Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213224687
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213224687.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: B.
G., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., B. XX, zastúpený JUDr. Romanom Blažekom, advokátom, so sídlom
Komárno, Pohraničná 4, IČO: 35 721 123, proti žalovaným: 1. A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., V. XX,
2. A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., V. XX, obaja žalovaní zast. Mgr. Jozefom Vidom, advokátom, so

sídlomNovéZámky,Turecká36,3.B.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.,V.XX,ozaplatenie2.534,46eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 8. decembra
2016 č. k. 8C/171/2014-83 do výroku o náhrade trov konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku žalovaných na
náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24. 10. 2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
zaplatiť žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 2.534,46 eura s príslušenstvom. Svoj
nárok odôvodňoval od Darovacej zmluvy so zriadením práva vecného bremena zo dňa 28. 04. 2004.

Uznesením zo dňa 13. 02. 2015 č. k. 8C/171/2014-43 súd prvej inštancie pripustil zmenu návrhu tak, že
súd určuje, že žalobca je v podiele 1-ica spoluvlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom
Bratislava, Odbor katastrálny na LV číslo XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť Nové
Mesto, kat. úz. K. Q., byt č. XX na 2. poschodí obytného domu so súpisným číslom XX na parcelách
č. 11287/1, 11287/4, 11287/6 na ulici B., č. vchodu XX so spoluvlastníckym podielom 5070/773223
na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom 5070/773223 na pozemku

parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, parc. č. 11287/1 o výmere 713 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. 11287/2 o výmere 235 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 11287/4 o
výmere 347 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 11287/5 o výmere 350 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. 11287/6 o výmere 347 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 11287/7 o výmere
2080 m2 - zastavané plochy a nádvoria.

2. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že
žalovaní majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 144,
§ 145 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a uviedol, že v zmysle § 144 a § 145 ods. 1
CSP konanie zastavil, a keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania, súd priznal náhradu trov
konania žalovaným (chybou v písaní uviedol súd prvej inštancie žalobcom).

3. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania napadol v zákonnej lehote
odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal zmeny uznesenia súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 388CSP a nepriznania žalovaným nároku na náhradu trov konania vo výške 100%. Dôvodil tým, že medzi
stranami sporu bol pokus o zmier, avšak k zmieru nedošlo. So žalovanými sa nevedel dohodnúť,
napriek tomu, že súhlasil so zmierom za určitých podmienok, s ktorými zasa nesúhlasili žalovaní. V

liste žalovaného v 3. rade zo dňa 22. 12. 2015 žalovaní vyslovili názor, že trovy konania si bude každá
strana hradiť sama, čiže druhej strane nebude platiť nič. Žalovaní od roku 2013 neboli ochotní zaplatiť
mu žiadnu sumu. Ich postojom sa cíti byť dotknutý, preto sa rozhodol, že sa bude domáhať určenia
vlastníckeho práva k bytu, ktorý v minulosti daroval žalovaným v 1. a 2. rade a z toho dôvodu vzal žalobu
späť. Vzhľadom na charakter veci a jeho vek navrhuje nepriznať žalovaným náhradu trov konania.

4. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Pokiaľ ide o samotné odvolanie, žalobca v ňom nijakým
spôsobom nekonkretizoval a neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, resp. súvislosť
medzi charakterom veci a dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, prípadne vekom žalobcu a dôvodmi
osobitného zreteľa. Skutočnosť, že žalovaný v 3. rade sa vyjadril vo svojom liste zo dňa 22. 12. 2015

ohľadne pokusu o zmier nemá a nemôže mať žiaden dopad na trovy konania, nakoľko k zmieru nedošlo
a trovy si neuplatňuje žalovaný v 3. rade, ale žalovaní v 1. a 2. rade.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobcu

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdiť.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 vety prvej CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. S účinnosťou od 01. 07. 2016 prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok došlo v súlade
s ust. § 473 CSP k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava dôsledne dodržiava
princíp okamžitej aplikovateľnosti procesno-právnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava
sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového
poriadku. Zároveň však uvedený právny predpis v ust. § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto

základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto
trov protistrane (odsek 2 citovaného §-u).

13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu veci, ktorá je doplnená

zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie
(pôvodne § 146 ods. 2 a § 147 OSP) bola pretransformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a
znamená, že trovy je povinná hradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady
zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny

výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ust. § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z
procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov, najčastejšie však dochádza k zastaveniukonania v dôsledku späťvzatia žaloby alebo v dôsledku nedostatku procesných podmienok. Zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu
bolo zastavené, ak už vznikol procesný vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami

sporu navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Na strane
žalobcu existuje procesné zavinenie, napr. ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu,
alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka res iudicata alebo prekážka litispendencie, alebo bez
dôvodu vzal žalobu späť. Aj náhrada trov konania priznávaných podľa § 256 ods. 1 CSP sa vzťahuje
na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania

je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. Pri posudzovaní
nároku na náhradu trov konania v spojení s § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo
strán sporu zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na
náhradu trov nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu podľa
§ 257 CSP.

14. V predmetnej veci sa žalobca žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 24. 10. 2013 domáhal,
aby zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 2.534,46 eura s
príslušenstvom. Žalobu odôvodňoval tým, že účastníci dňa 28. 04. 2004 uzavreli Darovaciu zmluvu
so zriadením práva vecného bremena, v zmysle ktorej podľa čl. VI. písm. e) sa žalovaní v 1. a 2.
rade zaviazali prispievať na náklady žalobcu a jeho manželky sumou 3.000,-Sk (99,58 eura) mesačne.

Žalovaní si túto svoju povinnosť riadne neplnili. Uznesením zo dňa 13. 02. 2015 č. k. 8C/171/2014-43
súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane žalovaného - žalovaný v 3. rade B. E.,
bytom Z., V. XX a zároveň pripustil zmenu návrhu tak, že súd určuje, že žalobca je v podiele 1-ica
spoluvlastníkom nehnuteľností vedených Okresných úradom Bratislava, Odbor katastrálny, na LV č.
XXXX., okres Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť K. Q., kat. úz. K. Q., byt č. XX na 2.

poschodí obytného domu so súpisným číslom XX na parcelách č. 11287/1, 11287/4, 11287/6 na ulici
B., č. vchodu XX so spoluvlastníckym podielom 5070/773223 na spoločných častiach a zariadeniach
domu a spoluvlastníckym podielom 5070/773223 na pozemku parcelách registra „C“ evidovaných na
katastrálnej mape, parc. č. 11287/1 o výmere 713 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 11287/2 o
výmere 235 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 11287/4 o výmere 347 m2 - zastavané plochy a

nádvoria, parc. č. 11287/5 o výmere 350 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 11287/6 o výmere
347m2-zastavanéplochyanádvoria,parc.č.11287/7ovýmere2080m2-zastavanéplochyanádvoria.
Uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 16. 08. 2016 č. k. 25Co/296/2016-59
nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 09. 2016. Žalobca podaním zo dňa 08. 11. 2016, doručeným súdu
prvej inštancie dňa 08. 11. 2016, zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvej inštancie vo

veci rozhodol uznesením tak, že konanie v zmysle § 144 a § 145 ods. 1 CSP zastavil a o trovách konania
rozhodol tak, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Uvedené uznesenie vo
výroku o náhrade trov konania napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca.

15.Odvolacísúdpopreskúmaníuzneseniasúduprvejinštancievovýrokuonáhradetrovkonaniadospel

k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne postupoval, pri rozhodovaní o náhrade trov konania
použil správne zákonné ustanovenia a jeho rozhodnutie je v napadnutej časti vecne správne. V konaní
bolo nesporne preukázané, že žalobca podaním zo dňa 08. 11. 2016 zobral svoju žalobu späť a žiadal
konanie zastaviť. Už podaním žaloby a následne jeho zastavením žalobca ako strana sporu zapríčinil,
že druhá strana musela brániť svoje právo v súdnom konaní, a preto v zmysle ust. § 256 musí plniť aj

sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pri tejto procesnej činnosti. Vzhľadom
na to, že žalobca zobral svoju žalobu späť (bez uvedenia dôvodu), je potrebné prijať ten záver, že
procesne zavinil zastavenie konania a je preto povinný nahradiť druhej strane účelne vynaložené trovy
konania, ktoré jej v konaní vznikli. Nedôvodná je námietka žalobcu, pokiaľ sa bránil, že medzi stranami
sporu bol pokus o uzavretie zmieru, ku ktorému však nedošlo, a v uvedenom návrhu na uzavretie zmieru

žalovaný v 3. rade vyslovil názor, že si každá strana bude hradiť svoje trovy samostatne. Žalobca v
konaní nepreukázal, že medzi stranami sporu prebiehal pokus o zmier, až k podanému odvolaniu pripojil
oznámenie, resp. stanovisko žalovaného v 3. rade k návrhu na uzavretie zmieru. Takéto oznámenie
nie je však možné považovať za dohodu o trovách konania, navyše, keď dohoda o trovách konania v
prípade zastavenia konania neexistovala vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade.

16. Napokon, nedôvodná je i námietka žalobcu v podanom odvolaní, pokiaľ navrhol, aby súd nepriznal
žalovaným náhradu trov konania z dôvodu osobitného zreteľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významný z hľadiska aplikácie § 257 CSPnielen charakter konania a charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
na súde, postoje strán v konaní, pričom je potrebné prihliadnuť k majetkovým, sociálnym, osobným
a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy

konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej
strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu a to
nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale aj okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech
má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž
možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal sám bez nároku na ich náhradu, keď

mal v konaní úspech.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal dôvody
hodnéosobitnéhozreteľa,atedadôvodypreaplikáciuust.§257CSP.Vkonanínebolpreukázanýžiaden
taký charakter konania alebo procesnej situácie a rovnako neboli preukázané ani majetkové a ďalšie
pomery, či už žalobcu alebo žalovaných, že by bola dôvodná aplikácia, t.j. nepriznanie trov konania z

dôvodov hodných osobitného zreteľa. Len samotný poukaz na charakter veci a vek žalobcu nemôže byť
sám o sebe dôvodom na nepriznanie nároku na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného
zreteľa.

18. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné konštatovať, že žalobca procesne zavinil zastavenie

konania, a preto súd prvej inštancie, postupujúc v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP správne vyhodnotil, že
späťvzatie žaloby zo strany žalobcu má za následok procesné zavinenie zastavenia konania a priznanie
nároku na náhradu trov konania protistrane. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali v odvolacom konaní úspech, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).