Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/378/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228466
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114228466.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: C. Z., H..

XX.X.XXXX, C. V.. O.. K. Č.. X, S., právne zastúpeného: JUDr. Patrik Palša, AK Palša a partneri, so
sídlom Masarykova 13, Prešov, proti žalovaným: 1/ Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. Augusta č. 8 a
10, 813 63 Bratislava I., IČO: 30 807 484 2/ RAVIL s.r.o. so sídlom Lermontovova 18, 811 05 Bratislava,
IČO:36790869,právnezastúpeného:FridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,81109Bratislava,
o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. z a m i e t a.

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania r o z h o d n e v lehote 30. dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim podaním doručeným súdu dňa 24.10.2014 domáhal určenia, že Zmluva o postúpení
pohľadávky č. 1 zo dňa 27.07.2008 a Dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 1 zo dňa
16.03.2009 uzatvorené medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade týkajúce sa sumy 35.140,94
€ (1.058.656 Sk) sú voči žalobcovi neplatné. Žalovaná v 1. rade prostredníctvom svojej organizačnej
jednotky-Sociálnapoisťovňa,pobočkaPrešov,vydalaRozhodnutiečísloXXX-XXXXXXXXXX-O.zodňa

24. novembra 2005, ktorým predpísala žalobcovi poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové
poistenie vo výške 38.003,-Sk. Rozhodnutie číslo XXX-XXXXXXXXXX-O. zo dňa 24. novembra 2005,
ktorým predpísala žalobcovi penále v sume 1.033.858,- Sk a Rozhodnutie číslo XXX-XXXXXXXXXX-
O. zo dňa 23. novembra 2005, ktorým predpísala žalobcovi za obdobie od 1.11.2003 do 31.12.2003
penále v sume 24.798,-Sk. Vyššie uvedené pohľadávky mala následne žalobkyňa v 1. rade postúpiť
na žalobkyňu v 2. rade a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1 zo dňa 27.7.2008 a
Dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 1 zo dňa 16.3.2009. Žalovaná v 2. rade podala dňa

15.6.2009 Návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom ma označila za povinného. Svoj nárok žalovaná
v 2. rade ako oprávnená odvodzuje na základe postúpenia od vyššie uvedených rozhodnutí, ktoré
vydala žalovaná v 1. rade v konaní vedenom pod číslom XXX-XXXXXXXXXX-O.. S poukazom na
vyššie uvedené, všetky uvedené rozhodnutia vydal orgán, ktorému bolo zákonom zverené rozhodovať
o právach a povinnostiach fyzických osôb a to na základe predpisov verejného práva, najmä na základe
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V rozpore s touto skutočnosťou sa v súčasnosti túto
verejnoprávnu pohľadávku snaží vymáhať súkromnoprávny subjekt, teda žalovaná v 2. rade. Žalobca

má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky č. 1 zo dňa 27.7.2008 a Dodatok č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok č. 1 zo dňa 16.3.2009 sú absolútne neplatné právne úkony, keďže odporujú zákonu a
zároveň sa aj priečia dobrým mravom a to na s poukazom na nižšie uvedené skutkové a právne
dôvody. Hlavným faktickým dôvodom, pre ktorý je toto postúpenie pohľadávok nezákonné, je podľajeho názoru skutočnosť, že samotné okolnosti nadobudnutia pohľadávky žalovanou v 2. rade, resp. jej
prevod sú zneužitím práva. Pohľadávka súčasného oprávneného - žalovanej v 2. rade - právnickej osoby
založenej za účelom podnikania predstavuje z väčšej časti penále autoritatívne uložené žalovanou v 1.

rade, teda Sociálnou poisťovňou na základe zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Predmetom
postúpenia mala tak byť pohľadávka z rozhodnutia vo veci sociálneho zabezpečenia a sociálneho
poistenia, ktoré bolo vydané orgánom na základe predpisov verejného práva. Vzťah medzi Sociálnou
poisťovňou, ako subjektom, ktorému štát zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach a poisteným
je nepochybne vzťahom verejnoprávnym. Výťažok z týchto sankcií spolu s ostatnými príjmami štátu

slúži zo zákona na pokrytie výdavkov spojených s plnením sociálnych úloh štátu. Práve tento dôvod
oprávňuje štát a verejnoprávne subjekty ukladať autoritatívne určené vyššie sankcie, ktorých výťažok
v konečnom dôsledku slúži verejnému záujmu - sociálne zabezpečenie občanov. Po predmetnom
postúpení však tento verejný záujem už absentuje a výťažok z exekúcie má slúžiť súkromnej osobe
k dosiahnutiu zisku a to prostredníctvom zneužitia penále, ktoré uložila žalovaná v 1. rade z iného
záujmu aký má žalovaná v 2. rade. Postúpenie pohľadávky, ktorá vznikla v systéme verejného práva,

považuje za podobnú nezákonnosť, ako keby dopravná polícia postupovala na (súkromné subjekty
pohľadávky z pokút voči vodičom, či ako keby správca dane postupoval predmetné verejnoprávne
pohľadávky voči daňovníkom, ktoré si neplnia svoje povinnosti na súkromné obchodné spoločnosti. Z
tohto dôvodu je základným dôvodom, pre ktorý je toto postúpenie pohľadávok a následná exekúcia
nezákonná, skutočnosť, že samotné okolnosti nadobudnutia pohľadávky oprávneným, resp. jej prevod

sú zneužitím práva. Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne
právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.
Pri absencii tohto verejného záujmu uplatnenie sankcie vo výške 0,2 % denne je zneužitím práva
a teda Zmluvou o postúpení pohľadávok a jej Dodatkom bolo dohodnuté niečo, čo síce nie je so
zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný, pričom

z hľadiska neplatnosti právneho úkonu je dôležitý efekt (výsledok). Predmetnou zmluvou s jej dodatkom
sa má dosiahnuť iný výsledok aký bol pôvodne mienený zákonodarcom. V tejto súvislosti uviedol, že
v návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje, aby
pohľadávky štátu spravoval už len štátom zriadený subjekt a to práve z dôvodu, aby nedochádzala
k podobným situáciám. Účelom vyberania poplatkov ustanovených zákonov je realizácia politiky štátu

v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia a ochrany zdravotnej starostlivosti a pod.
Tieto poplatky predstavujú zdroj príjmov príslušnej štátnej inštitúcie, podobne ako aj iné odvody, pokuty,
penále, dane, zvýšenia, úroky tvoriace zdroj príjmov štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov
obcí. Ich spoločnou črtou je však to, že vo vzájomnom vzťahu vždy dominuje štát ako subjekt, ktorý
povinnosť platiť poplatok autoritatívne ukladá adresátovi tejto povinnosti zákonom. Odrazom tohto

špecifického vzťahu je nepochybne aj výška sankcií za nedodržiavanie týchto zákonných povinností.
Charakter tejto pohľadávky teda zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť ani v prípade, že
sa pohľadávka postupuje. Pohľadávka, ktorá má byť predmetom postúpenia predstavuje skoro celá
sankčné penále vo výške 0,2 % za každý deň omeškania z poistného za nemocenské poistenie
a dôchodkové zabezpečenie odo dňa splatnosti poistného. Pri prepočte na ročný úrok toto penále

predstavuje 72 % z dlžnej sumy ročne. Pri uplatnení v súkromnoprávnych záväzkových vzťahoch sa
výška tejto sankcie javí ako v rozpore s dobrými mravmi, či so zásadou poctivého obchodného styku, čo
je zrejmé aj z početnej judikatúry všeobecných súdov a Ústavného súdu SR. V nadväznosti na charakter
a výšku nároku, ktorý je predmetom postúpenia poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré sa
týkajú primeranosti sankcií za omeškanie (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5 Cdo 26/2011,

sp.zn. 1 Cdo 57/2005, sp.zn. 6 Rks 1/2010). Vzhľadom na postúpenie vyššie uvedenej pohľadávky by sa
mala žalovaná v 2. rade ako postupník dostať k pohľadávke verejnoprávneho charakteru (so všetkými
právami a výhodami s tým spojenými) a v prípade akceptácie tohto postúpenia by tak žalovaná v 2. rade
získalaakoprávnickáosoba-podnikateľprávouplatňovaťsisankcieaoprávnenia,ktorévprávnomštáte
za normálnych okolností patria len subjektu práva verejného. Časť sumy, ktorá je predmetom postúpenia

- poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie predstavuje sumu 38.003,-Sk (1.261,46
€), pričom suma, ktorá predstavuje penále, predstavuje sumu vo výške 1.058.656,-Sk (34.317,80 €),
teda len 96,54 % z celkovej pohľadávky. V tejto časti má za to, že je Zmluva o postúpení pohľadávok
v znení jej Dodatku voči mne neplatná. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti
je daný s poukazom na skutočnosť, že práve na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1 zo dňa

27.7.2008 a Dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 1 zo dňa 16.3.2009 sa žalovaná v 2. rade
domáha uspokojenia tejto pohľadávky v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod
sp. zn. 39Er/93/2009. Bez tohto požadovaného určenia by boli jeho práva ohrozené. Práve posúdenie
tejto otázky je predbežnou otázkou vo vzťahu k exekučnému konaniu a z tohto dôvodu práve podanáurčovacia žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu a môže sa ňou vyriešiť spornosť
práva.Vzhľadomktomu,ževexekučnomkonaníbolizamietnutéjehonámietkyprotivykonaniuexekúcie
je jeho právny záujem aj naliehavý.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 5.2.2015 navrhol prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1
písm. b) O.s.p., keďže rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je tunajší súd v tomto konaní oprávnený
riešiť, a aby v prípade, že konanie preruší, postúpil návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Mal za to, že takýto postup je dôvodný a to najmä na obsah dotknutej právnej normy, a základe ktorej

došlo k postúpeniu verejnoprávnej pohľadávky na súkromnoprávny subjekt. Tunajšiemu súdu predložil
uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 784/2014 zo dňa 17.12.2014, ktorým síce bola jeho
sťažnosť týkajúca sa porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR Ústavným
súdom SR odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, no v odôvodnení tohto rozhodnutia na poslednej
strane ústavný súd jednoznačne skonštatoval, že jeho argumentácia týkajúca sa protiústavnosti daného
zákonného postupu, ktorý umožňuje podnikateľským subjektom nemajúcim verejnoprávnu povahu

nadobudnúť pre účely vymáhania pohľadávky verejnoprávneho charakteru (pohľadávky Sociálnej
poisťovne) by mohla byť predmetom skúmania v konaní o súlade podľa čl. 125 Ústavy SR, avšak návrh
na tento typ konania nie je žalobca oprávnený podať, resp. iniciovať. Pre úplnosť a dôvodnosť návrhu
na prerušenie konania poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn.: PLz. ÚS 1/06 zo dňa
11.10.2006, či rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1 Obdo 4/2006 zo dňa 27.02.2008, v zmysle

ktorých „pri kolízii medzi princípom zachovania ústavnosti a princípom právnej istoty treba dať prednosť
princípu ústavnosti“.

K žalobe sa v podaní doručenom súdu dňa 30.3.2016 vyjadrila žalovaná v 1. rade, ktorá uviedla, že
C. Z. - HYVA FROST, so sídlom Ulica gen. Svobodu 4, Prešov, IČO: 33 750 441, bol v pobočke

Sociálnej poisťovne v Prešove evidovaný ako platiteľ poistného - zamestnávateľ od 1.6.1996 do
31.1.2004 pod identifikačným číslom prideleným Sociálnou poisťovňou 2048212331 (pôvodne pod
číslom 470654055752). Po zániku zamestnávateľa bola v čase od 19.9.2005 do 20.9.2005 vykonaná
kontrola odvodu poistného v zmysle ustanovenia § 144 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení vzhľadom na to, že zamestnávateľ napriek opakovanému predvolaniu, vykonanie kontroly

neumožnil a doklady ku kontrole nepredložil. Kontrola odvodu poistného bola vykonaná za obdobie od
1.11.1999 do 31.12.2003. Pri vykonaní kontroly bolo konštatované, že pred kontrolou bol vydaný
- platobný výmer číslo 4555/2003 na dlžné poistné v sume 596.146,-Sk (19.788,42 €) za obdobie 1/2001,
2,5,-12/2002, 1,2/2003, ktorý bol uhradený.
- platobný výmer číslo 4967/2003 na dlžné poistné v sume 215.238,-Sk (7.144,59 €) za obdobie

3-6/2003, ktorý bol uhradený.
- rozhodnutie číslo XXX-XXXXXXXXXX-O. na dlžné poistné v sume 190.011,-Sk (6.307,20€) za obdobie
7-11/2003, ktoré nebolo uhradené. Rozhodnutie bolo neúspešne vymáhané v exekučnom konaní Ex
561/05 u súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu a bolo postúpené spoločnosti RAVIL, s.r.o.
Po vykonaní kontroly bolo rozhodnutím číslo XXX-XXXXXXXXXX-O. zo dňa 24.11.2005 dlžníkovi

predpísané poistné za obdobie 12/2003 v sume 38.003,-Sk (1.261,46 €). Rozhodnutie nebolo vymáhané
a bolo postúpené spoločnosti RAVIL, s.r.o.. Spolu tak dlžník C. V. - HYVA FROST za obdobie, kedy
bol evidovaný ako platiteľ poistného - zamestnávateľ, neuhradil, resp. uhradil s omeškaním poistné
na nemocenské a dôchodkové poistenie v celkovej sume 1.039.398,-Sk (34.501,67 €) za obdobie
od 1/2001, 2,5,-12/2002, 3-6/2003, 7-11/2003, 12/2003. Toto poistné nebolo uhradené v zákonom

stanovenej lehote splatnosti, preto bolo predpísané rozhodnutiami, resp. platobnými výmermi. Okrem
toho neuhradil v lehote splatnosti poistné za obdobie 3/2000 v sume 68.556,-Sk (2.275,64 €), 8/2000
v sume 71.799,-Sk (2.383,29€), tak ako je uvedené v protokole o kontrole v časti prehľad odvodu
poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Spolu tak nezaplatené poistné v
kontrolovanom období predpísané rozhodnutiami a zaplatené s omeškaním, ktoré nebolo predpísané

rozhodnutiami, predstavuje celkovú sumu 1.179.753,-Sk (39.160,60 €). Okrem poistného bolo po
vykonaní kontroly odvodu poistného dlžníkovi predpísané penále za oneskorené úhrady poistného v
období 3,8/2000, 1-12/2001, 1-12/2002 a 1-12/2003. Penále bolo predpísané dvomi rozhodnutiami,
ktoré boli postúpené spoločnosti RAVIL, s.r.o. pod jednou položkou spolu v sume 1.058.656,-Sk
(35.140,94 €) a to rozhodnutím číslo XXX-XXXXXXXXXX-O. zo dňa 24.11.2005 v sume 1.033.858,-

Sk (34.317,79 €) a rozhodnutím číslo XXX-XXXXXXXXXX-O. zo dňa 23.11.2005 v sume 24.798,-
Sk (823,15 €). Pred postúpením pohľadávky rozhodnutia neboli vymáhané v exekučnom konaní.
Penále predpísané rozhodnutím XXX-XXXXXXXXXX-O. a rozhodnutím XXX-XXXXXXXXXX-O. v sume
1.058.656,-Sk (35.140,94 €) nie je sankciou len za neuhradené poistné v sume 38.003,-Sk (1.261,46€) predpísané rozhodnutím XXX-XXXXXXXXXX-O., ktoré bolo postúpené spoločnosti RAVIL, s.r.o., tak
ako je uvedené v žalobe, kde žalobca uvádza, že pri prepočte na ročný úrok toto penále predstavuje
72 % z dlžnej sumy ročne a výška tejto sankcie je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadou poctivého

obchodného styku. Toto tvrdenie žalobcu je tendenčné, zavádzajúce a vychádzajúce z neúplného
zistenia skutkového stavu, priebehu poistenia a platobnej disciplíny počas doby poistenia žalobcu,
ktorý bol evidovaný v Sociálnej poisťovni ako platiteľ poistného - zamestnávateľ. Ako vyplýva z údajov
uvedených v tomto vyjadrení, z príloh k rozhodnutiam a z protokolu o kontrole odvodu poistného na
nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie č. XXX-XXX-B., dlžník neuhrádzal poistné v lehote

splatnosti. Od 3/2000 uhrádzal poistné s omeškaním. Poistné s omeškaním v roku 2000 uhradil za
obdobie 3/2000 a 8/2000 a v období od 1/2001 do 12/2003 pravidelne uhrádzal poistné s omeškaním v
rozsahu od jedného dňa až po 1170 dní omeškania ako vyplýva z prílohy číslo 1 k protokolu o kontrole
odvodu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie č. XXX-XXX-B. a z príloh k
rozhodnutiam, ktorými bolo predpísané penále. Podľa protokolu o kontrole a podľa príloh k rozhodnutiam
čísloXXX-XXXXXXXXXX-O.B.XXX-XXXXXXXXXX-O.,ktorýmibolopredpísanípenálevcelkovejsume

1.058.656,-Sk (35.140,94 €) ani v jednom období výška predpísaného penále nepresiahla výšku dlžnej
sumy poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v kontrolovanom období. Práve
naopak - v prípadoch, kde penále pri matematickom výpočte 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý
deň omeškania presiahlo dlžnú sumu poistného, bolo predpísané iba do výške dlžného poistného (napr.
obdobie5-10/2002,8-10/2003)vsúladesvtedyplatnouprávnouúpravou.Badokoncaanicelkovávýška

penále 1.058.656,-Sk (35.140,94 €) nie je vyššia ako nezaplatené poistné predpísané rozhodnutiami
a poistné zaplatené s omeškaním, ktoré nebolo predpísané rozhodnutiami, ktoré predstavuje celkovú
sumu 1.179.753,-Sk (39.160,60 €).
Za zamestnávateľa C. Z. - HYVA FROST bolo spoločnosti RAVIL, s.r.o. postúpené:
- poistné za obdobie 7-11/2003 v sume 190.011,-Sk (6.307,20 €) predpísané rozhodnutím číslo XXX-

XXXXXXXXXX-O. zo dňa 17.8.2005 vymáhané v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora
Mgr. Róberta Segľu pod číslom Ex 561/2005,
- poistné za obdobie 12/2003 v sume 38.003,-Sk (1.261,46 €) predpísané rozhodnutím číslo XXX-
XXXXXXXXXX-O. zo dňa 24.11.2005, ktoré nebolo Sociálnou poisťovňou vymáhané,
- penále v sume 1.033.858,-Sk (34.317,80 €) predpísané rozhodnutím číslo XXX-XXXXXXXXXX-

O. zo dňa 24.11.2005 a penále v sume 24.798,-Sk (823,14 €) predpísané rozhodnutím číslo XXX-
XXXXXXXXXX-O. zo dňa 23.11.2005, ktoré nebolo Sociálnou poisťovňou vymáhané.
Vyššie uvedené pohľadávky boli postúpené tretej osobe podľa ustanovenia § 149 ods. 1 až 11 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a podľa ustanovenia §
269 Obchodného zákonníka. V zmysle uvedených ustanovení bola Sociálnou poisťovňou uzatvorená

Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1 zo dňa 29.7.2008, ktorou Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta
č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484 ako postupca, postúpila pohľadávky voči žalobcovi
uplatnené v exekučnom konaní a neuplatnené pohľadávky spoločnosti RAVIL, s.r.o., Lermontovova
18, 811 05 Bratislava, IČO: 36 790 869, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I, oddiel Sro, vložka číslo 46438/B, ako postupníkovi. Uvedená zmluva o postúpení pohľadávok bola

uzatvorená so spoločnosťou RAVIL s.r.o. na základe výsledku obchodnej verejnej súťaže, realizovanej
Sociálnou poisťovňou podľa ustanovení § 281 a nasl. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov. Uhradením odplaty podľa uvedenej zmluvy prešli z postupcu ako pôvodného oprávneného
na postupníka ako nového oprávneného aj všetky práva vyplývajúce z postúpenej pohľadávky. Originál
zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s Dodatkom č. 1 je uložený na Okresnom súde v Prešove pod

1SprO/631/2009. Sociálna poisťovňa postúpila pohľadávky žalobcu tretej osobe podľa ustanovenia §
149 ods. 1 až 11 zákona č. 463/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., teda
podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok. Sociálna poisťovňa
mala zákonnú možnosť postúpiť svoje pohľadávky (s výnimkou pohľadávok na poistné na nemocenské
poistenie a dôchodkové poistenie pred rokom 1994 vrátane penále, ktoré súvisí s týmto poistným a

okrem pohľadávok na dávkach) na tretiu osobu bez ohľadu na skutočnosť, či ide o subjekt verejného
práva alebo subjekt súkromnoprávnej povahy bez ohľadu na to, na čo budú využité prípadné vymožené
finančné prostriedky. Skutočnosť, že žalovaná v 1. rade uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok, nie
je možné z hľadiska obsahu považovať za neplatnú, nakoľko táto svojim obsahom a účelom neodporuje
zákonu, neobchádza ho, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Zákon umožňoval žalovanej uzatvoriť

takúto zmluvu o postúpení pohľadávok. Žalovaný v 1. rade sa nestotožňuje preto s tvrdením žalobcu,
že zmluva o postúpení pohľadávok spolu s dodatkom č. 1 odporujú zákonu, resp. sú v rozpore s
dobrými mravmi. Poukázal na skutočnosť, že žalobca, ako platiteľ poistného - zamestnávateľ, si neplnil
svoju základnú a najpodstatnejšiu, zákonom č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni a neskôr zákonomč. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení uloženú, povinnosť odvádzať poistné riadne a včas, v lehote
splatnosti. Povinnosť zaplatiť poistné si v časti nesplnil ani lehote určenej rozhodnutiami, ktorými bolo
dlžné poistné predpísané, preto Sociálna poisťovňa si núteným výkonom - exekúciou začala toto dlžné

poistné vymáhať v roku 2005. Ani exekučné konanie v období od začatia exekúcie od 23.11.2005 do
postúpenia pohľadávky ku dňa 29.7.2008 nebolo úspešné a dlžná suma poistného nebola uhradená.
Žalobca so Sociálnou poisťovňou nespolupracoval, na výzvy nereagoval a dokonca ani k vyššie
uvedenej kontrole nepredložil podklady, tak ako mu to ukladala platná právna úprava. Je namieste preto
poukázať, že konanie žalobcu nebolo a ani k dnešnému dňu nie je v súlade so zákonom a už vôbec nie v

súlade s dobrými mravmi. Neplatenie a neodvedenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie je sankcionované nielen sankciami podľa vyššie uvedenej právnej úpravy týkajúcej sa
sociálneho poistenia vo forme penále, ale aj trestnoprávnou úpravou. Neplatenie poistného je v rozpore
aj s dobrými mravmi, ktoré ako uvádza žalobca, sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnej
situácie a jej súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Nevieme
z akých noriem dobrých mravov vychádzal žalobca, keď si neplnil zákonom stanovené povinnosti,

ktoré akceptuje väčšina spoločnosti - teda tí platitelia poistného - zamestnanci, zamestnávatelia a
samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si svoje zákonom stanovené povinnosti plnia a pravidelne
mesačne odvádzajú poistné. Nezaplatenie poistného a sankcií za jeho nezaplatenie, resp. oneskorené
zaplatenie považuje žalobca za konanie v súlade so zákonom a v súlade s dobrými mravmi. Na jeho
postavení dlžníka sa okrem toho nič nezmenilo ani postúpením pohľadávky na základe zákona, ako

ďalšieho inštitútu daného zákonom pri nakladaní s pohľadávkami Sociálnej poisťovne. Skutočnosť, že
voči žalobcovi je vedené exekučné konanie u súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu, číslo Ex 561/05,
žalobcaupôvodnéhoveriteľaSociálnejpoisťovnenenamietalaanihonenamieta.Namietaibaexekučné
konanie vedené na základe návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý podal postupník - spoločnosť RAVIL
s.r.o.. Žalobca ani nevyužil zákonom o sociálnom poistení dané opravné prostriedky ak mal za to, že

vypočítané penále nie je správne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody žiadal žalobu
na určenie neplatnosti právneho úkonu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaná v 2. rade dňa 21.4.2016 doručila súdu vyjadrenie v ktorom uviedla, že žalovaná v 1. rade a
žalovaná v 2. rade splnili všetky zákonom ustanovené podmienky na uzatvorenie Zmluvy o postúpení

pohľadávok č. 1 a jej Dodatku. K uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1 došlo dňa 29.7.2008,
to znamená, že platil právny stav platný a účinný ku dňu 1.1.2014, podľa ktorého mala žalovaná v
1. rade právo postupovať svoje pohľadávky súkromným spoločnostiam. Predmetná právna úprava sa
zmenila až zákonom č. 338/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších s účinnosť 1.1.2014, a teda žalovaná v 1. rade mala zákonom ustanovené

právo postúpiť pohľadávky žalovanej v 2. rade. K tvrdeniu žalobcu o absencii verejného záumu
po postúpení pohľadávky uviedol, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v § 149 ods. 7
ustanovuje „Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na právnickú osobu podľa odseku
1 uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne v
Štátnej pokladnici.“ K postúpeniu pohľadávok medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade došlo

na základe vyššie špecifikovanej Zmluvy a na základe riadne zaplatenej odplaty, ktorá sa špecifikuje v
čl. III Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1, čím nastalo uspokojenie verejného dlhu, ktoré predstavovali
dané pohľadávky. Ďalej podotkol, že žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade dodržali všetky zákonné
podmienky verejnej obchodnej súťaže, ktoré upravuje § 281 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení neskorších predpisov. K uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1 došlo následne po

legitímnom vyhlásení žalovanej v 2. rade za výhercu už spomínanej verejnej obchodnej súťaže, č.
OVS PP 01/2008, vyhlásenej dňa 11.7.2008. Žalobca ďalej namieta, že prevažná časť sumy, ktorá
tvorila predmet postúpenia voči jeho osobe predstavuje penále vo výške 1.058,656,-Sk (34.317,80
€). Jeho názor na uvedenú vec je bezpredmetný, keďže Zákon o sociálnom poistení v § 148 ods.
1 konkrétne vymedzuje, čo je možné klasifikovať pod pojem pohľadávky: „Pohľadávky na poistnom,

dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami,
pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len „pohľadávka“) vymáha Sociálna poisťovňa
podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.“. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná v 1. rade nemá
povinnosť postúpiť len pohľadávky na poistnom ale aj samotné penále, nakoľko tieto spadajú pod pojem
pohľadávky.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 26.5.2016 reagoval na vyjadrenia žalovaných pričom uviedol,
že považuje za nepodstatné pre toto konanie, že postúpeniu predchádzala obchodná verejná súťaž.
Žalovaný v 1. rade trochu prekvapivo argumentuje tým, že postúpenie verejnoprávnej pohľadávky nasúkromný subjekt by malo byť akousi sankciou za to, že som si neplnil svoju základnú a najpodstatnejšiu,
zákonom uloženú povinnosť odvádzať poistné riadne a včas, v lehote splatnosti. V danom čase z
objektívnych príčin a podnikateľského neúspechu nedokázal plniť, no záväzky (istinu) som si voči

Sociálnej poisťovni dodatočne riadne splnil a preto poukazovať na to, že aj k dnešnému dňu jeho
konanie voči Sociálnej poisťovni nemá byť v súlade s dobrými mravmi nie je namieste. Na rozdiel
od Sociálnej poisťovne je presvedčený, že má ako občan SR zákonné právo a aj ústavné právo,
podobne tak aj morálne právo, namietať úkony verejnoprávneho subjektu akým Sociálna poisťovňa je.
Podobne tak má právo ako občan SR, a to zákonné právo a aj ústavné právo, podobne tak aj morálne

právo, na súde v súdnom konaní, domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu - postúpenia
pohľadávok rozsudkom súdu po riadnom súdnom konaní. Nemožno vôbec súhlasiť s názorom Sociálnej
poisťovne,žesajehopostaveniedlžníkanezmenilopostúpenímpohľadávkyzverejnoprávnehosubjektu
na súkromnoprávny subjekt. Sociálna poisťovňa bola zriadená zákonom o Sociálnej poisťovni ako
verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia.
Vykonáva sociálne poistenie. Sociálna poisťovňa poskytuje za podmienok ustanovených v zákone

o sociálnom poistení sociálne dávky. Rozpočet a ročnú závierku Sociálnej poisťovne schvaľuje NR
SR. Naproti tomu spoločnosť RAVIL s.r.o. je súkromná obchodná spoločnosť založená súkromným
subjektom podľa Obchodného zákonníka, podnikajúca v predmete zákonom registrovaných činností,
ktorá realizuje svoju činnosť len a iba za účelom dosiahnutia zisku. Žalovaný v 2. rade na rozdiel
od Sociálnej poisťovne argumentuje právne vecne a citlivejšie, no v rámci svojej obrany uvedenej

vo vyjadrení v podstate nevyvrátil dôvodnosť jeho určovacej žaloby vo vzťahu k verejnoprávnemu
charakteru postúpenej pohľadávky, bráni svoje práva odkazom na platné právne normy a prirodzene
očakáva rozhodnutie o veci súdom podľa vykonaného dokazovania a na základe zákona.

Žalovaná v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 15.6.2016 namietala miestnu príslušnosť Okresného

súdu Prešov danú podľa žaloby s poukazom na ust. § 87 písm. c) O.s.p. vzhľadom na to, že spor
sa týka organizačnej zložky žalovanej v 1. rade - Sociálna poisťovňa pobočka Prešov, ktorá vydala
predmetný úkon. Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1 zo dňa 29.7.2008 uzatvorila Sociálna poisťovňa,
Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484 zastúpená Ing. Ivanom Bernátkom,
generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne (postupca) a spoločnosť RAVIL, s.r.o., Lermontovova 18,

811 05 Bratislava, IČO: 36 790 869, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel
Sro, vložka číslo 46438/B (postupník) zastúpená Ing. Viliamom Gudernom, konateľom spoločnosti.
Dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 1 zo dňa 16.3.2009 uzatvorila Sociálna poisťovňa,
Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484 zastúpená Ing. Dušanom Muňkom,
generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne (postupca) a spoločnosť RAVIL, s.r.o., Lermontovova 18,

811 05 Bratislava, IČO: 36 790 869, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel
Sro, vložka číslo 46438/B (postupník) zastúpená Ing. Ladislavom Wenclom, konateľom spoločnosti.
Touto zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1 uzatvorenou dňa 29. júla 2008 v znení Dodatku č. 1 medzi
Sociálnou poisťovňou, ako postupcom, a spoločnosťou RAVIL s.r.o., ako postupníkom, boli postúpené
pohľadávky pobočiek Prešov, Bardejov, Stará Ľubovňa, Humenné, Svidník a Vranov nad Topľou, teda

nielen pohľadávky Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetný
právny úkon - zmluvu o postúpení pohľadávok neuzatvárala Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov,
Masarykova 1, Prešov, preto nie je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Prešov podľa ustanovenia
§ 87 písm. c) O.s.p.. Vzhľadom na to, že obidve žalované majú sídlo v Bratislave, miestna príslušnosť
súdu je daná podľa ustanovenia § 84 a § 85 O.s.p.. Podľa ustanovenia § 84 O.s.p. na konanie je

príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje. Podľa ustanovenia § 85 ods. 2 O.s.p.
všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode má právnická osoba sídlo.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na ktoré sa dostavil žalobca, jeho právny zástupca,
zástupca žalovanej v 1. rade a právny zástupca žalovanej v 2. rade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, podaním
žalobcu na čl. 15, uznesením Ústavného súdu na čl. 16-20, vyjadrením žalovaného v 1. rade na čl.
42-81, vyjadrením žalovaného v 2. rade na čl. 82-83, Zmluvou o postúpení pohľadávok na čl. 85-87,
Dodatkom č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 1 na čl. 88-89, vyjadrením žalobcu na čl. 92-93 a

zistil tento skutkový stav:

Žalovaná v 1. rade vykonala u žalobcu kontrolu v dňoch 19.9.2005 - 20.9.2005, pričom kontrolované
bolo obdobie od 1.11.1999 do 31.12.2003. Zo Správy o kontrole, ktorá tvorí Prílohu č. 1 k Protokolu okontrole odvodu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie č. XXX-XXXAGXX/
XXXX- vyplýva, že z dôvodu neumožnenia výkonu kontroly bola táto vykonaná na základe dokladov
nachádzajúcich sa na pobočke Sociálnej poisťovne. Pred kontrolou boli vystavené 2 platobné výmery

na nezaplatené poistné, ktoré boli uhradené. Kontrolou neboli zistené rozdiely v predpísaných sumách.
Penále za neuhradené poistné a za oneskorené úhrady poistného bude predpísané.

Z upovedomenia o začatí exekúcie postihnutím obchodného majetku vydaného súdnym exekútorom
magistrom Róbertom Segľom v exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou EX-561/05 súd

zistil, že sa voči žalobcovi viedla exekúcia na vymoženie pohľadávky Sociálnej poisťovne na poistnom
vyplývajúcej z rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXXX-O. zo dňa 17.8.2005, t.j. rozhodnutia vydaného pred
kontrolou u žalobcu.

Po vykonaní kontroly bolo rozhodnutím číslo XXX-XXXXXXXXXX-O. zo dňa 24.11.2005 dlžníkovi
predpísané poistné za obdobie 12/2003 v sume 38.003,-Sk (1.261,46 €). Rozhodnutie nebolo vymáhané

a bolo postúpené spoločnosti RAVIL, s.r.o..

Okrem poistného bolo po vykonaní kontroly odvodu poistného dlžníkovi predpísané penále za
oneskorené úhrady poistného v období 03/2000, 08/2000, 01-12/2001, 01-12/2002 a 01-12/2003.
Penále bolo predpísané dvomi rozhodnutiami a to rozhodnutím číslo XXX-XXXXXXXXXX-O. zo dňa

24.11.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.1.2006 a vykonateľnosť dňa 17.1.2006, v sume
1.033.858,-Sk (34.317,79 €) a rozhodnutím číslo XXX-XXXXXXXXXX-O. zo dňa 23.11.2005, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 2.1.2006 a vykonateľnosť dňa 17.1.2006 v sume 24.798,-Sk (823,15 €).
Pred postúpením pohľadávky rozhodnutia neboli vymáhané v exekučnom konaní.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1 zo dňa 29.7.2008 a Dodatku č. 1 k tejto zmluve zo
dňa 16.3.2009 uzavretej medzi Sociálnou poisťovňou ako postupcom a spoločnosťou RAVIL, s.r.o., bola
okrem iného postúpená spoločnosti RAVIL, s.r.o. pohľadávka žalovanej v 1. rade na penále pod jednou
položkou spolu v sume 1.058.656,-Sk (35.140,94 €).

Žalobca v rámci výsluchu uviedol, že v rokoch 2001-2006 sa dostal do finančných problémov.
Zamestnával od 5 do 50 ľudí. Svoj dlh chcel aj uhradiť. Nevie, či pohľadávka Sociálnej poisťovne voči
fyzickej osobe by bola nevymožiteľná. V roku 2008 uhradil sumu cca 186.000,-Sk po osobnej návšteve
Sociálnej poisťovne v roku 2007. Ďalej v roku 2009 uhradil sumu poistného okolo 35.000,-Sk, a tak isto
ju uhradil priamo do pokladne Sociálnej poisťovne. Bolo to na základe predložených dokladov od pani

pracujúcej na pobočke Sociálnej poisťovne. V roku 2010 sa viedlo trestné konanie, v ktorom vyšetrovateľ
dostal potvrdenie od Sociálnej poisťovne o uhradení pohľadávky, resp. že Sociálna poisťovňa voči jeho
osobe neeviduje žiaden dlh. V roku 2013 sa dozvedel o exekúcii popradskej exekútorky na sumu 87,-
€. Týmito skutočnosťami chcel povedať, že ak sa dozvedel o tom, že je Sociálnej poisťovni niečo dlžný,
tento svoj dlh som uhradil. Ďalej uviedol, že vedel o generálnom pardone, ale v čase, keď som sa bol

pýtať na Sociálnej poisťovni v roku 2008, jej zamestnanec mu povedal, že penále mu nebudú môcť
odpustiť, nakoľko pohľadávka už bola postúpená tretej osobe.

Žalobca okrem skutočností uvedených v jeho v písomných podaniach ďalej na pojednávaní uviedol, že
si je vedomý svojho pochybenia spočívajúceho v tom, že nezaplatil svoj dlh včas, avšak svoj záväzok na

poistnom uhradil pred postúpením pohľadávky na žalovanú v 2. rade, o čom existuje aj potvrdenie, ktoré
bolo zaslané orgánom činným v trestnom konaní, ktoré prešetrovali danú vec na základe oznámenia
Sociálnej poisťovne o možnom spáchaní trestného činu neodvedenia dane a poistného. Sankcie sú
nemorálne, avšak v tom prípade, ak sa takáto pohľadávka dostane do súkromných rúk. Naliehavý
právny záujem na podaní žaloby odôvodnil tým, že žalobu podal z toho dôvodu, že Sociálna poisťovňa

bola poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a teda jeho plnenie
by odišlo do systému a na úhradu tých výdavkov, na ktoré je určené. Rovnako v prípade, ak by
súd nerozhodol a nevyhovel žalobe, žalobca by pravdepodobne išiel do osobného bankrotu, nakoľko
by so žalovanou v 2. rade nebolo možné dohodnúť splátkový kalendár na rozdiel od žalovanej v 1.
rade. V rámci priestorov Európskej únie nedochádza k postupovaniu verejnoprávnych pohľadávok na

súkromné spoločnosti. Verejnoprávnu pohľadávku môže vymáhať len subjekt verejného práva. Takýmto
postupovaním pohľadávky na súkromnú osobu dochádza k obchádzaniu zákona.Žalovaná v 1. rade potvrdila skutočnosť, že žalobca uhradil časť dlžného poistného, avšak neuhradil ho
v plnej výške. Na žalovanú v 2. rade bola postúpená pohľadávka v sume 2.848,-Sk, v sume 38.003,-Sk,
v sume 190.011,-Sk a tak isto pohľadávka z titulu penále vo výške 1.058 656,-Sk. Prvá suma predstavuje

poistné SZČO, ktoré nie je napádané, tak isto druhá a tretia suma predstavuje poistné žalobcu ako
zamestnávateľa. Tieto tri sumy nie sú napádané, napádaná je iba suma penále, ktoré bolo vypočítané
po uskutočnení kontroly Sociálnej poisťovne u žalobcu a to buď ku dňu vykonania kontroly, alebo ku
dňu uhradenia poistného. Penále bolo predpísané v súlade so zákonom o sociálnom poistení, teda
nemohlo prekročiť sumu dlžného poistného, čo sa aj tak stalo. Časť poistného, ktorá bola uhradená

žalobcom vyplýva z jej podania zo dňa 30.3.2016. Sociálna poisťovňa pri postupovaní pohľadávky
postupovala v súlade s platným ustanovením § 149 zákona o sociálnom poistení (zák. č. 461/2003 Z.z.),
ktoré bolo do zákona zakomponované s účinnosťou od 1.1.2008. Inštitút postúpenia pohľadávky sa
nachádzalužvzákoneč.274/1994Z.z..Zákonodarcapritomtoinštitútevtomčaseneurčilnakohomôže
Sociálna poisťovňa svoje pohľadávky postúpiť, vylúčil však postúpenie niektorých pohľadávok, ktoré
sú uvedené v § 149 zákona o sociálnom poistení. Postúpením pohľadávky nedošlo k zmene obsahu

tejto pohľadávky. Tak isto odplata za postúpenie nebola určená svojvoľne, ale na základe znaleckého
posudku, ktorý bol vypracovaný pred samotným postúpením pohľadávky a tento znalecký posudok určil
vymožiteľnosť jednotlivých pohľadávok. Nezaplatením poistného včas, resp. vôbec nedošlo na strane
žalobcu k ujme na jeho právach, resp. právach jeho zamestnancov, nakoľko im boli zachované všetky
práva vyplývajúce zo sociálneho poistenia a bola im započítaná doba poistenia a to aj za obdobie, za

ktoré nebolo doteraz uhradené poistné. V minulosti boli 3 generálne pardony, prvý v roku 2008, druhý
bol krátky, pravdepodobne v roku 2009 a v roku 2010 bol veľký generálny pardon, kedy bolo potrebné do
30.4.2010 uhradiť poistné vzniknuté do konca roka 2009. Smernice o generálnom pardone boli súčasťou
zákona o sociálnom poistení. Okrem toho do roku 2004 existoval aj inštitút odpustenia penále na základe
žiadosti dlžníka a po splnení zákonných podmienok. Exekučné konania sa začali ešte v r. 2006 a to voči

žalobcovi ako SZČO. Žalovaná v 1. rade poukázala na ustanovenie § 149 zákona o sociálnom poistení
a to najmä na ods. 7, v zmysle ktorého námietky proti pohľadávke, ktoré mohla fyzická osoba uplatniť v
čase postúpenia pohľadávky zostávajú zachované aj po postúpení pohľadávky. Tak isto poukázala na
ustanovenie § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v ktorom je uvedené, že pohľadávku je možné
vymôcť iba v rámci 10-ročnej prekluzívnej lehoty a preto je otázne, či žalobca využil všetky právne

prostriedky na svoju obranu. Zároveň žalovaná v 1. rade trvala na námietke miestnej nepríslušnosť
tunajšieho súdu, nakoľko k postúpeniu pohľadávky došlo na základe rozhodnutia Generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne po prerokovaní v dozornej rade a preto má za to, že príslušným súdom v tomto
prípade je príslušný okresný súd v Bratislave, keďže zmluvu o postúpení pohľadávky postupovalo
ústredie a nie pobočka v Prešove. Tak isto sídlo žalovaného v 2. rade sa nachádza v Bratislave.

Zástupca žalovanej v 2. rade sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia zo dňa 1.4.2016. V čase
postúpenia pohľadávky platil právny stav, ktorý umožňoval postúpenie pohľadávky na ňu a tak isto
nevidíme dôvod na prerušenie konania.

Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil:

Podľa ustanovenia § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinného v čase vydania
vyššie uvedených rozhodnutí, O sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa

za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie
v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinnosti v
nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinnosti súvisiacich s platením príspevku na
poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a
do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných

pred 1. januárom 2004.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do
31.12.2003, Osobám uvedeným v § 19 ods. 1 až 3 zákona, ktoré neodviedli poistné na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej výške,

pobočka predpíše penále vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti
poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie do dňa poukázania dlžnej sumy na
účet pobočky Sociálnej poisťovne v banke alebo v hotovosti v príslušnej pobočke.Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni predpísané penále podľa
§ 27 ods. 1 zákona nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie za kontrolované obdobie.

Podľa § 148 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa
§ 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa
§ 240 (ďalej len „pohľadávka“) vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať
najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Podľa § 149 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnom v čase postúpenia pohľadávky
Pohľadávku okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred

rokom 1994 vrátane penále, ktoré súvisí s týmto poistným, a okrem pohľadávky na dávkach môže
Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 149 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnom v čase postúpenia pohľadávky

Postúpiť možno len pohľadávku uvedenú v odseku 1 alebo jej časť,
a) ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť ustanovenie
o odvolaní a o obnove konania a
b) ak odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, uplynul jeden rok.

Podľa § 149 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnom v čase postúpenia pohľadávky O
postúpení pohľadávky vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna poisťovňa s treťou
osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len „zmluva“) za odplatu. Na zmluvu sa vzťahuje
Obchodný zákonník .

Podľa § 149 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnom v čase postúpenia pohľadávky
Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky fyzickej osobe
alebo právnickej osobe, voči ktorej Sociálnej poisťovni vznikla pohľadávka. Súhlas tejto osoby s
postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.

Podľa § 149 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnom v čase postúpenia pohľadávky
Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v odseku 6
uplatniť v čase postúpenia, zostávajú tejto osobe zachované aj po postúpení pohľadávky.

Podľa § 149 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnom v čase postúpenia pohľadávky

Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu uzatvorením zmluvy a uhradením
odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

Podľa § 149 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnom v čase postúpenia pohľadávky
Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka prestáva byť

pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká
a) povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 6 splniť záväzok voči Sociálnej
poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b) oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.

Podľa § 149 ods. 10 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnom v čase postúpenia pohľadávky
Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu vzniká
a) povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 6 splniť záväzok voči tretej osobe
v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b) právo tretej osoby vyžadovať peňažné plnenie od fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v

odseku 6 v rozsahu postúpenej pohľadávky,
c) právo tretej osoby vymáhať postúpenú pohľadávku.Podľa § 149 ods. 11 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnom v čase postúpenia pohľadávky
Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis (§ 524 - § 530 Občianskeho
zákonníka) nepoužije.

Podľa § 149 ods. 12 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnom v čase postúpenia pohľadávky
Pohľadávku vrátane pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred
rokom 1994 a penále, ktoré súvisí s týmto poistným, voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe uvedenej
v odseku 6, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, môže Sociálna poisťovňa

postúpiť len na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode
s ministerstvom financií. Na postúpenie pohľadávky podľa prvej vety sa nepoužije odsek 2 písm. b) a
odsek 5. Právnická osoba uvedená v prvej vete môže pohľadávku, ktorú jej Sociálna poisťovňa postúpila
podľa prvej vety, postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo právnickej
osobe zriadenej zákonom.

Podľa § 149 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnom od 1.1.2014 Pohľadávku
môže Sociálna poisťovňa postúpiť len právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu určenej
ministerstvom po dohode s ministerstvom financií. Právnická osoba uvedená v prvej vete môže
pohľadávku, ktorú jej Sociálna poisťovňa postúpila podľa prvej vety, postúpiť len inej právnickej osobe
so 100 % majetkovou účasťou štátu.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku Súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi

návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podaná žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
neplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkymedzižalovanýmivčastitýkajúcejsapenále,niejedôvodná.
Zákon o sociálnom poistení takéto postúpenie pohľadávky na tretiu osobu v tom čase umožňoval,

pričom zároveň určil pohľadávky, ktoré bolo možné postúpiť len na subjekt so 100 % účasťou štátu. Aj
judikatúra nevylúčila možnosť postúpenia pohľadávky žalovanej v 1. rade súkromnej osobe. Ako príklad
možno uviesť rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2009, sp. zn. 9 So 178/2008,
podľa ktorého zaplatenie úhrady za postúpenú pohľadávku na poistnom na dôchodkové poistenie má
za následok, že pri posudzovaní nároku na dávku nemožno vylúčiť z doby poistenia obdobie, za ktoré

bola zaplatená. Čo sa týka tvrdení žalobcu o tom, že pohľadávku verejnoprávneho charakteru nie je
možné previesť na subjekt súkromného práva, súd si dovoľuje poukázať na zákon č. 581/2004 Z.z.
o zdravotných poisťovniach, podľa ktorého pohľadávku na poistnom možno postúpiť nielen právnickej
osobe zriadenej štátom (§ 85g cit. zákona).

Absolútnej neplatnosti sa môže domáhať každý, kto preukáže naliehavý právny záujem. Ďalším
predpokladom úspechu v konaní je preukázanie, niektorej zo skutočností s ktorými zákon spája
neplatnosť právneho úkonu. Takými skutočnosťami sú napr. absencia slobody vôle, alebo ak právny
úkon nebol urobený vážne, určite alebo zrozumiteľne. Rovnako je neplatný právny úkon, ktorého
predmetom je nemožné plnenie. Neplatný je aj právny úkon urobený osobou, ktorá nie je spôsobilá

na právne úkony alebo ktorá konala v duševnej poruche. Takáto duševná porucha musí byť takého
charakteru, že zapríčinila nespôsobilosť konajúcej osoby na príslušný právny úkon. Neplatný je tiež
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, zákon obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom. V danom prípade je nepochybné, že k vzniku vyššie uvedených skutočností nedošlo.
Súd má za to, že na určenie absolútnej neplatnosti postúpenia pohľadávky týkajúcej sa penále tu chýba

aj naliehavý právny záujem, keďže postavenie žalobcu sa zmenou veriteľa nijako nezmenilo v jeho
neprospech, nakoľko jeho záväzok postúpením nezanikol a ani sa nezmenil. Pre právne postavenie
dlžníkajenerozhodné,čikpostúpeniupohľadávkyskutočnedošlo.Prenehojepodstatnéčipostupovaný
dlh existuje, ale nie je jeho vecou kto ho vymáha. Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená
možno riešiť v spore medzi postupcom a postupníkom. Ak by nedošlo k postúpeniu pohľadávky na

penále zo žalovanej v 1. rade na žalovanú v 2. rade, tento fakt by mohol mať vplyv na existenciu tejto
pohľadávky len v prípade, ak by žalobca splnil podmienky pre uplatnenie generálneho pardonu, avšak v
danomprípadežalobcavpriebehukonanianepreukázaluhradenievšetkýchdlžnýchplatiebnapoistnom
a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a navyše predmetná pohľadávka na úhradu penáleuž zanikla uplynutím prekluzívnej 10-ročnej lehoty na jej vymáhanie v zmysle § 148 ods. 2 zákona o
sociálnompoistení.Nezaplatenímpenálenedošlojednakkzhoršeniupostaveniazamestnancovžalobcu
a ani ostatní poistenci Sociálnej poisťovne neboli na svojich právach ukrátení, nakoľko k úhradám

poistného zo strany žalobcu nakoniec došlo, teda žalovaná v 1. rade mohla plniť zákonom stanovené
úlohy.

Podľa rozsudku NS SR z 25.9.2013 sp.zn. 7Co 155/2012 postúpiť pohľadávku na poistnom poistenca
podľa § 149 zákona č. 461/2003 Z.z. môže Sociálna poisťovňa len vtedy, ak by postúpením takejto

pohľadávkynedošlokzhoršeniupostaveniadlžníka,pričommôžesatakstaťlenvtedy,akbypohľadávky
bola postúpená tretej osobe, ktorá vykonáva sociálne poistenie, a ktorá túto skutočnosť zohľadní po
zaplatení pohľadávky dlžníka v jeho dôchodkových nárokov minimálne v rozsahu tak, ako to po zaplatení
dlžného poistného mohla urobiť samotná Sociálna poisťovňa. Pri tomto rozhodnutí je však potrebné
poukázať na to, že jeho predmetom bola pohľadávka na poistnom, pričom v tomto konaní je sporné
postúpenie pohľadávky na penále. Zároveň je potrebné poukázať aj to, že na postúpenie predmetných

pohľadávoksaneaplikujeust.§524anasl.Občianskehozákonníkaatedaaniustanovenieonemožnosti
postupovať určité pohľadávky (§ 525 OZ).

Čo sa týka neprimeranosti penále vo výške 0,2 % denne, tak takáto sankcia bola uložená podľa
ustanovení verejného práva, pre ktoré je charakteristický vzťah nadriadenosti a podriadenosti, pričom

žalovaná v 1. rade ako verejnoprávna inštitúcia vykonáva správu verejných záležitostí, ktorá sa realizuje
ako prejav výkonnej moci v štáte. Z tohto dôvodu nemožno hovoriť o rozpore s dobrými mravmi, keďže
tento pojem sa používa v oblasti súkromného práva.

Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania podľa § 109

písm. b/ O.s.p., súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Konštatovanie ústavného súdu o
možnosti preskúmania nadobudnutia verejnoprávnej pohľadávky subjektom nemajúcim verejnoprávnu
povahu samo o sebe ešte neznamená, že podanie takéhoto návrhu na skúmanie súladnosti príslušného
ustanovenia zákona s ústavou by bolo dôvodné.

Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania vo veci a to predloženie usmernení pre zamestnancov
o spôsobe aplikovania generálneho pardonu, všetky záznamy o úhradách dlžnej sumy a ich výškach,
potvrdenie Sociálnej poisťovne o zostatku záväzku žalobcu, exekučného spisov, v ktorých ako
oprávnený subjekt vystupuje Sociálna poisťovňa, nakoľko to nebolo pre rozhodnutie súdu potrebné.
Samotný žalobca v priebehu konania nespochybňoval výšku penále, pričom voči predmetným

rozhodnutiam žalovanej v 1. rade nepodal v zákonom stanovenom čase ani opravný prostriedok. Takisto
potvrdenie žalovanej v 1. rade o uhradení dlžnej sumy žalobcom, ktoré mala predložiť orgánu činnému
v trestnom konaní, nebolo pre posúdenie možnosti uplatnenia generálneho pardonu rozhodné, keďže z
výpovede žalobcu vyplynulo, že trestné konanie sa voči nemu viedlo v roku 2010, z čoho možno vyvodiť,
že žalobca nesplnil podmienky pre aplikáciu generálneho pardonu v roku 2010 vo vzťahu k jeho osobe.

Vo vzťahu k námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu je potrebné uviesť, že žalovaná nevyužila
svoje právo na jej podanie včas, keďže námietku nepodala pri prvom úkone, ktorý jej patril.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. lb) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).