Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010512
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714010512.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Adriánou Považanovou v trestnej veci obžalovaných D.. H. F.

T. spol., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
1/ D.. H. F., J.. F., Z.. XX. XX. XXXX V. B., B. H. XXX/XX, O. F. - H. F., občan SR,

2/ G. F., Z.. XX. XX. XXXX V. B., B. H. XXX/XX, O. F. - H. F., občan SR,

sa podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j ú spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Zvolen č. k. 2Pv 488/13/6611-24 zo dňa 11.07.2014 za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že

ako zamestnanci L. L. F., L. XX/XX, A. v postavení profesionálnych rodičov od presne nezisteného
obdobia v roku 2011, najskôr od 26.04.2011 do 29.06.2012 vo svojej domácnosti na adrese H. XXX/XX,
O. F. - H. F., H. A., spôsobovali maloletému D.D., narodenému XX. XX. XXXX, ktorý bol obžalovanej
1/ zverený do výchovy na základe dohody o vykonaní starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine
zo dňa 26. 04. 2011 spoločne fyzické a psychické utrpenie tým, že u neho vyvolávali strach a stres,
maloletého napádali - bitím, kopaním, násilne ho izolovali od rodinných príslušníkov, ponižovali a
vysmievali sa mu,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 11.07.2014 pod č. k. 2 Pv 488/13/6611-24 na
Okresnom súde Zvolen obžalobu na obžalovanú 1/ D.. H. F. a obžalovaného 2/ G. F. (ďalej len
obžalovaná 1/ a obžalovaný 2/) pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona.

Obžalovaná 1/ na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku spravila vyhlásenie o

tom, že je nevinná. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že
dňa 26.04.2011 jej boli ako profesionálnemu rodičovi pracujúcemu na základe pracovnej zmluvy v L. L. F.
A. I. L. L., T., P. T. L.. Obžalovaný 2/ mal v tom čase ako profesionálny rodič zverené tri deti Q., ktoré dňa
12.07.2011 prešli do jej pestúnskej starostlivosti. Žili s nimi aj jej 2 vlastné deti, 15 ročný syn a 12 ročnádcéra. L. L. V. čase príchodu do ich rodiny boli v hroznom stave, bez akýchkoľvek základných potrieb,
ktoré im museli zabezpečiť z vlastných finančných prostriedkov, nakoľko peniaze z detského domova im
boli poukázané až v máji 2011. T. mal diagnózu ADHD (porucha správania), ktorá bola neskôr vylúčená,

dieťa sa napravilo. Juraj bol agresívny, bil sa so súrodencami, bolo u neho podozrenie na Dyslexiu,
ale toto bolo vylúčené, bola u neho diagnostikovaná ADHD. L. bol vychudnutý, mal asi 15 kg, mal
odporučené vybratie nosných mandlí, boli mu už v čase príchodu k nim zistené fekálne baktérie v moči,
mal fľaky na pipíkovi, ale bolo to v dôsledku uvedenej choroby, bola s ním na vyšetreniach. Potvrdila,
že písala do detského domova, že sa Dávid pocikal a pokakal, pričom tento sa často nepocikával ani

nepokakával a ani to často detskému domovu nepísala. Tiež je pravdou, že v máji 2011 bola vykoná
p. B., X..B. T. X.. E. kontrola, nevie dôvod kontroly, predpokladala, že z dôvodu, že ich naštvala, že im
napísala o pocikaní L. a to, že deti nemali žiadne základné potreby zo strany detského domova. V tom
čase bol doma len L., s ktorým p. B. F.ala vykonať aj rozhovor a diagnostiku. Žiadny záznam z kontroly
nebol vykonaný, nič nepodpísala. Nebola informovaná ani o zmene špeciálneho pedagóga v detskom
domove. Asi 15.07.2011 išli deti na dobu 5 týždňov na prázdniny do L. L. V. A.. Po dovezení detí z

prázdnin v auguste 2011 za prítomnosti X.. Q., X.. B. a riaditeľa Š. bol T. L. zverený obžalovanému 2/.
Nakoľko k tomuto zvereniu došlo vtedy u nich doma, jej sa nepáčilo, že sa na týchto skutočnostiach
vopred nedohodli a tiež, že to riaditeľ rieši pred inými osobami. Tiež im bolo riaditeľom oznámené, že
manželovi znižujú plat a ak dohody o starostlivosti o deti nepodpíšu, bude s nimi ukončený pracovný
pomer. Tiež sa jej nepáčilo, že to riaditeľ rieši pred inými osobami. Tieto dohody nakoniec podpísali.

Dňa 05.01.2012 bola u nich prvý krát psychologička detského domova p. I., prišla neohlásene spolu s
p. A., F. a riaditeľom Š., na čo ona negatívne reagovala. Došlo ku konfliktu, nakoľko im dali vtedy prvý
krát podpísať pracovnú náplň a zároveň trvali na tom, aby používali vlastné OMV, s čím nesúhlasila. Od
05.01.2012 do 25.01.2012 sa nikto z detského domova neozval, neprišli im ani žiadne peniaze na deti
L.. Na jej intervencie sa ku nim asi 06.04.2012 dostavili p. I. T. X.. Q., ktoré vykonali kontrolu. Významná

udalosť u L. bol jeho zápis do prvého ročníka ZŠ, tento zvládol dobre, hoci na 50 %, avšak detský domov
trval na odklade. Ďalej uviedla, že deti L. T. Q. mali v ich rodinnom dome na poschodí veľký oddelený
priestor, v ktorom mali postele. Jej deti mali vlastnú izbu. Medzi deťmi L.i boli zlé vzťahy najmä asi prvé
2 mesiace, P. T. T. od seba Dávida V.. Tieto sa však postupne úplne napravili, a to najmä od septembra
2012 kedy deti nastúpili do školy a L. do škôlky. L. sa viac kamarátil Q. L. Q., s ktorým boli rovnako

starí. Ona sa L. hrávala, trénovala motoriku, chodila s ním po ostatné deti do škôlky, hrával sa na dvore
alebo v izbe, chodila s ním tiež k logopedičke. Aj obžalovaný 2/ chodil s deťmi na výlety, hrával sa s
nimi. K povinnostiam L. uviedla, že tento mal za povinnosť si len utrieť stôl po jedle, odložiť si svoje
veci, rád pomáhal v záhrade. Povinnosti si riadne plnil, ale ona im nedávala výrazné povinnosti a A.
L. začal chodiť do škôlky, už vôbec nie. Ak si deti neplnili svoje povinnosti v škole, išla do školy zistiť

skutočný stav, potom deťom dohovárala. Ak deti niečo pokazili, dostali nie vždy po zadku. Ak spravili
niečo vážnejšie, oddelila ich a stáli bokom maximálne 15 minút, nestáli v kúte a ani nekľačali. L. však
nikdy takto nestál, tomuto tiež capla po zadku, ruke, ak ušiel na cestu. Musel niečo nakresliť, pretože
on nerád kreslil. L. sa cez deň pocikával, a to nielen pri negatívnej, ale aj pozitívnej situácii, napr. zo
vzrušenia. Nebol problém, že sa pocikal, ale to že sa jej nepriznal, hovoril, že bol obsadený záchod,

schoval si pocikané veci. Pocikávanie s ním riešila dohováraním, osprchovala ho vlažnou vodou, chcela
však, aby sa sprchoval sám, musel si oprať svoje veci, možno ho za to capla po zadku. Deti L. mali
problém so sexualitou, chodili s holým pipíkom a obťažovali dievčatá. Ona im dohovárala, capla im po
ruke, neoddelila ich kvôli tomu, to nie je to žiadnou podmienkou a nemala na to ani priestor. Ona osobne
nevidela žiadne fyzické tresty obžalovaného 2/ voči deťom, tento len zvýšil hlas, tento sa bál dotknúť L.,

ktorý bol veľmi chudý. L. spal v izbe na prízemí sám, čo sa stalo vtedy, kde sa 2x do týždňa pocikal, teda
mal „mokré obdobie“, koľko krát to celkovo bolo, však už uviesť nevedela. P. B. uviedla, že sa možno bojí
schodov a odporúčala jej, aby ho umiestnila dole. Skúšali to aj preto, aby bol blízko WC. Spával vždy na
matraci, na riadne ustlanej posteli, dole bol len, aby ho mohla kontrolovať. Poprela, že by sa stalo, že bol
L. po sprchovaní začervenalý a tiež, že by mu niečo priväzovala na penis a že by použila za pocikanie

voči L. I.ávažnejšie fyzické násilie, má chorú nohu, nikdy ho nekopala. Potvrdila, že majú psa, deti sa
so psami hrávali, česali ich, váľali sa po ňom. Koterec nemali, len šopu, kde bol pes. Nemá vedomosť o
zatvorení L. ku psovi a ani, že L. spadol zo schodov. Ona výchovu toľkých detí zvládala, mali vynikajúci
vzťah, deti sa vynikajúco učili. Všetky deti boli vždy spolu, dostali rovnaký trest. L. bol najskôr veľmi
zaostalý, veľmi sa však zlepšil, začal pekne chodiť, rozprávať, kresliť. L. po vianočných prázdninách od

januára 2012 čakal pol roka na auto, že po neho príde. Keď sa ho na to pýtala, len na ňu civel, preto
sa o tom s ním viac nerozprávala. Denne deti neobjímala, robia to len keď niekto príde domov po dlhšej
dobe alebo odchádza. Snažili sa ich pohladiť, dostali pusu ráno na líce, keď L. odprevádzala do škôlky.
Aby deti objímala denne, nie je v jej pracovnej náplni. Pani I. jej dala časopis, o pripútaní sa dieťaťa ajna dieťa, toto sa však týkalo adoptívnych rodičov, čo nebol ich prípad. Nikdy nedostala odpoveď, aké
konkrétne opatrenia mala urobiť na utuženie väzieb medzi deťmi L.. V septembri 2012 poslala deťom L.
listy prostredníctvom p. Q.j, ktorá jej uviedla, že deti sa vraj usmievali a tešili. Nevie, čo sa potom stalo,

keď deti L. mali uvádzať to, čo uvádzali, nevie, prečo to hovorili, pri odchode od nich boli spokojní. Z L.
L. A. T. T. I. L. L. Z., kde pracovali ako profesionálny rodič na dobu určitú, nedostali žiadne zhodnotenie,
nebolo im nič vytýkané. Z dôvodu ukončenia ich pracovného pomeru V. L. L. A. X.dala dňa 02.07.2012
žalobu o neplatnosť skončenia pracovnému pomeru a súdny spor skončil v jej prospech 08.03.2013,
pričom dňa 25.03.2013 bol s nimi znovu ukončený pracovný pomer a preto opakovane podali žalobu o

neplatnosť skončenia pracovnému pomeru, ktoré konanie nie je ešte právoplatne skončené.

Obžalovaný 2/ uviedol, že ako profesionálnemu rodičovi pracujúcemu V. L. L. F. A. mu boli asi v apríli
2011 zverené deti L. T. K. T., P. T. L., pričom okrem týchto 3 detí s nimi žili 3 deti Q. a 2 manželkine
vlastné deti a asi ešte ďalšie 2 deti. Výchova toľkých detí sa dala podľa neho zvládnuť. Z detí L. boli
sklamaní, šokovaní, tieto nemali žiadnu výchovu a rešpekt. Detský domov im zatajil mnoho informácii o

nich, a to ich zdravotný stav, ako vyzerali. Mal. L. mal 15 kg, mentálnu úroveň 3 ročného dieťaťa, vôbec
nerozprával, nemal žiadny očný kontakt. On vydedukoval, že už vtedy mal L. všetky príznaky týraného
dieťaťa, hoci tieto neboli v jeho zdravotnej dokumentácií napísané. Detský domov im tiež zatajil, že L.
sa pocikáva, žiadali od nich vyšetrenie a vyjadrenie, čo im odmietli dať, pričom asi po 2-3 dňoch ako
toto žiadali prišla k nim p. B. J.obiť s L. testy, čo trvalo asi 5 minút. Ostatné deti boli v škole. Manželka

s L. začala navštevovať odborných lekárov, našli mu v moči bacile, mal herpes na prirodzení. L. sa
pocikával cez deň a to len raz za 4 dni možno týždeň, a to len keď nechcel niečo robiť, napr. učiť sa
básničku. Keď sa pocikal, musel sa prezliecť do čistého, kládli dôraz na to, aby im to oznámil, nakoľko
mal tendenciu im to zatajiť. Deti L. T. Q.É. mali v ich dome na poschodí spoločný velikánsky priestor,
rozdelený na herňu a spálňu. Aby mal L. blízko WC, urobili pre neho na prízemí domu špeciálnu izbu,

kde spával na riadne ustlanej posteli v tzv. mokrom období, teda keď sa pocikával. Vzťah medzi deťmi
L. nebol dobrý, T. T. P. L. odmietali. Tento sa kamarátil s L. Q.. Deti upratovali, umývali riad, pomáhali
v záhrade, so zvieratami. L. mal len povinnosť upratať si posteľ. Deti ich poslúchali, snažili sa urobiť,
čo oni od nich vyžadovali. Oni proti nim nepoužili žiadne fyzické tresty, len ak ich capli, L.i po ruke ak
si chytal prirodzenie. Následne potvrdil, že deti trestali tým, že museli stáť asi na 10 minút, nie však

do kúta a ani kľačať, a to len kým sa ukľudnili. On nevidel L. spadnúť zo schodov, ani, že by bol L.V.
kopnutý, on ho nekopol, nikdy mu nič nepriviazal na penis a ani nevidel, že by tak urobila obžalovaná
1/. Deťom stravu neodopierali, L. pribral 5 kg, keď bolo niečo na stole, mohli si zobrať. Nevie si vysvetliť
prečo deti niečo také na nich povedali. Medzi výchovou detí nerobili rozdiely, vychovával ich on a aj
jeho manželka. On s L. komunikoval, tento mu rozprával najmä o autách. Prvé 3 mesiace sa L. snažil

nadviazať fyzický kontakt, snažil sa pri vychádzke chytiť za ruku. Asi po tých troch mesiacoch sa zmenil,
pýtal sa do detského domova, povedal, že je mu tam lepšie. L. sa začal viac sústrediť, viac rozprával
po návštevách u logopéda. Z detského domova k nim chodili len doobeda, deti nikdy neboli doma. Bolo
im odporúčané psychologičkou B. T. I. len emocionálno, ale nepovedali ako. Oni sa s deťmi učili, hrali,
chodili na výlety, dávali im rôzne činnosti. Potvrdil, že L. bol v koterci každý deň, mali tam aj iné zvieratá,

nebol tam však nikdy zatvorený. Dňa 26.06.2012 im boli deti detským domovom odobraté a ich pracovný
pomer bol považovaný za ukončený. Oni potom písomne kontaktovali deti L. prostredníctvom pani Q.,
deti sa z týchto listov vraj tešili.

PoškodenáF..F.O.akoopatrovníkmal.poškodenéhoL.L.zaÚPSVaRnahlavnompojednávaníuviedla,

že ÚPSVaR v Banskej Štiavnici, pracovisko Žiar nad Hronom vedie spisovú dokumentáciu detí L.h
od roku 2006. V roku 2007 bolo nad výchovou detí nariadené výchovné opatrenie - dohľad z dôvodu
zistenia nedostatkov v starostlivosti matky o deti. Deti boli v roku 2008 na žiadosť matky, ktorá prišla o
bývanie, prijaté do domu sv. Alžbety. Z dôvodu, že sa jej situácia neupravila, podali 30.09.2008 podnet
na vydanie predbežného opatrenia, na základe ktorého boli deti dňa 06.10.2008 umiestnené do L. F.

A. a dňa 28.10.2008 bola nad nimi nariadená ústavná starostlivosť. Dňa 28.05.2008 bola táto zrušená
a deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti ich tety M. K.. Náhradná osobná starostlivosť
bola zrušená dňa 24.10.2008 a dňa 17.01.2011 boli deti umiestnené do L. F. A. a dňa 08.03.2011 bola
nad nimi nariadená ústavná starostlivosť. Dňa 26.04.2011 boli deti umiestnené do profesionálnej rodiny
obžalovaných 1/ a 2/. Povinnosti navštevovať deti si plnili, pričom počas pobytu u obžalovaných tieto

vykonával za ich úrad X.. O.. Dňa 11.03.2011 kontrolovali deti ešte na pôde detského domova, tieto
boli v poriadku. U obžalovaných boli na návšteve dňa 19.10.2011, neboli zistené žiadne nedostatky. Pri
návšteve dňa 16.03.2012 zistili na základe vyjadrenia detí, že niečo nie je v poriadku a preto odporučili
detskému domovu zahájiť intervenciu u mal. L. a zo strany obžalovaných potrebu vyvíjania väčšiehoúsilia v emocionálnej podnetovosti maloletého. Dňa 23.04.2012 z dôvodu zlého pocitu vyvolali stretnutie
s detským domovom a žiadali ho, aby prijal opatrenia na ochranu detí. V júni 2012 im bolo detským
domovom oznámené, že ukončil dohodu s obžalovanými z dôvodu ich nespolupráce, nepríjímania

odporúčaní a nevytvárania vhodných podmienok pre deti a deti boli preradené do detského domova. V
júli 2012 boli deti na letnom pobyte, situácia sa zlepšila k lepšiemu, v auguste boli deti umiestnené u
p. X., kde sa adaptovali, sú spokojné a ich súrodenecké väzby sa zlepšili. Ďalej uviedla, že keď sú deti
v profesionálnej rodine ÚPSVaR vypracováva plán s rodinou, vykonáva 2 krát ročne a to v mesiacoch
marec a september osobné návštevy u profesionálnych rodičov. Sú kompetentní sledovať adaptáciu

detí, ich fyzický, psychický a sociálny vývin tam, kde sa deti nachádzajú a sú oprávnení upozorniť
inštitúcie, v danom prípade išlo o detský domov, aby zjednal nápravu, čo kolega O. aj urobil. Ona má
ako sociálna pracovníčka a sociálna kurátorka deti L. na starosti asi od mesiaca apríl až máj 2014.
Naposledy navštívila deti L. R. X.. X. dňa 10.09.2014. Deti sú zdravotne v poriadku, sú spokojné, L.
nemá už problémy s pomočovaním, od 06.12.2013 už netrpí pomočovaním. Deti L. pred ňou samé od
seba o ich živote u obžalovaných nerozprávajú a ona sa ich na tieto skutočnosti ani nepýta, nakoľko

na tieto veci sú psychológovia. Pri jej návštevách sa deti vyjadrujú len k súčasnosti, počas 6 týždňovej
dovolenky p. X. boli deti v detskom domove a veľmi sa tešili na návrat k p. X.. Vo výchove a starostlivosti
o deti zo strany p. X. neboli zistené žiadne nedostatky. Čo sa týka mal. L., tento pri jej návšteve sám od
seba rozprával. Začal chodiť do 2 ročníka ZŠ a hoci je integrovaný, p. X. sa mu veľmi venuje a vedie
súrodencov, aby mu pomáhali. Zo spisovej dokumentácie vie, že po odobratí detí L.Ý. od matky deti

nemali žiadne návyky, boli zanedbané, len krátku dobu boli v detskom domove a potom boli umiestnené
do náhradnej osobnej starostlivosti ich tety p. K.j, u ktorej získali aspoň základné návyky, čo sa týka
stravovania a hygieny. Dôvodom zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti súdom nad deťmi L. ich tetou
p. K. boli jej psychické problémy, čo vyplýva aj z rozhodnutia súdu. Zo správ ani od lekára neboli zistené
žiadne nedostatky.

Svedkyňa F.. A. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaných nepozná. Ako profesionálnemu
náhradnému rodičovi jej boli od 13.08.2012 zverení T., P. T. L. L.. Boli jej dané potrebné doklady týkajúce
sa detí, napr. sociálna anamnéza, psychologické vyšetrenia. Zdravotná dokumentácia bola zaslaná na
základe vyžiadania súčasnej detskej lekárky F.. O., priamo tejto lekárke. Deti boli u nej najskôr na

skúšobnom pobyte, počas ktorého sa vzájomne oboznamovali. Keď jej bola daná možnosť starostlivosti
o maloleté deti L., mala len z rozhovoru s riaditeľom a psychologičkou detského domova všeobecné
informácie, že deti boli v profesionálnej náhradnej rodine, nebolo to tam v poriadku, neposkytovali
deťom to, čo má deťom poskytovať profesionálna rodina, ale nič bližšie, žiadne podrobnosti jej neboli
povedané. Postupne, ako deti boli u nej, začali samé, spontánne v súvislosti s jednotlivými činnosťami

hovoriť, čo sa malo v rodine obžalovaných diať. Napríklad, keď L. sprchovala, tento jej hovoril že teta
H. ho sprchovala vriacou vodou tak, že mal celé telo červené alebo aj studenou vodou. Všetci traja
jej tiež hovorili, že L. K. H. priväzovala fľašu na pipík, že mal pupence vydraté, krvavé. Od detí sa
tiež dozvedela, Ž. L. spával na posteli bez matraca, na nejakej doske, že mal odtlačený celý chrbát
a že nespával s ostatnými deťmi, ale niekde inde dole. Nevie však, či to bolo stále alebo len keď sa

pocikal, alebo z iného dôvodu. Deti jej tiež hovorili že aj celý deň stáli, P. hovoril že sa mu aj driemalo,
spadol, musel sa postaviť, vyfackali ho a znova musel stáť. Tiež hovorili, že aj jedli na záchode. Malo
to byť všetko za trest, keď niečo urobili. L., ale aj ostatní jej hovorili, že Dávida zatvárali ku psovi a
ukazovali na prsia a brucho, že to mal poškriabané od psa, vlčiaka, že ujo G. choval psa. Ona sa ich
na podrobnosti nepýtala, nerozoberala to, stačilo jej to čo od nich počula. Tiež L. hovoril, že ho ujo G.

kopol a spadol zo schodov ako futbalová lopta. Adam jej tiež hovoril, že ujo G. zlomil aj stoličku, keď
bol nahnevaný, keď mu povedal „ujo G.“. Tiež pri jednom spoločnom upratovaní jej povedali, že či ona
s nimi upratuje, že v rodine obžalovaných upratovali sami, museli si sami prezliekať periny a keď to
nebolo dobre, dala im obžalovaná 1/ facky, kým to neurobili poriadne. Detský domov vykonáva návštevy
u nej v rodine každý mesiac a kurátor z úradu práce raz za pol roka. Keď bol koncom septembra alebo

októbra 2012 na návšteve kurátor p. O., K. Q. L. posadil na nohy a sám povedal L., že sa konečne
usmieva, že je veselý. Aj učiteľka v škôlke jej hovorila, že L. keď ho chceli pohladkať sa odťahoval, bol
vyľakaný, utiahnutý. Obžalovaná 1/ písala deťom listy, tieto adresovala T. T. P.. Ona povedala deťom,
aby si tieto listy prečítali a ak chcú, aby jej odpísali. Deti jej na to povedali, že čo im obžalovaná píše,
či nemá koho fackať. Pri druhej alebo tretej návšteve zamestnancov detského domova u nich, bola

tam psychologička p. I., vedúca sociálneho úseku p. Q., nevie ešte kto okrem nich dvoch, títo znovu
priniesli listy deťom od obžalovanej. Vtedy ona pracovníkom detského domova povedala, že sa v rodine
obžalovaných muselo niečo diať, že ona je z toho zhrozená a tiež povedala deťom, aby aj pracovníkom
detského domova povedali to, čo hovorili jej. Deti potom začali o tom rozprávať aj pred nimi. Keď sa T.spýtala, prečo to nepovedal ihneď aj pracovníkom detského domova, tento jej povedal, že sa báli, že
dostanú ešte viac. Po tejto návšteve jej p. psychologička I. oznámila, že sa podáva trestné oznámenie na
obžalovaných. Čo sa týka L., mal diagnostikovanú mentálnu retardáciu, bola u neho sociálna zaostalosť.

Prišiel ku nim na úrovni 3-oj ročného dieťaťa, hoci mal skoro 7 rokov, nevedel poriadne rozprávať, šušlal,
neovládal riadne základné slová, nevedel chytiť loptu, podvihnúť nohy, urobiť kotrmelec, mal problémy
s hrubou motorikou. Bol utiahnutý, keď chceli pohladkať odťahoval sa, triasli sa mu ruky pri jedle a či pri
činnosti. Tiež sa pocikával, bolo to však individuálne, teda niekedy dva dni za sebou, inokedy aj týždeň
nie. Na odporúčanie detskej obvodnej lekárky absolvovali opakovane odborné vyšetrenia, kde zisťovali

príčiny pomočovania. Opakovane navštevovali nefrologičku. Keďže nebolo nič zistené, lekárky F.. O.
a nefrologička jej povedali, že to bude psychického pôvodu. Dávid sa po roku a pol prestal pocikávať.
Bolo konštatované, že mu pomohol pobyt v ich rodine a podľa nefrologičky už nebolo potrebné chodiť
na ďalšie kontroly. S L. chodila a naďalej chodí pravidelne aj k psychologičke. Zo správ, ktoré jej boli
predložené mala vedomosť, že L. absolvoval psychochologické, nefrologické a neurologické vyšetrenia
pravidelne aj pred zverením detí L. do jej starostlivosti. Má doklad, že L. mal odložený nástup do ZŠ. Deti

sa dlho na všetko pýtali, či sa môžu napiť, či si môžu ešte zobrať jesť, vyčkávali, hovorili, že obžalovaná
im nedala ani cukrík a mohli zjesť iba toľko, koľko im nabrali a aj to čo dostali napr. na Mikuláša im všetko
nedala. Tiež sa pýtali, či môžu zapáliť svetlo, že u obžalovanej si zapaľovali svetlo lakťom. Hovorili jej,
že nechodili na výlety, len že P. bol na plaveckom výcviku. Keď boli deti predvolané na výsluch v tejto
veci pred vyšetrovateľa, pýtali sa jej, či tam bude aj teta H., lebo že sa boja. Povedala im, aby sa nebáli,

že tam nebude. Tiež má kamarátku, ktorá sa volá H. a keď povedala, že príde, deti sa jej zo strachom
pýtali, či príde teta H., teda obžalovaná. L. je žiakom III. ročníka Základnej školy v Ž., vie čítať aj písať.
T. je vyznamenaný, P. je trojkár. Potvrdila, že deti o problémoch s F. hovorili s p. I. za jej prítomnosti,
ale či bola prítomná počas celého rozhovoru už uviesť nevedela. Pracovný pomer s detským domovom
uzatvorila 13.08.2012, žiadosť o prijatie do pracovného pomeru si dala asi v máji 2012, žiadosť si dala

do viacerých detských domovov.

SvedokF..F.O.,sociálnypracovníkasociálnykurátorÚPSVaRB.Š.,X.Ž.Z.O.nahlavnompojednávaní
uviedol, že s deťmi L. sa prvý krát osobne stretol dňa 11.03.2011 pri ich odovzdávaní detskému domovu
(ďalej len DD) od tety M. K.. Tieto boli neisté, starší bratia sa spolu bili, po 2-3 mesiacov pobytu v DD

sa však adaptovali. Druhý krát prišiel do kontaktu s deťmi tiež v DD v októbri 2011, kde boli privezené
obžalovanými. Deti pri pohovore uviedli, že sú v rodine spokojné, že náhradní rodičia sa im venujú, majú
doma zvieratá, pripravujú ich do školy. Obžalovaná 1/ poukázala na bitie medzi P. T. T. a pomočovanie L.,
jeho neschopnosť adaptovať sa v novej rodine. Tretí kontakt s deťmi bol dňa 16.03.2012, L. bol pri tejto
návšteve v rodine obžalovaných zakríknutý, neistý a ustráchaný. Bol smutný, nešťastný, z jeho výrazu

tváre mal pocit, že prosí, aby bol zobratý preč. Obžalovaný tiež navrhli, aby bol L. preradený do inej
profesionálnej rodiny. On s týmto návrhom nesúhlasil. Počas rozhovoru si na L. nevšimol žiadne stopy
násilia, či už na rukách, hlave alebo tam, kde nemal odev. Z rozhovoru s deťmi vyplynulo, že obžalovaní
ich niekedy capnú, dajú ich stáť do kúta. Všetky skutočnosti, ktoré zistil pri jeho návšteve 16.03.2012
následne oznámil DD a to psychologičke p. I.. Má informáciu z DD, že v apríli 2012 psychologička

navštívila deti u obžalovaných ako aj, že v máji 2012 mali byť obžalovaní v DD, kde sa mali vyjadrovať, že
L. sa viac pomočuje, pričom opatrenie, ktoré im odporučil DD nerealizovali. Súrodenci boli stále od seba
oddelení. Dňa 10.07.2012 bol za deťmi v DD, tieto sa v tom čase však nachádzali v tábore. Následne
bol v DD v auguste 2012, deti sa už v tom čase nachádzali v novej profesionálnej rodine. V októbri
2012 sa osobne stretol na pôde materskej školy s L., tento začal byť živší, nebol už taký ustráchaný.

Sám mu povedal, že sa občas pocikáva, ale je spokojný, je spolu so súrodencami, nechce odísť od p.
X.. Stretol sa na pôde ZŠ aj s T. T. P., ktorí tiež prejavili spokojnosť, zvykali si v novej rodine. V marci
2013 deti navštívil osobne už v novej profesionálnej rodine u p. X., deti mu povedali, že chcú tam ostať.
Toto mu potvrdil aj L., K. mu potvrdil, že sa ešte občas pocikáva. Deti sú v novej profesionálnej rodine
spokojné, šťastné, aj keď sú tam bežné problémy a šarvátky medzi nimi, nejde o závažné problémy. Po

tejto návšteve v marci 2013 mu p. X. povedala, že z vyjadrenia detí má dojem akoby boli v profesionálnej
rodine obžalovaných týrané. On na to reagoval tak, že túto skutočnosť oznámia DD, že toto musí riešiť
profesionálny psychológ.

Svedkyňa X.. U. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v období od decembra 2011 do apríla 2013

pracovala v DD Maurícius ako psychologička. S deťmi L. sa stretla počas vianočných sviatkov roku 2011,
kedy boli donesené do domova z dôvodu čerpania dovolenky obžalovanými. Nakoľko im obžalovaná
1/ uvádzala, že L. má väčší problém s pomočovaním a tiež opisovala problémy v správaní chlapcov
L., na zistenie týchto skutočností zaviedli počas Vianoc 2011 u detí L. pozorovací hárok, pričom L.sa počas pobytu v DD pomočoval menej, na správanie chlapcov neboli sťažnosti. Počas vianoc mala
deti v sledovaní, vykonávala s nimi pohovory. Deti málo hovorili o pomeroch v rodine obžalovaných,
jej pozornosť nebola na tieto pomery ani zameraná. Keď boli na návšteve v profesionálnej rodine

obžalovaných, bol mal. Dávid odčlenený od ostatných detí, ktoré boli na poschodí a on mal svoje veci a
hračky v samostatnej miestnosti na prízemí, čo jej bolo zdôvodnené obžalovanou 1/ pomočovaním sa L.
a blízkosťou WC. Hovorili s obžalovanými o kontaktoch, približovaniu, pripútaniu k deťom, o zaškolení.
Ona bola za odklad školskej dochádzky u L., pretože tento bol nezrelý. Obžalovaná 1/ chcela, aby L. do
školy nastúpil a začal sa venovať školským povinnostiam. Nechali im časopis o technikách približovania

sa k deťom. Obžalovaná 1/ hovorila, že L. sa vymyká, nie je za začleňovanie do rodiny svojím správaním.
Navrhla ho od súrodencov oddeliť a to do inej rodiny alebo do liečebno-výchovného zariadenia. S týmto
oni nesúhlasili. Obžalovaná 1/ ich výchovný prístup k deťom vysvetľovala, že tento je zameraný na
rešpekt, úctu k dospelým. Oni im odporúčali kontakt s L., túlenie, zobratie ho do lona a napr. čítanie si s
ním, na čo jej obžalovaná 1/ odpovedala „čo keby sa mi počúral do lona?“. Prístup obžalovanej 1/ bol
podľa nej racionálny, výchovný, chýbala citová zložka a ona sa snažila obžalovaným odporučiť, aby sa

zamerali na citovú stránku u detí a nie len na racionálnu. Všetko je obsiahnuté vo vzájomných emailoch.
Videla, že výchovné pôsobenie obžalovaných neprospievalo vývinu a zdravej osobnosti najmä u Dávida,
ktorý bol na nižšej rozumovej úrovni. T. T. P. boli starší, títo ho dokázali akceptovať a prispôsobiť sa
mu. Komunikácia obžalovaných s deťmi bola rázna, bolo to podľa nej prísne. Bolo povedané, čo sa má
spraviťaočakávalosa,žesatospraví.NiektoréslovásajejnezdalivzhľadomnaL.namieste,očakávala

jemnejší prístup. Podľa nej výchovný prístup obžalovaných k mal. deťom, najmä Dávidovi, nebol vhodný,
chýbala emočná zložka, na ktorú sa ich snažila naviesť. Vie, že v detskom domove boli organizačné
zmeny, nevie však presne o dôvode ukončenia starostlivosti obžalovaných o L. L.. Spolupracovali s
ÚPSVaR, a to s p. O., ktorý tiež realizoval návštevy v rodine obžalovaných. Deti boli vrátené do domova
a potom boli umiestnené do novej profesionálnej rodiny k p. X., u ktorej ona bola v septembri 2012,

pričom deti boli šťastné, nechceli sa vrátiť do domova, boli spokojné, radostnejšie, slobodnejšie, menej
upäté, videla rozdiel na nich v porovnaní keď boli u obžalovaných. Následne od septembra 2012 bola 6
mesiacov PN a nastúpila späť v apríli 2013, kedy bola znovu na návšteve u detí L.. Vtedy priamo od detí
počula, čo sa malo diať v rodine obžalovaných, že L. priväzovali fľašu na pipík, aby sa nepomočoval, že
museli dlho stáť v kúte, za trest zostali bez večere, že L. dávali do koterca. Rozprávali o tom najmä T. T.

P.. Nepamätá si presne, či jej niečo hovoril aj L., možno o tej fľaške na pipíku, ale s odstupom času to už
nevie presne uviesť. Hovorili tiež o bitkách, ale čo presne si už nepamätá. Na základe poznámok z týchto
návštev spísala riadne zápisy. Na základe týchto zistení podala trestné oznámenie. Ona sa detí pýtala,
prečo to nepovedali skôr, povedali, že sa báli, uviedli, že keď L. povedal, že sa chce vrátiť do domova
boli obžalovaní k L. zlí. Vie, že obžalovaní poslali deťom L. listy dva krát. Keď pri návšteve v apríli 2013

deťom priniesli aj listy od obžalovaných, na tieto deti reagovali tak, že sa nechcú s obžalovanými stretnúť
a začali uvádzať skutočnosti, ktoré už uviedla. Tiež uviedla, že p. X. pravidelne mesačne podávala
správy o deťoch, ktoré tiež obsahovali skutočnosti a vyjadrenie detí ohľadom ich pobytu u obžalovaných.
Na tieto vyjadrenia domov nereagoval, návšteva bola potom vykonaná v apríli 2013. Z komunikácie s
obžalovanou 1/ vie, že táto aj s L. absolvovala psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenia. Ona

na L. zranenie na tele nevidela, ani si ho neprehliadala, ale z jej poznámok z návštevy u pani X. v apríli
2013 vyplýva, že deti jej uvádzali, že L. bol zhodený zo schodov a ujo ho kopal počas pobytu v rodine
F., nevedela uviesť, ktorý z chlapcov jej to povedal. V čase, keď bol L. vrátený od obžalovaných do
detského domova tento bol nezrelý, jeho jemná a hrubá motorika zaostávala za jeho fyzickým vekom.
Ona vnímala správanie detí pri ich návšteve v rodine obžalovaných nie ako spontánne a slobodné, ale

ako upäté, kontrolované, deti si kontrolovali svoje správanie. Dávali si pozor, čo musia spraviť a aby
to spravili správne. Rozdiel v ich správaní videli potom aj v detskom domove, kde boli deti či už počas
Vianoc, kde boli spontánnejšie, živšie.
Pri ďalšom výsluchu svedkyňa uviedla, že u p. X. za jej prítomnosti a aj za prítomnosti sociálnej
pracovníčky F.. T. Q.Á. T. X. X. L.M. L. T. T. P., po tom, čo im doniesli listy od obžalovanej 1/ spontánne

hovorili o tom, čo sa malo stať v rodine obžalovaných, počas ich pobytu v ich rodine. Spomína si v
súčasnosti už len niečo, že hovorili o fľaši, ktorú mal L. uviazanú na pipík, o trestoch chlapcov. Určite o
tom spísali záznam a oznámili to aj riaditeľovi detského domova. V čase, ako boli deti premiestňované
do rodiny X. s deťmi o tom nehovorila. V tom čase však mali podozrenie, že deťom nie je v rodine
obžalovaných dobre, boli úzkostné, najmä L.. U P. T. L. sa prejavovala úzkosť uzavretím, deti odpovedali

na otázky len stručne a krátko. Mali vedomosť v tom čase, že L. bol izolovaný, bol v prechodnej
izbičke a že sa u neho zhoršovalo pomočovanie. Ona nemala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu L..
O udalostiach v rodine F. jej u pani X. hovorili T. T. P.. Čo sa týka predložených jej listinných dôkazov,
a to Záznamu z návštevy dňa 06.04.2012 (z č. l. 4) a Zhodnotenia práce profesionálnych rodičov paniH. F. T. X.. G. F. za obdobie január 2012 zo dňa 14.05.2012 (z č.l. 251) svedkyňa potvrdila, že tieto
písala ona. Ďalej k Záznamu z návštevy dňa 06.04.2012 v časti týkajúcej sa vyslovenia želania mal.
T. T. P., že chcú ostať v rodine F., uviedla, že tu bol práve rozpor medzi verbálnymi prejavmi mal. T. T.

P. a ich neverbálnymi prejavmi. Hoci deti hovorili ako to vyplýva z jej správy, že chcú navždy ostať v
rodine obžalovaných a že sa im tam páči, neznelo to presvedčivo, ich neverbálne prejavy nepodporili
ich verbálny prejav. Deti keď jej to hovorili, nevidela na ich tvári radosť, ale mali vážnu tvár, neboli
spontánni. Vyznelo jej otázne prečo tak hovoria, ako hovoria. Bol to jej úsudok, vtedy považovala za
dôležitejšie budovať dobré vzťahy s profesionálnymi rodičmi a podporiť ich vo výchovnom prístupe k

deťom a nie vnášať tam svoje úsudky, ktoré môžu spochybniť ich snahu, ktorú deklarovali že majú. V
tom čase boli súrodenecké väzby T. T. P. A. L. rozbité. Vyplýva to zo samotných vyjadrení T. T. P., ktorí
sa nehrali s L. tak, ako to uviedla v správe. Ona však aj napriek tomu akceptovala ich vyjadrenie, že
chcú zostať v rodine, neprehovárala ich. Vyhodnotili, že u mal. L. došlo k zhoršeniu enurézy v dôsledku
negatívnych, traumatických zážitkov a nedostatok emočného cítenia. Vtedy mala vedomosť o aký typ
enurézy u mal. L. išlo, ale už nevie presne, či išlo o primárnu enurézu (od narodenia) alebo sekundárnu,

vyvinutúneskôr.InformáciuozhoršenípomočovaniaL.malipriamoodobžalovanej1/,ktorájejtouviedla
pri osobnej návšteve v ich rodine, ale presný dátum kedy to bolo si nespomína. Mala vedomosť, že L.
bol diagnostikovaný na enurézu od roku 2010. Nemyslí si, že enurézu u L. spôsobili obžalovaní.

K listinnému dôkazu Zhodnoteniu práce profesionálnych rodičov pani H. F. T. X.. G. F. za obdobie

január 2012 zo dňa 14.05.2012 (z č.l. 251) uviedla, že o tom čo sa malo diať v rodine obžalovaných
sa ona od detí dozvedela až pri jej návšteve v novej profesionálnej náhradnej rodine u pani X.. Do
vtedy sa deti pred ňou o týchto veciach vôbec nevyjadrovali. Pri spisovaní tohto listinného dôkazu zo
dňa 14.05.2012 bol cítiť len deficit k emočnej stránke, tieto emočné prejavy profesionálnych rodičov
- obžalovaných k deťom L. boli nedostatočné. Toto bolo evidentné. Ona už v tom čase mala zámer

pomôcť, podporiť obžalovaných v tom, aby otvorili aj emočnú stránku u seba aj u detí. Obžalovaných
brala ako profesionálnych rodičov.

Svedkyňa F.. V. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že V. L. F. pracovala ako psychologička v období
od januára 2008 do konca októbra 2011, od januára 2013 do konca marca 2013, kedy zastupovala

počas dlhodobej PN p. I. a od 01.05.2013 od 31.01.2014. Deti L. boli v ich domove umiestnené prvý
krát asi v roku 2009 a druhý krát od januára do apríla 2011, kedy k nim prišli od ich tety. U Dávida boli
zistené rôzne poruchy a to poruchy pozornosti, správania, vzhľadom na predchádzajúce prostredie, z
ktorého prišiel. Jeho vek nezodpovedal jeho správaniu a stupňu vývoja. Po umiestnení detí do rodiny
obžalovaných asi koncom apríla 2011, bola ich spolupráca s obžalovanými na začiatku veľmi dobrá.

Obžalovaná 1/ bola trochu kritickejšia, hovorila že mala predtým negatívnejšie skúsenosti. Prvé dni a
týždne bola jej emailová komunikácia veľmi tvrdá, vyjadrovala sa v tom zmysle, že deti sú ako zvery,
bola kritická aj voči ich DD. Niečo v tom zmysle, akoby neboli odborníci, neposkytli jej potrebné rady.
Zo správy obžalovanej 1/ vyplývalo, že L. sa pocikáva, pričom podľa vyjadrenia od vychovávateľov sa
to tak často v DD nestávalo, ako to uvádzala obžalovaná 1/. Nakoľko mala podozrenie, že niečo nie je

v poriadku, vykonali dňa 11.05.2011 v rodine obžalovaných neohlásenú návštevu. Títo boli k nim veľmi
nepríjemní. Doma bol len L., tento veľmi málo komunikoval, sedel jej na kolenách, bol veľmi stuhnutý
a stŕpnutý a až keď s ním odišla do vedľajšej miestnosti, sa uvoľnil, ale veľmi málo hovoril. Zarazilo
ju, že má plienku, načo sa ho opýtala prečo ju má, on jej uviedol, že sa bojí ísť po schodoch na WC.
Vykonala s ním diagnostiku zameranú na sociálne väzby a emocionálny stav, pričom pri porovnaní s

predchádzajúcim stavom zistila zhoršenie a vyšla jej z nej silná emocionálna väzba L.Á. V. B. T. T. M. Q..
Pri tejto diagnostike sa L. hral so scénotestom a vytváral tam scénu situácie, na ktorú sa ho opýtala. On
jej nič nepovedal, len to odčítala z jeho správania a z diagnostiky. Na základe vykonanej diagnostiky sa
s obžalovanou rozpráva o situácii s deťmi a o ich emóciách, obžalovaná 1/ jej povedala, že deti emócie
nemajú. Toto ju veľmi prekvapilo. V tento deň sa ešte pred návštevou u obžalovaných zastavili aj v škole,

kde hovorili s riaditeľkou a nejakou výchovnou poradkyňou, povedali im, že komunikácia s obžalovanou
1/ prebieha na úrovní písomných sťažností, mali na to samostatný šanón. V škole sa stretli osobne aj s
P. T. T.. Juraj jej vtedy povedal, že sa chce vrátiť do domova. Tiež boli aj za starostom obce, tento sa tiež
vyjadroval o problémoch s obžalovanými, najmä s obžalovanou 1/. Na základe týchto zistení sa obracala
na riaditeľa DD, kedy mu povedala svoj názor, že keby bolo na nej, deti by z rodiny obžalovaných

zobrala. Riaditeľ im chcel dať stále nejakú šancu a kázal jej pripraviť pre obžalovaných vzdelávací
proces. Aj počas pobytu detí Q. v rodine obžalovaných sa od vychovávateliek dozvedela niečo o strave,
trestoch, ktoré mali byť u obžalovaných. Bolo to neurčité, preto sa s deťmi rozprávala, najstaršia Q. to
však poprela. Tiež aj správanie L. Q. bolo odlišné počas pobytu v dome obžalovaných a počas pobytuv DD, kde sa vedela uvoľniť. Potvrdila, že obžalovaná 1/ bola úžasná pri zabezpečovaní lekárskej
starostlivosti, školy a výkonov u detí. Nakoľko mala obžalovaným vypracovať program vzdelávania na
konci školského roku 2011, stretla sa vtedy s obžalovanými, bol to však veľmi negatívny zážitok, títo boli

voči nej veľmi kritickí, útoční. Ona im dala len odporúčanie a to v tej emocionálnej oblasti, ona ich však
nemohla zmeniť. To bol aj jeden z dôvodov, prečo z DD odišla, keďže obžalovaní nechceli realizovať ňou
odporúčané opatrenia. Prvá negatívna informácia o manželoch F. prišla od pani riaditeľky L. I. Z., kde
mali F. predchádzajúci pracovný pomer. Táto jej poskytla informácie, že bol rozviazaný pracovný pomer
z dôvodu, že mali podozrenie na týranie zverených detí, nemali však o tom dôkaz. Tieto informácie neboli

totožné s informáciami o skončení pracovného pomeru, ktoré mala od obžalovanej 1/. Tiež v januári
2014 sa zúčastnila kazuistého stretnutia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktoré
sa týkalo ľudí, ktorí sa stretli s prípadom rodiny F., ako náhradnej starostlivosti, kde sa tiež okrem iných
vyjadrovala k pôsobeniu Múčkových v ich L. J. L. Z..

SvedkyňaP.F.vychovávateľkavL.F.C.A.nahlavnompojednávaníuviedla,žedetiL.vdetskomdomove

trávili Vianoce 2011, pričom obžalovaní deťom okrem vecí, ktoré od nich žiadala pribaliť, nepribalili k
Vianociam žiadne darčeky. Počas Vianoc bola s deťmi dňa 25.12.2011, kedy mala nočnú službu, dala L.
cikať, nakoľko tento mal aj počas tohto pobytu v DD problém s pomočovaním, sledovali to u neho. Mala
aj jednu dennú službu dňa 03.01.2012. Od kolegýň, ako p. A. mala informáciu, že deti po príchode do
DD a to najmä L. boli zakríknuté, až počas pobytu sa deti uvoľnili. Ona sa detí nepýtala ako sa majú v

rodine obžalovaných, ani deti o tom pred ňou nič nehovorili. Nevidela na L. nejaké známky násilia na tele,
tento rozprával málo. Keď dňa 05.01.2012 deti viezli späť k obžalovaným, tieto ostali tichšie. Prekvapilo
ju následne po príchode k obžalovaným správanie obžalovanej 1/, ktorá potom čo deti vošli do domu
im v podstate zabuchla dvere pred nosom, potom dvere otvorila a povedala im, že deti sa prezúvajú,
že majú čakať. Deti išli do svojich izieb na poschodí s obžalovanou 1/, riaditeľom detského domova a

psychologičkou p. I.. Keď sa ona s kolegyňou chceli ísť za nimi pozrieť hore do izby, obžalovaný 2/ im v
tom zabránil s tým, že tam nemajú čo robiť. Spomína si, že zišiel dole P., ktorý sa opýtal, či môže zahodiť
nejaký papierik, čo mu obžalovaný 2/ povolil.

Svedkyňa F.. T. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanými bola v kontakte ako sociálna

pracovníčka L. F., vedie spisovú dokumentáciu detí, obsahujúcu správu o dieťati a sociálnu správu
o rodine, spolupracuje s ÚPSVaR a komunikuje aj s deťmi, ale len v konkrétnych situáciách, pričom
deti majú priamy kontakt len s vychovávateľmi. Keď L. L. prišli od svojej tety, mali poruchy správania,
L. bol sociálne zanedbaný. Jeho mentálny vek nezodpovedal fyzickému veku, objavovalo sa u neho
pomočovanie. Do rodiny obžalovaných boli odovzdané v apríli 2011. S obžalovanými boli v kontakte

buď formou osobnej návštevy alebo mailovej komunikácie, pričom ona osobne bola u nich na návšteve
opakovane, koľko krát presne uviesť nevedela. Deti neboli vždy prítomné pri ich návštevách a rozhovore
s obžalovanými. Obžalovaná mala špecifické výchovné prístupy, jej výchova bola autoritatívna. Jej
požiadavky na obžalovanú 1/, táto plnila, riadne jej predkladala požadované správy a individuálne plány.
Psychologička začala sledovať zmenu správania u detí v prítomnosti a neprítomnosti obžalovaných.

Ona komunikovala s obžalovanými, títo mali bežné problémy, navštevovali s deťmi bežných lekárov
a psychológov. Psychológ a špeciálny pedagóg dávali odporúčania pre obžalovaných, pričom p. I.
im odporúčala emocionálnejší prístup. Má vedomosť, že v júni 2012 bola ukončená spolupráca s
obžalovanými, konkrétny dôvod nevie. Deti boli najskôr umiestnené do detského domova a neskôr
k profesionálnej rodine p. X., kde bola na niekoľkých návštevách. Ona dva krát odovzdala listy od

obžalovaných, bolo to v domove a raz osobne deťom. Deti listy najskôr odmietli prečítať, potom ich
však na podnet p. X. aj otvorili. Začali ich čítať, neskôr to odmietli, vyjadrovali sa, že už nechcú byť s
obžalovanými v kontakte, teda stretnúť sa s nimi, vidieť ich, títo boli k nim zlí. Toto hovoril asi T., dopĺňal
ho aj L.. Tiež povedali, že L. poškriabal pes, že bol pri ňom zavretý. Ďalšie skutočnosti, čo mali deti
uviesť sa ona následne dozvedela od p. I., ktorá sama s deťmi potom, čo im toto začali rozprávať,

aj vykonala rozhovor. Pred ukázaním týchto listov boli deti veselé, spokojné, bezprostredné, hovorili o
svojich zážitkoch u p. X.. Pri jej návštevách v rodine obžalovaných deti hovorili, že je im tam dobre, že
nechcú odtiaľ odísť. Toto hovorili T. T. P., L. sa k takýmto skutočnosti nevyjadroval.

Svedok F.. Q. Š., riaditeľ L. F. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že deti L. boli v ich DD umiestnené

predtým, ako boli dané do rodiny obžalovaných, už druhý krát, pričom predtým boli umiestnené u ich
tety. Po ich príchode od tety s nimi najskôr prebehla diagnostika v DD v samostatnej skupine v januári
2011, ktorá spočívala v diagnostikovaní porúch osobnosti, špeciálnych vyšetrení psychológom v DD,
sociálnej adaptácie, na základe ktorých sa stanovila práca s nimi. U L. bola pred jeho umiestnením dorodiny obžalovaných diagnostiková enuréza, mal poruchu reči, často opakoval to isté, jeho pohybové
vlastnosti boli v norme, k jeho motorike sa vyjadriť nevie, bolo to v správe. Následne boli deti na základe
pracovného pomeru uzatvoreného s obžalovanými zverené najskôr obžalovanej 1/, neskôr jedno dieťa

bolo zverené obžalovanému 2/. Deti boli diagnostikované následne aj počas pobytu u obžalovaných,
mimo DD na základe podnetu obžalovaných. Obžalovanej 1/ sa nezdalo, že deti majú diagnózu ADHD.
Prenichbolodôležitéďalejrozvíjaťosobnosťdetí.Obžalovaná1/opísalasprávaniedetípoichumiestení
k nim veľmi tvrdo a to v emailoch, uviedla, že sa správajú ako zvery. Tvrdenia obžalovanej 1/ na
správanie detí si následne overovali návštevou v rodine. Zistili, že deti sa správajú zakríknute, mali

jasné pravidlá, ktoré museli dodržiavať. Tieto boli podľa nich príliš tvrdé na deti v ich veku, absentoval
osobný, citový faktor k deťom, najviac k L., ktorý upadal v osobnostnej oblasti, čo si nevedeli vysvetliť.
L. bol v detskom domove bezprostredný, hoci mal poruchu reči, vedel sa pritúliť, chodil za osobami,
ktoré mu imponovali. Nesedelo im to, čo hovorila obžalovaná 1/, že L. treba vrátiť do detského domova,
odlúčiť ho od súrodencov. L. mal podľa obžalovanej rozbíjať vzťahy so súrodencami, bral im veci,
provokoval ich. Potvrdil, že deti sa vedeli hašteriť, sú súťaživé. On na návštevu do rodiny obžalovaných

išiel vždy v sprievode s psychológom, špeciálnym pedagógom alebo sociálnym pracovníkom, pričom
on ako riaditeľ rieši skôr technické záležitosti. Na ich otázky deti odpovedali veľmi stroho a v prípade,
že bola pri nich prítomná obžalovaná 1/ deti si overovali, či môžu alebo nemôžu odpovedať. Keď bol
s deťmi bez prítomnosti obžalovaných v priestoroch, ktoré deti obývali v hornej časti domu, deti boli
bezprostredné. Pri jednej návšteve zistili, že L. je umiestnený sám v miestnosti na prízemí, čo im bolo

zdôvodnené asi obžalovanou 1/, s ktorou spravidla komunikovali, aby bol L. blízko WC, že sa pomočuje.
Upozorňovali obžalovaných, že nie je správne deti oddeľovať, že pomočovanie u L. môže byť aj z
iných dôvodov. Z ich skúseností aj z vyjadrenia obžalovanej 1/ bolo zrejmé, že L. sa pomočil nielen pri
negatívnej, ale aj pozitívnej udalosti. Preto jeho odčlenenie od súrodencov nechápali, toto pomočovanie
by ho neovplyvnilo. V globále sa s obžalovanými bavili, že nie sú nimi sýtené emocionálne potreby

u detí L.. Ich odporúčania obžalovaní však nerešpektovali. Je pravdou, že po výkonostnej stránke
obžalovaná 1/ deti veľmi burcovala k plneniu povinností, L. mal však s týmto prístupom veľké problémy.
Dôvodom ukončenia dohody o poskytovaní starostlivosti s obžalovanými bolo to, že títo nedokázali
dostatočné sýtiť emocionálne potreby detí L.. Od 29.06.2012 boli deti umiestnené späť do ich DD a asi
od 18.08.2012 prijali nového profesionálneho rodiča p. X.. On nemal výhrady k školským výkonom detí

tak u obžalovaných, ako ani u profesionálnej matky p. X.. Po umiestnení detí u p. X. došlo u L. k pokroku,
k minimalizácii enurézy, rozpráva už plynule, vie sa sústrediť, ich súrodenecké vzťahy sa zlepšili, hoci
sú stále hašteriví. Asi po 3 - 4 mesiacoch po umiestnení detí u p. X. im táto avizovala, že deti majú rôzne
narážky na spôsob správania medzi sebou s tým, „že aby to nedopadlo ako u F.“. Keď deti už nadobudli
určitú istotu u p. X., začali rozprávať o tom, čo mali prežiť a to, že L. nielenže presťahovali do samostatnej

miestnosti u obžalovaných, tohto sprchovali aj studenou vodou, priväzovali mu o pipík fľašu. Informácie
dostávali od p. X. postupne, tieto konkrétnosti však od detí zistila pri rozhovore ich psychologička p. I..
On síce vedel, kde obžalovaní 1/ a 2/ predtým pracovali, nemal však o nich žiadne referencie. Ich úlohou
bolo veci zistiť a odstrániť zistené nedostatky v spolupráci s profesionálnymi rodičmi. On nebol L. blízkou
osobou a ak L. na neho čakal, resp. čakal na jeho príchod, skôr si ho spojil s autom, mal rád autá, asi

mu utkvelo ich auto. Vždy načas preplácali obžalovaným náhrady za používanie ich OMV, ako aj mzdu,
títo mali námietky, že príspevky na dieťa sú nízke, toto je však určené zákonom. Obžalovaní tiež dostali
za výkony v profesionálnej rodine počas trvania pracovného pomeru odmeny, problémy ktoré aj zistili,
neboli dovtedy takého rozmeru, aby im tieto odmeny nepriznali.

Svedkyňa E. B. sociálna pracovníčka L. F. A., na hlavnom pojednávaní uviedla, že po návrate z
materskej dovolenky 01.05.2011 sa dozvedela, že má ísť na návštevu do rodiny obžalovaných. O dôvod
návštevy sa nezaujímala. Na tejto návšteve bola spolu s pani B. T. E.. Počas ich návštevy prišiel L.
k nim do kuchyne, sedel p. B. na kolenách, dosť strnulo, mal hlavu dole, menej reagoval, bol taký
zahriaknutý. X.. B. potom s L. odišla urobiť mu diagnostiku. Odišla aj obžalovaná 1/, kde uviesť nevedela.

Oni zostali čakať v kuchyni s obžalovaným 2/. Obžalovaných vtedy videla prvý krát, neurobila si o nich
žiadny dojem. V tento deň boli aj v škole, rozprávali sa s riaditeľkou a asi aj s učiteľkami. Ohľadne
správania detí nebolo nič zvláštne zistené, skôr bola sťažená komunikácia s obžalovanou 1/, ktorá mala
so školou komunikovať, či už formou sťažností alebo mailom. Boli tiež na obecnom úrade, rozprávali sa
so starostom, čo sa týkalo detí, bolo všetko v poriadku, ale na podrobnosti, čo im bolo presne starostom

povedané, si už nespomína. Počas pobytu detí L. u obžalovaných bola potom s L. ešte jeden krát, keď s
nímprišlaobžalovaná1/dodomova,Dávidbolsňouvkancelárii,hralisaarozprávaliobežnýchveciach.Svedkyňa F.. P. K., riaditeľka ZŠ a F. V. O. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vie, že L. L. bol
zverený obžalovanému 2/ a P. a T. obžalovanej 1/. T. T. P. L. mali pri nástupe do ich školy problémy s
komunikáciou, odmietali ju. Juraj bol introvertnej povahy, bil deti, bol agresívny. Prvé tri mesiace bola s

nimi náročná spolupráca, prišli z problémových rodín, neskôr sa znormalizovala. P. mal v prvom ročníku
dvojky a trojky, v druhom len jednotky a dvojky. S L. do kontaktu nikdy neprišla. Má vedomosť, že
Centrum pedagogického-psychologického poradenstva v Leviciach neodporučilo nástup L. do školy,
nakoľko tento nemal len poruchy správania, ale odporučili aj ďalšie vyšetrenia, jednalo sa o dieťa, ktoré
malo výrazne zaostalé schopnosti. Zastávali s obžalovanou 1/ názor, že deti majú poslúchať, že ak sa

povedia pravidlá, tieto sa musia dodržiavať. Nevidela na T. T. P. žiadne známky fyzického násilia a ani
nezistila, že by boli týrané, jej profesionálna kariéra by jej to umožnila zistiť. Spolupracovali ústne aj
písomne cez mail najmä s obžalovanou 1/. Riešili problémy týkajúce sa školských povinností a v tejto
súvislosti aj výchovu u T. T. P., predtým aj syna obžalovanej 1/ Mareka. Ak sa ich názory so synom
obžalovanej 1/ F. nezhodovali a vznikol konflikt, tento sa vždy vyriešil.

Svedkyňa X. F., učiteľka v F. V. O. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s L. L. bola v kontakte od
01.09.2011, kedy nastúpil do škôlky. Tento bol pri nástupe na úrovni 3-4 ročného dieťaťa, mal problémy
s komunikáciou, pri nej sa pozeral do zeme, mal poruchy výslovnosti, problém s jemnou aj hrubou
motorikou, chytiť loptu, hre s ňou sa vyhýbal. Prácu nedokončil, bolo ho treba povzbudzovať, aby ju
dokončil, v čom pomaly napredoval, nakoľko na tom trvali. Mal tiež problémy s pamäťou, naučiť sa

básničky. Nevedel kresliť, na začiatku kreslil len machuľu, tmavou farbou, túto činnosť nemal veľmi rád.
Neskôr kreslil hlavonožcov, autá sa naučil kresliť od detí v škôlke. Počas celého obdobia v MŠ zaostával
za ostatnými deťmi. L. mal vypestované hygienické návyky, nemal v MŠ problémy s pomočovaním. Po
Vianociach 2011 sa L. správanie zmenilo, stále čakal na auto, začal odvrávať, grgal, prestal sa hrať,
pobehoval nepríčetne, stále pozeral do okna, čakal na auto a keď po neho mala prísť obžalovaná 1/

zobral hračku a tváril sa, že sa hrá a keď sa ho pýtali, prečo sa nehral dovtedy, povedal im niečo v tom
zmysle, „aby teta Múčková videla, že sa hrá“. Riešili to s obžalovanou 1/, ktorá nevedela, prečo sa L.
tak správa, ale toto sa do júna 2012 nezmenilo. Ona nevidela na jeho tele známky násilia. Nikdy sa
nepýtala na domáce pomery u obžalovaných, nepovažovala to za potrebné, nakoľko L., ale aj ostatné
deti, ktoré mala zverené, sa k obžalovanej 1/ rozbehli, keď po nich prišla do MŠ. Podľa nej bol L. zverený

obžalovanému 2/, ktorý splnomocnil obžalovanú 1/ na preberanie L. z MŠ. V MŠ mali 20 až 25 detí,
striedali sa dve učiteľky. Po oboznámení sa s kresbami predloženými obžalovanou, svedkyňa uviedla,
že si nespomína, či by bol L. schopný nakresliť takýto obrázok. Obžalovaná 1/ mala autoritatívny typ
výchovy, jej to ako rodičovi dvoch synov to imponovalo, nakoľko deti boli naučené, čo majú robiť.

Svedkyňa L. A., asistentka terénneho pracovníka pri Obecnom úrade O. F. na hlavnom pojednávaní
uviedla, že má na starosti sociálnu prácu v obci, chodí do ZŠ a MŠ kvôli deťom, u ktorých boli zistené
problémy s dochádzkou. Nemá vedomosť o zlom správaní sa obžalovaných. Ona od obžalovanej 1/
zisťovala kontakty na lekárov, zabezpečovali od nej oblečenie pre deti. Obžalovaná 1/ spomenula
problém s pomočovaním u L.. Nemá vedomosť o tom, že by sa obžalovaní k deťom im zvereným správali

zlým spôsobom. Ona nebola v osobnom rozhovore s L..

Svedkyňa F.. Q. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala ako vedúca úseku ÚPSVaR Zvolen,
pracovisko A.. Na starosti mala deti Q. a mal. F. U.. Dva krát ročne vykonávali u obžalovaných v
súvislosti s týmito deťmi kontrolu, mali správy od lekára, od školy, nič nezistili. Na návštevy v rodine

obžalovaných, ktoré vykonávala do októbra 2011 si nespomína. Nevšimla si na obžalovaných známky
čudného správania. S rodinou obžalovaných už nespolupracuje, nakoľko deti Q. T. F. U. boli odňatí z
ich pestúnskej starostlivosti pre podozrenie z možnej trestnej činnosti, po doručení ich úradu uznesenia
o vznesení obvinenia v predmetnej veci.

Svedok B.. F. A., syn obžalovanej 1/ na hlavnom pojednávaní uviedol, že v období rokov 2011 až 2013
žil u starej mamy V. B., avšak do miesta trvalého bydliska sa snažil chodiť aspoň každý druhý víkend
a cez sviatky. L. L. poznal, tieto boli najskôr neprispôsobivé, ale časom si zvykli. Dávid mal zo začiatku
problém s pocikávaním, čo bolo pre nich nepríjemné. S deťmi sa spolu hrávali, pozerali rozprávky, chodili
na prechádzky. Potvrdil, že mali doma psov, jeden bol pri dome a jeden v prerobenej šope. Obžalovaní

sa k deťom L. správali ako k vlastným deťom, cez víkendy pravidelne chodili do prírody, deti mali radi,
boli k nim milí, prihovorili sa im a snažili sa vyriešiť ich potreby. Deti mali voľnosť a slobodu. Dávid
mal spočiatku problém s loptovými hrami, ale časom pochopil princíp chytania lopty. K L. bol špeciálny
prístup, lebo tento si vyžadoval väčšiu pozornosť. Deti L. a deti, ktoré mali obžalovaní v pestúnskej aprofesionálnej starostlivosti, mali na poschodí domu otvorenú miestnosť, rozdelenú závesom, na spaciu
a hraciu časť, v tejto aj spávali. Obžalovaná 1/ nebola pri jeho výchove prísna, boli stanovené určité
pravidlá, snažila sa, aby sa dodržiavali. On nebol nikdy trestaný, ak niečo nedodržal alebo nespravil.

Svedkyňa X.. L.. M. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ako riaditeľka a špeciálny pedagóg
súkromného centra špeciálnopedagogického poradenstva V. E. sa s deťmi L. stretla v roku 2011 a
2012. U T. T. P. zamerala diagnostiku na poruchy učenia, po ročnej kontrole došlo k jednoznačnému
zlepšeniu školských výsledkov. U L. mala posúdiť aktuálnu vedomostnú úroveň. Dňa 08.02.2012 u

neho zistila oslabenú sociálnu a emocionálnu oblasť, hru a komunikáciu, bol emocionálne nezrelý, klopil
oči. Ona nemala vedomosť od kedy sa L. nachádzal v rodine obžalovaných. V dôsledku podozrenia
na autizmus u L. odporučila obžalovanej 1/, aby pri jeho výchove stanovila pravidelnosť vecí, akoby
stereotyp, opakovanie, menej komunikácie, stanovenie pravidiel kedy sa raňajkuje, hrá atď. Tieto
pravidlá sa používajú aj u detí z detského domova, nakoľko sa nevie vždy jednoznačne určiť, z akého
prostredia deti prišli. Pri poslednej návšteve dňa 16.03.2012 zistila u neho zlepšenie správania, tento už

s ňou spolupracoval, prišiel do prostredia, ktoré už poznal. Na požiadanie obžalovanej 1/ vypracovala
10.07.2012 špeciálnopedagogický posudok, kde odporučila odklad školskej dochádzky a pokračovanie
v pobyte L.V. v rodine F., nakoľko toto prostredie bolo oproti detskému domovu pre neho podnetnejšie.
Ak mali deti nastavené pravidlá, tieto sa musia od nich vyžadovať, L. toto plnil. Nemala pocit, že by
obžalovaná 1/ pôsobila na deti negatívne. Zároveň potvrdila, že nie je vhodné, aby ak dieťa nedodrží

pravidlo, bolo trestané, rodič musí trvať na jeho dodržaní, avšak bez fyzických trestov. Tiež uviedla, že
ona s L. neviedla rozhovor typu ako sa dieťa má v rodine obžalovaných, zameriavala sa len na jeho
vedomostnú úroveň. S obžalovanou sa rozprávala na odbornej úrovni, táto mala dosť naštudované v
tejto oblasti.

SvedkyňaF..A.Q.nahlavnompojednávaníuviedla,že vobdobíodjúla2011doaugusta2012pracovala
v DD Maurícius ako špeciálny pedagóg. Pri komunikácii deti L. odpovedali veľmi stroho, jednoslovne
ako áno, dobre, nie, nič konkrétne sa od nich nedozvedela. V neprítomnosti obžalovaných, napr. počas
ich pobytu v DD, boli živšie, veselšie, komunikatívnejšie. Videla, že deti mali u obžalovaných upravený
režim po škole, potom mali určený čas na hranie, zo strany obžalovaných im bola zabezpečená odborná

lekárska starostlivosť. Ona bola v rodine obžalovaných na návšteve len 1 krát, na presný dátum si už
nespomína. Bola spolu s pani I. a asi pánom V. ako vodičom. Určite boli pre L. v MŠ a jeho bratov
T. T. P. v škole, pričom pred touto návštevou sa najskôr zastavili u obžalovaných, boli u nich aj v
dome, títo im ukázali bývanie detí a až následne išli po deti, ale bez obžalovaných, pričom pani I.Á.
pre vypracovanie správy chcela zistiť aj vzťahy detí v škôlke a v škole. Tu sa pani I. za jej prítomnosti

rozprávala aj s učiteľkou MŠ, jej meno však uviesť nevie. Keď ich L. zbadal, reagoval v neprítomnosti
obžalovaných slovami: „Zoberte ma so žltým autom do domova!“ Ona sa ho nepýtala, prečo sa chcel
vrátiť do domova. Obžalovaná 1/ na ňu pôsobila veľmi chladne, nepríjemne až direktívne. Je pravda,
že veci mala zorganizované, deťom zabezpečila zdravotnú aj odbornú starostlivosť. Obžalovaní tvorili
zohratú dvojicu. Obžalovaný 2/ tiež pôsobil direktívne. Deti v prítomnosti obžalovaných boli odmerané,

vážne, odmietali komunikovať, pričom v ich neprítomnosti sa správanie detí hneď zmenilo, boli veselé,
komunikatívne, úplne iné.

Svedkyňa D.. V. X., riaditeľka L. V. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaní u nich pracovali
ako profesionálni rodičia v období od 04.06.2008 do 31.05.2009. Za toto obdobie mali zverených 5 detí.

Tri z týchto detí boli deti do 1-1,5 roka, o tieto sa obžalovaní vzorne starali, boli opatrené a usmievavé. U
starších detí však zistili radikálne riešenie problému, prístup obžalovaných k deťom bol striktný, formou
strohých pokynov, akoby išlo o komunikáciu s dospelými, formou strohých pokynov. Podľa jej názoru
u obžalovaných absentovala ľudsko-sociálna oblasť u starších detí. Obžalovaným odporúčali viac sa
zamerať na emocionálnu stránku výchovy detí. S deťmi sa rozpracovávajú plány výchovy práce, a to,

aby bol zabezpečený jednotný postup, aby tieto odrážali čo dieťa vie a čo by malo vedieť. Zdalo sa im, že
obžalovaní radikálne pristupujú k deťom, napr. pri pomočovaní J. A., Z.. XX.XX.XXXX, ktoré avizovala
obžalovaná 1/, tak jej bolo doporučené, že to nemá hneď radikálne riešiť, ale treba najskôr vylúčiť
príp. zdravotný problém návštevou u lekára a súčasne aj sledovať sprievodné správanie sa dieťaťa.
Obžalovaní mali navrhnúť následne vlastnú aktivitu na odstránenie pri pomočovaní. Ich odporúčania

týkajúce sa emocionálnej stránky vo vzťahu k deťom A. však nedosiahli očakávaný efekt. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti a aj vzdialenosť profesionálnej rodiny od ich detského domova pracovno-právny
vzťah uzavretý s obžalovanými na určitú dobu, nebol predĺžený. Ďalej potvrdila, že pozná p. B., stretla ju
pri národnom projekte prípravy profesionálneho rodičovstva, kde bola lektorkou a v rámci toho projektusi vymieňali vzájomné skúsenosti týkajúce sa prípravy profesionálneho rodičov a vtedy sa rozprávali aj o
obžalovaných. Už si presne nepamätá, čo jej o obžalovaných povedala, ale upozornila ju, aby v procese
prípravy ďalších profesionálnych rodičov si dávali pozor aj na osobnostnú stránku profesionálnych

rodičov, ich priamočiarosť, nestačí len deklarovať, že má tento rád deti a tiež ju upozornila na to, čo
pociťovala u obžalovaných.

Svedkyňa A. O., zástupkyňa F. V. O. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že L. navštevoval ich MŠ
po dobu 1 roka. Zo začiatku bol slabším dieťaťom, nechcel pracovať, jeho práce boli dočiarané, bol

zakríknutý. Neskôr sa zadaptoval, hoci práce boli naďalej slabšie. L. sa v škôlke nepocikával. Jeho
správanie sa zmenilo po Vianociach 2011, stále čakal pri okne, že príde po neho auto z detského
domova. Ona sa ho nepýtala, prečo na toto auto čaká. Predtým zvykol čakávať aj na obžalovanú 1/,
utekal k nej, ale či to bolo aj po tých Vianociach už uviesť nevedela. Obžalovaná 1/ sa podľa jej názoru
ku všetkým deťom, ktoré mali zverené správala rovnako. Deti boli ráno najedené, čisto odeté. K citovým
prejavom obžalovanej 1/ k L. sa nevedela vyjadriť, nakoľko deti sa lúčili s rodičmi v šatni. Potvrdila, že raz

boli v MŠ dve panie z detského domova, pýtali sa na L., ale čo im povedala si nepamätá. Nemali konflikt
s obžalovanou 1/, mali len jedno nedorozumenie, zaplatenie úhrad za MŠ, keď obžalovaná 1/ tvrdila,
že to mal platiť detský domov. Nepamätá si, čo L. kreslieval a ako počas jeho pobytu v MŠ v kreslení
pokročil. Toto mala na starosti jeho triedna učiteľka, ako aj pozorovania a diagnostiku detí. Obžalovaná
bola podľa nej zásadová, učila deti slušnosti, trvala na svojom, aby deti vedeli poprosiť a poďakovať.

Ku všetkým deťom sa správala rovnako. Ju obžaloba zarazila, s deťmi cvičia, prezliekajú ich, ona na
deťoch nič nespozorovala. Podľa nej je to vymyslené, po kopanci alebo údere by vznikli modriny.

Svedkyňa M. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že deti L. boli v detskom domove počas vianočných
sviatkov od 22.12.2011 do 05.01.2012. Mala službu keď deti dňa 22.12.2012 prišli. Kázala im len

poodkladať veci, deti splnili to, čo im povedala, boli takí tichí, neskôr už potom takí živší, ale bližšie
ich počas svojej služby počas ich pobytu v detskom domove nesledovala. Vie, že bratia L. jej dňa
22.12.2011 povedali, že sa L. pocikáva a že mu treba pripraviť do posteli gumu, čo aj urobili. Viac sa
tomu nevenovala, nepamätá si viac. Či boli vedené denníky u detí L. počas ich pobytu cez vianočné
sviatky nezaznamenala, mala aj dovolenku, nevie to teda uviesť. Tieto denníky odovzdávajú sociálnym

pracovníkom a tieto majú potom k dispozícii aj psychológovia. Ona sa s obžalovanými stretla len pri
odovzdávanídetíL.dňa05.01.2012,kedybolidetizaviesťobžalovanýmdomov.Detibolivtendeňznovu
také tiché. Okrem nej išla tiež aj vychovávateľka pani F., psychologička X.. I. T. X.. J. F.. Š.R.. Po príchode
k obžalovaným sa deti doma poprezúvali a išli do svojej izby. Ona s kolegyňou F. sa chceli ísť pozrieť
ako bývajú, ale obžalovaný 2/ im povedal aby zostali v kuchyni a že pozrieť môže ísť len pán riaditeľ a

p. I.. Preto s kolegyňou F. zostali v kuchyni s obžalovaným 2/. Keď sa pán riaditeľ a psychologička I. s
pani obžalovanou 1/ vrátili do kuchyne, kde sa rozprávali, pamätá si, že deti boli ticho a preto sa pani I.
D.šla za nimi pozrieť a keď sa vrátila povedala, že deti sú v izbe a sú ticho. Pri tejto návšteve hovorila
aj obžalovaným 2/, že im mohli dať nejaké darčeky, na čo jej obžalovaný 2/ povedal, že oni im kupujú
oblečenie a čo potrebujú. Ona to viac nerozoberala. Ďalej uviedla, že ani nemala vedomosť prečo boli

deti L. obžalovaným odobraté.

Vo veci bol za účelom posúdenia osobnosti malol. detí a to T. L., P. L. T. L.V. L. a vierohodnosti
ich výpovedí vypracovaný znalecký posudok č. 47/2013 zo dňa 30.10.2013 F.. M. A., znalcom z
odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Poradenská

psychológia, ktorá bola na hlavnom pojednávaní aj vypočutá. Táto plne zotrvala na obsahu a záveroch
znaleckého posudku a na tento sa plne odvolala. Pri rozhovoroch zo dňa 01.10.2013 s mal. T. nezistila
hlbšie nedostatky, okrem súrodencov, ktorých kreslil, nevnímal nikoho iného ako rodinu. Dosť negatívne
vnímal profesionálnu matku - obžalovanú 1/, vnímal ju ako vysoko direktívnu osobu so značnou
tvrdosťou vo výchove až prejavoch nepriateľstva voči nemu, bez schopnosti ponechať mu akúkoľvek

autonómiu, stráda emočné kontakty. U mal. P. zistila nižšie schopnosti, syndróm ADHD, tiež vnímal
obžalovanú 1/ ako vysoko direktívnu, maximálne hostilnú (tvrdú) a nekompromisnú. U mal. L. L. nezistila
sklony k výmyslom alebo fabulácii. U mal. L. zistila syndróm týraného dieťaťa, nakoľko u neho išlo o
neurotickú poruchu a to pocikávanie, za čo bolo dieťa trestané (napr. bitkou, kopancami, kľačaním),
zahanbované aj pred ostatnými deťmi (napr. zavesením fľaše na pohlavný orgán) a vyvolávaním

neprimeraného strachu (napr. zatvorením dieťaťa do koterca k psovi). Najskôr išlo u L. o nezvládnutý
hygienický návyk, následkom výchovných prístupov, trestaním sa u neho prehlbovala enuréza. Podľa
jej vyjadrenia sa to dá liečiť, správanie sa môže upraviť, je potrebný vplyv psychiatria a psychológa.
Výpoveď mal. L. hodnotila ako vierohodnú, skutočnosti ktoré uviedol musel prežiť. Deti majú svoj prejav,v každom veku iný, a to, že pri jej vyšetrení mal. L. nakreslil postavy bez rúk, je prejavom týrania.
Akoby to dieťa nechcelo, aby ruky existovali. Príznaky syndrómu týraného dieťaťa sú také, že dieťa
trpí pocitom strachu, neistoty, tým sa stáva úzkostným, následne sa potom odreaguváva, odreaguje sa

rôznym spôsobom a to najmä poruchami správania. Každé dieťa, ktoré je týrané zažíva pocity viny,
v nižšom veku sa tieto pocity viny vyskytujú v menšej miere a vo vyššom veku sa tieto hromadia a
zväčšujú. Tieto pocity viny boli u mal. L. evidentné. L. sa bál, že opäť bude trestaný, že on je vinný
za to, čo spravil, napr. za to, že sa pocikal, ktoré pocikávanie bolo u mal. L. dominantné. Deti L.
vyšetrovala dňa 01.10.2013. Vychádzala z vyšetrovacieho spisu, z anamnestických údajov, zdravotného

záznamu, údajov od ošetrujúcej lekárky a následných jej psychologických vyšetrení detí. Podľa znalkyne
nie je vhodné, aby sa mal. deti L. v súčasnej dobe zúčastňovali úkonov trestného konania, bolo by
to pre ne stresujúce. Všetky tri deti zhodne popísali udalosti, tieto sa odrazili aj v psychologických
technikách, neboli u nich zistené tendencie k vymýšľaniu si. Všetky tri deti sú schopné správne a úplne
vnímať udalosti, zapamätať si ich až na nejaké detaily, ktoré si nemusia pamätať a sú schopné ich aj
svojimi slovami vyjadriť Znalkyňa vylúčila vplyv na deti zo strany iných osôb, poukázala na množstvo

znakov týrania v psychologických technikách u mal. L.. Výchovné praktiky profesionálnych rodičov boli
neprimerané, s prvkami agresivity, prežívané ako ponižovanie, čo zanechalo na L. stopy. Mal. T. T.
P. tieto praktiky (státie za trest, kľačanie za trest, bežné bitky) nezažívali, neprežívali ich ako týranie,
títo si boli vedomí svojich chýb, zato aj napriek roztržkám medzi súrodencami veľmi negatívne, s
hromadením agresivity voči profesionálnym rodičom prežívali tresty, ktoré dostával L., aj izoláciu L. od

nich. Psychotrauma u mal. L. nebola spôsobená týraním v pôvodnej rodine, v tom čase bola výchova
matky voči dieťaťu pod kontrolou pediatra, týranie nebolo dokázané. Týranie zažíval maloletý L. v
profesionálnej F., čo sa odzrkadlilo aj v psychologických technikách.

Postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku bol na hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2014 oboznámený

obrazovo - zvukový záznam a písomný prepis (čl. 69-79, 80-91) a to DVD nahrávka výsluchu mal. L. L.
a nahrávka výsluchu mal. T. L., vykonaných za prítomnosti znalca, obhajcu.

Maloletý L. L. uviedol, že býval u obžalovaných s bratom T. T. P.. Cítil sa tam zle. Teta H. ho večer bila,
dávala ho kľačať, zhodila ho zo schodov, bil ho aj ujo G., lebo sa pocikával. Na T. rozbili stoličku. Bili

ho rukou, musel kľačať v chodbe na dreve aj na zemi, nepúšťali ho vonku. Spával aj s bratmi a aj sám.
Poškriabal ho pes keď ho teta H.U. dala k vlčiakovi do búdy. Teta H. ho sprchovala horúcou aj studenou
vodou, bol celý červený, bolelo ho to. Nechce sa vrátiť k H. T. A. G., lebo ho tam bili, keď sa pocikal tak
spával na holej posteli, mal od toho odtlačky, teta H. mu zobrala matrac, musel spať na dreve.

MaloletýT.L.uviedol,žeobžalovanýchvolaltetaaujo.Prišielknimsosvojimibratmi.Najskôrimtambolo
dobre, neskôr už zle, lebo sa im nevenovali, keď doniesli zlú známku tak sa museli sami učiť alebo stáť
až kým obžalovaní nepovedali, že stačí. L. odstrkovali, nedávali mu hračky, nemohol sa s nimi hrávať,
robila to ich dcéra A.. Keď sa L. pocikal musel spať dole sám, ostatní spávali hore. L. sa nemohol ísť hrať
do hornej izby, lebo všetko obcikával. On keď dostal zlé známky, musel vonku triediť zrno a zmiešané

psie granule. Tieto zmiešal G., museli ich triediť aj P. Q. L.. Obžalovaná 1/ bila L., lebo sa pocikával alebo
povedal špatné slovo, dávala mu facku a dala mu dole z postele aj matrac. Aj jeho bila teta aj G., on po
ňom hodil aj stoličku. L.i dala teta H. takú facku, že sa skotúľal po schodoch. Pri návšteve pracovníčok z
DD L. povedal, že tam nechce byť, lebo ho bijú, on im to nepovedal, lebo by aj jeho bili. Nechce sa tam
už vrátiť, chce zabudnúť. L. sprchovali v studenej aj v horúcej vode, lebo sa pocikával, on pritom kričal.

Keď sa pocikal dali ho ku psom do búdy na dvor, on to videl z obloka. Videl raz, že tiež dali L.i nejakú
plastovú fľašu na pipík, priviazali mu ju tam, L. plakal, musel sa ísť ukázať do hornej izby ostatným a
potom išiel dole. V rodine bolo veľa detí, takéto veci robili iba L., lebo im vadilo, že sa pocikával.

K námietke obhajcu obžalovaných vznesenej v písomnom vyhotovení pôvodného odvolania proti

rozsudku v predmetnej veci k diktovanému záznamu sudkyňou zapisovateľke, čím malo dôjsť
k nesprávnej interpretácii výpovedi, súd poznamenáva, že zápisnice boli na pojednávaní hlasito
samosudkyňou diktované a tieto boli následne zaslané obhajcovi obžalovaných, ktorý voči ich obsahu
nevzniesol žiadne námietky.

Súd doplnil dokazovanie pribratím do konania znalca z odboru: Psychológia, z odvetvia: Klinická
psychológia detí, Klinická psychológia dospelých F.. G. Z. I.a účelom zamerania sa na zistenie, či
maloletý L. L. bol skutočne v rodine obžalovaných týraný, ako sa to prejavovalo a to aj vzhľadom na
obsah výpovedí svedkov F.. P. K., X. F.Ň., P. F., A. O., L. A., M. A. T. X.. L.. M. U. a listinných dôkazovnachádzajúcich sa v spise na č. l. 26, 202, 240, 251, 254 až 255, 292, 293, 303, 321 a 333, 399-400;
potrebu vyjadriť sa aj k výtvarným prejavom detí nachádzajúcich sa v spise na č. l. 344 a 468a, ako
aj za účelom zváženia výsluchu na hlavnom pojednávaní maloletých detí T. L., Z.. XX.XX.XXXX, P. L.,

Z.. XX.XX.XXXX T. L.V. L., Z.. XX.XX.XXXX. Znalec zotrval na záveroch ním podaného znaleckého
posudku č. 4/2016 zo dňa 10.02.2016 (č. l. 780-782), podľa ktorých konkrétne skutky popisované
mal. deťmi L. ako negatívne sú vyjadrené tak, že sa jednalo o izolované, jednotlivé udalosti, ktoré sa
nevyznačovali „vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti s určitou trvalosťou. To, že sa v rámci prísnejších
a dôslednejších výchovných postupov dieťa necíti konformne a niekedy ich pociťuje ako príkorie sa

z psychologického hľadiska nedá označiť za týranie. Vo všeobecnosti je vo výchove dôležité, aby
nároky, vyžadovanie disciplíny bolo vyvažované prejavmi rešpektovania, prijímania, ocenenia dieťaťa,
emočnesýtenýmiprejavmináklonnosti,čiprimeranýmodmenenímzazvládnutéadobreprevedenéveci.
Uvedené skutočnosti je potrebné hodnotiť v kontexte relatívne krátkeho času, ktoré deti u obžalovaných
strávili (14 mesiacov) a stav a osobnú históriu, s ktorou do profesionálnej rodiny obžalovaných prišli. Z
hľadiska celkového vývoja mal. L. L., tento bol od útleho detstva v nevyhovujúcom emočnom prostredí,

kde sa prejavilo upieranie sociálnych a emočných potrieb. L. bol umiestnený do profesionálnej rodiny
obžalovaných, kde u neho nedošlo k prehlbovaniu, ale ani k výraznejšej korekcii emočnej deprivácie.
V rámci podmienok nebolo veľmi vhodné umiestniť mal. L. do rodiny obžalovaných, nakoľko títo
vychovávali viac detí. Výchovný prístup bol zameraný na zvládnutie chýbajúcich návykov, zručností detí.
Tento nemal dostatočný efekt u mal. L. na zvládnutie emočnej deprivácie, táto oblasť naďalej vykazovala

známky deprivácie a Dávid sa nedokázal ani v rodine obžalovaných adaptovať. U obžalovaných nešlo
o bežné výchovné praktiky, ale vzhľadom na časový odstup nebolo možné objasniť skutočný priebeh
a častosť výskytu týchto konaní. Nemôže poprieť, že sa tieto skutočnosti nestali, ale informácie, ktoré
k tomu sú, odkazujú na vlastnú predstavu čo sa udialo, nakoľko výpovede mal. detí a obžalovaných
sú protichodné, pričom aj jednotlivé deti v detailoch inak popisujú tieto udalosti. Nevie si objektívne

predstaviť ako taká situácia vyzerala, o akú fľašu išlo, podobne takéto udalosti sú aj zatváranie ku psovi,
pád zo schodov, ide o jednotlivé udalosti, ktoré sa mali udiať. Deti sa pred ním vyjadrovali k uvedeným
udalostiam,viacmenejišloorovnakévýpovedeakosúuvedenévspise,hociboliodlišnostivdetailoch.V
princípe ich výpoveď vyznela ako výpočet jednotlivých udalostí, ktoré uvádzali priebeh celého konania. U
mal. Dávida pri enuréze išlo o kolísavý výskyt, boli obdobia kedy enuréza bola častejšia, potom kedy bola

menej častá. V podstate nevymizla od času pred tým ako prišiel do profesionálnej rodiny obžalovaných
a ani potom ako bol z nej odňatý. Enuréza býva spôsobená dlhodobými problémami, a nie je možné
aby v tak krátkom čase bola odstránená. Odstránenie tejto poruchy je dlhodobý proces. Výchovné
pôsobenie v profesionálnej rodine obžalovaných nemalo na mal. L. známky týrania. Dieťa citlivejšie
vníma prístup, keď sú emočné prístupy nedostatočné, teda citlivejšie vníma negatívny prístup. Od

vypracovania znaleckého posudku F.. A. a jeho už prebehli dva roky, čo je vo vývine významné časové
obdobie, za ktoré deti prejdú podstatnou vývinovou etapou. Niektoré detaily sa vytrácajú z výpovedí
detí, aj zo samotného vnímania tej konkrétnej situácie a deti môžu interpretovať udalosti aj vzhľadom
k skúsenostiam, ktoré majú s tým výchovným prostredím v ktorom sa nachádzajú teraz. Emočná
deprivácia sa prejavovala u všetkých troch detí L., u každého individualizovane. Preto aj deti mohli

výchovné prístupy vnímať každý inak, konštatovanie znalca, že negatívne udalosti sa nevyznačovali
vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti s určitou trvalosťou sa vzťahuje na všetky tri deti. Znalec potvrdil,
že u obžalovaných videl viac schodov. Schody, ktoré mu ukázala obžalovaná 1/ vedúce do podkrovia,
keď deti mu opisovali len schody v obytnom priestore, teda malo by sa jednať o práve tieto schody,
ktoré mu ukázala obžalovaná, ako už uviedol mohol vychádzať len z vlastnej predstavy a vyjadruje sa

len z jeho laického pohľadu, keď pád by si podľa jeho laického pohľadu vyžiadal lekárske ošetrenie.
Tieto veci neboli verifikované. Znalec ďalej potvrdil, že ide o deti výrazne ovplyvniteľné vzhľadom k ich
emočnej a sociálnej deprivácii sa naväzujú na osobu ktorá k nim prejaví vzťahovú náklonnosť a vo
všeobecnosti je častým javom, že formulujú svoje informácie tak, ako si myslia, že tým vyhovejú tejto
vzťahovej osobe. V tomto prípade napríklad k osobe ktorá ich vychováva. Vzťahová osoba nie je osoba

vyšetrovateľa alebo psychológa. Nezistil, že by deti L. boli priamo ovplyvňované v zmysle navádzania
na výpoveď, charakter ich výpovedí od vyšetrovania až po jeho vyšetrenie má skôr charakter, že majú tú
svoju výpoveď zafixovanú a opakujú ju. Podľa znalca pokiaľ by došlo k intenzívnemu týraniu u mal. L.V.
vzhľadom na skutočnosti, ktoré konštatovala F.. A., by podľa jeho názoru u mal. L. mali tieto následky
odozvu aj s odstupom jedného či dvoch rokov. Časový odstup a podporné prostredie, v ktorom sa mal. L.

nachádza spôsobujú to, že postupne príznaky tohto správania voči dieťaťu postupne vymiznú. Pri jeho
vyšetrení, odozvy u mal. Dávida nie sú na takej úrovni, ktorá by svedčila o tom, že mali byť v tom čase
také intenzívne. Nie je možné z časového hľadiska vyjadriť, za aké obdobie takéto príznaky u dieťaťa
vymiznú, je to individuálne u každého dieťaťa.Vkresbáchdetí,nachádzajúcichsavspisovommateriáli,akoajvovýtvarnýchprodukciáchpredložených
znalcovi obžalovanými je možné čiastočne odhaľovať vnútorné prežívanie detí, ich dlhodobé ako aj
situačné naladenie a vyjadrenie toho, čo nedokážu primerane vyjadriť slovami. Sú tu aj produkcie

naznačujúce problematický a narušený emočný, citový a osobnostný vývoj, ale aj vyjadrujúce primerané
videnie sveta a spokojnosť. Niektoré kresby vykazujú vyššiu mieru precíznosti prevedenia, niektoré
sú prevedené veľmi povrchne. V kresbách a textoch k nim sú tiež uvedené citovo pozitívne ladené
vyjadrenia vzťahu, niekde až vďačnosti voči profesionálnym rodičom. V predĺžených prejavoch neboli
znalcom zaznamenané výraznejšie patologické známky svedčiace o prežívaní príkoria či ujmy zo strany

profesionálnych rodičov. Znalec vzhľadom k niekoľkokrát opakovaným výpovediam detí v tejto veci
predpokladá, že ich vypočutie pred súdom bez prítomnosti obžalovaných je možné, ale neprinieslo by
nové informácie do veci. Ich výpovede sú veľmi podobné, už len opakujú to isté, výpovede jednotlivých
detí sa výrazne podobajú. Vo výpovediach sa zúžili informácie na vymenovanie negatívnych zážitkov
a vzhľadom k odstupu času z výpovedí vypadávajú detaily, čím sú s nižšou výpovednou hodnotou.
Prítomnosť obžalovaných na výsluchu pred súdom nesie riziko strachu a stresu u detí, ako aj riziko, že

dôjde ku konfrontácii.

Vzhľadom na skutočnosť, že zo znaleckého posudku č. 4/2016 znalca F.. G. Z. I.o dňa 10.02.2016, ako aj
z výsluchu tohto znalca na hlavnom pojednávaní vyplynuli rozdielne závery v zistení, či bol maloletý L. L.,
Z.. XX.XX.XXXX v rodine obžalovaných F. týraný, a to v porovnaní so znaleckým posudkom č. 47/2013

a výsluchom znalkyne F.. M. A., bol súdom za účelom zistenia objektívneho stavu veci do konania
na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku pribratý znalec z odboru: Psychológia, z odvetvia:
Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých F.. A. B., ktorá podala vo veci znalecký
posudok č. 9/2017 zo dňa 03.03.2017 (č. l. 853-892) a ktorá bola na hlavnom pojednávaní aj vypočutá.
Znalkyňa zotrvala na záveroch ňou podaného znaleckého posudku, podľa ktorého jednotlivé udalosti

sú popisované ako izolované zážitky, ktoré sa nevyznačovali dlhodobým trvaním ani každodenným
opakovaním, čiže sa nevyznačovali vyšším stupňom bezcitnosti či hrubosti v určitom trvaní. Mal. L. síce
vyjadril prianie odísť z rodiny obžalovaných, no nikdy nezdôvodnil prečo. V správach personálu detského
domovasatiežnenachádzazmienkaotom,žebysaniektohlbšiezaujímal,prečosachceL.dodetského
domova vrátiť. Mal. L. sa mohol za daných podmienok cítiť nekomfortne, niektoré výchovné prístupy

(priviazanie fľaše o penis, oddelené spávanie kvôli pomočovaniu, resp. blízkosti toalety) mohol vnímať
ako nepríjemné, ponižujúce, no zo psychologického hľadiska podľa znalkyne nemôžeme popísané
správanie považovať za týranie. Znalkyňa F.. A. ako jeden z hlavných dôvodov svedčiaci pre prejav
týrania uviedla enurézu. Avšak táto sa u maloletého L. vyskytovala už aj pred príchodom do rodiny
F. a odoznela približne 2 roky po pobyte v aktuálnej profi rodine. Takže enurézu znalkyňa F.. B.

nepovažuje ako dôsledok výchovného prístupu manželov F. voči maloletému. Malol. L. vyšetrila za
použitia štandardizovaných psychologických metód. Aktuálne v jeho prežívaní a správaní nenachádza
prežívanie týrania alebo ťažkého príkoria. Čo sa týka spôsobu konštatovania existencie syndrómu
týraného dieťaťa, toto je možné u dieťaťa konštatovať na základe použitých metód jeho aktuálneho
prežívania a správania. Nie je možné takéto zistiť aj spätne, poukazujúc na časový odstup od spáchania

skutku, pokiaľ prejavy správania a v prežívaní nepretrvávajú naďalej, čo u malol nepretrvávajú. Takéto
prejavy možno odstrániť aj následným pobytom malol. dieťaťa v inom výchovnom prostredí. Reakcia
je veľmi individuálna a nemožno ju generalizovať. Vzhľadom nato, čo jej maloletý z vyšetrenia povedal,
predpokladá, že v aktuálnej rodine tieto udalosti nie sú pripomínané. K rozporom medzi znaleckým
posudkom F.. Z. so znaleckým posudkom F.. A., znalkyňa uviedla, že závažným faktom je veľký časový

odstup medzi vypracovaniami 2 posudkov ako aj o udalosti, ktoré sú predmetom súdneho pojednávania.
F.. A. vychádzala výlučne zo spisového materiálu, kým F.. Z. navštívil, aby si pozrel prostredie a teda
mal aj tieto znalosti a vedomosti prípadu, ale hlavným faktom k jeho záverom, ktoré sú podobné s jej, je
časový odstup, teda vytesnenie negatívnych zážitkov, ktoré medzi časom určite prebehlo. Nevie už dnes
posúdiť, či dieťa v tom čase trpelo syndrómom týraného dieťaťa, je tu zas faktor zabúdania, vytesnenia

a dieťa sa od leta 2012 nachádza v úplnom inom prostredí, čo ovplyvnilo jeho ďalší osobnostný vývin.
Dieťa si pravdepodobne zapamätalo len emočne najsilnejšie zážitky. Tie udalosti, ktoré mala dostupné
v spisovom materiáli, boli ohraničené, nediali sa každý deň. Maloletý L. popisoval počas vyšetrovania
zážitky úplne bez emočne, takže znalkyňa predpokladá, že tieto zážitky má zamemorované ako báseň,
nejaký text, nakoľko veľakrát v danej veci vypovedal. V tom čase mohol v podstate prežívať citlivo alebo

ho to nejakým spôsobom mohlo zraniť, že bol iný než ostatný, ale dneska už toto uňho nebadá a k
takémuto istému záveru dospel už aj F.. Z.. Teda psychologickým vyšetrením zistila, že malol. Dávid
aktuálne nejaví známky týrania syndrómu CAN ani posttraumatickej stresovej poruchy. Keby vychádzala
len z teórie CAN, tak by dospela k záveru, že L. bol týraný od narodenia, keďže vyrastal v emočnejsociálne kultúrne málo podnetnom zanedbávajúcom prostredí. V rodine obžalovaných sa v tom istom
čase nachádzalo spolu 5 detí, takže direktívnejší prístup bol najefektívnejším riešením na udržanie
disciplínyvrodine.Aniujednéhozďalšíchdetísaneprejaviliznámkysvedčiacepretýranie.L.potreboval

viac emočný prístup, ktorý mu nebol poskytnutý na takej úrovni ako si vyžadoval, a preto reagoval
popisovaným spôsobom. Chcel ísť do detského domova aj bez súrodencov a nikto sa týmto nezaoberal.
Aj v prítomnosti malol. L. prechováva voči bratom veľmi povrchné citové väzby, dokonca v kresbe rodiny,
nakreslil len brata T., pretože druhý brat sa nachádza v diagnostickom centre a tým pádom ho už
nepovažuje za súčasť rodiny. Predpokladá, že jeho takéto emočné vnímanie je spôsobené tým, že od

maličkatrpíemočnoudepriváciou.Kvôliodstupu5rokochnevieposúdiť,čibolvtomčasemalol.L.týraný
alebo prežíval správanie voči nemu ako ťažké príkorie. Na základe výpovedi svedkov, najmä učiteliek
MŠ Dávid voči p. F. prejavoval pozitívne emócie, čiže znalkyňa predpokladá, že správanie obžalovanej
1/ voči nemu neprežíval ako týranie. 5 ročné dieťa nekoná plánovite, nemá abstraktné myslenie, aby si
domyslelo dlhodobejšie dôsledky vo svojom správaní a typickým prejavom pre tento vek je spontánnosť.
Čo sa týka správania obžalovaného 2/ tu malol. L. popísal len jednu udalosť a to pád zo schodov. F.. Z.

popísal, že pád z týchto schodov by aj dospelému človeku spôsobil aj vážne zranenie a malol. zranenie
nemal. Ku skutočnosti, že malol. L. na jednej strane podľa učiteľky MŠ sa vrúcne privítal s obžalovanou,
keď poňho prišla a na druhej strane čakal na príchod vozidla, ktoré ho odvezie do detského domova,
znalkyňa uviedla, že L. zažil počas Vianoc pozitívne zážitky v detskom domove, predpokladá emočne
silné a preto sa upäl na tento sľub, avšak tiež to nemôžeme považovať za nejaký znak, že v rodine F.

mu bolo ubližované neprimeraným spôsobom.
Čo sa týka kresieb malol. L., a to tzv. hlavonožcov, znalkyňa uviedla, že absencia rúk svedčí o
poruchách v sociálnom kontakte, v ktorom maloletý reálne zaostáva dodnes. Vzhľadom na časté zmeny
výchovného prostredia, resp. miesta, ktoré by mohol nazvať domovom je prirodzené, že má ťažkostí v
sociálnych kontaktoch a v sociálnej interakcii, ktoré postupne prekonáva.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj čítaním listinných dôkazov dôkazov podľa § 269
Tr. poriadku, a to najmä zápisnice o trestnom oznámení X.. U. I., X. L. L. F. A. zo dňa 11.04.2013 (č.l. 2-3
spisu), pracovných zmlúv zo dňa 30.03.2009 (č.l. 241-242) a zo dňa 23.06.2009 (č.l. 244-245), Dohôd
o vykonaní starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine zo dňa 26.04.2011 (č.l. 207-208, 210-211,

213-214), ukončenia dohody s profesionálnym náhradným rodičom o poskytovaní starostlivosti zo dňa
12.06.2012 (č.l. 209, 212), správ L. F. A. (193-195, 221-222, 239-240, 399-400), zápisov z pracovnej
cesty a z návštevy v profesionálnej rodine (196-200), e-mailovej komunikácie medzi obžalovanou
1/ a L. F. A. (č. l. 14-16, 201, 336-343), pracovnej náplne profesionálneho rodiča - obžalovaných
(č.l. 247-250), zhodnotenia práce profesionálnych rodičov (č.l. 251), dokladov predložených ÚPSVaR

Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom a plánov sociálnej práce s rodinou a vyhodnotenia
plnenia uvedených plánov (č. l. 261-262, 267, 269, 278), záznamov z ich návštev detí L. (č.l. 263-264,
270-272, 279-287, 289-290, 401-402), správ a záznamov v súvislosti so šetrením pomerov mal. detí (č.l.
265-266, 273-275, 276, 288), správy I.Š. T. F. O. F. o charakteristike dieťaťa L. L. zo dňa 25.06.2012
(č.l. 292, 303) a jeho hodnotenia a zo dňa 20.01.2012 (č.l. 304, 305, 325), pedagogickej diagnostiky

L. L. (č. l. 306-314), záznamu ZŠ s MŠ Hontianske Moravce o pohovore s profesionálnym rodičom zo
dňa 10.05.2012 týkajúci sa P. L. T. A. E. T. L. (č. l. 294-296, 300), e-mailovej komunikácie obžalovanej
1/ so I. T. F. O. F. (č. l. 297-299), dohody o vykonávaní ústavnej starostlivosti v profesionálnej rodine
zo dňa 13.08.2012 s F.. A. X. (č.l. 219-220), správ Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a
prevencie Levice a Zvolen (č. l. 253-259, 293, 316-324) správ L. L. V. Z. zo dňa 14.02.2014 a 13.05.2014

(č.l. 348, 405), rozhodnutí vo veciach podaných trestných oznámení (č.l. 407-419), kresieb a dokladov
predložených obžalovanou 1/ na hlavnom pojednávaní (č. l. 468a - príloha 1-7, 563-584), uznesenia
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k 10P/354/08-5 zo dňa 02.10.2008 o dočasnom zverení mal. detí
L.Ý. T., P. T. L. do starostlivosti DD F. A. a rodičom mal. detí (č.l. 181-182), rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 7C/41/2008-20 zo dňa 27.10.2008 o rozvode manželstva rodičov mal. detí L.

T. K. F. L. T. X. L. a zverení mal. deti L., T., P. T. L. L. Q. L. L. F. A. a určení vyživovacej povinnosti
rodičov na mal. deti (č.l. 177-179), rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/70/2009-39
zo dňa 28.05.2009 o zverení mal. detí L. T., P. T. L. do náhradnej osobnej starostlivosti M. K., Z..
XX.XX.XXXX (č.l. 183-185), rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/300/2010-10 zo dňa
24.11.2010, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/70/2009-39 zo

dňa 28.05.2009 o zverení detí L. do náhradnej osobnej starostlivosti M. K. (č.l. 186-187), rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/3/2011 zo dňa 08.03.2011 o nariadení ústavnej starostlivosti
V. L. F. A. Z. L. L., T., P. T. L.Á. s účinnosťou od 17.01.2011 (č.l. 188-190), podstatného obsahu spisu
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9Cpr/1/2012 z neho najmä rozsudku sp. zn. 9Cpr/1/2012 zodňa 23.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoPr/1/2013-58 zo
dňa 27.02.2013, o určení, že skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa
30.03.2010 medzi navrhovateľkou 1/ a tiež pracovnou zmluvou zo dňa 23.06.2009 medzi navrhovateľom

2/ a odporcom L. F. A. uplynutím dňa 29.06.2012 je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá (č.l.
223-230, 231-237, príloha č. 3), podstatného obsahu fotokópie spisu Okresného Žiar nad Hronom sp.
zn. 10CoPr/1/2013 o žalobe obžalovanej 1/ o neplatnosť výpovede zo dňa 25.03.2013 z organizačných
dôvodov, danej žalovaným L. F. A., v ktorom konaní nebolo doposiaľ rozhodnuté (príloha č. 4), správ
Okresného súdu Žiar nad Hronom vo veci sp. zn. 4Cpr/2/2013 o žalobe obžalovaného 2/ o neplatnosť

výpovede,ktoráboladňa05.03.2014vplnomrozsahuzamietnutá,protirozsudkubolopodanéodvolanie
právnym zástupcom obžalovaného 2/ (príloha č. 5, 7), zdravotnej dokumentácie mal. L. L. najmä odo
dňa 04.09.2009, odpoveďou Okresného súdu Žiar nad Hronom a rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom 4Cpr/2/20113-93 zo dňa 05.03.2014 (č.l. 712-715), rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 4Cpr 2/2013-93 zo dňa 05.03.2014 (č. l. 908-910), správy Okresného súdu Žiar nad Hronom
vo veci sp. zn. 10Cpr 1/2013 (č. l. 911), správ o povesti a odpisu z registra trestov na obžalovaných a

oboznámením obrazovo-zvukového záznamu predloženého obžalovanou 1/ a to CD nosiča (č. l. 345),
ako aj obsahu ostatného spisového materiálu.

Z obsahu ostatného spisového materiálu, a to z odpovede na lustráciu v registri priestupkov Ministerstva
vnútra SR na obžalovaných 1/ a 2/ (č.l. 906-907) a z odpisu registra trestov obžalovaných 1/ a 2/ (č.l.

904-905) vyplýva, že obžalovaní neboli doposiaľ súdne trestaní. Obžalovaný 2/ bol doposiaľ dva krát po
skutku kladenom mu za vinu obžalobou postihnutý v blokovom konaní za priestupky na úseku cestnej
premávky.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov a to tak jednotlivo, tak

i v ich súhrne súd zistil, že je nepochybné, že obžalovaní 1/ a 2/ boli prijatí do pracovného pomeru do
L. L. F. V. A. ako jeho zamestnanci s dohodnutým druhom práce a to profesionálny rodič, s miestom
výkonu práce H. XXX/XX, O. F., na dobu určitú do ukončenia poskytovania starostlivosti deťom, ktoré
sú umiestnené v profesionálnej rodine zamestnanca, a to obžalovaná 1/ dňa 30.03.2009 na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 30.03.2009 a obžalovaný 2/ dňa 24.06.2009 na základe pracovnej zmluvy zo

dňa 23.06.2009 uzatvorenej s L. L. F. V. A.. Dňa 26.04.2011 bola medzi L.Ý. L. F. V. A. a obžalovanou 1/,
ako profesionálnymnáhradnýmrodičomuzavretádohoda,oposkytovanístarostlivostidieťaťuL.L.,P.L.
T. T. L.. Táto dohoda o vykonaní starostlivosti týkajúca sa starostlivosti o mal. T. L. bola dňa 22.08.2011 s
obžalovanou 1/ ukončená z dôvodu zverenia dieťaťa do profesionálnej rodiny obžalovaného 2/. Maloleté
deti L. L. T. P. L. boli zverení obžalovanej 1/ do profesionálnej náhradnej výchovy od 26.04.2011

do 29.06.2012, čo vyplýva z ukončenia dohody s profesionálnym náhradným rodičom o poskytovaní
starostlivosti zo dňa 12.06.2012 (č.l. 209, 212).
Hoci obžalovaní 1/ a 2/ na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní spáchanie skutku kladeného im
za vinu popreli a na svoju obranu uviedli, že sa o deti L., teda aj o L. riadne starali, poskytovali mu, čo
potreboval, venovali sa mu, obžalovaná 1/ s ním navštevovala odborných lekárov. Podľa obžalovanej

1/, ak si deti neplnili uložené povinnosti alebo spravili niečo vážnejšie, dohovárala im, prípadne im dala
po zadku alebo museli stáť za trest bokom, nie však v kúte, ani kľačať. Pokiaľ pri výchove L. uplatnila
aj nejaké tresty, bolo to len capnutie po zadku, po ruke, musel kresliť, tento nerád kreslil, tohto nikdy
nedávala stáť bokom. Ak sa pocikal riešila to dohováraním, osprchovala ho vo vlažnej vode, chcela, aby
sa sprchoval sám, musel si oprať svoje veci, možno ho capla za to aj po zadku, inak ho za to fyzicky

netrestali. Obžalovaný 2/ sám potvrdil, že aj on sa podieľal na výchove detí. Najskôr uviedol, že proti
deťom nepoužili žiadne fyzické tresty, len ak ich capli, L. po ruke ak si chytal prirodzenie. Následne
potvrdil, že deti trestali tým, že museli stáť asi na 10 minút, nie však do kúta a ani kľačať, a to len kým sa
ukľudnili. Nevidel L. spadnúť zo schodov, ani, že by bol L. kopnutý, poprel tiež, že by ho bol kopol, nikdy
mu nič nepriviazal na penis a ani nevidel, že by tak urobila obžalovaná 1/. L. podľa obžalovaných nebol

izolovaný od súrodencov, oddelene spával z dôvodu pomočovania, aby mal bližšie k toalete, pričom
spával vždy na riadne ustlanej posteli. Do koterca k psovi sa chodil hrávať, nikdy ho tam nezatvorili.
Z výpovede mal. poškodeného L. L. urobenej v súlade s Tr. poriadkom za prítomnosti znalca, ako
aj obhajcu obžalovaných, na hlavnom pojednávaní oboznámenej postupom podľa § 270 ods. 2 Tr.
poriadku, je zrejmé, že tento sa u obžalovaných zle cítil. Obžalovaná 1/ ho večer bila, dávala ho kľačať,

zhodila ho zo schodov. Aj obžalovaný 2/ ho bil, lebo sa pocikával. Títo ho bili ho rukou, musel kľačať v
chodbe na dreve aj na zemi, nepúšťali ho vonku. Spával aj s bratmi a aj sám. Poškriabal ho pes keď ho
obžalovaná 1/ dala k vlčiakovi do búdy. Táto ho sprchovala horúcou aj studenou vodou, bol celý červený,bolelo ho to. Nechce sa vrátiť k obžalovaným, lebo ho tam bili. Keď sa pocikal tak spával na holej posteli,
mal od toho odtlačky, obžalovaná 1/ mu zobrala matrac, musel spať na dreve.
Aj z výpovede mal. T. L. oboznámenej postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku, vyplýva, že keď sa L.

pocikal musel spať dole sám a nemohol sa ísť hrať do hornej izby, lebo všetko obcikával. Obžalovaná
1/ bila L., lebo sa pocikával alebo povedal špatné slovo, dávala mu facku a dala mu dole z postele
aj matrac. Aj jeho bila obžalovaní. L. dala obžalovaná 1/ takú facku, že sa skotúľal po schodoch. Pri
návšteve pracovníčok z DD L. povedal, že tam nechce byť, lebo ho bijú, on im to nepovedal, lebo by aj
jeho bili. Nechce sa tam už vrátiť, chce zabudnúť. Dávida sprchovali v studenej aj v horúcej vode, lebo

sa pocikával, on pritom kričal. Keď sa pocikal dali ho ku psom do búdy na dvor, tiež raz videl, že L. dali
nejakú plastovú fľašu na pipík, priviazali mu ju tam, L. plakal, musel sa ísť ukázať do hornej izby ostatným
a potom išiel dole. V rodine bolo veľa detí, takéto veci robili iba L., lebo im vadilo, že sa pocikával.
Vzhľadom aj na vyjadrenie znalca F.. G. Z. s poukazom na niekoľkokrát opakované výpovede detí a ich
opakované podrobenie znaleckému vyšetreniu v tejto veci, dospel súd k záveru, že vypočutie detí pred
súdom bez prítomnosti obžalovaných by neprinieslo nové informácie do veci a vzhľadom na odstup času

z ich výpovedí vypadávajú detaily, čím sú s nižšou výpovednou hodnotou.
Z opätovnej výpovede nepriamej svedkyne F.. A. X., profesionálneho rodiča poskytujúceho starostlivosť
deťom L. od 13.08.2012 mal súd za preukázané, že táto sa ako prvá od detí L., a to až postupne počas
pobytu detí v jej rodine, pri jednotlivých činnostiach dozvedala zo spontánneho rozprávania detí o tom,
čo sa dialo v rodine obžalovaných, najmä vo vzťahu k L.. Tento jej napr. pri sprchovaní hovoril, že

obžalovaná1/hosprchovalavriacouvodoutak,žemalcelételočervenéaleboajstudenouvodou.Všetci
traja jej tiež hovorili, že obžalovaná 1/ L. priväzovala fľašu na pipík, že mal pupence vydraté, krvavé,
že L. spával na posteli bez matraca, na nejakej doske, že mal odtlačený celý chrbát a že nespával s
ostatnými deťmi, ale niekde inde dole. Ona sa detí na podrobnosti nepýtala. Deti jej tiež hovorili že aj celý
deň stáli, P. hovoril že sa mu aj driemalo, spadol, musel sa postaviť, vyfackali ho a znova musel stáť. Tiež

hovorili, že aj jedli na záchode. Malo to byť všetko za trest, keď niečo urobili. Hovorili jej, že L. zatvárali
ku psovi a ukazovali na prsia a brucho, že to mal poškriabané od psa, vlčiaka. Tiež L. hovoril, že ho
obžalovaný 2/ kopol a spadol zo schodov ako futbalová lopta. Súdom ani po opätovnom výsluchu tejto
svedkyne nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by chcela táto svedkyňa svojou výpoveďou úmyselne
poškodiť obžalovaným uvádzaním skutočností o konaní obžalovaných, o ktorých by sa od maloletých

detí nedozvedela. Z jej výpovede tiež vyplýva, že skutočnosti o konaní obžalovaných deti uviedli pri
druhej návšteve pracovníkov L. L. F. A. X. X.. U. I. a sociálnej pracovníčke F.. T. Q., ktoré skutočnosti
mal súd preukázané aj výpoveďami uvedených svedkýň.
Z ďalšieho výsluchu X.. U. I., psychologičky v L. F. v období od decembra 2011 do apríla 2013 vyplynulo,
že táto sa až v apríli 2013 pri návšteve detí L. v rodine p. X. za jej prítomnosti a aj za prítomnosti sociálnej

pracovníčky F.. T. Q.Á., po tom, čo doniesli deťom L. listy od obžalovanej 1/, zo spontánneho rozprávania
detí T. T. P. dozvedela, čo sa malo stať v rodine obžalovaných, počas ich pobytu v ich rodine. Vzhľadom
na odstup času si spomína už len niečo, že hovorili o fľaši, ktorú mal L. R.viazanú na pipík, o trestoch
chlapcov. Určite o tom spísali záznam a oznámili to aj riaditeľovi detského domova. V čase, ako boli
deti premiestňované do rodiny X. mali podozrenie, že deťom nie je v rodine obžalovaných dobre, boli

úzkostné, najmä L.. Mali vedomosť v tom čase, že L. bol izolovaný, bol v prechodnej izbičke a že sa u
neho zhoršovalo pomočovanie. Ona nemala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu L.. Potvrdila tiež, že na
hlavnom pojednávaní predložené jej listinné dôkazy, a to Záznam z návštevy dňa 06.04.2012 (z č. l. 4) a
Zhodnotenie práce profesionálnych rodičov - obžalovaných za obdobie január 2012 zo dňa 14.05.2012
(zč.l.251)písalaona.ĎalejkZáznamuznávštevydňa06.04.2012včastitýkajúcejsavysloveniaželania

mal. T. T. P.H., že chcú ostať v rodine F.Č., uviedla, že tu bol práve rozpor medzi verbálnymi prejavmi
mal. T. T. P. a ich neverbálnymi prejavmi. Hoci deti hovorili, že chcú navždy ostať v rodine obžalovaných
a že sa im tam páči, neznelo to presvedčivo, ich neverbálne prejavy nepodporili ich verbálny prejav. Keď
jej to hovorili, nevidela na ich tvári radosť, ale mali vážnu tvár, neboli spontánni. Vyznelo jej otázne prečo
tak hovoria, ako hovoria. Bol to jej úsudok. Vtedy však považovala za dôležitejšie budovať dobré vzťahy

s profesionálnymi rodičmi a podporiť ich vo výchovnom prístupe k deťom a nie vnášať tam svoje úsudky,
ktoré môžu spochybniť ich snahu, ktorú deklarovali že majú. Vyhodnotili, že u mal. L. došlo k zhoršeniu
enurézy v dôsledku negatívnych, traumatických zážitkov a nedostatok emočného cítenia. Vtedy mala
vedomosť o aký typ enurézy u mal. L. išlo, ale už nevie presne, či išlo o primárnu enurézu (od narodenia)
alebo sekundárnu, vyvinutú neskôr. Informáciu o zhoršení pomočovania L. mali priamo od obžalovanej

1/, ktorá jej to uviedla pri osobnej návšteve v ich rodine. Mala vedomosť, že L. bol diagnostikovaný na
enurézu od roku 2010. Nemyslí si, že enurézu u L. spôsobili obžalovaní.Z výpovede sociálneho pracovníka a sociálneho kurátora ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žiar
nad Hronom F.. F. O., potvrdenej aj výpoveďou poškodenej F.. F. O., opatrovníka mal. L. L. vychádzajúc
z písomných podkladov F.. F. O., a to záznamov z návštev detí L. na pôde tak L. L. A., ako aj v rodine

obžalovaných a zistení (č.l. 263-264, 270-272, 276, 279-290, 401-402) vyplynulo, že pri návšteve F..
F. O. dňa 16.03.2012 v rodine obžalovaných bol L. zakríknutý, neistý, ustráchaný, smutný, nešťastný,
z jeho výrazu tváre mal pocit, že prosí, aby bol zobratý preč a to späť do detského domova, keď L.
tiež uviedol, že nespí so súrodencami, spí sám v izbe na prízemí, nakoľko sa pocikáva, v tejto izbe
mal hračky aj oblečenie. Z rozhovoru s deťmi tiež vyplynulo, že obžalovaní ich niekedy capnú, dajú ich

stáť do kúta, ktoré skutočnosti následne oznámili L. L. A. s potrebou zahájiť intenzívnu psychologickú
intervenciu v záujme odstránenia, resp. zmiernenia adaptačných problémov u mal. L. a zo strany
obžalovaných potrebu vyvíjania väčšieho úsilia v emocionálnej podnetovosti mal. L. i angažovania ho do
spoločných aktivít so súrodencami. Následne boli zisťované prijaté opatrenia realizované L. L. A., pričom
bolo zistené, že deti L. boli prevzaté z osobnej starostlivosti obžalovaných, nakoľko títo dostatočne
nespolupracovali, nebrali do úvahy odporúčania Detského domova, nevytvárali dostatočné podmienky,

aby súrodenci L. boli spolu a aby boli vedení k adaptácii, pripútaniu sa a upevňovaniu vzájomných
súrodeneckých väzieb, čo vytváralo medzi deťmi napätie a viedlo k zhoršovaniu stavu u mal. L..

Podľa výpovedí svedkov, a to F.. V. B., F.. T. Q., F.. Q. Š.R. T. F.. A. Q., ktorí za L. L. F. A. prišli
do styku s rodinou obžalovaných aj v ich domácom prostredí, výchova v rodine obžalovaných bola

autoritatívna, direktívna, nebola vhodná pre L., chýbala emočná zložka, L. bol od ostatných súrodencov
oddeľovaný pre pomočovanie, keď spával a aj sa hrával sám v samostatnej izbe, na čo boli obžalovaní
nimiopakovaneupozorňovaní. Zichvýpovedí,akoajzvýpovedíP.F.,E.B.T.M.A.zhodnevyplynulo,že
detibolivprítomnostiobžalovanýchupäté,kontrolovalisisvojesprávanie,málokomunikovali.Realizácia
návštev v rodine obžalovaných zo strany L. L. F. A. a zistenia z nich vyplýva aj zápisov z pracovnej cesty

a z návštevy v profesionálnej rodine obžalovaných (196-200), ako aj z e-mailovej komunikácie medzi
obžalovanou 1/ a detským domovom (č. l. 14-16, 201, 336-343). Podľa svedkyne F.. T. Q., táto bola na
niekoľkých návštevách detí L. aj v profesionálnej rodine p. X.. Dva krát odovzdala listy od obžalovaných,
deti ich však najskôr odmietli prečítať, potom ich však na podnet p. X. aj otvorili. Začali ich čítať, neskôr
to odmietli, vyjadrovali sa asi T., ktorého dopĺňal L., že už nechcú byť s obžalovanými v kontakte, nechcú

sa s nimi stretnúť, vidieť ich, títo boli k nim zlí. Tiež povedali, že L. poškriabal pes, že bol pri ňom zavretý.
Ďalšie skutočnosti, čo mali deti uviesť sa ona následne dozvedela od p. I., ktorá sama s deťmi potom,
čo im toto začali rozprávať, aj vykonala rozhovor.
Z výpovedi vyššie uvedených svedkov je zrejmé, že aj napriek dovtedy nimi zistenom spôsobe výchovy
detí obžalovanými a správanie sa maloletých detí, títo ešte pred umiestnením detí L. do profesionálnej

rodiny p. X. nezistili a ani sa nezamerali na zistenie, či výchovný prístup obžalovaných nespôsobuje mal.
L.V. fyzické alebo psychické utrpenie, týranie.

Z výpovede svedka B.. F. A., syna obžalovanej 1/ súd zistil, že tento sa trvalo nezdržiaval v spoločnej
domácnosti obžalovaných, podľa neho deti mali na poschodí domu spoločný priestor, kde aj spávali,

pričom táto jeho výpoveď nekorešponduje ani s výpoveďou samotných obžalovaných, podľa ktorej mal
L. na prízemí domu „špeciálnu“ izbu, kde spával sám v čase, keď mal podľa nich tzv. "mokré obdobie".
Podľa svedkyne X. F., učiteľky F. O. F. L. nevedel kresliť, neskôr kreslil hlavonožcov, autá sa naučil kresliť
od detí v škôlke. Z jej výpovede, ako aj z výpovede svedkyne A. O., zástupkyni F. O. F. zhodne vyplynulo,
že L. nemal v škôlke problém s pomočovaním. Tieto aj napriek tomu, že si všimli zmenu správania L.

po Vianociach 2011 a jeho čakanie pri okne na auto z detského domova, túto zmenu správania trvajúcu
až do júna 2012 žiadnym odborným spôsobom neriešili. Podľa nich bol mal. L. zverený do starostlivosti
obžalovaného 2/. Podľa pedagogickej diagnostiky mal. L. vypracovaného X. F. (na č.l. 308 spisu) je
výchova v rodine autoritatívna, direktívna, jednosmerne pôsobiaca.
Z výpovede svedkyne X.. L.. M. U., riaditeľky a špeciálneho pedagóga súkromného centra

špeciálnopedagogického poradenstva v Leviciach súd zistil, že táto nemala vedomosť od kedy sa L. L.
nachádzal v rodine obžalovaných, pričom diagnostiku u L. dňa 08.02.2012 a dňa 16.03.2012 zamerala
na posúdenie aktuálnej vedomostnej úrovne, s týmto neviedla rozhovor týkajúci sa jeho pobytu u
obžalovaných. Tiež so správ Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Levice a
Zvolen (č. l. 253-259, 293, 316-324) vyplýva, že psychologické vyšetrenie L. L. bolo vykonané len za

účelom jeho pripravenosti na školskú dochádzku, pričom mu bol odporučený odklad povinnej školskej
dochádzky.Svedkyne L. A. T. F.. Q. T. nevedeli k prejednávanej veci uviesť žiadne skutočnosti a ani svedkyňa F..
P. K., riaditeľka I. T. F. O. F. s mal. L. L. do kontaktu nikdy neprišla a aj podľa nej bol mal. L. zverený
obžalovanému 2/.

Teda aj z výpovedí týchto svedkov je zrejmé, že u mal. L. nevideli žiadne známky násilia a nezistili že
by mu bolo obžalovanými ich výchovnými praktikami spôsobené psychické alebo fyzické utrpenie.

Posúdením osobnosti mal. detí T., P. T. L. L. a vierohodnosti ich výpovedí znaleckým skúmaním pôvodne
v prípravnom konaní vo veci pribratej znalkyne F.. M. A., znalkyne z odboru: Psychológia, odvetvie:

Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Poradenská psychológia, vyšetrením mal.
detí L. neboli nezistené sklony k výmyslom alebo fabulácii, ich výpovede hodnotila ako vierohodné, títo
sú schopní správne a úplne vnímať udalosti, zapamätať si ich až na nejaké detaily, ktoré si nemusia
pamätať a sú schopné ich aj svojimi slovami vyjadriť, pričom vylúčila vplyv na deti zo strany iných osôb.
Ani znalcami F.. G. Z. T. F.. A. B. nebolo znaleckým vyšetrením zistené, že by boli maloleté deti L.
pri svojej výpovedi priamo ovplyvňované v zmysle navádzania na výpoveď, charakter ich výpovedí od

vyšetrovania až po jeho vyšetrenie má skôr charakter, že majú tú svoju výpoveď zafixovanú a opakujú ju.
Podľa znalkyne F.. M. A. skutočnosti, ktoré L. prežil sú aj takého charakteru, ktoré sú veľmi ponižujúce,
zahanbujúce, tieto dieťa ťažšie prezentuje, hanbí sa za ne, teda ich nepovie spontánne. U súrodencov
je tendencia skôr rozprávať o tom, čo sa stalo druhému súrodencovi a nie jemu samotnému. Mal. T. T.
P. výchovné praktiky obžalovaných neprežívali ako týranie, vedeli vyhodnotiť svoje správanie a vedeli aj

prečo pokiaľ niečo neurobili správne dostali trest, ale veľmi negatívne prežívali tresty, ktoré dostával L.,
aj izoláciu L. od nich. Mal. L. konanie, výchovné praktiky obžalovaných pociťoval ako týranie, následkom
týchto výchovných prístupov, trestaním sa u neho prehlbovala enuréza. Zistila u neho syndróm týraného
dieťaťa, pričom dieťa trpí pocitom strachu, viny, neistoty, tým sa stáva úzkostným, následne sa potom
odreaguváva, odreaguje sa rôznym spôsobom a to najmä poruchami správania. Psychotrauma u L.

nebola spôsobená týraním v pôvodnej rodine, týranie nebolo dokázané.
Vykonaným dokazovaním v zmysle pokynu Krajského súdu v Banskej Bystrici, pribratím do konania
znalca z odboru: Psychológia, z odvetvia: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých
za účelom zamerania sa na zistenie, či maloletý L. L. bol skutočne v rodine obžalovaných týraný,
ako sa to prejavovalo a to aj vzhľadom na obsah výpovedí svedkov F.. P. K., X. F., P. F., A. O., L.

A., M. A. T. X.. M. U.Z. a obsah listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise na č. l. 26, 202, 240,
251, 254 až 255, 292, 293, 303, 321 a 333, 399-400; potrebu vyjadriť sa aj k výtvarným prejavom
detí nachádzajúcich sa v spise na č. l. 344 a 468a, z takto doplneného dokazovania zo záverov
znaleckého posudku znalca F.. G. Z. a samotnej výpovedi tohto znalca na hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že konkrétne skutky popisované mal. deťmi L. ako negatívne sú vyjadrené tak, že sa jednalo

o izolované, jednotlivé udalosti, ktoré sa nevyznačovali vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti s určitou
trvalosťou. U obžalovaných nešlo o bežné výchovné praktiky, výchovné pôsobenie v profesionálnej
rodine obžalovaných však nemalo u mal. L. známky týrania. K rovnakým záverom ako znalec F.. G.
Z. dospela aj znalkyňa F.. A. B. v ňou vypracovanom kontrolnom znaleckom posudku, keď mal. L. sa
mohol za daných podmienok cítiť nekomfortne, niektoré výchovné prístupy (priviazanie fľaše o penis,

oddelenéspávaniekvôlipomočovaniu,resp.blízkostitoalety)moholvnímaťakonepríjemné,ponižujúce,
no zo psychologického hľadiska podľa znalkyne nemožno popísané správanie považovať za týranie. Ani
aktuálne po vyšetrení malol. L. za použitia štandardizovaných psychologických metód v jeho prežívaní
a správaní nenachádza prežívanie týrania alebo ťažkého príkoria.
Podľa znalkyne F.. M. A. bola jeden z hlavných dôvodov svedčiaci pre prejav týrania enuréza, avšak

táto sa u maloletého L. vyskytovala, ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácie mal. L. už aj pred jeho
príchodom do rodiny obžalovaných, a to už počas zverenia mal. L. do náhradnej osobnej starostlivosti
tety M. K. (a to odo dňa 04.09.2009) a odoznela približne 2 roky po pobyte v profesionálnej rodine
p. X.. Znalkyňa F.. B. nepovažovala enurézu ako dôsledok výchovného prístupu obžalovaných voči
maloletému. Aj podľa znalca F.. G. Z. išlo u mal. L. o enurézu s kolísavým výskytom, táto nevymizla

od času pred tým, ako tento prišiel do profesionálnej rodiny obžalovaných a ani potom, ako bol z
nej odňatý, jej odstránenie je dlhodobým procesom. Podľa znalkyne ku kresbám malol. L., a to tzv.
hlavonožcov, absencia rúk svedčí o poruchách v sociálnom kontakte, v ktorom maloletý reálne zaostáva
dodnes. Vzhľadom na časté zmeny výchovného prostredia, resp. miesta, ktoré by mohol nazvať
domovom je prirodzené, že má ťažkostí v sociálnych kontaktoch a v sociálnej interakcii, ktoré postupne

prekonáva. Ani podľa znalca F.. G. Z. v predložených kresbách detí a vo výtvarných produkciách, neboli
ním zaznamenané výraznejšie patologické známky svedčiace o prežívaní príkoria či ujmy zo strany
profesionálnych rodičov. V kresbách a textoch k nim sú tiež uvedené citovo pozitívne ladené vyjadrenia
vzťahu, niekde až vďačnosti voči profesionálnym rodičom.Z obsahu spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9Cpr/1/2012 je zrejmé, že obžalovaní 1/ a 2/
podali na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 02.07.2012 návrh na určenie, že skončenie pracovného

pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 30.03.2009 medzi obžalovanou 1 ako navrhovateľkou 1/
a tiež pracovnou zmluvou zo dňa 23.06.2009 medzi obžalovaným 2/ ako navrhovateľom 2/ a odporcom
L. F. A. je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. V predmetnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom
sp. zn. 9Cpr/1/2012 zo dňa 23.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 15CoPr/1/2013-58 zo dňa 27.02.2013, ktorým súd určil, že toto skončenie pracovného pomeru je

neplatné a pracovný pomer naďalej trvá (v spise na č.l. 223-230, 231-237, príloha č. 3 k spisu).

Ďalej z obsahu fotokópie spisu Okresného Žiar nad Hronom sp. zn. 10Cpr/1/2013 vyplýva, že dňa
25.07.2013 podala obžalovaná 1/ žalobu o neplatnosť výpovede zo dňa 25.03.2013 z organizačných
dôvodov, proti žalovanému L. F. A.. Zo správy Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 21.03.2017
vyplýva, že v predmetnej veci nebolo doposiaľ rozhodnuté (č. l. 911).

Z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Cpr 2/2013-93 zo dňa 05.03.2014 (č. l. 908-910)
vyplýva, že dňa 26.07.2013 podal obžalovaný 2/ žalobu o určenie neplatnosti výpovede zo dňa
25.03.2013ažepracovnýpomernaďalejtrvá.Vovecibolorozhodnutérozsudkomdňa05.03.2014,ktorý
bola žaloba v plnom rozsahu zamietnutá, proti rozsudku bolo podané odvolanie právnym zástupcom

obžalovaného 2/ (príloha č. 5, 7). Podľa vyjadrenia obhajcu obžalovaných na hlavom pojednávaní dňa
28.03.2017, bolo toto rozhodnutie Krajským súdom v Banskej Bystrici potvrdené.

Čo sa týka trestného oznámenia v predmetnej trestnej veci na obžalovaných, toto bolo podané X..
U. I., psychologičkou L. L. F. A. až dňa 11.04.2013, pričom táto tak učinila po tom, ako sa po

ukončení 6-mesiacov trvajúcej práceneschopnosti mala v mesiaci apríl 2013 dozvedieť na návšteve
detí L.h v rodine p. X. o konaní obžalovaných voči maloletým deťom, najmä mal. L. (č.l. 2-3 spisu).
Je zrejmé, že v tomto období už bolo právoplatne skončené konanie na Okresnom súde Žiar nad
Hronom rozsudkom sp. zn. 9Cpr/1/2012 zo dňa 23.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 15CoPr/1/2013-58 zo dňa 27.02.2013, ktorým súd určil, že skončenie pracovného

pomeru obžalovaných 1/ a 2/ uplynutím dňa 29.06.2012 je neplatné a ich pracovný pomer naďalej trvá.
Taktiež už dňa 23.03.2013 Okresný súd Žiar nad Hronom v čase podania tohto trestného oznámenia
neprávoplatne rozsudkom č. k. 4Cpr 2/2013-93 zo dňa 05.03.2014 zamietol žalobu obžalovaného 2/
o určenie neplatnosti výpovede zo dňa 25.03.2013 a že pracovný pomer naďalej trvá. Vzhľadom na
uvedené v danom prípade teda podanie trestného oznámenia podľa názoru súdu nemalo vplyv na

predmetné konania o žalobách podaných obžalovanými 1/ a 2/.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.12.2015 sa trestného činu - zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby dopustil ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením

rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť.

Týranie sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo so zverenou osobou, ktorá je v

starostlivosti páchateľa alebo v jeho výchove, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti
a určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré táto osoba pre jeho
hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Predpokladom trestného činu je,
aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie niektorou
formou uvedenou základnej skutkovej podstate ustanovenia § 208 ods. 1 písm. a) až e) Tr. zákona.

Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví. Znamená to teda, že nie je možné
urobiť závery, že pokiaľ nebol diagnostikovaný tzv. syndróm týranej osoby, nemohol sa páchateľ voči
poškodenému trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby dopustiť. Pociťovanie prejavov správania
inej osoby ako ťažké príkorie je bezpochyby kategóriou subjektívnou, o také prežívanie, resp. vnímanie
správania inej osoby ide, sa táto subjektívna kategória musí prejaviť aj navonok. Posúdenie, či ide o

týranie je závislé na konkrétnych okolnostiach, najmä na spôsobe vykonania činu, intenzite týrania, jeho
početnosti.Na základe všetkých opísaných skutočností je nesporné, že vykonané dokazovanie nespochybnilo, že
skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe, avšak s poukazom na doplnené dokazovanie znalcami
z odboru: Psychológia, z odvetvia: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých F.. G. Z.

T. F.. A. B. súd z konania obžalovaných i objektívne zistených skutočností s poukazom aj na výpovede
svedkov najmä F.. P. K., X. F., P. F., A. O., L. A., M. A. T. X.. L.. M. U., ako aj z listinné dôkazy zabezpečené
v spise (najmä na č. l. 26, 202, 240, 251, 254 až 255, 292, 293, 303, 321 a 333, 399-400), nemohol
konštatovať, že obžalovaní 1/ a 2/ naplnili spoločným konaním znaky skutkovej podstaty trestného činu,
a to objektívnej stránky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr.

zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, keď ich spoločným konaním, a to ich výchovným
pôsobením, výchovnými praktikami podľa obžaloby, ktoré realizovali vo vzťahu k maloletému L. L.,
zverenému obžalovanej 1/ do starostlivosti na základe dohody o vykonaní starostlivosti v profesionálnej
náhradnejrodine,akozamestnanciL.L.F.A.vpostaveníprofesionálnychrodičovodpresnenezisteného
obdobia v roku 2011, najskôr od 26.04.2011 do 29.06.2012, nebolo podľa názoru súdu bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že mal. Dávid bol v rodine obžalovaných skutočne týraný a teda, že by

obžalovaní s ním zle zaobchádzali spôsobom vyznačujúcim sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti
a určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré by mal. L. pre jeho
hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťoval ako ťažké príkorie.

V súlade s takto vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom, riadiac sa pritom hore

citovanými právnymi úvahami, súd aj v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v
prospech páchateľa), nemohol rozhodnúť o vine obžalovaných 1/ a 2/ a preto ich podľa § 285 písm. b/
Tr. poriadku spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen č. k. 2Pv 488/13/6611-24 zo dňa
11.07.2014 z hore opísaného skutku v celom rozsahu oslobodil, pretože tento skutok nie je trestným
činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Tr. poriadku.)
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.