Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/167/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213374
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213374.6

Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich
Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť mu sumu 125,- € z titulu majetkovej škody a sumu 330,- € z titulu nemajetkovej ujmy a
náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému G. Y., L.. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor
požiadal tunajší súd ako exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou
exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu.
Exekučný súd rozhodol o žiadosti až dňa 12.01.2009 (omeškanie viac ako 6 mesiacov). K rozhodnutiu o
žiadosti tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu bola žalobcovi spôsobená majetková škoda a aj nemajetková ujma. Nesprávny úradný postup
spočíva v nevydaní rozhodnutia exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov. Exekučný súd postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda pritom prestavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených so správou pohľadávky pomocou informačného systému - 70,-
€, udržiavanie a správa informačného systému - 40,- € a administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, vyhotovovaním urgencií, poštovných a telekomunikačných výdajov -
15,- €. Samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto si žalobca uplatnil aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávny úradný postup exekučného súdu je dôsledkom jeho
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako
spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,
resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou
nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u žalobcu, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty
a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania

pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu,
ale aj na strane majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Nemajetková
ujma, ktorú si navrhovateľ uplatnil pozostávala z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. cca 660,- € (t.j. 55,- € za mesiac).

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že s ním nesúhlasí a žiadala ho v celom rozsahu
ako neopodstatnený zamietnuť. Vo vyjadrení uviedla, že z návrhu navrhovateľa nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody. Navrhovateľ pritom neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na
zbytoční prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti. Ďalej odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ si uplatnil nárok na súde predčasne, pretože
podľa príslušných ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu
škody na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí, preto odporca nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný. V ďalšom
odporkyňa poukázala na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať len ústavný súd. S poukazom
na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 (v znení účinnom od 01.01.2003) odporca uviedol, že navrhovateľ
nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že
by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP
alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii
prieťahov. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ ďalej nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej
škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že konštatovanie porušenia práva nie
je dostačujúcim zadosťučinením, a preto by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Napokon
odporkyňa poukázala na aspekt dobrých mravov. Podľa odporcu je navrhovateľ vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť
práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite, považuje odporkyňa jeho postup za
konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Tunajší súd rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. 10C/167/2012-78 zo dňa 11.02.2015, ktorý bol na
základe odvolania navrhovateľa uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 41Co/422/2015-140 zo dňa
28.10.2015 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V súlade so závermi odvolacieho súdu súd
vyhotovil písomne uznesenie č.k. 10C/167/2012-153, ktorým nepovolil návrh na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom
je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd ako aj do
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.12.2015.

Súd vo veci nariadil opätovne pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili.
Odporkyňa svoju neúčasť ospravedlnila s tým, že súhlasila, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti.
Navrhovateľ mailovým podaním doručeným súdu dňa 25.02.2016 žiadal o odročenie nariadeného
pojednávania z dôvodu, že im oznámením o nariadenom termíne pojednávania nebola oznámená ich
identifikačná značka spisu, ktorá identifikuje konkrétny žalobný návrh, preto nemali dodržanú lehotu na
prípravu na pojednávanie v súlade s § 115 ods. 2 O.s.p.. Súd žiadosť navrhovateľa na odročenie termínu
pojednávania neakceptoval, nakoľko zo spisu bolo zistené, že právny zástupca navrhovateľa prevzal
predvolanie na pojednávanie, ktoré súd nariadil na deň 03.03.2016 dňa 25.01.2016, teda mal dostatok
času na zistenie o aký konkrétny žalobný návrh sa jedná, pokiaľ mal skutočne záujem sa nariadeného

termínu pojednávania zúčastniť, resp. súdu doručiť prípadné písomné vyjadrenie. Navyše, samotné
súdne konanie je od počiatku označené jedným číslom konania, ktoré identifikuje návrh navrhovateľa,
preto jeho námietka o neurčitosti návrhu nemôže obstáť. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec
postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkov konania a spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 6Er/9/2009 a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Dňa 08.12.2008 bol na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom
v Bratislave spísaný do zápisnice návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal
vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu voči
povinnému .,-. Exekučné konanie bolo vedené u súdneho exekútora pod spis. zn. EX 11350/08 a na
Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spis. zn. 6Er/9/2009. Exekútor požiadal tunajší súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.01.2009. Exekučný súd vydal dňa 12.01.2009 pre súdneho
exekútora poverenie č. 5613 021087.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2009, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012;
ďalej len „zákon“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), d) zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradným postupom, je predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto
otázkou. Z podania samotného odporcu súd zistil, že navrhovateľ podal svoju žiadosť na prerokovanie
23.04.2012, pričom návrh na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že navrhovateľ podal
návrh na súd skôr ako uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody ministerstvom, teda v čase začatia konania nebola splnená
podmienka na podanie žaloby, keďže od prijatia žiadosti ministerstvom do podania žaloby neuplynula
lehota 6 mesiacov. Ministerstvo však nárok navrhovateľa do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti
neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol, preto súd túto námietku odporcu o
nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku vyhodnotil ako nedôvodnú.

Z obsahu podania navrhovateľa súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je uplatnený pre nesprávny
úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým navrhovateľ odôvodňoval nesprávnosť
úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 15-dňovej lehoty podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Nesprávny úradný postup v tomto prípade mal predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť
úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného
exekučného spisu súd konštatuje, že nemal preukázané, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom
konaní sp. zn. 6Er/9/2009 došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V danom prípade doručil súdny
exekútor žiadosť o udelenie poverenia na súd dňa 09.01.2009 a súd rozhodol o tejto žiadosti v zákonom
určenej 15-dňovej lehote, keď písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 12.01.2009
(teda o 3 dni! po podaní žiadosti). Súd o predmetnej žiadosti tak rozhodol ešte pred uplynutím zákonom
stanovenej lehoty na vydanie poverenia, teda nemožno v žiadnom prípade hovoriť o nedodržaní
zákonných lehôt. Súd nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale nemal preukázané
splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti odporkyne za
navrhovateľom tvrdené ujmy. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk,
nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené a ničím neobjektivizované paušálne
náklady navrhovateľa, pričom navrhovateľ nijako bližšie nepreukázal a nevysvetlil ako paušálne náklady
súvisia s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu. Medzi nesprávnym úradným postupom a

škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu
logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky mal navrhovateľ nezávisle od toho,
kedy exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora. Taktiež vo vzťahu k požadovanej náhrade
nemajetkovej ujmy navrhovateľ nijako nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne
postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnému v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného
postupu. V návrhu síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného,
jeho insolvencia, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a pod.), no nijako
netvrdil ani nedokázal, že k takémuto následku skutočne aj došlo v dôsledku postupu exekučného súdu.
Návrh navrhovateľa vyznieva rozporne a nelogicky, navrhovateľ ním neosvedčil základné skutočnosti
odôvodňujúce jeho opodstatnenosť.

Súd záverom len okrajovo poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade išlo o exekúciu navrhovanú
na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Dovtedajšia aplikačná prax ukázala,
že bolo problematickým v 15-dňovej lehote posúdiť všetky aspekty exekúcie, ktorá mala prebiehať
na podklade rozhodcovského rozsudku. To následne viedlo zákonodarcu k tomu, že s účinnosťou od
01.06.2010 došlo zákonom č. 144/2010 Z.z. k novelizácii § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že
lehota 15 dní neplatila ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd je povinný aj
bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne.
V danom prípade bol exekučným titulom práve rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
07922/08, teda lehota 15 dní na vydanie poverenia sa na daný prípad nevsťahovala. Aj napriek tomu
však súd v dotknutom prípade vydal poverenie v 15 dňovej lehote na vydafnie poverenia.

Keďže, na základe vyššie uvedeného, nárok navrhovateľa bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho
základu, nakoľko súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, súd návrh
navrhovateľa zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni trovy konania nepriznal,
nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.