Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 3C/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613201948
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Bejdová
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2016:8613201948.6

Rozhodnutie

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Anna Bejdová, v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so
sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, p r o t i
žalovanému Z. N., bytom C. XXX/X, XXX XX O., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne z a s t a v u j e .

II.Žalobu z a m i e t a .

III.Trovy konania žalovanému zo strany žalobcu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podaným návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie: zmenkovej sumy vo výške 0 eura,
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 163,28 eur od 18.6.2009 do 21.9.2009, čo
predstavuje sumu 39,19 eura, zo sumy 133,41 eura od 22.9.2009 do 20.10.2009, čo predstavuje sumu
9,67 eura, zo sumy 128,41 eura od 21.10.2009 do 21.10.2009, čo predstavuje sumu 0,32 eura, zo

sumy 88,41 eura od 22.10.2009 do 22.11.2009 čo predstavuje sumu 7,07 eura, zo sumy 78,41 eura
od 23.11.2009 do 19.1.2010 čo predstavuje sumu 11,37 eura, zo sumy 58,41 eura od 20.1.2010 do
22.2.2010čopredstavujesumu4,96eura,zosumy48,41euraod23.2.2010do21.6.2011čopredstavuje
sumu 58,56 eura, zo sumy 38,41 eura od 22.6.2011 do 19.7.2011 čo predstavuje sumu 2,69 eura, zo
sumy 28,41 eura od 20.7.2011 do 25.8.2011 čo predstavuje sumu 2,63 eura, zo sumy 8,41 eura od
26.8.2011 do 21.9.2011 čo predstavuje sumu 0,57 eura, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 163,28

eur od 2.9.2009 do 21.9.2009, čo predstavuje sumu 0,54 eura, zo sumy 133,41 eura od 22.9.2009 do
20.10.2009, čo predstavuje sumu 0,64 eura, zo sumy 128,41 eura od 21.10.2009 do 21.10.2009, čo
predstavujesumu0,02eura,zosumy88,41euraod22.10.2009do22.11.2009čopredstavujesumu0,47
eura, zo sumy 78,41 eura od 23.11.2009 do 19.1.2010 čo predstavuje sumu 0,75 eura, zo sumy 58,41
eura od 20.1.2010 do 22.2.2010 čo predstavuje sumu 0,33 eura, zo sumy 48,41 eura od 23.2.2010 do
21.6.2011čopredstavujesumu3,86eura,zosumy38,41euraod22.6.2011do19.7.2011čopredstavuje

sumu 0,18 eura, zo sumy 28,41 eura od 20.7.2011 do 25.8.2011 čo predstavuje sumu 0,17 eura, zo
sumy 8,41 eura od 26.8.2011 do 21.9.2011 čo
3C/100/2013

- 2 -predstavuje sumu 0,04 eura; bez sumy 51,59 eura, ktoré žalovaný na úroky už zaplatil, zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,54 eur, náhrady trov konania v časti trov právneho
zastúpenia vo výške 58,34 eur s DPH a v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur.

2. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 21.11.2008 na zmenkovú sumu 163,28 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 18.6.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 21.11.2008 (dátum

vystavenia) na sumu 163,28 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom
od 18.6.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom doposiaľ žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Žalobca žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007

vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému do 3 dní uhradiť žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom.
Nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra a
originál zmenky vystavenej žalovaným zo dňa 21.11.2008 na zmenkovú sumu 163,28 eur. Žalobca
uviedol, že Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 214,87 eura,
pričom na zmenkovú sumu uhradil 163,28 eura a na úroky uhradil 51,59 eura. Preto zmenkovú

sumu nežiadal od žalovaného priznať, avšak žiadal priznať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z
jednotlivých súm.

3.Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

4.Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia, sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo

tribunálu nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä
na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone
štátnej moci.

5.Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,

v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

6.Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o

to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
3C/100/2013

- 3 -

7.Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

8.Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

9.Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

10. V danom prípade po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu
aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanému, ktorý si zásielku prevzal dňa
18.11.2013.

11. Zástupca žalobcu predložil súdu dňa 23.12.2015 čiastočné späťvzatie návrhu, kedy vzal svoj návrh

na začatie konania čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % a žalobca si v tomto konaní uplatňuje už len zmenkový
úrok vo výške 0,06 % denne.

12. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa § 145 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16.Keďže zástupca žalobcu zobral pred začatím pojednávania svoj návrh v časti zmenkového úroku vo

výške 0,19 % denne späť, preto súd konanie v tejto časti podľa § 145 a § 146 ods. 1 CSP, zastavil.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, úverovou zmluvou č. 8790003 zo dňa
21.11.2008, so zmenkou zo dňa 21.11.2008, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

3C/100/2013

- 4 -

18. Na pojednávaní dňa 27.10.2016 súd pokračoval v konaní v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu, ktorý sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní dňa 25.10.2016. Žalovaná na pojednávaní
uviedla, že čo sa týka uvedeného nároku, ktorý si voči nej žalovaný uplatňuje, nevie, nárok žalobcu
neuznáva a trovy konania si voči žalobcovi v prípade úspechu neuplatňuje.

19.Z písomnej povahy konania podľa Nariadenia č. 861/2007 (viď čl. 5 ods. 1, čl. 8, čl. 9 ods. 1)
vyplýva, že by súd mal vo veci rozhodnúť bez ústneho pojednávania. Pokiaľ sa však potreba ústneho
pojednávania ukáže ako potrebná (nutná), alebo ak o to požiada niektorá zo strán, súd by mal nariadiť vo
vecipojednávanie.Nutnýmjenariadiťústnepojednávanienajmävoveciachskutkovoaprávnezložitých,
v ktorých súd považuje za potrebné vec s účastníkmi prejednať za ich prítomnosti. Krajský súd v Prešove

v iných veciach, týkajúcich sa toho žalobcu a plnenia zo zmenky bol toho názoru, že ak v predmetnej
veci prvostupňový súd sám bez procesnej iniciatívy účastníkov realizoval ex offo prieskum uplatnených
zmenkových
nárokov aj z pohľadu samotnej kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, je povinný poskytnúť pred
svojím rozhodnutím priestor účastníkom konania, aby sa k týmto dôkazom vyjadrili.

20. Dňa 21.11.2008 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. 8790003, ktorou veriteľ -
POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytol úver vo výške 165,97 eur žalovanému ako fyzickej osobe. Žalovaný sa
zaviazal úver splatiť vo výške 298,75 eur v 10 mesačných splátkach po 29,87 eur počnúc dňom
13.1.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 132,78 eur, ktorý nie je

konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. V zmluve je ďalej
uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.21. Žalovaný dňa 21.11.2008 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25,
811 09 Bratislava sumu 163,28 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 18.6.2009. Predmetná

zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala
zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum
a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj

slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným strojovým písmom
ako zvyšok vzorového tlačiva.

22.Súdu je z jeho činnosti známe, že k vyplneniu zmenky došlo na základe Všeobecne úverových
podmienok pôvodného veriteľa, ktoré obsahujú dohodu o vyplnení zmenky. V nich sa uvádza
nasledovné: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z

úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek
zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením
ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek
remitent najskôr v deň,

3C/100/2013

- 5 -

kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po

sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na prvej zo
zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.“

23.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluvu podpísal. Pokiaľ mal peniaze, tak platil. Uvedenú
zmluvu si neprečítal, nevie čo je to zmenka. Žalovanú sumu neuznáva.

24.Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto predovšetkým skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti

v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len „ZŠZ“) a dospel k záveru, že zmenka
spĺňa formálne náležitosti § 75 citovaného zákona.

25.Podľa § 75 cit. zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

26.Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj

zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje
dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca
nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

27.Súd preskúmal predloženú zmenku a zistil, že spĺňa formálne náležitosti platnej zmenky, no aj

napriek tejto skutočnosti podrobil súd súdnej kontrole aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky
vyplývajúcej zo Všeobecných úverových podmienok remitenta. Ako už bolo konštatované, pri uzatváraní
príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky ide o spotrebiteľský právny vzťah,
a preto je potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov.28.Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym

predchodcom žalobcu túto charakteristiku nespĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom
výkonu obchodnej činnosti

3C/100/2013

- 6 -

alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu
uzatvorenia zmluvy, má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského

charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť
preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný ničím nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon
povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania s

uzatvorením konkrétnej
zmluvy, a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

29.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

31.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

33.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

34.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

35.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

36.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v

3C/100/2013

- 7 -

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.37.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

38.Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka je potrebné posúdiť
podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

39.Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

40.Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného
zákona a medzi nimi pod písm. g/ je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod písm. h/ ročná
úroková sadzba; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu,

ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu a pod písm. j/ ročná percentuálna miera
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

41.Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

42.Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/,

k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

43.Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného
musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

44.Dohodu o vyplňovanom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s
poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

45.Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré
sú uvedené v § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ zákona č. 258/2001 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však
túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je

ročne 91,25 %. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore
3C/100/2013

- 8 -

so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka v náväznosti
na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o vyplňovanom práve zmenky bola uvedená vo VÚP,
teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich ovplyvniť.
Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre

nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či už
pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych
náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Ak je neplatná dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky, neplatná je aj
samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku

Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008.

46.Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť
právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienokúčastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v
dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného
styku.

47.V súvislosti s rozhodnutím v tejto veci je možné poukázať aj na rozhodnutie ESD sp. zn. C 419/2011
zo dňa 14.3.2013 (Česká sporiteľňa proti Geraldovi Feichterovi). V tomto konaní napriek tomu, že taktiež
boli uplatnené práva zo zmenky súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list
Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na

nedodržiavanie spotrebiteľského práva EÚ a výslovne v liste sa spomína v tejto súvislosti obchodná
spoločnosť Pohotovosť. Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonné pohľadávky
založené na nekalých podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.

48.Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje

výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V
danomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti
úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaný by
veriteľovi mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ) a keďže

žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú, jeho žalobu zamietol.

49.Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených zmenkových nárokov, založeného na poskytnutí
ochrany spotrebiteľovi podporujú aj aktuálne závery zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijatého na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa

ktorého

„ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu

3C/100/2013

- 9 -

súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť

prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je

spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nároknauplatnenýúrok akonárok uplatnenývrozporesdobrýmimravmi,akvýškauplatnenéhonároku
podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

50.Ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby je, že k vystaveniu zmenky došlo navyše aj v rozpore so zákonom

č. 258/2001 Z. z., a to konkrétne § 4 ods. 6. Podľa citovaného ustanovenia v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplatenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.51.Vyššie citované ustanovenie platilo aj v čase vystavenia tejto zmenky (viď aj Spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR z októbra 2015 str. 9). Podľa neho pri

zabezpečovacej zmenke (čo je aj tento prípad) zmenková suma v čase vyplnenia zmenky nesmie
presiahnuť aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne
30 % istiny poskytnutého úveru.

52. V danom prípade žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 165,97 eura, z čoho 30 % je 49,79 eur.

Zmenka by mohla byť vystavená len na sumu 49,79 eur, vystavená však bola na 163,28 eura. Zmenka je
preto v rozpore so zákonom, a preto s poukazom na § 39 OZ je absolútne neplatným právnym úkonom.
Teda aj z uvedenej právnej normy je vyvoditeľný záver, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem
spotrebiteľského práva, teda ak je táto vydaná v rozpore so zákonom (v danom prípade so zákonom o
spotrebiteľskom úvere), potom je neplatná v zmysle § 39 OZ.

53. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy ide o zmenku
spotrebiteľskú, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho
3C/100/2013

- 10 -

vzťahu. Jednou z týchto odlišností je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.
Ďalšou odlišnosťou je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla
a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia č. 861/2007
Európskeho parlamentu a Rady, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným subjektom. Pôvodný veriteľ -

spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v mnohých prípadoch si v súdnych konaniach uplatňovala plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok napr. s ohľadom na výšku zmenkového úroku 0,25 % denne, t. j.
91,25 % ročne, ktorá okolnosť spôsobila mnohonásobné zvýšenie zadlženia spotrebiteľa, uplatňovala si
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, administratívny poplatok v danom prípade predstavujúci takmer
100 %-nú výšku úveru, keď žalovanému bol poskytnutý úver 298,75 eura na dobu 6 mesiacov za

poplatok 27,88 eur.

54.Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že nie je možné priznať žalobcovi navrhované plnenie,
pričom po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, o ktorom súd rozhodol v súlade s § 144 a nasl.
CSP, žalobu zamietol. Vychádzal pritom, že súd je povinný v spotrebiteľských veciach skúmať aj

právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje a posudzovať ho podľa právnych predpisov, upravujúcich
spotrebiteľské právo. Zmluva o úvere medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľom a prvým majiteľom
zmenky a žalovaným, ako dlžníkom, je absolútne neplatná. Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná,
rovnako ako celá úverová zmluva. Navyše zmenka nemala byť veriteľom prijatá v zmysle § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z. z. v spojení s § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z.. Postup prvého majiteľa zmenky

je v rozpore s § 17 zákona č. 191/1950 Zb..

55.V časti, v ktorej súd konanie zastavil, rozhodol o trovách konania v súlade v súlade s § 256 ods. 1
CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Zastavenie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zavinil

samotný žalobca, preto by bol povinný uhradiť žalovanému trovy konania, pokiaľ by mu vznikli.

56.V časti, v ktorej súd žalobu zamietol, rozhodol o trovách konania v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd strane náhrada trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57.V predmetnom konaní mal úspech žalovaný, ktorý si žiadne trovy konania neuplatnil, preto súd trovy
konania žalovanému zo strany žalobcu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

3C/100/2013

- 11 -

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Vo Svidníku, dňa 27.10.2016

JUDr. Anna Bejdová
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Dana Artimová