04.2008 na

21.04.2009 je len dôkazom toho, že iný termín k dispozícii nemal a takýto postup, resp. úkon odvolacieho
súdu nemožno podľa názoru súdu kvalifikovať ako prieťah v súdnom konaní, keď súd sa s vecou
zaoberal obratom kedy vec napadla na odvolací súd (nápad 21.04.2008 vytýčenie 29.04.2008) a nariadil
termín pojednávania.

- prieťahy v súdnom konaní boli potvrdené odpoveďami na sťažnosti v roku 2005 a 2006.
Zo sťažností a obsahu odpovedí na sťažnosti mal súd preukázané, že sťažnosť navrhovateľky
Okresnému súdu Bratislava I. z 01.03.2005 bola odpoveďou pod Spr.: 2101/05 z 15.08.2005
vyhodnotená ako nedôvodná a neprípustná. Že sťažnosť navrhovateľky Krajskému súdu z 24.05.2005bola odpoveďou pod Spr.: 2127//05 z 13.06.2005 vyhodnotená ako nedôvodná a neprípustná (jedine
čo do vybavenia podanej sťažnosti Okresným súdom za čiastočne opodstatnenú keďže sťažnosť
nebola vybavená v zákonnej lehote). Že sťažnosť navrhovateľky Okresnému súdu Bratislava I. z

27.02.2006 bola odpoveďou Okresného súdu Bratislava I. pod Spr.: 2101/05 z 13.03.2006 vyhodnotená
ako nedôvodná. Že sťažnosť navrhovateľky Krajskému súdu v Bratislave z 24.03.2006 bola odpoveďou
Krajského súdu v Bratislave pod Spr.: 2127/05 z 25.04.2006 vyhodnotená ako nedôvodná (Okrasný súd
postupoval v konaní plynulo), nedôvodné prieťahy v konaní možno konštatovať po 24.01.2006 len v tejto
časti bola sťažnosť vyhodnotená ako dôvodná. Iné prieťahy v konaní či už objektívne alebo subjektívne

zistené neboli. Že sťažnosť navrhovateľky Okresnému súdu Bratislava I. zo 14.11.2009, doručenej súdu
16.12.2009 bola odpoveďou Okresného súdu Bratislava I. pod Spr.: 2281/09 z 15.01.2010 vyhodnotená
pre objektívne dôvody na strane súdu ako dôvodná a súd sa za prieťahy ospravedlnil.
Prieťahy ktoré sú predmetom tohto konania súd posudzuje ako už vyššie uviedol podľa vlastnej úvahy
a odpoveďami na sťažnosti nie je viazaný. Pokiaľ ide o sťažnosť navrhovateľky Krajskému súdu v
Bratislave z 24.03.2006, ktorá bola pod Spr.: 2127/05 z 25.04.2006 vyhodnotená ako nedôvodná, že

prieťahy v konaní možno konštatovať po 24.01.2006, v tejto časti bola sťažnosť vyhodnotená ako
dôvodná, sa súd s takýmto názorom nestotožňuje a odkazuje na svoje už vyššie uvedené odôvodnenie
(znalecký posudok bol súdu doručený 24.01.2006 a odpoveď na sťažnosť je z 25.04.2006, pričom z
chronológie úkonov súdu do odpovede na sťažnosť je zrejmé, že úpravou sudcu z 23.02.2006 bol súdny
znalec C.. G. vyzvaný na predloženie potrebného počtu exemplárov znaleckého posudku a druhý súdny

znalec C.. C. bol vyzvaný na predloženie znaleckého posudku pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty,
čo je opäť v takom časovom úseku, kedy nemožno podľa názoru súdu dĺžku šesťdesiatich dní hodnotiť
ako prieťah v súdnom konaní).
A pokiaľ ide o sťažnosť navrhovateľky Okresnému súdu Bratislava I. zo 14.11.2009, doručenej
16.12.2009, ktorá bola pod Spr.: 2281/09 z 15.01.2010 vyhodnotená ako dôvodná, súd poukazuje na

skutočnosť, že predmetná sťažnosť sa netýka merita veci, o ktorom v tom čase už bolo rozhodnuté, ale
trov konania, čím navrhovateľka podľa názoru súdu už nebola v stave právnej neistoty a preto uvedený
konštatovaný prieťah nemôže byť esenciálnym titulom prieťahov v súdnom konaní pre náhradu škody.
V konečnom dôsledku sa súd za uvedený prieťah ospravedlnil, čo podľa názoru súdu je primeranou
satisfakciou.

S poukazom na všetky okolnosti predmetného návrhu, vykonané dokazovanie a pri zohľadnení
požiadavky spravodlivosti súd dospel k názoru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a návrh
zamietol.

Napriek tomu, že súd návrh zamietol, zhodnotil i uplatnenú náhradu škody, ktorú navrhovateľka
špecifikovala skutočnou škodou 37.961,61EUR titulom úroku z omeškania z priznanej sumy v konaní
17C 314/2004 - 112.666,80EUR (8% ročne od 13.12.2004 do 17.12.2007 a 8,5% od 01.04.2008 do
21.04.2009), keďže v konaní si úrok z omeškania uplatniť nemohla, nakoľko o uplatnenom nároku
rozhoduje výlučne súd. Už pri uplatnení nároku navrhovateľka sama správne konštatovala, že o nároku

mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia rozhoduje výlučne súd, čím je
determinované, že až súdnym rozhodnutím navrhovateľke vzniká nárok na mimoriadne zvýšenie a preto
zaobdobievedeniasúdnehokonanianiejemožné;atoanivzmyslezodpovednostištátuzaškodupodľa
lex specialis aj keby nesprávny úradný postup alebo prieťahy v súdnom konaní boli preukázané, takúto
náhradu priznať. S poukazom na definíciu pojmu škoda pod ktorou treba rozumieť zmenšenie majetku

poškodeného, prípadne náklady potrebné na zabezpečenie predchádzajúceho stavu; pričom z okolnosti
danej veci je nepochybné, že navrhovateľke v čase uplatnenia mimoriadneho zvýšenia bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia nárok nevznikol (ten vznikol až súdnym rozhodnutím). Súd dospel
k názoru, že takto uplatnený nárok nie je možné subsumovať pod náhradu škody a to ani extenzívnym
výkladom.

Druhú položku náhrady škody navrhovateľka špecifikovala sumou 20.112,02 EUR titulom účelne
vynaložených nákladov - trov konania (keďže súdy navrhovateľke v časti trov konania priznali len
tarifnú odmenu a nie zmluvnú odmenu). V tejto časti musí súd konštatovať, že o trovách konania bolo
rozhodnutévkonaní17C314/2004apretoaknavrhovateľkanebolasrozhodnutímvtejtočastispokojná,
mala možnosť sa domáhať nápravy všetkými procesnými možnosťami v súlade s Občianskym súdnym

poriadkom a keďže tak neurobila, nemôže svoju nečinnosť prenášať titulom náhrady škody na štát.
O trovách konania bolo rozhodnuté uznesením pod č.k. 17C 314/2004-339 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 8Co 113/2010-354, právoplatným 28.12.2010, v dôsledku čoho súd
poukazuje na ust. § 159 ods.3 O.s.p. (prekážka rei iudicatae).Tretiu položku navrhovateľka špecifikovala ako nemajetkovú ujmu sumou 60.000,-EUR ktorú odôvodnila
tým, že v čase, kedy sama bola pripútaná na lôžko v zdravotníckych zariadeniach bola nútená zveriť
svoje deti do starostlivosti svojim rodičom preto súd mal okamžite odstrániť stav právnej neistoty a

zabezpečiť, aby sa navrhovateľke dostalo primerané zadosťučinenie. V tejto časti uplatneného nároku
je potrebné uviesť, ako súd už vyššie konštatoval, že nešlo o rozhodovanie základnej zákonnej náhrady
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (kedy by išlo o vec s osobitnou rýchlosťou konania)
preto nebol žiaden dôvod okamžite odstrániť stav právnej neistoty tak, ako uvádza navrhovateľka.
Navrhovateľka disponovala finančnými prostriedkami vyplatenými odporcom priamo zo zákona (čím

nebola v právnej neistote), pričom vo veci mimoriadneho zvýšenia ide o jednorazové priznanie
náhrady bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia ktorá sa týka zabezpečenia navrhovateľky
do budúcnosti. Takže poukazovanie na nemožnosť použitia finančných prostriedkov získaných titulom
mimoriadneho zvýšenia v čase samotného prejednania nároku je zavádzajúce, nekorešpondujúce s
účelom využitia uvedených finančných prostriedkov v budúcnosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Hociodporcabolvkonaníúspešný,súdmunáhradutrovkonanianepriznal,nakoľkosižiadneneuplatnil.

Súdne konanie je podľa § 4 ods.1 písm. k) zák.č. 71/1992 Zb.z. v znení noviel oslobodené od súdneho
poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia, na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.