Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/739/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712209567
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7712209567.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., AK Pribinova 25, Bratislava,
proti povinnému: X. H., nar.: XX. XX. XXXX, bytom S. H. XXXX/XX, X., zastúpeného JUDr. Ivonou
Bodnárovou, zamestnankyňou Okresného súdu Trebišov, pre vymoženie 1.850,27 eur s príslušenstvom,

vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka
60, Bratislava pod EX 7778/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce
č. k. 15Er/366/2012-21 zo dňa 31. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., pod sp. zn. EX 7778/12 zastavil. Zároveň uviedol, že o trovách
exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeoprávnenýpodaldňa11.05.2012naExekútorskyúradsúdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného
exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02708/11 zo dňa 28. 04. 2011.
Súd poverením zo dňa 04. 10. 2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243f ods. 1 - 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm.
m/ Exekučného poriadku, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 25

ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, § 4
ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 01. 01. 2008, §
48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového a uviedol, že zmluva o úvere
uzavretá účastníkmi konania dňa 27. 11. 2009 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Pokiaľ oprávnený poukazoval na obsah zmluvy o úvere, podľa
ktorej povinnému poskytol finančné prostriedky na výkon povolania, súd prvej inštancie zdôraznil,

že oprávnený takéto účelové poskytnutie finančných prostriedkov nepreukázal. Uviedol, že Európska
komisia už v minulosti poukázala na praktiku oprávneného, ktorú používa v úmysle vyhnúť sa uplatneniu
pravidiel o ochrane spotrebiteľa, pričom hlbším skúmaním zistila, že ide o nepravdivú informáciu
a úvery poskytované oprávneným majú spotrebiteľský charakter. Súd prvej inštancie uviedol, že v
deň uzavretia úverovej zmluvy vystavila povinná vlastnú zmenku na sumu 1.850,27 eur a zmenkový
úrok 0,25 % denne zo zmenkovej istiny, čo je 90 % ročne. Úroky uvedené v zmenke považoval

súd prvej inštancie v hrubom rozpore s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a
tiež v rozpore s dobrými mravmi a rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý tieto nároky oprávnenémupriznal, posúdil ako neobjektívny a priznávajúci oprávnenému nezákonné nároky. Súd prvej inštancie
zastával názor, že nemožno akceptovať predložený rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, lebo
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou, a preto neplatnou zmluvnou

podmienkou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Takýto exekučný titul je v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, na ktorej založil rozhodcovský súd svoju právomoc, nebola vôbec uzavretá
alebobolauzavretáneplatne.Takýtorozhodcovskýrozsudokniejespôsobilýmexekučnýmtitulom,preto
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci), § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
(účastníkovi konania sa postupom súdu odňal možnosť konať pred súdom) a § 205 ods. 2 písm. f/ O.
s. p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Oprávnený

uviedol, že v rozhodcovskom konaní nebolo možné prihliadať na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona
o spotrebiteľských úveroch, pretože nemožnosť zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru
zmenkou bola ustanovená v čase od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2014 a jedinou sankciou za porušenie
tohto ustanovenia bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú porušením nemožnosti zabezpečiť
splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou. Samotná neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo

spotrebiteľského úveru zmenkou nerobí zmenku nevykonateľnou. Nárok na náhradu škody povinný ako
dlžník v rozhodcovskom konaní neuplatnil, preto rozhodca nemohol prihliadať na nemožnosť zabezpečiť
splnenie dlhu zmenkou, keďže povinný ani netvrdil, že mu škoda vznikla. Oprávnený tvrdil, že doterajšia
zmenková judikatúra spred 23. 12. 2015 nepripúšťa ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia
dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať

jeho nárok na náhradu škody. Iba zmenkový dlžník, ktorý zmenku vystavil, má právo na náhradu škody
voči veriteľovi, ktorý mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. To znamená, že bez takejto námietky
dlžníka súd ex offo nemôže na ňu prihliadať, pretože súd môže prihliadať ex offo iba na neplatnosť
právnych úkonov vrátane právnych úkonov, ktoré sú zákonom zakázané.

5. Oprávnený dôrazne nesúhlasil s postavením povinnej ako spotrebiteľa s poukazom na zmluvu o
úvere zo dňa 27. 11. 2009, z ktorej vyplýva, že úver bol poskytnutý povinnej na účel povolania a
tento údaj povinná aj osobitne podpísala. Oprávnený zastával názor, že je potrebné chrániť dobrú
vieru veriteľa, lebo v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinná podpisom zmluvy potvrdila, že
informácie, ktoré poskytla oprávnenému, sú pravdivé. Tvrdil s odkazom na rozhodnutie Okresného

súdu Trebišov zo dňa 25. 11. 2010 č. k. 6Er/699/2009-113, že zákon č. 258/2001 Z. z. ani zákon č.
129/2010 Z. z. nestanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie
alebo povolanie musí byť podnikateľom alebo zamestnancom, preto podľa oprávneného pre právnu
kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Oprávnený
ďalej tvrdil, že zmluvu o úvere účastníkov konania nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom

úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch keďže je podstatné, na aký účel bol úver povinnej
poskytnutý a nie na aký účel ho v skutočnosti použila. Uviedol, že povinná nepreukázala, že v čase
podpisu zmluvy o úvere mala postavenie spotrebiteľa. Zdôraznil, že pri výklade pojmu spotrebiteľ je
potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany a poukázal na rozhodnutie ESD C-464/01, podľa ktorého
ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať

toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom je (podľa
rozhodnutia nemeckého súdu z roku 2004) takúto obligáciu potrebné charakterizovať ako obchod a
nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, lebo dobrá viera je
všeobecným princípom zmluvného práva. Oprávnený s poukazom na znenie zmluvy o úvere uviedol,
že povinnej bol úver poskytnutý na účel povolania, čo potvrdila osobitne svojim podpisom, preto zmluva

účastníkov konania nie je zmluvou spotrebiteľskou.

6. Rozhodcovskú doložku v úverovej zmluve označil oprávnený ako tzv. nevýhradnú rozhodcovskú
doložku, lebo umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania, teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V takomto prípade mal spotrebiteľ kedykoľvek
právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Uviedol, že zmluvné strany sa
dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporu. V závislosti od druhu podanej
žalobyprichádzalodoúvahybuďrozhodcovskékonaniealebokonaniepredvšeobecnýmsúdom.Prijatieargumentácie súdu by podľa oprávneného znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského
konania, pritom z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade
nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Oprávnený

zdôraznil, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné tak v zmysle vnútroštátneho ako
aj Európskeho práva, keďže podľa smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského
konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy, v danom prípade však rozhodcovské konanie
prebiehalo podľa zákona o rozhodcovskom konaní.

7. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote nevyjadrili.

8. Odvolacie konanie v predmetnej veci sa začalo podaním odvolania oprávneným dňa 13. 04. 2016 za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

9. Od 01. 07. 2016 je účinný nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len "CSP").

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 471 ods. 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Keďže odvolanie oprávneného bolo podané pred 01. júlom 2016, odvolací súd posúdil vec podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku.

13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie podal
oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 CSP potrebné

nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

15. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, sp. zn. SR 02708/11 zo dňa 28. 04. 2011, vydaný
rozhodcom JUDr.MichalomRašlom. Tentorozsudokzaväzovalpovinného zaplatiťoprávnenémusumu
1 850,27 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.850,27 eur od 09. 11.
2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.850,27 eur od 27. 12. 2010 do

zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 428,71 eur, a to všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

16. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

17. Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

18. Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so
zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či exekučný titul, na základektorého sa má exekúcia vykonávať alebo sa už vykonáva, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak
exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku, na
základetakéhotoexekučnéhotitulunemožnoviesťexekúciuprotipovinnému,pretožeexekučnémutitulu

chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.

19. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a
to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v

prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

20. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že
exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného

konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

21.Vposudzovanejvecijeexekučnýmtitulomrozhodcovskýrozsudok,pretosúdprvejinštanciesprávne
skúmal, či bol vydaný orgánom na to oprávneným, teda či účastníci konania si v zmluve alebo v inom
dokumente dohodli rozhodcovskú doložku alebo uzavreli rozhodcovskú zmluvu.

22. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

23. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa §
3 (§ 4 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní).

24. V čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zakotvené, že veriteľ, dlžník a ručiteľ (zmluvné
strany) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere a
zaviazali sa pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu. Preto sa
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené pred Mediačným centrom,
registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava.

25. Podľa Štatútu Mediačné centrum, zriadené a vedené o spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, je centrom pre výkon činnosti mediátorov zapísaných
v zozname mediátorov vedenom Mediačným centrom podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a

Štatútu mediačného centra. Cieľom Mediačného centra je riešiť existujúci spor medzi jeho stranami,
ktorý vznikol alebo vznikne z ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu, majúci základ v občianskom,
rodinnom, pracovnom alebo obchodnom práve, a tak predchádzať konaniu na všeobecnom súde.

26. Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava zriadila aj Stály rozhodcovský súd ako rozhodcovský

súd pre rozhodovanie majetkových sporov podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
ktorého sídlom je Karloveské rameno 8, Bratislava. Podľa Štatútu tohto Stáleho rozhodcovského súdu
rozhodcovský súd na základe písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, rozhoduje majetkové spory vzniknuté z tuzemských a
z medzinárodných občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského

konania v Slovenskej republike. Rozhodcovský súd rozhoduje len majetkové spory, ktoré by v konaní
pred všeobecným súdom mohli skončiť súdnym zmierom.27. Z uvedeného vyplýva, že len rozhodcovský súd mal v rozhodnom čase právo rozhodovať veci podľa
zákona č. 244/2002 Z. z.

28. V predmetnej veci rozhodcovská doložka nie je súčasťou zmluvy o úvere účastníkov konania, nie
je zakotvená ani vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a oprávnený nepredložil ani písomnú
rozhodcovskú zmluvu uzavretú s povinnou. Za rozhodcovskú doložku nemožno považovať dohodu
strán, že prípadné spory zo zmluvy o úvere budú riešiť pred Mediačným centrom, ktorého cieľom je
predchádzať súdnym konaniam, nie vo veci rozhodnúť vykonateľným rozhodnutím. To znamená, že

neexistuje písomná dohoda účastníkov konania, podľa ktorej na prejednanie a rozhodnutie ich sporu zo
zmluvy o úvere je oprávnený rozhodcovský súd.

29. Za rozhodcovskú doložku nemožno považovať ani znenie dohody zmluvných strán v druhej vete
článku 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru - "pred rozhodnutím sporu v konaní pred
rozhodcovským súdom", pretože takáto dohoda je len súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia

úveru, rozhodcovská doložka teda nebola individuálne dojednaná a v podstate splynula s ďalšími
obchodnými podmienkami oprávneného. Predpokladom platnosti rozhodcovskej doložky je, že bola
dojednaná v písomnej forme. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami. V posudzovanej veci však všeobecné podmienky poskytovania úveru neboli
zmluvnými stranami podpísané, preto z nich nemožno vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav

vôle účastníkov zmluvy o úvere, že s rozhodcovskou doložkou sú oboznámení a súhlasia s ňou.

30. Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak
medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná
rozhodcovskázmluva,potombeztakejtoplatnejzmluvymajúcejbuďformuosobitnejzmluvyaleboformu

rozhodcovskejdoložkykzmluve(§4ods.1zákonač.244/2002Z.z.),akýkoľvekrozhodcovskýrozsudok
nemôžebyťpodkladompreexekučnékonanie.Prevykonanieexekúcievdanejvecitedachýbazákladný
predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul, preto súd prvého stupňa dôvodne exekúciu
zastavil.

31. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že povinná nepreukázala, že v čase
uzavretia zmluvy mala postavenie spotrebiteľa. Je to práve oprávnený, na ktorom je dôkazné bremeno
preukázať spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti nespotrebiteľský charakter zmluvy. K
odkazu oprávneného na rozhodnutie ESD C 464/01 odvolací súd uvádza, že citované rozhodnutie
ponecháva na príslušnom vnútroštátnom súde rozhodnúť, či bola zmluva uzavretá na krytie potrieb

dotknutej osoby týkajúcich sa podnikania alebo povolania alebo či naopak nemá podnikateľský účel
len nevýznamnú úlohu. Na tento účel musí vnútroštátny súd posúdiť všetky skutkové okolnosti, ktoré
objektívne vyplývajú zo spisu, o ktorých mohol mať druhý účastník zmluvy znalosť pri uzatváraní zmluvy
s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala zjavne tak, že
mohla vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.

32. Odvolací súd zastáva názor, že o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere nesvedčí údaj
v zmluve za textom "Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon" krížikom v
rámčeku vyznačené "zamestnania". Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom nie
je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon povolania, avšak v prípade, ak

zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel zamestnania, ktorý však
neposkytuje odpoveď na otázku, aké zamestnanie povinná vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto
zamestnaním má uzavretie zmluvy, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z.
V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a
existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie. Ani podpis povinnej

pod prvou polovicou formulárovej zmluvy o úvere, kde je aj prehlásenie dlžníka o poskytnutí úveru na
účel zamestnania, podľa názoru odvolacieho súdu nesvedčí o tom, že povinná potvrdila práve zaškrtnutý
účel úveru, keďže nad týmto údajom sú ďalšie údaje - meno, dátum narodenia, bydlisko dlžníka, výška
úveru a výška odmeny celkovej splátky, počet splátok a výška mesačnej splátky. Z uvedeného vyplýva,
že podpis povinnej sa vzťahoval k týmto všetkým údajom a nebol výlučne potvrdením účelu úveru, ako

to prezentoval oprávnený. Pretože oprávnený v tomto smere dôkaznú povinnosť nesplnil, súd prvého
stupňa správne pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom ako podmienky na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vychádzal z toho, že úver poskytnutý povinnej zabezpečený zmenkou
je spotrebiteľským úverom.33. Oprávnený v odvolaní tvrdil, že rozhodcovský súd nemohol prihliadať na nemožnosť zabezpečiť
splnenie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Je pravdou, že ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č.

129/2010 Z. z., podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh
alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom, platilo od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2014. V čase
od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010 však platilo ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. (prechodné
ustanovenia § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z.).

34. Podľa citovaného ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.

vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

35. Z uvedeného vyplýva, že ani podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného do 31. 12.

2010 (zmluvu o úvere uzavreli účastníci konania 14. 12. 2009) nebolo možné splniť dlh zmenkou.
Zmenka v tomto období mohla slúžiť len na zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, a to len
v prípade, ak bola vystavená v súlade s citovaným ustanovením, t. j. v čase vyplnenia maximálne vo
výške zostatku úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny úveru. V predmetnej veci, ak by
povinná v čase vyplnenia zmenky nezaplatila úver ani sčasti, by bol zostatok úveru v plnej poskytnutej

výške 800 eur + príslušenstvo. Zmenka však bola vystavená na sumu 1 850,27 eur, teda v rozpore s
citovaným ustanovením, preto takúto zmenku oprávnený ako veriteľ nemohol prijať a teda z nej nemohol
ani uplatňovať práva. Na túto okolnosť mal rozhodcovský súd prihliadať a nepriznať oprávnenému ako
žalobcovi nároky z takejto zmenky, ktorá bola síce formálne platná, ale nespôsobilá na zabezpečenie
pohľadávky oprávneného zo spotrebiteľského úveru.

36. Posúdenie platnosti, resp. existencie rozhodcovskej doložky a následne rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu malo v tejto veci zásadný význam, a to bez ohľadu na spotrebiteľský charakter
zmluvy o úvere účastníkov konania, keďže zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. platil
na všetky rozhodcovské konania vrátane spotrebiteľských vecí až do 01. 01. 2015, kedy nadobudol

účinnosť zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

37. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v
napadnutom výroku vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

39. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).