Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200003
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200003.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobkyne T. P., bývajúcej

v M., Č. XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova
20, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o žalobe na
preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 24.10.2016 č. XXX XXX XXXX X, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 24.10.2016 č. XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 30.05.2016 č. XXX XXX XXX X bol žalobkyni

priznaný podľa § 70 ods.2, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej iba
„zákon o sociálnom poistení“) v znení neskorších predpisov od 18.11.2013 invalidný dôchodok v sume
153,60 eur mesačne. Rozhodnutie bolo vydané na podklade posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 29.04.2016, podľa ktorého žalobkyňa je invalidná podľa
§ 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení od času, kedy bola nezaopatreným dieťaťom, s mierou poklesu
schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne odvolanie, v ktorom namietala nedostatočne
zistený skutočný stav veci. Konštatovala, že z odborného posudku o invalidite vyplýva, že v konaní boli
predložené správy zo psychologických vyšetrení zo dňa 07.09.2015, podľa ktorých IQ žalobkyne má
hodnotu 48. Z výsledkov psychologického vyšetrenia zo dňa 12.01.2016 vyplýva, že jej IQ je 62. Napriek
týmto dvom výrazne rozdielnym výsledkom psychologických vyšetrení prvostupňový správny orgán z
vykonaného dokazovania vyvodil záver, že IQ žalobkyne dosahuje hodnotu 62, čo zodpovedá podľa
prílohy 3, kapitoly V., položky VI, písm.a), ľahkej mentálnej retardácii, ktorej zodpovedá IQ v pásme 50 -

69, a poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 40 - 60 %. Z odborného posudku posudkového
lekára však, ani z rozhodnutia správneho orgánu nevyplýva, ako bol vyhodnotený rozdiel medzi zistenou
hodnotou IQ žalobkyne v rozpätí štyroch mesiacov. Túto skutočnosť treba považovať za zásadnú pre
rozhodnutie, pretože hodnota IQ zistená pri psychologickom vyšetrení zo dňa 07.09.2015, a to 48,
zaraďuje zdravotné postihnutie do kapitoly V., bodu VI, písm.a), prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení,
ktorým je stredná mentálna retardácia, ktorej zodpovedá IQ v pásme 35 - 49. Tomuto zdravotnému
postihnutiu zodpovedá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť 80 %. Vzhľadom na uvedené

žalobkyňa v odvolaní konštatovala, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s ustanovením § 195, §
196 ods.1, ods.6 zákona o sociálnom poistení.3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne po preskúmaní napadnutého rozhodnutia podľa § 218 ods.1
zákona o sociálnom poistení dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie
potvrdil rozhodnutím z 24.10.2016 č. XXX XXX XXXX X.

4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že po podaní odvolania bol zdravotný stav žalobkyne
opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice
dňa 22.08.2016, pričom posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom posudku, keďže žalobkyňa
nepredložila žiadne nové dôkazy.

5. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach posúdil
zdravotnýstavžalobkynedňa21.09.2016stýmtozáverom:„Účastníčkakonaniajeoddetstvasledovaná
psychologickou ambulanciou aj logopédom pre duševnú zaostalosť a poruchy reči. K žiadosti o invalidný
dôchodok boli doložené opakované psychologické vyšetrenia od roku 1999 až do roku 2015, ktoré boli
veľmi diskrepantné. Od roku 1999 až do roku 2008 bola u účastníčky konania dokumentovaná ľahká

mentálna retardácia, a v rokoch 2014 - 2015 stredná mentálna retardácia. Ako 8-ročná bola účastníčka
konania vyšetrená aj psychiatrickou ambulanciou so záverom - zjavná subnorma, až ľahká debilita.
Následne bola vyšetrená psychiatrom až v roku 2015 a 2016 so záverom - stredne ťažká duševná
zaostalosť. Pre diskrepanciu odborných nálezov bol zdravotný stav účastníčky konania posúdený za
prítomnostiprísediacejlekárkyzodborupsychiatria,ktoránazákladepreštudovaniavšetkýchodborných

nálezov, ako aj vlastného psychiatrického vyšetrenia hodnotí duševnú zaostalosť u účastníčky konania
ako ľahkého stupňa“.

6. Posudkový lekár rozhodujúce zdravotné postihnutie - ľahkú duševnú zaostalosť zaradil do kapitoly
V., položka VI, písm.a), prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopností vykonávať

zárobkovú činnosť naďalej 50 %. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa v odvolacom
konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu, a
následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Preto napadnuté rozhodnutie generálny
riaditeľ žalovaného v celom rozsahu potvrdil.

7. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote správnu žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktoré
považuje za nezákonné, lebo je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a
skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym
spisom. V žalobe uviedla, že na ústnom pojednávaní predložila správu zo psychologického vyšetrenia
zo dňa 07.09.2016, z ktorej vyplýva nielen to, že celková úroveň IQ je 49, ale aj to, že U.. W. M., ktorá

psychologické vyšetrenie realizovala, a na jeho základe vypracovala aj správu zo dňa 07.09.2016, mala
k dispozícii obe správy zo psychologických vyšetrení zo dňa 07.09.2015 a 22.01.2016, a vzhľadom na
diskrepancie psychologických vyšetrení bol použitý kompletný test psychológie.

8. Napriek týmto trom rozdielnym výsledkom psychologických vyšetrení, z ktorých dve uzavreli celkové

IQ žalobkyne nižšie ako 50, žalovaný z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že IQ žalobkyne
dosahuje hodnotu 62, čo zodpovedá podľa prílohy 4, kapitoly V, položky VI, písm.a), ľahkej mentálnej
retardácii, ktorá zodpovedá IQ v pásme 50 - 69 a poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 40
- 60 %.

9. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného však nevyplýva, ako táto vyhodnotila rozdiel medzi zistenými
hodnotami IQ žalobkyne, a z akého dôvodu sa priklonila práve k hodnote 62 vyplývajúcej zo správy U..
K. M. zo dňa 22.01.2016, z ktorej navyše (na rozdiel od správ zo dňa 07.09.2015 a zo dňa 07.09.2016
chýba akákoľvek identifikácia použitých metód testovania, či ich zamerania, ako aj hodnoty dosiahnuté
v jednotlivých zložkách).

10. Podľa žalobkyne je v tejto súvislosti absolútne nevýznamné, že sa ústneho pojednávania zúčastnila
aj psychiatrička U.. K. V., keďže miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je priamo závislá od
celkovej dosiahnutej hodnoty IQ, ktorá sa zisťuje psychologickým vyšetrením a orientačne posúdenie
intelektu žalobkyne pri ústnom pojednávaní vychádzalo práve zo psychologického vyšetrenia z

22.01.2016, keďže je nesporné, že orientačným rozhovorom nie je možné stanoviť presnú hodnotu IQ.

11. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pri poslednom psychologickom vyšetrení, ktoré bolo podkladom pre
správu zo dňa 07.09.2016, bolo vysvetlené, že celková hodnota IQ nie je jednoduchým súčtomdvoch hodnôt dosiahnutých pri testoch zameraných na jednotlivé zložky intelektu, ale jednotlivým
dosiahnutým hodnotám sa priradia pri vyhodnocovaní podľa kritérií pre jednotlivé testy konkrétne body,
teda dosiahnutá hodnota celkového IQ nie je odvoditeľná ako aritmetický priemer hodnôt pre jednotlivé

zložky intelektu. Táto skutočnosť je pritom zásadnou pre rozhodnutie žalovaného, keďže hodnota IQ
zistená pri psychologickom vyšetrení zo dňa 07.09.2015 a 07.09.2016, a to 48, resp. 49, zaraďuje jej
zdravotné postihnutie do kapitoly V., bod VI, písm.a) č. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorým je stredná
mentálna retardácia, ktorej zodpovedá IQ v pásme 35 - 49. Tomuto zdravotnému postihnutiu zodpovedá
poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 80 %. Z týchto dôvodov podľa žalobkyne napadnuté

rozhodnutie nezodpovedá spoľahlivo zistenému skutočnému stavu veci a postup, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, nie je v súlade s ustanovením § 195, § 196 ods.1, ods.6 zákona o sociálnom poistení, a
pretonavrhla,abysúdrozhodnutiežalovanéhozrušilavecvrátilžalovanémunaďalšiekonanie.Zároveň
si žalobkyňa uplatnila právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.03.2017 navrhol, aby súd žalobu zamietol

ako nedôvodnú. Navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom
rozhodnutí. Podľa žalovaného skutkový stav bol objektívne zistený a vzhľadom na zistené diskrepancie
medzi závermi odborných vyšetrení bol zdravotný žalobkyne posúdený posudkovými lekármi sociálneho
poisteniazaprítomnostiprísediacejlekárkyzodborupsychiatrie.Poopakovanomposúdenízdravotného
stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá

by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 18.04.2017 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že vo svojom vyjadrení
nereagoval na žiadnu zo žalobných námietok žalobkyne, a opätovne zdôraznila, že hodnota IQ bola
zisťovaná opakovane psychologickými vyšetreniami, pričom dve posledné z nich dávajú za pravdu

argumentomžalobkyne.KeďžeúroveňIQsazisťujepredpísanýmitestami,jeťažkopochopiteľnáobrana
žalovaného, že prísediaca lekárka z odboru psychiatrie bola spôsobilá orientačným rozhovorom posúdiť
hodnotu IQ.

14.Žalobkyňadňa15.06.2017(t.j.pozačatíkonanianasúde)doručilasúdusúkromnýznaleckýposudok

P.. X. Z., P.., zo dňa 05.06.2017 č. 36/2017, znalkyne z odboru psychológie, odvetví klinickej psychológie
dospelých,zktoréhovyplýva,žeintelektovéschopnostižalobkynesúsituovanédopásmastredneťažkej
duševnej zaostalosti s IQ dosahujúcim hodnotu 48. Znalkyňa v posudku (časť II.) podrobne opísala
jednotlivé zložky inteligencie žalobkyne, a zároveň konštatovala, že žalobkyňa prakticky nevie využiť
žiadnu z kognitívnych operácií, ktoré by jej umožnili samostatne fungovať aj v obmedzenom režime.

Znalkyňa zároveň konštatovala, že napriek stredne ťažkej duševnej zaostalosti s potrebou celodennej
starostlivosti a nepriaznivej prognózy sa môže žalobkyňa javiť symptomatologicky lepšie, a to len vďaka
vysoko podnetnému domácemu prostrediu.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 17.07.2017 poukázal na ustanovenie

§ 135 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého na rozhodnutie správneho
súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správe, alebo v čase
vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobkyni bolo rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne doručené doporučene na doručenku, a jeho prevzatím nadobudlo právoplatnosť podľa § 218
ods.14 zákona o sociálnom poistení. V čase vydania rozhodnutia generálny riaditeľ, ani v čase jeho

právoplatnosti nedisponoval znaleckým posudkom zo dňa 05.06.2017 č. 36/2017. Žalobkyňa má podľa
§ 71 ods.10 zákona o sociálnom poistení právo požiadať o prehodnotenie jej nepriaznivého zdravotného
stavu, a zvýšenie sumy invalidného dôchodku neformálnou žiadosťou na pobočke Sociálnej poisťovne,
príslušnej podľa miesta trvalého pobytu žalobkyne, ku ktorej má možnosť priložiť predmetný znalecký
posudok. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol.

16.Súdvkonanípodľa§190anasl.zákonač.162/2015Z.z.preskúmalžalobounapadnutérozhodnutie,
oboznámil sa so spisom žalovaného a predloženým znaleckým posudkom, a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

17. Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie žalovaného z 24.10.2016 č. XXX XXX XXXX X,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo
dňa 30.05.2016. Týmto rozhodnutím na základe žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo
dňa 29.04.2016 priznal žalobkyni podľa § 70 ods.2, § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení invalidnýdôchodok od 18.11.2013 v sume 153,60 eur mesačne. Invalidný dôchodok bol žalobkyni priznaný na
podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Košice z 29.04.2016, v ktorom
posudkovýlekáruviedol,žežalobkyňajeodroku1999sledovanálogopédomprezaostávanievývojareči

a psychológom pre ľahkú duševnú zaostalosť. Pri poslednom psychologickom vyšetrení z januára 2016
intelektovývýkonsapohybujevpásmeľahkejmentálnejretardácie-strednýstupeň,IQ62.Vzhľadomna
uvedené bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkovým lekárom zaradené do kapitoly V., položka
VI, písm.a) zákona o sociálnom poistení.

18. Žalovaný si pre svoje rozhodnutie o odvolaní žalobkyne zadovážil posudok posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice, ktorý hodnotil zdravotný stav
navrhovateľky 21.09.2016. V posudku posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa ukončila praktickú
školu pre mentálne postihnutých a k žiadosti o invalidný dôchodok doložila opakované psychologické
vyšetrenia od roku 1999 až do roku 2015, ktoré boli veľmi diskrepantné. Od roku 1999 až do roku
2008 bola evidovaná ako ľahká mentálna retardácia, v rokoch 2014 - 2015 je dokumentovaná stredná

mentálna retardácia. Ako 8-ročná bola vyšetrená aj psychiatrickou ambulanciou so záverom zjavná
subnorma až ľahká debilita. Následne psychiatrom bola vyšetrená až v roku 2015 a 2016 so záverom
stredne ťažká duševná zaostalosť. Pre diskrepanciu odborných nálezov bol zdravotný stav žalobkyne
posúdený za prítomnosti prísediacej lekárky z odboru psychiatria, ktorá na základe preštudovania
všetkých odborných nálezov, aj na základe vlastného psychiatrického vyšetrenia hodnotila duševnú

zaostalosť u žalobkyne ako ľahkého stupňa. Z uvedeného dôvodu posudkový lekár zaradenie
rozhodujúceho zdravotného postihnutia ani mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť u
žalobkyne nezmenil.

19. Zo znaleckého posudku, ktorý žalobkyňa predložila v priebehu súdneho konania, vyplýva, že

intelektové schopnosti sú u žalobkyne t.č. situované do pásma stredne ťažkej duševnej zaostalosti v
oblastiach verbálnej aj neverbálnej inteligencie, IQ = 48. Znalec konštatoval, že všetky subtesty daného
testovacieho materiálu na zistenie IQ poukazujú na vysokú mieru patologického princípu porozumenia
situácie, analógií vo vzťahoch, logický princíp, ako aj analýzu a syntézu riešeného materiálu. Žalobkyňa
prakticky nevie využiť žiadnu z kognitívnych operácií, ktoré by jej umožnili samostatne fungovať aj v

obmedzenom režime. Znalec v závere svojho posudku ďalej konštatoval, že žalobkyňa je nevyhranená
osobnosť, skôr introvertovaná s tendenciou sociálnej žiadúcnosti, osobné dotazníky vyhodnocoval na
báze diagnózy stredne ťažká porucha intelektu na báze organického poškodenie CNS. Osobne ide o
neuro-labilnú štruktúru. V oblasti afektívnej patológie zisťovanej dotazníkom afektivity DA boli zistené
odchýlky od normy v meraných škálach: jednoduchej emotivity, impulzívnych tendencií a instabilite.

Čo sa týka osobnostného profilu žalobkyne podľa znalca, žalobkyňa sa javí ako nevyvážená simplexná
osobnosť s vysoko patologickým intelektom na báze organického poškodenia mozgu IQ 48 - stredne
ťažká duševná zaostalosť. V oblasti afektivity dominuje sklon k impulzívnym a iritabilným reakciám
v správaní. Žalobkyňa je riadená vlastnou dynamikou, bez akéhokoľvek vonkajšieho stimulu. Pre jej

potreby je nutná celodenná starostlivosť, je prognóza je nepriaznivá s tendenciou k regresu a úbytku
kognitívnych a rozumových schopností na báze organického poškodenia centrálnej nervovej sústavy s
priamym dopadom na aktivitu mozgu a jeho funkcie.

Znalec ďalej konštatoval, že napriek rodinnému situovaniu a jej zázemiu, výchove a stimulom, v

ktorých žalobkyňu vychovávali rodičia, je jej socializácia smerom k laickému posúdeniu kontaktná.
Jej bežný život a denný režim si ale vyžaduje v primárnych potrebách starostlivosť na 24-hodinovej
báze. Jej sociálna zručnosť je ovplyvnená vysoko podnetným domácim prostredím, ktoré v jej dispozícii
a jej možnostiach vytvorilo sociálne zdatnú a čiastočne komunikatívnu osobnosť, zorientovanú v
bežnom a v praktickom živote, no bez sústavnej kontroly. Preto je možné, že pri kontakte žalobkyňa

vykazujesimptomatologickylepšiesociálneukazovatele,akomávskutočnostizastúpenévkognitívnych
schopnostiach, a to v intelekte a v myslení. Na základe týchto diskrepancií v sociálnej kontaktnej
rovine a jej intelekte znalec poukázal na to, že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutá, doživotne
hendikepovaná a nie je možné pri prognóze jej ďalšiemu vývinu uvažovať nad zlepšením v tom smere,
že bude samostatne, či len s čiastkovou pomocou zvládať bežný chod dňa a režim potrebný k jej

plnohodnotnému spôsobu života.20. Podľa ustanovenia § 195 ods.1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel
obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
z jej činnosti (§ 195 ods.2 citovaného zákona).

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania
(§ 195 ods.3 citovaného zákona).

21. Podľa ustanovenia § 196 ods.1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť
k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia

účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a
potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe,
alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej

poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná
vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie
skutočného stavu veci (§ 196 ods.6 citovaného zákona).

22. Podľa ustanovenia § 209 ods.1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a na vec sa vzťahujúceho spisového

materiálu dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval dôsledne podľa citovaných ustanovení zákona
o sociálnom poistení a vo veci rozhodol, hoci si nezadovážil dostatok skutkových podkladov s cieľom
odstrániť rozpory, ktoré sú v lekárskych nálezoch zo psychologických vyšetrení žalobkyne.

24. Výška miery poklesu schopností zárobkovej činnosti, ako to vyplýva z kapitoly V., položka VI, prílohy

č. 4, zákona o sociálnom poistení, závisí od hodnoty IQ, ktorá sa zisťuje psychologickým vyšetrením.
Tieto vyšetrenia v priebehu rokov 1999 - 2016 uvádzali rôzne hodnoty IQ u žalobkyne. Špecialista z
odboru psychiatrie na výsledok vyšetrenia, ktorého sa žalovaný odvolával vo svojom rozhodnutí, sa
opieral o psychologické vyšetrenia z januára 2016, pri ktorom bola zistená hodnota IQ 62, pričom sa
vôbec nezaoberal a nevzal do úvahy ďalšie psychologické vyšetrenia žalobkyne, napríklad zo dňa

07.09.2016, podľa ktorého IQ žalobkyne je 49.

25. Súd preto považuje žalobnú námietku žalobkyne za dôvodnú, a aj podľa názoru súdu žalovaný mal
vykonať ďalšie dokazovanie za účelom odstránenia existujúcich rozporov v dôkazoch. Správny orgán
až potom môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov, keď vykoná všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce

rozpory. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže prvostupňové aj druhostupňové správne konanie
tvorí jeden celok.

26. Skutočnosť, že žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť zisteniu skutočného stavu veci, a
nezadovážil si dostatok podkladov, ktoré by spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť preukazovali

rozsah mentálneho postihnutia žalobkyne, a z toho sa odvíjajúcej miery poklesu schopností vykonávať
zárobkovú činnosť, vyplýva aj zo znaleckého posudku, ktorý predložila žalobkyňa v konaní pred súdom.

27. Žalobkyňa uvedeným znaleckým posudkom totiž nepreukazovala zmenu skutkových okolností, ktoré
nastali po vydaní rozhodnutia správneho orgánu (žalovaného), ale skutočnosti, ktoré existovali v čase

vydania rozhodnutia. Na základe uvedeného súd napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods.1 písm.e)
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné vykonať kontrolné
znalecké dokazovanie z odboru psychológie za účelom odstránenia rozporov a vo veci podľa výsledku
a vyhodnotení dôkazov rozhodnúť.28. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods.6 prvá veta Správneho súdneho poriadku).

29. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej preto priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči
žalovanému. O náhrade trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj,kedynapadnutérozhodnutiebolosťažovateľovidoručené,opísanierozhodujúcichskutočností,aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len

"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom

rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.