Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710210437
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7710210437.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov

senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcov: 1/rade: F. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q. XX, K., zastúpená JUDr. Jánom Martinecom, advokátom, Werferova 1, Košice,
2/rade: CEZDRA s.r.o., so sídlom ul. Jenisejská 59, Košice, IČO: 36 170 852, zastúpenej JUDr. Jánom
Kizivatom, advokátom, Kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti žalovaným: 1/rade Ing. Viliam Lafko, správca
podstaty úpadcu GAZPETROL GROUP, a.s. „v konkurze", so sídlom Južná trieda 97, Košice, IČO: 44
070 195, so sídlom kancelárie Štúrova 19, Košice, 2/rade: PETRONAFTA TRADING, s.r.o., so sídlom
Senecká cesta 23, Šamorín, IČO: 36 614 271, zastúpenému JUDr. Ivetou Marcinovou, advokátkou,

Námestie slobody 3, Michalovce, 3/rade: P. D., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, A., v konaní o určenie
neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
č.k. 22Cb/129/2010-828 zo dňa 26.10.2015 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v 2/ rade.

II. Žalovaným v 2/ a 3/ rade priznáva proti žalobcovi v 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnej výške.

III. Žalovaný v 1/ rade nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodne žalobca v 1/ rade
(žaloboudoručenoudňa11.8.2010)sadomáhalvočižalovanýmv1/až3/radeurčenia,žekúpnazmluva,
ktorej predmetom bol prevod nestabilizovaného plynového kondenzátu pre jeho ďalšie spracovanie

kupujúcim zo dňa 16.1.2009, uzatvorená medzi žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 3/ rade je absolútne
neplatná a tiež určenia, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 24.4.2009, uzatvorená
medzi žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 3/ rade, je rovnako absolútne neplatná, čo odôvodnil
tým, že spoločnosť GAZPETROL GROUP, a.s. (ďalej len žalovaný v 1/ rade, neskôr úpadca) v pozícii
predávajúceho a žalovaný v 2/ rade v pozícií kupujúceho uzatvorili dňa 16.1.2009 kúpnu zmluvu podľa
ustanovení § 409 a násl. Obchodného zákonníka a v nadväznosti na túto kúpnu zmluvu, žalovaný v
3/ rade bez vedomia a súhlasu dozornej rady, v mene žalovaného v 1/ rade, podpísal so žalovaným

v 3/ rade dňa 24.4.2009 zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, ktorou žalovaný v 2/ rade, titulom
zabezpečenia pohľadávky (záväzku z kúpnej zmluvy - uhradiť kúpnu cenu, odobrať predmet kúpy,
uhradiť zmluvné pokuty a prípadnú náhradu škody) nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX.
k.ú. W. nad L., v dôsledku čoho je žalovaný v 2/ rade v súčasnosti zapísaný ako výlučný vlastníkpredmetných nehnuteľností. Keďže v mene žalovaného v 1/ rade obe predmetné zmluvy uzatvoril
žalovaný v 3/ rade, pritom už dňa 29.8.2008 žalovaný v 3/ rade požiadal žalovaného v 1/ rade
o uvoľnenie z funkcie prokuristu zo zdravotných dôvodov a opakovane na mimoriadnom valnom

zhromaždení žalovaného v 1/ rade (2.12.2008) žalovaný v 3/ rade opakovane prejavil vôľu jednostranne
ukončiť výkon funkcie prokuristu, nie je tak možné na žalovaného v 3/ rade nazerať ako na prokuristu
žalovaného v 1/ rade, teda na osobu oprávnenú konať v jeho mene. Aj keď štatutári žalovaného v 1/
rade do dnešného dňa nezabezpečili jeho výmaz v obchodnom registri, zastával názor, že v mene
žalovaného v 1/ rade tak konala osoba, ktorá na to nemala splnomocnenie, ani právo konať v mene

žalovaného v 1/ rade. Naliehavý právny záujem žalobca v 1/ rade osvedčoval tým, že je akcionárom
žalovaného v 1/ rade, ktorý v dôsledku kauzálnych zmlúv prestal byť vedený príslušnou správou katastra
akovlastníknehnuteľností,napriektomu,žežalovanýv1/radetietonehnuteľnostinikdyplatnenescudzil
a v prípade úspechu sporu opätovne bude ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný žalovaný v
1/ rade, čím sa zvýši aj hodnota akcií žalobcu, a preto žiadal, aby vyššie uvedené zmluvy boli vyhlásené
za absolútne neplatné. Uviedol, že priamo sa žalobca v 1/ rade nedomáha absolútnej neplatnosti

predmetných zmlúv, nakoľko v jeho mene je oprávnená vždy konať aj osoba blízka žalovanému v 3/ rade
(jeho manželka) a nie je predpoklad, že by ona spolupracovala na podaní žaloby v mene žalovaného v
1/ rade, smerujúcej voči jej manželovi (žalovanému v 3/ rade).

3. Súd prvej inštancie poukázal aj na podanie žalovaného v 3/ rade zo dňa 24.10.2010, v ktorom okrem

inému uviedol, že po rokovaniach s vedením žalovaného v 1/ rade k jeho odvolaniu z funkcie prokuristu
nikdy nedošlo, naďalej zastával a zastáva túto funkciu, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra
žalovaného v 1/ rade a rovnako uviedol, že nie je účastníkom ani jedného z právnych úkonov, ktorých
neplatnosti sa žalobca v 1/ rade domáha.

4. Žalovaný v 2/ rade vo svojom podaní doručenom súdu dňa 17.12.2010 uviedol, že mu do doručenia
žaloby neboli známe žiadne dôvody, pre ktoré by žalovaný v 3/ rade nebol oprávnený vykonávať funkciu
prokuristu, že by sa prokúry vzdal, bol z nej odvolaný, že pri rokovaniach o uzatvorení napadaných
právnych úkonov vystupoval ako prokurista a tým je podľa platného výpisu z obchodného registra až
doposiaľ. V nadväznosti na to poukázal na ust. § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka, vrátane jeho výkladu

a zdôraznil, že prípadné nezrovnalosti medzi skutočným a zapísaným stavom údajov v obchodnom
registri nemôže ísť na ťarchu zmluvných strán zapísanej osoby, teda žalovaného v 2/ rade. Zároveň
poukázal na to, že žalobkyňa v 1/ rade nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napádaných
právnych úkonov, nakoľko konštatácia ich neplatnosti neovplyvní jej právne postavenie.

5. Konštatoval súd prvej inštancie, že v priebehu konania bol pripustený vstup do konania ďalšieho
účastníka na strane žalobcu a to spoločnosti CEZDRA s.r.o. ako žalobcu v 2/ rade, pričom z výpisu
akcionára zo zoznamu akcionárov listinných cenných papierov súd zistil, že je majiteľom 50 akcií
žalovaného v 1/ rade.

6. Rovnako súd konštatoval, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 3.9.2010 pod sp. zn.
26K /27/2010 súd vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti GAZPETROL GROUP, a.s. (ďalej len
žalovaného v 1/ rade resp. úpadcu) .

7. Súd prvej inštancie po vykonaní rozsiahleho dokazovania (výsluchom strán sporu vrátane

ich písomných podaní, oboznámením listinných dôkazov, vrátane konania vedeného pod sp.zn.
31Cbi/3/2001 na Okresnom súde Košice I a zápisníc o pojednávaní zo dňa 10.9.2012 a 3.12.2012 v
uvedenom konaní, oboznámením sa so zápisnicami o výsluchu svedkov v trestnom konaní vedenom
pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v konaní ČVS: PPZ-40/BPK-
B-2011) okrem iného zistil z výpisu LV č. XXXX kat. úz. W. nad Uhom zo dňa 11.8.2010, že ako

vlastník nehnuteľností je vedený žalovaný v 2/ rade a ako titul nadobudnutia je uvedený trvalý prevod
vlastníckeho práva V XXXX/XXXX zo dňa 20.8.2009, ktorých vlastníkom bol pôvodne žalovaný v 1/ rade.

8. Konštatoval súd prvej inštancie, že z výpisu z Obchodného registra OS Košice I. žalovaného v 1/
rade, sú ako členovia predstavenstva vedení: ako členovia - Viliam A., žalobca v 1/ rade, Ing. Juraj B.

a ako podpredseda - Anna D. a ako predseda - Tomás H. W. a ako prokurista je vedený žalovaný v 3/
rade, ktorý je splnomocnený na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke spoločnosti,
ako aj na právne úkony súvisiace s predajom, kúpou, darovaním a zaťažovaním nehnuteľností, pričom
prokurista je splnomocnený konať za spoločnosť samostatne.9. Z listu zo dňa 28.8.2008 súd zistil, že žalovaný v 3/ rade požiadal žalovaného v 1/ rade o uvoľnenie
z funkcie obchodného riaditeľa a prokuristu zo zdravotných dôvodov, že žalovaný v 1/ rade uvedené

podanie prijal 29.8.2008, že zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti žalovaného
v 1/ rade dňa 18.9.2008 okrem iného vyplýva, že bolo jednohlasne predstavenstvom spoločnosti
žalovaného v 1/ rade vyhovené žalovanému v 3/ rade o jeho uvoľnenie z funkcie obchodného riaditeľa
a prokuristu spoločnosti a že zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného v 1/
rade konaného dňa 2.12.2008, ktorého sa zúčastnili mimo iného ako akcionár žalovaného v 1/ rade

Anna D. a CEZDRA s.r.o. (žalobca v 2/ rade) a ako hostia žalovaný v 3/ rade vyplýva, že žalovaný v
3/ rade požiadal o uvoľnenie z funkcie prokuristu žalovaného v 1/ rade ku dňu konania mimoriadneho
valného zhromaždenia, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie, podľa ktorého zobralo na vedomie
a akceptovalo vzdanie sa funkcie prokuristu žalovaného v 3/ rade a za nového prokuristu vymenovali
osobu Martina B., že na uvedenom mimoriadnom valnom zhromaždení sa vzdal funkcie predsedu
predstavenstva p. Tamas H. W. a za nového predsedu predstavenstva žalovaného v 1/ rade bol

zvolený István S.. Zároveň bolo odsúhlasené financovanie nákupu surovín z A., kde mimoriadne valné
zhromaždenie odsúhlasilo kontrakt na nákup 300 ton za 650 USD/tona a že finančné zdroje zabezpečil
žalovaný v 3/ rade ručením notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

10. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.1.2009, ktorú uzatvoril žalovaný v 2/ rade ako predávajúci a spoločnosť

GAZPETROL GROUP, a.s. (žalovaný v 1/ rade, resp. úpadca) ako kupujúci, za ktorého konal žalovaný
v 3/ rade ako prokurista zistil, že sa predávajúci zaviazal dodať kupujúcemu nestabilizovaný plynový
kondenzát(ďalejlenNPK)vobjeme100000tonvobdobíod1.2.2009do1.6.2012stolerancioudodávok
+/- 15 % a to nasledovne: prvá dodávka v objeme 200 ton na výzvu kupujúceho, celkový objem dodávok
za rok 2009 bude vo výške 20 000 ton NPK a kupujúci sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu 40.000.000,00

eur. Výška kúpnej ceny dodávky, ktorú sa zaviazal dodať predávajúci a kupujúci odobrať do konca roka
2009 je vo výške 10.000.000,00 eur. Miestom dodania NPK je hraničný prechod L. - V.. V článku V.
zmluvy označenom ako fakturácia - platobné podmienky, si zmluvné strany dohodli, že predávajúci je
povinný vystaviť faktúru za každú jednotlivú dodávku NPK, najneskôr do 7 pracovných dní po dodávke
fakturačného množstva NPK, na základe dodacieho listu potvrdeného kupujúcim v zmysle čl. IV. bod 7

kúpnej zmluvy. V článku VIII. si zmluvné strany dohodli, že ak kupujúci nezaplatí v dohodnutej lehote
splatnosti kúpnu cenu za jednotlivú dodávku NPK, alebo nebude spôsobilý odobrať celkové množstvo
NPK je povinný uhradiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške kúpnej ceny celkového množstva NPK
za rok 2009, t.j. 10.000.000,00 eur. Zmluvné strany vzhľadom k miere rizika, ktoré nesie predávajúci,
nepovažuje túto zmluvnú pokutu za neprimeranú. V článku X. sa zmluvné strany dohodli, že ju možno

meniť alebo dopĺňať iba na základe dohody oboch zmluvných strán, ktorá bude mať formu dodatku
podpísaného oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. Ako kontaktné osoby sú uvedené za
predávajúceho žalovaný v 3/ rade, za kupujúceho Alexander B..

11. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaný v 2/ rade ako veriteľ uzatvoril so žalovaným v 1/ rade

ako dlžníkom dňa 24.4.2009 Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva na zabezpečenie záväzku
žalovaného v 1/ rade, ktorý vznikol z kúpnej zmluvy zo dňa 16.1.2009, ktorej predmetom bol záväzok
žalovaného v 2/ rade dodať žalovanému v 1/ rade v čiastočných dodávkach nestabilizovaný plynový
kondenzát v množstve 100 000 ton a to záväzok žalovaného v 1/ rade odobrať uvedené množstvo
a zaplatiť zaň kúpnu cenu vo výške 40.000.000,00 eur. Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva

žalovaný v 1/ rade zabezpečil svoje záväzky z kúpnej zmluvy, konkrétne záväzok uhradiť kúpnu
cenu za celkové množstvo NPK v dohodnutých lehotách splatnosti, záväzok uhradiť kúpnu cenu za
čiastkovú dodávku NPK v dohodnutých lehotách splatnosti, záväzok odobrať celkové množstvo NPK
v dohodnutých lehotách splatnosti, záväzok odobrať čiastkovú dodávku NPK v dohodnutých lehotách
splatnosti, záväzok uhradiť zmluvnú pokutu podľa článku VIII. kúpnej zmluvy, záväzok uhradiť náhradu

škody spôsobenú žalovanému v 2/ rade v súvislosti s plnením z kúpnej zmluvy. Žalovaný v 1/ rade
tak za účelom zabezpečenia svojho záväzku na základe uvedenej zmluvy previedol na žalovaného v
2/ rade nehnuteľnosti evidované Katastrálnym úradom Košice, Správa katastra Michalovce, zapísané
na LV č. XXXX k.ú. W. nad L.. V článku IV. označenom, ako intabulačná doložka zmluvné strany
vyslovili súhlas tým, že zmluva je podkladom pre zápis vlastníckeho práva veriteľa k nehnuteľnému

majetku v jeho výlučný prospech. V článku VI. označenom ako spôsob výkonu zabezpečovacieho
práva a ocenenie prevádzaného práva je uvedené v bode č. 2, že veriteľ je oprávnený sa uspokojiť
výkonom zabezpečovacieho práva tým, že môže ponúknuť nehnuteľný majetok, príslušenstvo, ostatné
nehnuteľnosti k predaju a predať ich najvyššej ponuke a to v dobrovoľnej dražbe dobrovoľne realizovanejprostredníctvom dražobníka podľa zákona č. 568/2007 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V článku VI. bod
7 sa zmluvné strany dohodli na ocenení nehnuteľností vo výške podľa znaleckého posudku č. 44/2008
zo dňa 13.6.2009, t.j. 950.949,89 eur. V článku VI. bod 8 zmluvné strany vyslovili svoj súhlas, že medzi

nimi môže byť dohodnutý aj iný spôsob výkonu zabezpečovacieho práva. Vklad uvedenej zmluvy bol
povolený správou katastra dňa 27.4.2009 pod č. V 949/2009.

12. Návrhom na vklad trvalého vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti žalovaný v 1/ rade, v mene
ktorého konal žalovaný v 3/ rade a žalovaný v 2/ rade navrhli na základe priloženého súhlasu k trvalým

prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 17.8.2009 povolenie vkladu vlastníckeho
práva žalovaného v 2/ rade k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXXX, kat.úz. W. nad L. a to
vzhľadom k tomu, že dlžník nie je spôsobilý splniť svoje záväzky a to uhradiť kúpnu cenu za dodávku
nestabilizovaného kondenzátu, uhradiť zmluvnú pokutu a uhradiť prípadnu náhradu škody spôsobenej
veriteľovi. Súhlas trvalým prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol povolený dňa 20.8.2009
pod č. vkladu 1987/09.

13. Z uznesenia Prezídia policajného zboru, úradu boja proti korupcii zo dňa 10.8.2010 sp.zn. ČVS:
PPZ-384/BPK-B-2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.9.2010 súd zistil, že podanie Dušana A.
týkajúce sa konania žalovaného v 3/ rade, ktorý z titulu svojej funkcie prokuristu žalovaného v 1/ rade
mal neoprávnene nakladať s majetkom žalovaného v 1/ rade a to spôsobom uvedeným v uvedenom

uznesení bolo odmietnuté z dôvodu, že v predmetnej veci sa nejedná o podozrenie zo spáchania
trestných činov, nakoľko nie sú naplnené základné znaky skutkovej podstaty trestných činov.

14. Súd prvej inštancie poukázal aj na konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 31Cbi
3/2011, v ktorom konaní správca konkurznej podstaty žalovaného v 1/ rade (úpadcu) sa žalobou

podanou dňa 10.3.2011 domáha voči žalovanému v 2/ rade odporovateľnosti právnych úkonov a to
trvalého prevodu vlastníckeho práva V 1987/2009 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat.úz.
W. L., súhlasu s trvalým prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zmluvy o zabezpečovacom
prevodeprávazodňa24.4.2009. Vnadväznostinatopoukázalajnapodaniežalovanéhov2/rade,ktorý
okrem iného uviedol, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti právnych

úkonov s poukazom aj na vyššie uvedené konanie (sp.zn. 31Cbi 3/2011 o odporovateľnosť právnych
úkonov), keďže v prípade vyhovenia žaloby zo strany súdu by predmetné právne úkony stratili právne
účinky v konkurznom konaní a nehnuteľný majetok prevedený týmito právnymi úkonmi by bol súčasťou
majetku žalovaného v 1/ rade ako úpadcu. Uviedol tiež, že prokúra predstavuje osobitný druh plnej
moci a na ňu treba použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú prekročenie oprávnení

zmocnenca vyplývajúce z plnej moci, t.j. najmä ustanovenia § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
žalovaný v 1/ rade v danom prípade do dnešného dňa neoznámil žalovanému v 2/ rade svoj nesúhlas s
prekročením oprávnení vyplývajúcich z prokúry. Ak by aj prekročil svoje oprávnenia bez toho, aby bolo
zistené, že žalovaný v 1/ rade svoj nesúhlas s konaním prokuristu oznámil druhej zmluvnej strane -
žalovanému v 2/ rade bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnení z prokúry dozvedel,

nemohol by sa bez ďalšieho úspešne domáhať neplatnosti takýchto zmlúv a teda žalovaný v 1/ rade
schválil právne úkony prokuristu, a preto sú napádané právne úkony platné. Zdôraznil, že žalovaný v 3/
rade sa môže oprávnene domnievať, že jeho prokúra naďalej trvá, pretože ďalší prokurista a ani členovia
predstavenstva nepodali na obchodný register návrh na výmaz prokúry, v obchodnom registri je naďalej
zapísaný ako jediný prokurista žalovaný v 3/ rade.

15. Súd prvej inštancie z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: s.r.o., vložka č.
22700/T zistil, že v prípade žalovaného v 2/ rade sú ako spoločníci vedení od 27.6.2006 PETRONAFTA
TRADING LIMITED a od 21.3.2012, ako ďalší spoločník T. Sarvarov, pričom ako konateľ spoločnosti je
vedený od 27.6.2006 P. B..

16. V súvislosti s konaním vedenom na Okresnom súde Košice I (sp.zn. 31Cbi/3/2013) poukázal súd
prvej inštancie aj na výpoveď Alexandra B. - štatutárneho orgánu žalovaného v 2/ rade, ako aj na
jeho výpoveď v prejednávanej veci, z ktorých okrem iného vyplýva, že ho žalovaný v 3/ rade ako
prokurista spoločnosti žalovaného v 1/ rade oslovil, aby dodal žalovanému v 1/ rade surovinu, ktorá

bola predmetom kúpnej zmluvy, že žalovaného v 3/ rade nepoznal, poznal jeho manželku, ktorá bola
riaditeľkou jednej zo spoločnosti s majetkovou účasťou žalovaného v 2/ rade a to do roku 2007, že k
uzavretiu kúpnej zmluvy došlo, pričom za žalovaného v 2/ rade podpisoval zmluvu on a za žalovaného
v 1/ rade žalovaný v 3/ rade ako prokurista, ktorý pri vzájomných rokovaniach predložil dokumenty, zktorých vyplývalo, že žalovaný v 1/ rade dal súhlas žalovanému v 3/ rade na uzavretie napádaných
zmlúv, čo vyplývalo aj z výpisu obchodného registra žalovaného v 1/ rade, kde bol žalovaný v 3/
rade uvedený ako prokurista a nemal dôvod predpokladať, že by tomu tak nebolo. Keďže žalovaný v

2/ rade vzhľadom na zakontrahované množstvo suroviny potreboval záruky, uzavrela sa aj zmluva o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, pričom vzhľadom k tomu, že prebehli určité konzultácie
ohľadom odovzdania tovaru, keďže žalovaný v 1/ rade si ho nevedel resp. nebol schopný prevziať,
uvedený plynový kondenzát prevzal žalovaný v 1/ rade priamo u výrobcu v A.. Vzhľadom na to, že
žalovaný v 1/ rade nemal peniaze a nebolo z čoho financovať ďalší nákup suroviny, následne došlo k

fakturácii kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorá nebola uhradená, a preto žalovaný v 2/ rade pristúpil k
realizácii zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva.

17. Z fotokópie listín doložených zapísanou osobou PETRONAFTA TRADING s.r.o., teda žalovaným v
2/ rade vzťahujúcich sa k spoločníkovi žalovaného v 2/ rade a to spoločnosti PETRONAFTA TRADING
LIMITED (vyžiadaných súdom z Okresného súdu Trnava) súd zistil, a to z potvrdenia zo dňa 24.1.2006,

že v prípade PETRONAFTA TRADING LIMITED, ako riaditeľ je uvedený P. B. a B. D., B. XX, A.. Z
prekladu potvrdenia Ministerstva obchodu, priemyslu a cestného ruchu Cyperskej republiky zo dňa
25.8.2010 zistil, že na základe záznamov z evidencii tohto oddelenia je štatutárny orgán Alexandr
B., P. D., V. R., tajomník spoločnosti V. R.. Z potvrdenia ZSSK Cargo, zo dňa 28.5.2009 vyplýva, že
v podmienkach Sekcie východoslovenské prekladiská Čiernej nad Tisou z technických príčin nie je

možné zabezpečiť prečerpávanie prírodného kondenzátu zemného plynu - gazolínu. Z prehlásenia
členov predstavenstva žalovaného v 1/ rade zo dňa 26.10.2010 vyplýva, že v ňom uvedení členovia
predstavenstva prehlásili, že v dobe od zániku mandátu prokuristu žalovaného v 3/ rade do 2.12.2008,
kedy bol žalovaný v 3/ rade odvolaný mimoriadnym valným zhromaždením žalovaného v 1/ rade až
do dňa podpísania prehlásenia, nepoverili bývalého prokuristu - žalovaného v 3/ rade ani osobne ani

ako členovia predstavenstva žiadnymi právomocami, ktoré by ho oprávňovali konať v mene spoločnosti
žalovaného v 1/ rade. Z čestného prehlásenia zo dňa 27.5.2008 vyplýva, že prokuristi žalovaného v
1/ rade a to F. A. a žalovaný v 3/ rade prehlásili, že bez súhlasu predstavenstva nebudú nakladať s
nehnuteľným majetkom žalovaného v 1/ rade. Z proforma faktúry č. 209019 vyplýva, že spoločnosť
SIBUR-Belservis fakturovala spoločnosti žalovaného v 2/ rade 200 ton benzínu plynového stabilného

za cenu 320,00 eur/tona bez DPH, spolu v sume 64.000,00 eur. Súd prvej inštancie poukázal aj na
podanie žalobcu v 2/ rade - čestné prehlásenie zo dňa 7.3.2014, podpísané Istvánom S., ktorý uviedol,
že od 2.12.2008 ani vo vlastnom mene, ani v zastúpení žalovaného v 1/ rade nedal žalovanému v 3/
rade také poverenie, alebo splnomocnenie, ktoré by ho oprávňovalo k akémukoľvek konaniu v zastúpení
žalovaného v 1/ rade alebo jeho osoby a to s poukazom k tomu, že žalovaný v 3/ rade predkladal listinu

podpísanú pánom S. ako predsedom dozornej rady žalovaného v 1/ rade, podľa ktorej mu mala dozorná
rada žalovaného v 1/ rade dať súhlas na jeho podvodné činnosti a mohol konať v právnych úkonoch.

18. Súd prvej inštancie poukázal aj na podanie žalovaného v 1/ rade (správcu konkurznej podstaty,
v tom čase JUDr. Vladimír R.), ktorý v podaní zo dňa 7.6.2014 uviedol, že nehnuteľnosti evidované

na LV č. XXXX kat.úz. W. nad L. neboli zapísané do podstaty úpadcu, keďže ich vlastníkom v čase
vyhlásenia konkurzu už bol žalovaný v 2/ rade. Čo sa týka majetku zapísaného do podstaty úpadcu
žalovaného v 1/ rade, jeho ocenená výška bola stanovená na sumu 4.843.874,00 eur na základe
znaleckéhoposudku,všetokmajetokbolzapísanývprospechzabezpečenéhoveriteľaatožalovanéhov
2/ rade v rámci oddelenej podstaty. Majetok bol predaný spoločnosti Východoslovenská rafinéria s.r.o. za

sumu 1.000.000,00 eur s DPH. Prihláškou si svojej pohľadávky v rámci konkurzného konania neuplatnili
ani žalobca v 1/ rade ani v 2/ rade, žalovaný v 2/ rade si uplatnil svoje pohľadávky na celkovú sumu
9.150.532,14 eur a táto pohľadávka a jej zabezpečenie neboli správcom konkurznej podstaty ani nikým
z veriteľov popreté. Výška ostatných uznaných nezabezpečených pohľadávok predstavuje 704.276,81
eur.

19. Z obsahu zápisníc o výsluchu svedkov v trestnom konaní a to z výsluchu svedka C. H. W. okrem
iného zistil, že menovaný vstúpil do spoločnosti žalovaného v 1/ rade hneď pri jeho založení ako člen
predstavenstva, že prokuristom žalovaného v 1/ rade sa stal žalovaný v 3/ rade a predstavil mu ho J. S.,
že kúpnu zmluvu, ktorú uzatvoril ako kupujúci žalovaný v 1/ rade, v mene ktorého konal ako prokurista

žalovaný v 3/ rade o tej nebol informovaný, že nákup plynového kondenzátu v určitom množstve mal
zabezpečiť žalovaný v 3/ rade a jeho manželka, že bol informovaný, že žiadny plynový kondenzát
do fabriky žalovaného v 1/ rade dovezený nebol. V nadväznosti na to potvrdil, že mimoriadne valné
zhromaždenie odsúhlasilo nákup niekoľko ton suroviny na skúšobnú prevádzku, ktorú chceli zakúpiť odN. X. a do budúcna sa nevylučoval nákup z A.. V súvislosti s udelením súhlasu predstavenstva, ktoré
mal podpísať ako predseda predstavenstva dňa 14.1.2009 a ktoré mu bolo predložené k nahliadnutiu
uviedol, že síce takúto listinu podpísal, avšak nevedel, čo je jej obsahom. Zároveň potvrdil, že k výmazu

žalovaného v 3/ rade ako prokuristu žalovaného v 1/ rade pravdepodobne nedošlo z dôvodov nedostatku
na strane advokáta, ktorý mal tieto veci vybavovať na obchodnom registri. K realizácii kúpnej zmluvy
medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade podľa neho nedošlo, nakoľko nebola vykonaná
skúšobná prevádzka a žalovaný v 1/ rade nepotreboval toľko suroviny, pričom nevedel uviesť, či by bola
spoločnosť žalovaného v 1/ rade technicky schopná prijať množstvo suroviny 100 000 ton (za rok 2009

- 20 000 ton NPK), ako aj že žalovaný v 1/ rade nepotreboval toľko suroviny a na objednané množstvo
prakticky nemal dostatok finančných prostriedkov.

20. Z výpovede svedka Ing. Juraja B. v uvedenom trestnom konaní súd okrem iného zistil, že k
spusteniu skúšobnej výroby u žalovaného v 1/ rade došlo v decembri 2008, že vstupné suroviny
mal zabezpečiť žalovaný v 3/ rade z T., tie však neboli zabezpečené, kúpnu zmluvu považoval za

vymyslenú a podľa jeho názoru nedošlo k jej naplneniu, že surovinu na prevádzku žalovaného v 1/
rade mal zabezpečovať žalovaný v 3/ rade, k čomu však nedošlo a napriek tomu, že žalovaný v 3/
rade sa vzdal funkcie prokuristu, ostal na tejto funkcii aj naďalej, že prevádzka žalovaného v 1/ rade,
technológia bola nastavená na ročnú kapacitu cca 40 000 ton. Rovnako potvrdil, že osoby, ktoré boli
zvolené na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného v 1/ rade dňa 2.12.2008 do funkcií, že tieto

nevykonávali. Z výpovede svedka Viliama A. (člena predstavenstva spoločnosti žalovaného v 1/ rade)
súd okrem iného zistil, že podľa jeho prehlásenia, všetko spáchal žalovaný v 3/ rade za spoločnosť
žalovaného v 1/ rade v spolupráci so svojou manželkou, p. V. B. a p. J. S., že colnica nebola schopná
zabezpečiť prekládku tohto tovaru. K listine - udelenie súhlasu predstavenstva zo dňa 14.1.2009 k
zaťaženiu majetku spoločnosti žalovaného v 1/ rade uviedol, že žalovaný v 3/ rade a J. S. p. W.

oboznámili o niečom úplne inom. Rovnako súd zo zápisnice o výsluchu svedka (žalobcu v 1/ rade) zistil,
že žalovaného v 3/ rade pozná, že mal za úlohu dodať surovinu z A. pre žalovaného v 1/ rade, že tento
sa vzdal funkcie prokuristu a aj naďalej ako prokurista konal a že kúpna zmluva je nezákonná, pretože
ju uzavrel žalovaný v 3/ rade, hoci už nebol prokuristom žalovaného v 1/ rade.

21. Súd prvej inštancie z výpovede svedka B. N. (z protokolu o vypočutí svedka zadávateľa Úradu
špeciálnej prokuratúry, generálnej prokuratúry SR zo dňa 17.4.2013), generálneho riaditeľa spoločnosti
SIBUR-Belservis, ktorá sa zaoberá veľkoobchodným predajom chemickej výroby, nielen na území A.
republiky, ale aj v zahraničí zistil, že začiatkom apríla 2009 sa obrátila spoločnosť žalovaného v 2/
rade s objednávkou na dodávku výrobkov a dňa 30.4.2009 bol medzi spoločnosťou SIBUR-Belservis

a spoločnosťou žalovaného v 2/ rade uzavretý kontrakt č. 46-09/DZ na dodávku 200 ton plynového
benzínu stabilizovaného s predbežnou hodnotou 64.000,00 eur a termín odoslania bol máj 2009.
Preprava sa mala uskutočniť po železnici na územie SR. Dňa 14.5.2009 na účet spoločnosti SIBUR-
Belservis bolo prevedených 64 000,00 eur od žalovaného v 2/ rade, avšak ich stanica určenia v
Slovenskej republike neposkytla potvrdenie o pripravenosti prijať náklad. Spoločnosť žalovaného v 2/

rade viackrát urgovali a dňa 11.8.2009 im bolo oznámené, že žalovaný v 2/ rade si nemôže vyzdvihnúť
surovinu, pretože nie je dokončená rekonštrukcia závodu, zároveň požiadali o vrátenie finančných
prostriedkov, čo sa uskutočnilo dňa 17.8.2009. Začiatkom marca 2010 sa opätovne na spoločnosť
SIBUR-Belservis obrátil žalovaný v 2/ rade s objednávkou na dodávku výrobkov a dňa 12.3.2010 došlo
k uzavretiu kontraktu č. 28-10/DZ na dodávku 100 ton uhľovodíkového plynu za cenu 62 000 USD,

termín odoslania bol marec 2010 a preprava sa mala uskutočniť automobilovou dopravou na územie
W.. Dňa 30.3.2010 žalovaný v 2/ rade zaplatil sumu 62 000 USD, avšak tovar nebol prevzatý. Následne
zo spoločnosti žalovaného v 2/ rade prišiel list, že tovar nemôžu prevziať a žiadali o vrátenie finančných
prostriedkov, ktoré boli aj vrátené. Odmietnutý tovar bol následne predaný ďalším kupujúcim. Zároveň
bol predložený kontrakt č. 28-10/DZ zo dňa 12.3.2010, proforma faktúra z 18.3.2010 a platobný príkaz,

kontrakt č. 46-09/DZ zo dňa 30.4.2009, proforma faktúra z 30.4.2009 na sumu 64.000,00 eur za 200
ton plynný benzín stabilný.

22. Z výpovede žalovaného v 3/ rade v prejednávanej veci ale aj z jeho výpovede na Okresnom
súde Košice I, kde bol vypočutý ako svedok, čo vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa

3.12.2012, súd okrem iného zistil, že v spoločnosti PETRONAFTA TRADING LIMITED nikdy nemal
žiadnu majetkovú účasť a žiadnu riadiacu účasť, že jeho manželka nemala žiadnu majetkovú účasť v
uvedenej spoločnosti a do marca 2007 mala v spoločnosti funkciu riaditeľky, pričom od marca 2007
dodnes nemá žiadnu riadiacu funkciu a v uvedenej spoločnosti už nefiguruje vôbec, že žalovaný v 1/rade nadobudol prevádzku v Sennom za kúpnu cenu 39.000.000,00 Sk s DPH (1.294.562,80 eur) a
v čase podpísania kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ rade a v 2/ rade mala spoločnosť žalovaného
v 1/ rade dlhy v hodnote 450.000,00 eur. Svojou výpoveďou rovnako potvrdil, že vykonával funkciu

prokuristuužalovanéhov1/rade,kdebolojehoúlohouzabezpečeniedodávoksurovinyatechnológii,že
aj keď sa vzdal funkcie prokuristu (9/2008), keďže v decembri 2008 bol odvolaný z pozície generálneho
riaditeľa a prokuristu p. A. (konateľ žalobcu v 2/ rade), ostal sám. S prihliadnutím na to, že nebola
vykonaná zmena v obchodnom registri, naďalej vykonával funkciu prokuristu žalovaného v 1/ rade, čo
akceptovali aj orgány žalovaného v 1/ rade, resp. to nikto nenamietal. Na zasadnutí predstavenstva

žalovanéhov1/radevdecembri2008bolpoverenýzabezpečenímsurovinyanafinancovaniejejnákupu
mal súhlas predstavenstva so zaťažením nehnuteľnosti žalovaného v 1/ rade, čo vyplýva aj z bodu
6 zápisnice zo dňa 2.12.2008. Potvrdil, že bol oprávnený na uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným v
2/ rade, ktorá bola uzavretá na tri roky, čo zodpovedá aj dohodnutému objemu suroviny a následne
bola uzatvorená aj zabezpečovacia zmluva. Hodnota majetku na zabezpečenie bola cca 2.000.000,00
Sk, čo zodpovedalo hodnote objemu prvej dodávky. Dodávky suroviny si žalovaný v 1/ rade neprevzal,

pretože už prakticky nefungoval, resp. časť dodávky si prevzal v A. ktorú hneď následne predal. K
zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva uviedol, že sa žalovaný v 1/ rade a 2/ rade dohodli,
že nehnuteľnosti sa nebudú predávať na dražbe, keďže ich nikto nechcel ale prevedú sa na veriteľa. V
spoločnosti žalovaného v 2/ rade jeho manželka vôbec nevystupovala, nezastávala tam žiadnu funkciu,
vuvedenejspoločnostipôsobilsynM. D.doroku2006.Zdôraznil,žesmanželkouuzavretienapádaných

zmlúv vôbec nerozoberal, hoci vystupovala ako akcionár žalovaného v 1/ rade a v prípade kúpnej zmluvy
kontrakt bol splniteľný, surovinu bolo možné dodať a spracovať ju, keďže rafinéria žalovaného v 1/ rade
mohla spracovať 20 000 až 30 000 ton, na čo bola projektovaná, pričom samotnú existenciu napádaných
zmlúv brala na vedomie dozorná rada žalovaného v 1/ rade. Uviedol tiež, že prevádzka v Sennom
bola žalovaným v 1/ rade zakúpená dňa 20.3.2008 za sumu 18.775.737,00 Sk bez DPH (623.240,29

eur) a následne znalecká spoločnosť CORPORA a.s. v apríl - máj 2008 vypracovala znalecký posudok
na sumu 324.283.621,71 Sk bez DPH (10.764.244,23 eur), čo považoval za minimálne zvláštne, ako
spoločnosť dokázala za krátky čas zhodnotiť túto investíciu a následne skončila v konkurze. Poukázal
tiež na to, že 40% akcionárom žalovaného v 1/ rade bola aj jeho manželka, pričom nič nemali spoločné
so spoločnosťou PETRONAFTA TRADING LIMITED, o čom svedčí certifikát, podľa ktorého spoločnosť

Timkas Chartered Accountants Ltd osvedčila dňa 14.11.2012, že žalovaný v 3/ rade nikdy nemal priame
ani nepriame podiely na základnom imaní spoločnosti PETRONAFTA TRADING LIMITED a taktiež
ani Anna Zubovská nebola riaditeľkou - konateľkou spoločnosti PETRONAFTA TRADING LIMITED od
11.3.2007 do dňa podania osvedčenia.

23. Súd prvej inštancie z certifikátu Cyperskej republiky zo dňa 22.11.2012 zistil, že sa ním osvedčuje,
že 21.3.2007 boli v spoločnosti PETRONAFTA TRADING LIMITED konateľmi P. B. a V. R. a tajomníkom
V. R.. Rovnako súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v 1/ rade nadobudol od predávajúceho NAFTA a.s.
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX kat. úz. W. nad L. (pôvodne na LV č. XXXX) na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 20.3.2008 za kúpnu cenu 18.775.737,00 Sk bez DPH.

24. Z prihlášok pohľadávok žalovaného v 2/ rade súd zistil, že ten si ako veriteľ prihlásil do konkurzného
konania žalovaného v 1/ rade pohľadávku vo výške 9.049.050,11 eur titulom zmluvnej pokuty a vo výške
80.000,00 eur titulom kúpnej zmluvy za realizovanú dodávku NPK na základe kúpnej zmluvy v znení
jej dodatku č. 1 zo dňa 28.5.2009, čo potvrdil aj žalovaný v 1/ rade v priebehu konania, keď zároveň

uviedol, že prihlásené pohľadávky neboli popreté a sú uznané.

25. Faktúrou č. 2009001 žalovaný v 2/ rade ako dodávateľ fakturoval pre žalovaného v 1/ rade dňa
1.6.2009 benzín plynový stabilný v objeme 160 ton za cenu 500 eur/tona, celkovo sumu 80.000,00 eur,
so splatnosťou dňa 8.6.2009. Faktúra je opatrená odtlačkom pečiatky žalovaného v 1/ rade, textom

„prevzal“ a podpisom žalovaného v 3/ rade, čo rovnako vyplýva aj z dodacieho listu k faktúre č. 2009001.

26. Z preberacieho protokolu súd zistil, že žalovaný v 1/ rade prehlásil, že dňa 1.6.2009 prebral do
svojho výlučného vlastníctva nestabilizovaný plynový kondenzát v množstve 200 ton, ktorý sa nachádza
v skladovom priestore závodu dodávateľa SIBUR-Belservis, tento nestabilizovaný plynový kondenzát

kúpila spoločnosť žalovaného v 1/ rade od obchodnej spoločnosti žalovaného v 2/ rade, na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 16.1.2009 a rovnako uvedený preberací protokol je opatrený odtlačkom pečiatok
žalovaného v 1/ a v 2/ rade, za žalovaného v 1/ rade je opatrený podpisom žalovaného v 3/ rade.27. Z dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 16.1.2009 súd zistil, že ho uzatvoril žalovaný v 2/ rade
so žalovaným v 1/ rade dňa 28.5.2009. K uzavretiu uvedeného dodatku došlo z dôvodu nemožnosti
zabezpečenia dodávky zo strany kupujúceho, kde sa následne dohodlo, že článok II. ods. 1 kúpnej

zmluvy sa mení tak, že predávajúci sa zaväzuje dodať kupujúcemu celkové množstvo NPK v objeme
100 000 ton v období od 1.2.2009 do 1.6.2012 s toleranciou +/- 15 %, v nasledujúcich množstvách a v
nasledujúcichobdobiach:prvádodávkavobjeme200tonprebehnenavýzvukupujúceho,celkovýobjem
dodávkyzarok2009budevovýške20000tonNPKajednotlivédodávkyprebehnúnavýzvukupujúceho
uskutočnené minimálne jeden mesiac pred požadovaným plnením. Článok III ods. 5 kúpnej zmluvy sa

mení nasledovne: kúpna cena dodávky je stanovená miestom určenia EXW závod SIBUR-Belservis,
Minsk, A.. Kúpna cena ďalších dodávok je stanovená miestom určenia DAF hranica L. - B.. Článok IV.
ods. 1 kúpnej zmluvy sa mení nasledovne: Miestom dodania prvej dodávky NPK je závod SIBUR-A., V.,
A. s dodacou podmienkou EXW podľa Incoterms 2000. Miestom dodania ďalších dodávok je hraničný
prechod L. - V. s dodacou podmienkou DAF Incoterms 2000. Článok VIII ods. 3 kúpnej zmluvy sa mení
nasledovne: Ak kupujúci nezaplatí v dohodnutej lehote splatnosti kúpnu cenu za jednotlivú dodávku NKP

alebo nebude spôsobilý odobrať celkové množstvo NPK, alebo nebude spôsobilý odobrať celkový objem
NPK pre rok 2009 (20 000 ton), je povinný uhradiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške kúpnej ceny
celkového množstva NPK za rok 2009, t.j. 10.000.000,00 eur. Zmluvné strany vzhľadom k miere rizika,
ktoré nesie predávajúci nepovažujú túto zmluvnú pokutu za neprimeranú.

28. Konštatoval súd prvej inštancie, že listom zo dňa 20.7.2009 si žalovaný v 2/ rade uplatnil voči
žalovanému v 1/ rade zmluvnú pokutu, podľa článku VIII. kúpnej zmluvy zo dňa 16.1.2009 a to vo
výške 10.000.000,00 eur. Uvedený list je opatrený textom „prevzal osobne dňa 22.7.2009“, podpisom
žalovaného v 3/ rade a odtlačkom pečiatky žalovaného v 1/ rade; listom zo dňa 20.8.2009 žalovaný
v 2/ rade započítal svoju pohľadávku zo zmluvnej pokuty vo výške 10.000.000 eur voči pohľadávke

žalovaného v 1/ rade za trvalý prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku evidovaného na
LV č. XXXX kat. úz. W. nad Uhom na základe súhlasu žalovaného v 1/ rade s trvalým prevodom
vlastníckeho práva vo výške 950.949,89 eur ako dohodnutého ocenenia prevádzaného práva v súlade s
čl. VI. ods. 7 a 8 zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, uvedená listina je opatrená textom „prevzal
osobne dňa 20.8.2009“, podpisom žalovaného v 3/ rade a odtlačkom pečiatky žalovaného v 1/ rade;

listom zo dňa 19.1.2009 výkonný riaditeľ prevádzky DJG Senné Ing. Ondrej Taliga oznámil vedeniu
spoločnosti žalovaného v 1/ rade, že budú schopní zabezpečiť prijatie suroviny plynový kondenzát,
plynový benzín, podľa certifikátu a kvality a to aj na základe viacerých stretnutí so spoločnosťami
zaoberajúcimi sa prečerpaním a dovozu podobných látok na hraničných prechodoch H. - H. nad C. alebo
L. - V.; listom zo dňa 10.2.2009 spoločnosť SWS spol. s r.o. oznámila žalovanému v 1/ rade, že na

základe rokovaní o možnosti prečerpávania produktov dovážaných z východných trhov pre žalovaného
v 1/ rade zo železničných cisterien širokého rozchodu v priestoroch SWS spol. s r.o. je potrebné presné
označenie tovaru, predpokladané mesačné množstvo, spôsob odvozu stáčaného tovaru z priestorov
SWS spol. s r.o.; listom zo dňa 22.5.2009 spoločnosť SIBUR-A. potvrdila žalovanému v 2/ rade prijatie
platby v súlade so zmluvou č. 46-09/DZ zo dňa 30.4.2009 a zároveň mu oznámila, že v súvislosti

s nesplnením záväzku žalovaného v 2/ rade dodať do cieľovej stanice dokumentáciu potrebnú pri
organizovaní dodávok a verifikovaní pripravenosti cieľovej stanice k prijatiu tovaru, nie je spoločnosť
SIBUR-A. schopná zabezpečiť dodanie tovaru.

29. Zo zoznamu záväzkov žalovaného v 1/ rade vyhotoveného žalovaným v 3/ rade vyplýva, že ich výška

k 31.7.2010 predstavovala sumu 10.196.817,68 eur.

30. Z listiny označenej ako kontrakt č. 46-09/DZ zo dňa 30.4.2009 vyplýva, že spoločnosť SIBUR-A. ako
dodávateľažalovanýv2/radeakokupujúciuzavrelikontrakt,kdesadodávateľzaviazaldodaťakupujúci
zaplatiťaprijaťvroku2009plynnýstabilnýbenzínvmnožstvedo6000tonvcelkovejsume6.000.000,00

eur a to železničnou prepravou, za podmienok uvedených v doplňujúcej dohode. Z listiny označenej ako
doplňujúca dohoda č. 1 zo dňa 30.4.2009 ku kontraktu číslo 46-09/DZ zo dňa 30.4.2009 vyplýva dohoda
spoločnosti SIBUR-A. ako dodávateľa a žalovaného v 2/ rade ako kupujúceho na dodávke plynného
benzínu v mesiaci máj 2009, o objeme do 200 ton, za cenu bez DPH 320 eur/tona.

31. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v priebehu konania žalobcovia zotrvali na podanej žalobe
ako aj jej dôvodoch, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ako aj Zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, keď opakovane v podaní zo dňa 26.1.2015 poukázali na to, že žalovaný v 3/
rade nebol oprávnený ako prokurista konať za žalovaného v 1/ rade. V tejto súvislosti poukázali naust. § 14 Obchodného zákonníka, ktorý neupravuje zánik prokúry a zastávali názor, že je potrebné
aplikovať ust. § 33b ods. 1 písm.a/ až d/ Občianskeho zákonníka a žiadosť žalovaného v 3/ rade zo
dňa 28.8.2008 je podľa názoru žalobcov potrebné posudzovať ako výpoveď z prokúry. V uvedenom

podaní poukázal tiež na to, že jedným z dvoch spoločníkov žalovaného v 2/ rade v čase uzatvorenia
predmetných zmlúv bola Cyperská obchodná spoločnosť PETRONAFTA TRADING LIMITED, pričom v
čase kedy došlo k uzavretiu uvedených zmlúv vystupovala v postavení „director obchodnej spoločnosti“
P. D., manželka žalovaného v 3/ rade, ktorá bola prítomná na mimoriadnom valnom zasadnutí, na
ktorom došlo k odvolaniu žalovaného v 3/ rade z funkcie prokuristu žalovaného v 1/ rade, a teda mala

vedomosť o tom, že v čase uzatvorenia predmetných zmlúv žalovaný v 3/ rade nevykonával funkciu
prokuristu u žalovaného v 1/ rade a nemal oprávnenie konať samostatne v mene žalovaného v 1/ rade.
Rovnako poukázal na personálnu väzbu na ďalšiu osobu a to M. D. - syna žalovaného v 3/ rade, čo
vyplýva z potvrdenia zo dňa 24.1.2006, a preto s poukazom na vyššie uvedené zastával názor, že na
vzniknutú situáciu nie je možné aplikovať ust. § 27 Obchodného zákonníka, pojednávajúce o zásade
materiálnej publicity, vzhľadom na vedomosť kupujúceho - žalovaného v 2/ rade o tom, že žalovaný v 3/

rade v čase uzatvorenia predmetných zmlúv nevykonával, resp. nemal už vykonávať funkciu prokuristu
žalovaného v 1/ rade. Takéto jeho konanie - právny úkon spočívajúci v podpise predmetných zmlúv
bol v rozpore so zákonom, a preto ide o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 24.4.2009 poukazujúc na ust. § 553 ods.
1 Občianskeho zákonníka uviedol, že doposiaľ zo strany žalovaného v 2/ rade nedošlo k speňaženiu

práva tvoriaceho predmet vyššie uvedenej zmluvy. Naopak žalovaný v 2/ rade je zapísaný ako výlučný
vlastník nehnuteľností, k zápisu trvalého vlastníckeho práva žalovaného v 2/ rade došlo na základe
návrhu na vklad trvalého vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností, ktorý bol doručený Správe
katastra dňa 20.8.2009 a poukazujúc na § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj kúpnu zmluvu
zo dňa 16.1.2009, podľa vedomostí žalobcov zo strany žalovaného v 2/ rade nebola žalovanému v

1/ rade predložená žiadna faktúra za dodanie, čo i len časti dohodnutého objemu NPK a zároveň
žalovaný v 2/ rade nedisponuje žiadnym protokolom o prevzatí dodávky NPK v čase od 24.4.2009,
teda v čase pred uzatvorením zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Zo strany žalovaného v 2/
rade ako predávajúceho tak nedošlo v čase uzatvorenia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ani
k čiastočnému dodaniu NPK, z ktorého dôvodu žalovaný v 2/ rade nemohol evidovať žiadnu splatnú

pohľadávku voči žalovanému v 1/ rade ako kupujúcemu a teda k uzavretiu Zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva zo dňa 24.4.2009 došlo v čase neexistencie akejkoľvek splatnej pohľadávky žalovaného
v 2/ rade voči žalovanému v 1/ rade, a preto rovnako Zmluvu o zabezpečovacom práve považoval
za neplatnú, nakoľko zo strany žalovaného v 2/ rade došlo vkladom do katastra nehnuteľnosti k
zápisu trvalého vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Účelom predmetnej zmluvy

o zabezepečovacom prevode práva bolo trvalé prenechanie si práva u žalovaného v 2/ rade bez jeho
ďalšieho speňaženia. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 24.4.2009 uzatvorená medzi
žalovaným v 2/ rade ako veriteľom a žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom, za ktorého bez oprávnenia
konal žalovaný v 3/ rade a to z dôvodu, že reálnym účelom predmetnej zmluvy bolo trvalé prenechanie
si prevádzaných práv v prospech veriteľa žalovaného v 2/ rade, obe zmluvy za žalovaného v 1/ rade

uzatvorila osoba bez príslušného oprávnenia - žalovaný v 3/ rade. Poukázal tiež na to, že konaním
žalovaného v 3/ rade zrejme došlo aj ku konaniu, ktoré je v rozpore s trestným zákonom. Zdôraznili tiež,
že minimálne žalobca v 2/ rade preukázal naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti napádaných
právnych úkonov a to tým, že ako akcionár žalovaného v 1/ rade takýmito úkonmi žalovaného v 1/ a
2/ rade došlo k nepriaznivému ovplyvneniu hodnoty akcií žalobcu v 2/ rade u žalovaného v 1/ rade a v

nadväznosti na to poukázal na judikát R10/2003.

32. Súd prvej inštancie poukázal aj na podanie žalovaného v 2/ rade, keď uviedol, že v konaní bolo
preukázané, že Anna D. zastávala funkciu v štatutárnom orgáne spoločníka žalovaného v 2/ rade len
do marca 2007, teda nie v čase podpisu napádaných právnych úkonov a zároveň ani žalovaný v 3/

rade, ani jeho manželka nemali v tejto spoločnosti majetkovú účasť. V nadväznosti na to poukázali na
výpis z obchodného registra, kde Anna D. bola v spoločnosti len do roku 2007, navyše táto skutočnosť
podľa názoru žalovaného v 2/ rade by však nemala žiaden vplyv na neplatnosť právneho úkonu
aj v prípade, ak by tomu tak bolo, keďže táto by zakladala možnosť odporovať právnemu úkonu,
preto je dokazovanie v tejto časti pre spor bezvýznamné. Rovnako sa nestotožnil s interpretáciou

§ 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka zo strany žalobcov, ktorá je mylná. Na platnosť Zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa nevyžaduje existencia splatnej pohľadávky v čase
jej uzatvorenia, naopak toto by odporovalo zmyslu a účelu inštitútu zabezpečenia, ktorý štandardne
zabezpečuje pohľadávky, ktorých vznik alebo zročnosť sa predpokladá až v budúcnosti. Neplatná jevšak dohoda, ktorá by v čase jeho podpisu obsahovala ustanovenie, že veriteľ sa môže uspokojiť trvalým
prenechaním predmetu zabezpečovacieho prevodu, ak v tom čase nebola pohľadávka splatná. V čase,
keď sa strany dohodli separátnou dohodou, že sa veriteľ uspokojí trvalým ponechaním nehnuteľnosti, už

existovala platná a neuhradená pohľadávka a nič stranám nebránilo v súlade so zákonom túto dohodu
uzavrieť, a preto nie je možné zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva považovať za
neplatnú. Opätovne poukázal na úplnú absenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov,
keď konštatovaním súdu o neplatnosti právnych úkonov označeným v žalobe by na základe takéhoto
rozsudku nemohlo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli prevedené Zmluvou

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, určením neplatnosti právnych úkonov sa teda právna
situácia žalobcov nijako nezmení.

33. Súd prvej inštancie poukázal aj na ďalšie podanie žalobcov (3.9.2015), v ktorom opakovane
poukázali na to, že obchodná spoločnosť PETRONAFTA TRADING LIMITED mala vedomosť o
rozhodných skutočnostiach, z ktorého dôvodu sa nemohlo vychádzať zo zverejnených skutočností -

zápisu žalovaného v 3/ rade ako prokuristu žalovaného v 1/ rade v čase uzavretia kúpnej zmluvy a
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, že v prípade určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy,
vrátane jej dodatku č. 1 by došlo k deklarovaniu právneho stavu, v rámci ktorého by žalovaný v 1/
rade disponoval dostatočným majetkom na uspokojenie záväzkov svojich veriteľov a teda nebol by
predĺženým dlžníkom a zároveň by došlo k deklarovaniu stavu neexistencie žalovaným v 2/ rade

tvrdených pohľadávok, ktorých existenciu žalobcovia popierajú, a ktoré pohľadávky boli žalovaným v 2/
rade prihlásené do konkurzného konania vedeného voči žalovanému v 1/ rade, čím by žalovaný v 1/ rade
nezastával postavenie platobne neschopného dlžníka. V prípade deklarovania absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy vrátane jej dodatku č. 1 by došlo k zrušeniu konkurzu, čo by malo podstatný vplyv na
nároky akcionárov žalovaného v 1/ rade a na hodnotu akcií žalovaného v 1/ rade. Osvedčenie vydané

obchodnou spoločnosťou Timkas CHATERED ACCOUNTANTS, predložené zástupcom žalovaného
v 2/ rade, považovali za nepravdivé s ohľadom na tú skutočnosť, že sa jedná o bežnú právnickú
obchodnú spoločnosť poskytujúcu služby na úseku účtovníctva, auditu, daní, obchodného poradenstva
a finančného poradenstva a príprava podkladov pre zakladanie a zmeny obchodných spoločností, ako aj
na úsek obnovy a likvidácie obchodných spoločností a teda takéto osvedčenie nie je možné považovať

za verejnú listinu, ide o listinu súkromnoprávnej povahy. V prípade kúpnej zmluvy poukázal na to, že
zmena miesta dodania prvej dodávky bola realizovaná až dodatkom č. I. zo dňa 28.5.2009, teda mohla
byť realizovaná najskôr dňa, t.j. 28.5.2009 a teda v čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva, ktorá bola uzavretá dňa 24.4.2009 neexistovala medzi žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 1/
rade žiadna pohľadávka, ktorú by bolo potrebné a možné predmetným zabezpečovacím inštitútom

upraveným v § 553 a násl. Občianskeho zákonníka zabezpečiť, teda žiadna splatná a nesplatná
pohľadávka voči žalovanému v 1/ rade a nebola splatná ani zmluvná pokuta, ktorá bola žalovaným v 2/
rade vyúčtovaná žalovanému v 1/ rade dňa 20.7.2009, ktorej existenciu žalobcovia popierajú. Poukázal
tiež na to, že aj za predpokladu, ak by v čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva existovala nesplatná pohľadávka žalovaného v 2/ rade voči žalovanému v 1/ rade,

žalovaný v 2/ rade nebol oprávnený si na základe vyššie uvedenej zmluvy trvalo ponechať vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, keďže by to bolo v rozpore s 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka.

34. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že súčasťou podania žalobcov bol aj návrh na zmenu petitu
návrhu, a preto súd uznesením zo dňa 11.9.2015 rozhodol tak, že pripustil petit žaloby v znení: I.

súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá dňa 16.1.2009 medzi obchodnou spoločnosťou PETRONAFTA
TRADING, s.r.o., so sídlom Hlavná 44/807, Šamorín 931 01, IČO: 36614271 ako predávajúcim a
obchodnou spoločnosťou GAZPETROL GROUP a.s., so sídlom Južná trieda 97, 040 01 Košice, IČO:
44070195, ako kupujúcim, ako aj dodatok č. 1 zo dňa 28.5.2009, ku kúpnej zmluve zo dňa 16.1.2009,
sú neplatné; II. súd určuje, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzavretá dňa 24.4.2009, medzi

obchodnou spoločnosťou PETRONAFTA TRADING, s.r.o. so sídlom Hlavná 44/807, Šamorín 931 01,
IČO: 361614271 ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou GAZPETROL GROUP a.s., so sídlom Južná
trieda 97, 040 01 Košice, IČO: 44070195 ako dlžníkom, je neplatná. Určenie, že obchodná spoločnosť
GAZPETROL GROUP a.s. je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,. obec W.
nad L., katastrálne územie W. nad L., súd nepripustil.

35. Súd prvej inštancie poukázal aj na vyjadrenia a podanie právneho zástupcu žalovaných, keď
uviedli, že nie sú preukázané tvrdenia žalobcov, že žalovaný v 2/ rade mal vedomosť o zániku funkcie
prokuristu - žalovaného v 3/ rade u žalovaného v 1/ rade, že certifikát č. H A 179029 bol omylompríslušného registra a pokiaľ ide o čl. IV. zabezpečovacej zmluvy, výklad jeho znenia prezentovaný
právnym zástupcom žalobcov je nesprávny, keďže z čl. IV. zabezpečovacej zmluvy, čo vyplýva aj z
obsahu a povahy tejto zmluvy, vyplýva, že sa prevádza vlastnícke právo na veriteľa dočasne za účelom

zabezpečenia pohľadávky, pričom k tzv. ponechaniu si predmetu zabezpečenia došlo až na základe
dohody o trvalom prevode vlastníckeho práva, ktorú účastníci uzatvorili až po tom, čo nastala splatnosť
pohľadávky žalovaného v 2/ rade. Zdôraznil, že účastníci zmluvy o zabezpečení prevodu práva si mohli
meniť jednotlivé práva a povinnosti z tejto zmluvy vyplývajúce, čo nastalo dohodou o súhlase s trvalým
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a že z jednotlivých výpovedí vyplynulo, že žalovaný v

3/ rade zastával funkciu prokuristu u žalovaného v 1/ rade. Uviedol, že aj keď v jednotlivých zápisniciach
zo zasadnutia orgánov žalovaného v 1/ rade je zachytené, že tento sa vzdal, resp. chcel sa vzdať,
resp. mal byť odvolaný z funkcie prokuristu, avšak následne k tomu reálne nedošlo a vo vzťahu k
týmto orgánom a oni k nemu vystupovali tak, že on je prokurista aj naďalej a z uvedeného dôvodu
preto nedošlo k tomu, že nebola vymazaná prokúra z obchodného registra, pričom žalovaný v 3/ rade
aj naďalej konal v mene žalovaného v 1/ rade. Vyplýva to aj z jeho výpovede, že podpisoval príkazy

v bankách a ďalej vystupoval v mene žalovaného v 1. rade, napr. podklady ku konkurznému konaniu
podpisoval ako prokurista. Zdôraznili, že nič nebránilo podať návrh na zmenu v obchodnom registri,
resp. podnetové konanie, kde môže dať podnet ktokoľvek. Pokiaľ ide o právo domáhať sa určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, toto procesné právo patrí žalovanému v 1/ rade, resp. správcovi
konkurznej podstaty, keďže žalobcovia žiadajú určiť vlastnícke právo v prospech žalovaného v 1/ rade.

Opakovane zdôraznil, že čo sa týka žalovaného v 3/. rade, ten nie je resp. nebol účastníkom jednotlivých
právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhajú a už len z tohto dôvodu je nevyhnutné
voči nemu žalobu zamietnuť.

36. Právny zástupca žalobcov k tvrdeniu žalovaných poukázal na to, že v zmluve o zabezpečovacom

prevode práva nebol dohodnutý spôsob ponechania si trvalého vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré
tvorili predmet zabezpečenia záväzku, a to aj z poukazom na čl. VI. zmluvy, kde sa uvádza spôsob
realizácie predmetu zabezpečenia v prípade nesplnenia záväzkovej povinnosti žalovaného v 1/ rade,
avšak obsahom nie je také dojednanie, na základe ktorého by bolo možné dať písomný súhlas na
trvalýprevodvlastníckehoprávakpredmetnýmzabezpečenýmnehnuteľnostiamtakakobolrealizovaný,

keďže nebol dohodnutý. Takýto súhlas nie je dodatkom k zmluve, teda k platnému prevodu vlastníckeho
právakspornýmnehnuteľnostiamnemohlodôjsťanivsúladesčl.VI.bod8zmluvy.Zároveňpoukázalna
listinu predloženú žalobcami - vizitky, ktorou sa predstavoval žalovaný v 3/ rade ako riaditeľ žalovaného
v 2/ rade už v roku 2008 pri prvom kontakte so zástupcami žalovaného v 1/ rade, na výpoveď svedkov v
trestnom konaní, že takáto kúpna zmluva bola výlučne iniciatívou v tom čase neexistujúceho prokuristu,

že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a následne keď sa zistilo, že fakticky nie je realizovateľný takýto
objem a množstvo dopraviť na územie SR, bol urobený dodatok, kde malo byť miesto konania priamo
v A.. Súd prvej inštancie už ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie
dokazovania po poučení zo strany súdu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhli.

37. Súd prvej inštancie po takto zistenom skutkovom stave vec právne posúdil podľa § 1, § 13 ods. 1, §
14 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 27 ods. 1, 3, 4, 5, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 261 ods. 7, 9, § 267
ods. 1, 2, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 37, § 39, § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa § 352 ods. 4, § 326 ods. 1, § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 553 ods. 1, § 553a,
§ 553c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 105 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii

(Zákona č.- 7/2005 Z.z.) a uzavrel, vychádzajúc aj z ust. § 90 O.s.p., že právo procesné vymedzuje,
kto je účastníkom konania, pričom od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, je
potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva,
podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných
právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane navrhovateľa,

žalobcu a pasívnu - na strane odporcu, žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená,
že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže
súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu.
Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej
povinnostijejnositeľomnieje,resp.navrhovateľnepreukážesúduvkonaní,ženositeľomhmotnoprávnej

povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený odporca. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) je v prípade žaloby o určenie neplatnosti zmluvy daná
len na strane účastníkov zmluvy.38. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného v 3. rade zdôraznil súd, že ten nevystupoval v
napádaných právnych úkonoch ako zmluvná strana, ale osoba, ktorá konala za žalovaného v 1. rade -
prokurista, preto mu nesvedčí pasívna legitimácia v konaní, a preto voči nemu žalobu zamietol.

39. Súd prvej inštancie zároveň ako predbežnú otázku posudzoval, a to s poukazom na ust. § 80 O.s.p.,
či u žalobcov je daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti predmetných právnych úkonov,
keď uviedol, že právo (právny vzťah) existenciu alebo neexistenciu, ktorého určovací výrok vyslovuje,
je týmto výrokom vždy určované len vo vzťahu k prítomnosti. Výrok rozsudku aj v konaní o určovacej

žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t.j. v čase vyhlásenia
rozsudku podľa § 154 ods. 1 O.s.p., keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa §
80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a rozumie sa tým
právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky kvalifikovaný, t.j. naliehavý.
Posúdenienaliehavéhoprávnehozáujmu jeotázkouprávnejkvalifikácierozhodujúcichskutočnostíapre

žalobcutoznamenánevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe
meritórne vyhovieť.

40. Poukázal tiež na to, že naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi;

žalovaným je popieraná existencia (neexistencia práva), či právneho pomeru žalobcu, teda je to stav, že
právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej
neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho
postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia
tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého

právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu.

41. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v danom prípade už došlo k porušeniu práva, takže nedôjde k
naplneniu preventívnej funkcie určovacej žaloby, avšak aj v takomto prípade je prípustná žaloba na
určenie neplatnosti zmlúv, pokiaľ ňou bude vytvorený pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov

sporu, prípadne, ak by sa žalobou na plnenie nemohol vyriešiť celý obsah sporného právneho vzťahu.

42. Podľa názoru súdu v danom posudzovanom prípade žalobca v 1/ rade nemá naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti napádaných právnych úkonov, keďže jeho postavenie sa vyslovením
neplatnosti napadaných právnych úkonov žiadnym spôsobom nezmení, žalobca v 1/ rade nebol

zmluvnou stranou a ani netvrdil, že vyhovením žaloby sa jeho postavenie zmení, teda, že u neho existuje
ohrozenie jeho práva, či právneho vzťahu. Zároveň nepreukázal, že je akcionárom úpadcu.

43. Pokiaľ ide o žalobcu v 2/ rade ako akcionára žalovaného v 1/ rade, tomu síce podľa názoru súdu
nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrel

žalovaný v 1/ rade a ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho akcií (majetku), avšak v
nadväznosti na to súd konštatoval, že v posudzovanom prípade, ak by aj súd vyhovel žalobe, resp. ak
by došlo k privodeniu stavu, že by sporné nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX kat. úz. W. nad Uhom
boli opätovne vedené vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade, resp. úpadcu, ohrozenie práva sa nezmení,
keďže na úpadcu je vedené konkurzné konanie, ktorého účelom je uspokojenie zistených pohľadávok

veriteľovúpadcupredajommajetkuúpadcu,pričomžalobcoviažiadnesvojepohľadávkydokonkurzného
konania neprihlásili, teda nemôže dôjsť k ich uspokojeniu. Naopak prihlásené pohľadávky žalovaného
v 2/ rade ako zabezpečeného (a najväčšieho) veriteľa vo výške 9.490.050,11 eur a 80.000,00 eur neboli
popreté (nemôže už dôjsť k deklarovaniu stavu ich neexistencie), teda je zrejmé, že žalobcovia nebudú
pri prípadnom rozvrhu výťažku speňažovaného majetku (aj prípadného majetku vedeného na LV č.

XXXX,. kat. úz. W. nad L.) a to ani z časti uspokojení/úspešní. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov,
že vlastníctvom sporných nehnuteľností v kat. úz. W. nad Uhom by úpadca disponoval dostatočným
majetkom na uspokojenie svojich veriteľov, resp. by došlo k stavu, že majetok úpadcu by presahoval
hodnotu jeho záväzkov, takýto stav je podľa súdu nereálny, keďže samotná hodnota nehnuteľností
vedených na LV č. XXXX kat. úz. W. nad L. nedosahuje sumu uznaných pohľadávok v konkurznom

konaní a to aj s poukazom na hodnotu podniku nadobudnutého žalovaným v 1. rade na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 20.3.2008 od predávajúceho Nafta a.s. za kúpnu cenu 18.775.737,00 Sk bez DPH
(623.240,29 eur bez DPH), ktorá je nepomerne nižšia ako hodnota uznaných pohľadávok v konkurznom
konaní vedenom na úpadcu. Obdobne aj v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva je odkazna znalecký posudok spoločnosti Corpora a.s. č. 44/2008, podľa ktorého hodnota nehnuteľností je iba
950.949,89 eur. Súd prvej inštancie zdôraznil, že napokon žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorého vklad bol povolený pod V 949/2009, pričom žalovaný

v 2/ rade sa stal vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX kat. úz. W. na L. na základe iného
právneho úkonu a to súhlasu s trvalým prevodom vlastníckeho práva, ktorého vklad bol povolený pod
V 1987/2009, ktorého určenie neplatnosti sa žalobcovia v konaní nedomáhajú. Vzhľadom k vyššie
uvedenému uzavrel, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preto súd
žalobu aj z tohto dôvodu zamietol.

44. Ak by aj súd pripustil, že žalobcovia (resp. žalobca v 2. rade) majú naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti napádaných právnych úkonov, tí neuniesli v konaní dôkazné bremeno o nimi tvrdených
skutočnostiach a v nadväznosti na to poukázal aj na ust. § 101 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sú
účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky rozhodujúce skutočnosti; označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokynu súdu, že účastníka
zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho

pravdivosť, keďže občianske súdne konanie je konaním dôkazným.

45. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v posudzovanej veci sa žalobcovia domáhajú určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva na základe svojich
skutkových tvrdení, že uvedené právne úkony považujú za neplatné, keďže za žalovaného v 1/ rade ako

kupujúceho z kúpnej zmluvy a dlžníka zo zabezpečovacej zmluvy tieto uzavrel žalovaný v 3/ rade, ktorý
k týmto právnym úkonom v mene žalovaného v 1/ rade nebol oprávnený, keďže jeho funkcia prokuristu
zanikla pred uzavretím napádaných úkonov a táto okolnosť musela byť žalovanému v 2/ rade známa,
takže ten nemohol pri uzatváraní predmetných právnych úkonov konať v dôveru v zápis do obchodného
registra, v ktorom je žalovaný v 3/ rade aj po zániku jeho funkcie u žalovaného v 1/ rade zapísaný ako

prokurista a zároveň napadané zmluvy sú fiktívne, keďže plnenie pre žalovaného v 1/ rade z kúpnej
zmluvy bolo nemožné.

46. Žalovaný v 2/ rade tvrdí, že pri uzatváraní predmetných zmlúv konal v dobrej viere v zápis do
obchodného registra, bol v dobrej viere, že osoba, ktorá za žalovaného v 1/ rade v rozhodnú dobu

konala, teda žalovaný v 3/ rade ako prokurista, bola oprávnená za žalovaného v 1/ rade konať. Teda
skutočnosti tvrdené žalobcami nevyplývali ani z výpisu z obchodného registra žalovaného v 1/ rade.
V prípade napádaných zmlúv išlo o reálne kontrakty, kde na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy bolo
plnenie - dodávka tovaru možná.

47. Súd prvej inštancie uviedol, že zápisy do obchodného registra spočívajú na princípe publicity, ktorý
pôsobí vo formálnom a materiálnom zmysle. Formálnym princípom publicity sa vyjadruje, že obchodný
register je prístupný každému a že každý má právo doň nahliadať a vyhotovovať si kópie a výpisy.
Princíp materiálnej publicity (vyjadrený v ustanovení § 27 Obchodného zákonníka) znamená, že údaje
zapísané v obchodnom registri sú právne účinné navonok aj v prípade, že nezodpovedajú skutočnému

stavu, ak sú splnené podmienky uplatnenia princípu materiálnej publicity. Inak povedané, skutočnosti
zapísané v obchodnom registri sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému bol zápis vykonaný; odo
dňa vykonania zápisu sa nikto nemôže dovolávať toho, že mu zapísané skutočnosti neboli známe.
Zároveň platí obrátene, že kým skutočnosti zapísané v obchodnom registri nie sú vymazané alebo
zmenené,súúčinnévočikaždémuaniktosanemôžeodvolávaťvočikonajúcemu,žezápisvobchodnom

registri už nezodpovedá skutočnosti, ibaže by konajúci nekonal v dôvere v zápis v obchodnom registri,
pretože mu rozpor so skutočnosťou bol známy. Tretia osoba je chránená § 27 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do obchodného registra, nemôže ten, ktorého sa
zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti. Zaväzuje preto obchodnú spoločnosť alebo
družstvo právny úkon toho, kto je v obchodnom registri zapísaný ako štatutárny orgán (jeho člen), aj

keď už štatutárnym orgánom (jeho členom) nie je. Podmienkou však je, že tretia osoba, proti ktorej bol
právny úkon urobený, bola v dobrej viere, že koná sa štatutárnym orgánom (jeho členom) oprávneným
konať. Negatívne stránka princípu materiálnej publicity obchodného registra pôsobí objektívne, bez
ohľadu na zavinenie a z princípu dobrej viery v zápis do obchodného registra vyplýva, že dôkazné
bremeno o tom, že tretia osoba nie je v dobrej viere, nesie osoba, ktorej štatutárny orgán konateľské

oprávnenie založil. Z logiky veci potom plynie, že sa tejto ochrany (princípu materiálnej publicity, teda
dobrej viery) nemôže dovolávať osoba, ktorej sa takýto zápis týka. Uvedené platí rovnako aj pre konanie
prokuristu ako zástupcu obchodnej spoločnosti. Podľa rozsudku NS SR z 29.9.2004, sp.zn. M Obdo V
2/2002jeprokúrazvláštnymdruhomobchodnéhoplnomocenstvaupravenéhoObchodnýmzákonníkom.Nejde o zastúpenie podľa § 31 a nasl. Občinskeho zákonníka. Uvedené ustanovenia sú tak pre prokúru
nepoužiteľné. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v 3. rade sa vzdal funkcie prokuristu u žalovaného v
1/ rade, resp. bol z tejto funkcie odvolaný a napriek tomu konal ďalej ako prokurista žalovaného v 1/ rade.

48. V posudzovanej veci o žalobcami odvodzovanej vedomosti žalovaného v 2/ rade o zániku prokúry
u žalovaného v 3/ rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade na základe účasti manželky žalovaného
v 3/ rade, p. D. (ktorá je zároveň podpredsedom predstavenstva a akcionárkou žalovaného v 1/
rade) ako riaditeľky (konateľky) v spoločnosti PETRONAFTA TRADING LIMITED, ktorá je spoločníkom

žalovaného v 2/ rade a kde ďalším riaditeľom (konateľom) je P. B., ktorý je zároveň konateľom aj
žalovaného v 2/ rade, uzavrel súd, že nemožno samo o sebe bez ďalšieho dospieť o vedomosti
žalovaného v 2/ rade o rozpore údajov týkajúcich sa prokuristu u žalovaného v 1/ rade, ktoré sú zapísané
v obchodnom registri s realitou. V danom prípade by museli žalobcovia preukázať, že žalovanému
v 2/ rade ako tretej osobe (jeho konateľovi, ktorý uzatváral napádané právne úkony) boli známe
(predložené) príslušné doklady spĺňajúce zákonom stanovené náležitosti, na základe ktorých, by bolo

možné u príslušného registrového súdu s úspechom podať návrh na zápis, resp. výmaz tohto údaja z
obchodného registra. Dôkaz o tom, že žalovaný v 2/ rade prípadne dostal iba (nedoloženú) informáciu
o tejto skutočnosti, nestačí. Napokon v prospech dobrej viery žalovaného v 2/ rade svedčia aj ďalšie
skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovedí svedkov v trestnom konaní a to C. H. W., ktorý potvrdil, že ako
predseda predstavenstva dal dňa 14.1.2009 súhlas žalovanému v 3/ rade na uzavretie napádaných

právnych úkonov, hoci následne tvrdil, že nerozumel obsahu listiny, ktorú podpísal, čo však nemôže byť
na ťarchu žalovanému v 2/ rade. Taktiež v trestnom konaní vypočutý svedok Juraj B. potvrdil, že aj po
tom, čo sa žalovaný v 3/ rade vzdal funkcie prokuristu, túto naďalej vykonával, pričom osoby zvolené na
mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 2.12.2008 svoje funkcie nevykonávali. To, že žalovaný v 3/ rade
konal aj naďalej ako prokurista, potvrdila svojou výpoveďou v trestnom konaní aj žalobkyňa v 1/ rade.

Čo sa týka zápisu p. D. ako konateľa v spoločnosti PETRONAFTA TRADING LIMITED v čase uzavretia
napádaných právnych úkonov, z potvrdenia Cyperskej republiky HE 170929 zo dňa 25.8.2010, resp.
potvrdenia zo dňa 20.4.2010 vyplýva, že sa ním potvrdzujú skutočnosti k dátumu vystavenia uvedených
potvrdení, nie za iné rozhodné obdobie. Nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu právneho zástupcu žalobcov,
že v čase od 13.11.2006 do 27.3.2012 nedošlo k zmene zápisu u spoločnosti PETRONAFTA TRADING

LIMITED, keďže z potvrdenia Cyperskej republiky HE 170929 zo dňa 22.11.2012 a dňa 21.3.2007 boli
konateliauvedenejspoločnostiP.B.aV.R..Čosatýkalistinnéhodôkazu,fotokópievizitky,ktorýpredložil
žalobca v 2/ rade, súd nemal jednoznačne preukázanú dobu jej vzniku, jej autentičnosť, ako aj to, že tá
by bola spôsobilá preukázať vedomosť konateľa žalovaného v 2/ rade o tom, že žalovanému v 3/ rade
prípadne zaniklo oprávnenie konať za žalovaného v 1/ rade v rozhodnom čase uzatvorenia napádaných

právnych úkonov.

49. Pokiaľ ide o samotnú kúpnu zmluvu, resp. jej dodatok č. 1, žalobcovia jednoznačne nepreukázali,
že išlo o fiktívnu zmluvu, kde plnenie z tejto zmluvy je nemožné. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré
by ho oprávňovali hľadieť na uvedenú kúpnu zmluvu ako neplatnú, keď plnenie z nej od počiatku

bolo možné, čo vyplýva aj z výpovedí svedka v trestnom konaní a to Ing. Q. B., ktorý uviedol, že k
spusteniu skúšobnej výroby u žalovaného v 1/ rade došlo už v 12/2008, vstupné suroviny mal zabezpečiť
práve žalovaný v 3/ rade, technológia závodu bola nastavená na objem 40 000 ton ročne. O reálnosti
uvedeného kontraktu svedčí aj dodávateľská zmluva so spoločnosťou SIBUR-Belservis č. 46-09/DZ,
resp. vystavená proforma faktúra č. 209019. Tvrdenia, že tovar nie je možné dopraviť na územie SR

je v rozpore s listom spoločnosti SWS spol. s r.o. o možnosti prečerpávania produktov dovážaných
z východných trhov pre žalovaného v 1/ rade zo železničných cisterien širokého rozchodu. Napokon
miestom plnenia dodávky tovaru z uvedenej kúpnej zmluvy je hraničný prechod L. - V. a nie závod
žalovaného v 1/ rade v B.. Súd poukázal na § 575 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi

alebo až po dojednanom čase. Z dodacieho listu k faktúre č. 2009001 a preberacieho protokolu vyplýva,
že bola realizovaná čiastočná dodávka NPK pre žalovaného v 1. rade. Tým vzniklo v zmysle článku
V. uzavretej kúpnej zmluvy právo žalovanému na fakturáciu kúpnej ceny zrealizovanej dodávky, čo
uskutočnil žalovaný v 2/ rade vystavením faktúry č. 2009001, kde súd nemá za preukázané, že táto
bola v čase jej splatnosti (dňa 8.6.2009, resp. v prípade pochybností v lehote 15 dní, ktorá sa vzťahuje

na konečnú faktúru, teda dňa 16.6.2009) uhradená. Z týchto predložených listinných dôkazov a listu
spoločnosti SIBUR-A. zo dňa 22.5.2009 sa súdu javia ako vierohodné tvrdenia žalovaných v 2/ a 3/
rade, že žalovaný v 1. rade nebol schopný pre svoje finančné problémy, resp. následne z toho plynúce
problémy s udržaním výroby zabezpečiť dodávku suroviny do výrobného závodu v Sennom, a pretodošlo k jej následnému predaju u výrobcu v A.. O tom svedčí aj platba pre žalovaného v 1/ rade vo
výške 64.000,00 eur. Vzhľadom k tomu nie sú relevantné tvrdenia žalobcov, že žalovaný v 2/ rade
nemá splatnú pohľadávku voči žalovanému v 1/ rade. Neuhradením kúpnej ceny čiastočnej dodávky

NPK a neodobraním celkového množstva NPK vzniklo žalovanému v 2/ rade aj právo na dohodnutú
zmluvnú pokutu vo výške 10.000.000,00 eur, čo si uplatnil listom zo dňa 20.7.2009. Žalovaný v 2/ rade
na základe súhlasu s trvalým prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 17.8.2009 následne dňa
20.8.2009 započítal svoju pohľadávku na zmluvnú pokutu vo výške 10.000.000,00 eur voči pohľadávke
žalovaného v 1. rade vo výške 950.949,89 eur (dohodnuté ocenenie prevádzaného práva) za trvalý

prevod vlastníckeho práva. Zvyšok pohľadávky vo výške 80.000,00 eur (kúpna cena) a 9.049.050,11
eur (zmluvná pokuta) boli prihlásené a súčasne aj uznané správcom konkurznej podstaty na základe
prihlášok žalovaného v 2/ rade v konkurznom konaní vedenom na úpadcu.

50. Čo sa týka námietok žalobcov o neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
a s poukazom na § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka, uviedol, že zo znenia článku IV. zmluvy

nevyplýva, že sa tam zmluvné strany dohodli, že na základe tohto ustanovenia sa žalovaný v 2/
rade v čase uzavretia zabezpečovacej zmluvy stáva trvalým vlastníkom nehnuteľností, ktoré tvorili
predmet zabezpečenia, čo vyplýva aj zo znenia ďalších článkov zmluvy a to najmä článku II. ods. 5
zmluvy, kde dlžník prevádza vlastnícke právo na veriteľa ako zabezpečovací prevod práva a článku
VI. zmluvy, kde bol dohodnutý spôsob výkonu zabezpečovacieho práva. Napokon o tom, že výklad

ustanovenia článku IV. zabezpečovacej zmluvy, tak ako ho podávajú žalobcovia, nie je v súlade s
následným správaním zmluvných strán, svedčí aj to, že následne došlo uzavretiu Dohody o súhlase k
trvalým prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 17.8.2009 a bol podaný návrh na jej
vklad pod V 1987. K tvrdenej neexistencii splatnej pohľadávky žalovaného v 2/ rade, súd odkázal na
predchádzajúci odsek odôvodnenia tohto rozsudku. Keďže súd mal za to, že žalovaný v 2/ rade mal/má

splatnú (neuspokojenú) pohľadávku voči úpadcovi, nič mu nebránilo následne aj s poukazom na znenie
článku VI. ods. 8 zabezpečovacej zmluvy uzavrieť s úpadcom (dlžníkom) dohodu, na základe ktorej
žalovanému v 2/ rade dal terajší úpadca dňa 17.8.2009 súhlas s trvalým prevodom vlastníckeho práva k
nehnuteľnému majetku, ktorý tvoril predmet zabezpečenia. Podpisy zmluvných strán na uvedenej listine
sú úradne osvedčené. K tejto dohode (dvojstrannému právnemu úkonu) došlo už v čase existencie

splatnej pohľadávky žalovaného v 2/ rade, teda takáto dohoda nie je v rozpore s ustanovením § 553c
ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnou úpravou o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 až
553e Občianskeho zákonníka, obsahom samotnej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo
dňa 24.4.2009, resp. ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, a preto z vyššie uvedených dôvodov
súd žalobu žalobcov voči žalovaným zamietol. Zároveň vyslovil, že podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

51. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v 2/ rade, a to z dôvodov podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie a priznal žalobcovi v 2/ rade aj náhradu trov odvolacieho
konania. V odvolaní poukazujúc na závery súdu prvej inštancie uviedol, že súhlasí s konštatovaním
súdu a má vedomosť o tom, že zákonom požadovanou náležitosťou určovacej žaloby je preukázanie
naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, že na jednej

strane súd prvého stupňa správne konštatoval, že žalobcovi v 2/ rade ako akcionárovi žalovaného v 1/
rade nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrel
žalovaný v 1/ rade prostredníctvom žalovaného v 3/ rade ako zapísaného prokuristu žalovaného v 1/
rade, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na hodnotu akcií žalobcu v 2/ rade u žalovaného v 1/ rade,
pričom následne súd konštatoval, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade nemajú na požadovanom určení naliehavý

právny záujem.

52. S vyššie uvedeným záverom súdu sa nestotožnil a ani s konštatovaním súdu o tom, že hodnota
sporných nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, kat. úz. W. nad L. nedosahuje sumu uznaných
pohľadávok v konkurznom konaní, ktoré je vedené voči žalovanému v 1/ rade ako úpadcovi. Žalobca

v 2/ rade má za to, že za účelom posúdenia hodnoty vyššie uvedených nehnuteľností, ku ktorým je
ako vlastník v súčasnosti zapísaný žalovaný v 2/ rade, sú potrebné odborné znalosti, a teda hodnotu
týchto nehnuteľností je možné podľa názoru žalobcu v 2/ rade stanoviť výlučne na základe znaleckého
posudkuvypracovanéhoznalcomzpríslušnéhoodboru.Podľazásadvyplývajúcichzustálenejjudikatúrysúdov, v spore o neplatnosť právneho úkonu sa naliehavý právny záujem skúma aj z toho, ako sa
určenieneplatnostipremietnedoprávnychpomerovžalobcu,pričomplatí,žežalobuourčenieabsolútnej
neplatnosti môže podať aj osoba, ktorá nebola účastníkom právneho vzťahu, t.j. zmluvného vzťahu

(aktívna legitimácia), ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie.
Nemusí ísť ani vždy o právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným alebo o právo medzi žalobcom a
žalovaným. Naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho
vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo môže ovplyvniť alebo ovplyvní právne postavenie žalobcu.
Podľa názoru žalobcu v 2/ rade tento v priebehu konania náležitým spôsobom preukázal naliehavý

právny záujem na tejto určovacej žalobe. Tvrdil, že súd prvého stupňa sa so stanovením hodnoty vyššie
uvedených nehnuteľností riadne nevysporiadal, pričom sa uspokojil s listinnými dôkazmi súkromno-
právnej povahy, a to kúpnou zmluvou zo dňa 20.03.2008 a posudkom č. 44/2008 vypracovaným
obchodnou spoločnosťou CORPORA, na ktorý odkazujú žalovaní v 1/ až 3/ rade v rámci zmluvy o
zabezpečení záväzku prevodom práva. Poukázal na to, že záver súdu o hodnote vyššie uvedených
nehnuteľností neprevyšujúcich hodnotu pohľadávok prihlásených do konkurzného konania vedeného

voči žalovanému v 1/ rade ako úpadcovi vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, obzvlášť
s prihliadnutím na tú skutočnosť, že súčasťou nehnuteľností, ku ktorým je ako vlastník v súčasnosti
zapísaný žalovaný v 2/ rade, sú výrobné technológie a zariadenia, ktoré tvoria súčasť vyššie uvedených
nehnuteľností a ktorých oddelenie od týchto nehnuteľností nie je možné bez toho, aby nedošlo k
ich znehodnoteniu, pričom celková hodnota nehnuteľností, vrátane výrobných technológií a zariadení

nachádzajúcich sa resp. na týchto nehnuteľnostiach ako súčasť týchto nehnuteľností prevyšuje hodnotu
pohľadávok prihlásených do konkurzného konania vedeného voči žalovanému v 1/ rade ako úpadcovi.

53. Taktiež sa žalobca v 2/ rade nestotožnil s konštatovaním súdu o tom, že žalobcovia sa domáhali
výlučne určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 24.04.2009, vklad

ktorej bol povolený pod V 949/2009, pričom k nadobudnutiu vlastníckeho práva k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2/ rade malo dôjsť na základe iného právneho úkonu,
a to súhlasu s trvalým prevodom vlastníckeho práva, vklad ktorého bol vtedajšou Správou katastra
Michalovce povolený dňa 20.08.2009. V tejto súvislosti žalobca v 2/ rade poukázal na to, že v
zmysle ustálenej súdnej praxe je súd ex offo povinný skúmať platnosť, resp. absolútnu neplatnosť

scudzovacích právnych úkonov, pričom právny úkon označený ako „Súhlas s trvalým prevodom
vlastníctva k nehnuteľnostiam" je podľa žalobcu v 2/ rade bezprostredne nadväzujúci na zmluvu o
zabezpečovacom prevode práva zo dňa 24.04.2009. Absolútne neplatný právny úkon, ktorým podľa
žalobcuv2/radejeokreminýchajzmluvaozabezpečovacomprevodeprávazodňa24.04.2009nemôže
predstavovať právny podklad pre na tento právny úkon bezprostredne nadväzujúci právny úkon, akým

je súhlas s trvalým prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam.

54. Žalobcovi v 2. rade nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa uznesením zo dňa 11.09.2015,
č.k. 22Cb/129/2010-805 nepripustil zmenu návrhu v súlade s ust. § 95 O.s.p., ktorú zmenu žalobcovia
v 1/ a 2/ rade navrhli podaním zo dňa 03.09.2015, ktoré bolo toho istého dňa doručené súdu prvého

stupňa, pričom konajúci súd konštatoval, že zmenu návrhu čo do výroku o určení výlučného vlastníctva
žalovaného v 1/ rade k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam nepripustil, keďže k rozšíreniu petitu pristúpili
žalobcovia až po 5-tich rokoch od podania návrhu, pričom doterajšie výsledky konania nemohli byť
podľa názoru súdu prvého stupňa podkladom o zmenenom návrhu. Žalobca v 2/ rade sa s uvedeným
konštatovaním súdu prvého stupňa nestotožnil, nakoľko vyslovením absolútnej neplatnosti právnych

úkonov, by došlo s ohľadom na okolnosti prípadu k nepriamemu určeniu vlastníckeho práva žalovaného
v 1/ rade k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Preto považoval žalobca v 2/ rade konštatovanie súdu
prvého stupňa obsiahnuté v uznesení zo dňa 11.09.2015, č.k. 22Cb/129/2010-805 o tom, že doposiaľ
vykonané dokazovanie nemôže byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenom návrhu, za rozporné so
zisteným skutkovým a právnym stavom veci. Ďalej žalobca v 2/ rade poukázal na to, že vlastnícke právo

je v súlade s ust. § 100 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. právom nepremlčateľným, a teda konštatovanie
súdu o tom, že o zmenu návrhu vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva žalovaného v 1/ rade k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam požiadali žalobcovia v 1/ a 2/ rade až po uplynutí cca. 5 rokov od podania
žaloby, považuje žalobca v 2/ rade za právne irelevantné. Týmto postupom došlo zo strany súdu prvého
stupňa k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom.

55. Žalobcovi v 2/ rade je zrejmé, že v zmysle zásady materiálnej publicity sú skutočnosti zapísané v
obchodnom registri považované vo vzťahu k tretím osobám za pravdivé a tieto v rámci dobrej viery v
zápis do obchodného registra konajú dobromyseľne, iba že by konajúce tretie osoby mali vedomosť orozpore zápisu v obchodnom registri so skutočnosťou. Žalobca v 2/ rade mal za to, že v rámci doposiaľ
vykonaného dokazovania došlo zo strany žalobcov v 1/ a 2/ rade k uneseniu dôkazného bremena o
tom, že žalovaný v 2/ rade mal v čase uzatvárania zmlúv vedomosť o tom, že žalovaný v 3/ rade bol

odvolaný, resp. sa vzdal funkcie prokuristu žalovaného v 1/ rade, a teda napriek zápisu žalovaného v
3/ rade v obchodnom registri ako prokuristu žalovaného v 1/ rade mal žalovaný v 2/ rade vedomosť
o rozpore zápisu v obchodnom registri so skutočnosťou. Súd prvého stupňa sa podľa názoru žalobcu
v 2/ rade s týmto konštatovaním nedostatočne, resp. žiadnym spôsobom nevysporiadal, nakoľko v
odôvodnení rozsudku výlučne konštatoval, že nemožno prisvedčiť tvrdeniu právneho zástupcu žalobcov

v 1/ a 2/ rade o tom, že v čase od 13.11.2006 do 27.03.2012 nedošlo k zmene zápisu u obchodnej
spoločnosti PETRONAFTA TRADING LIMITED, ktorá je spoločníkom žalovaného v 2/ rade, nakoľko
z potvrdenia Cyperskej republiky HE 170929 zo dňa 22.11.2012 má vyplývať, že dňa 21.03.2007 boli
konateľmi uvedenej spoločnosti Alexander B. a V. R.. Žalobca v 2/ rade poukázal na to, že predmetný
listinný dôkaz, ktorý má vyvracať vyššie uvedené tvrdenia „právneho zástupcu žalobcov" sa v súdnom
spise nachádza výlučne vo fotokópii, pričom pravosť tohto dôkazu žalobcovia v 1/ a 2/ rade popreli a

žalobca v 2/ rade aj naďalej popiera a zároveň zdôraznil, že s ohľadom na povahu dôkazu sa jedná
o listinný dôkaz súkromno-právnej povahy. Toto potvrdenie zo dňa 22.11.2012 aj za predpokladu, ak
by údaje v ňom boli pravdivé, žiadnym spôsobom nevyvracia skutočnosti tvrdené žalobcami v 1/ a 2/
rade v predmetnom konaní o tom, že v čase uzatvorenia ako kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2009, tak aj
zmluvyozabezpečovacomprevodeprávazodňa24.04.2009asúhlasustrvalýmprevodomvlastníctvak

nehnuteľnostiam, ktorý bol povolený dňa 20.08.2009, t.j. v období 01/2009 až 09/2009 p. P. D., manželka
žalovaného v 3/ rade, vystupovala ako riaditeľ, resp. konateľ obchodnej spoločnosti PETRONAFTA
TRADING LIMITED, ktorá je spoločníkom žalovaného v 2/ rade. S touto skutočnosťou sa konajúci súd
prvého stupňa nevysporiadal.

56. Žalobca v 2/ rade sa nestotožnil ani s právnym posúdením súdu prvého stupňa vo vzťahu k
platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 24.04.2009 s poukazom na ustanovenie
ust. § 553c, ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že s ohľadom na
správanie sa žalovaného v 2/ rade a žalovaného v 1/ rade, spočívajúcom v uzavretí „Súhlasu s
trvalým prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam" zo dňa 17.08.2009 účelom zmluvy o zabezpečovacom

prevode práva bolo od počiatku, t.j. od momentu jej uzavretia dňa 24.04.2009 trvalé ponechanie si
predmetu zabezpečenia v danej zmluve uvedeného (nehnuteľnosti zapísané na LV Č. XXXX, kat. úz. W.
nad Uhom), a teda tento účel zmluvy o zabezpečovacom prevode práva spočívajúci v trvalom ponechaní
si predmetu zabezpečenia vo vlastníctve žalovaného v 2/ rade existoval podľa názoru žalobcu v 2/ rade
v čase pred splatnosťou zabezpečovaných pohľadávok, nakoľko právo na dojednanú zmluvnú pokutu

si žalovaný uplatnil až listom zo dňa 20.07.2009.

57. V závere odvolania žalobca v 2/ rade poukázal na všetky doterajšie písomné ako aj ústne vyjadrenia,
a to najmä na skutočnosti uvedené v písomnom stanovisku žalobcov v 1/ a 2/ rade zo dňa 03.09.2015, na
obsahu ktorom žalobca v 2/ rade plne zotrval. Zároveň žalobca v 2/ rade považoval za potrebné uviesť,

že za právne úkony, určenia neplatnosti ktorých sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade domáhajú v predmetnom
konaní, je voči žalovanému v 3/ rade vedené trestné stíhanie príslušnými orgánmi činnými v trestnom
konaní, pričom týmto odvolaním napadnutým rozsudkom je podľa názoru žalobcu v 2/ rade poskytovaná
právna ochrana protiprávnemu konaniu na strane žalovaných.

58. Žalovaní v 2/ a 3/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v 2/ rade navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť
ako vecne správny a priznať aj náhradu strov odvolacieho konania. Pokiaľ žalobca v 2/ rade opakovane
tvrdil, že žalovaný v 3/ rade v čase podpisovania napadnutých zmlúv nemal byť prokuristom z dôvodu
vzdania sa funkcie prokuristu, zotrvali na doterajšej argumentácii predloženej právnou zástupkyňou
žalovaného v 2/ rade počas konania, t. j., že funkcia prokuristu by žalovanému v 3/ rade konštitutívne

zanikla iba v prípade výmazu žalovaného v 3/ rade ako prokuristu z obchodného registra.

59. Pokiaľ žalobcovia vo svojom odvolaní poukázali na to, že manželka žalovaného v 3/ rade P. D. mala
zastúpenie v štatutárnom orgáne spoločníka žalovaného v 2/ rade, žalovaní uviedli, že toto zastúpenie
mala len do marca roku 2007, teda nie v čase podpisu žalobou napadnutých právnych úkonov, pričom

žalovaný v 3/ rade ani jeho manželka nemali v tejto spoločnosti majetkovú účasť. Uviedli, že prípadná
účasť Anny D. v štatutárnom orgáne spoločníka žalovaného v 2/ rade je úplne bez právneho významu
pre konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov v zmysle žaloby (aj po pripustení jej zmien), pretože
poukaz na takúto účasť by mohol byť relevantný iba pri odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov(to platí pre účasť M. D., syna žalovaného v 3/ rade v spoločnosti spoločníka žalovaného v 2. rade).
Prvostupňový súd správne ustálil, že žalovaný v 2/ rade evidoval splatnú pohľadávku voči úpadcovi
ako kupujúcemu, v čase uzatvorenia dohody obsiahnutej v „Súhlase s trvalým prevodom vlastníctva

k nehnuteľnostiam". Uvedená dohoda bola preto uzatvorená v súlade so zákonným ustanovením §
553c ods. 2 Občianskeho zákonníka (naviac žalobca platnosť dohody obsiahnutej v „Súhlase s trvalým
prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam", na základe ktorej povolil príslušný katastrálny úrad vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2/ rade, vôbec žalobou nenapadol). Na platnosť zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa nevyžaduje existencia splatnej pohľadávky v čase

jej uzatvorenia, naopak, toto by odporovalo zmyslu a účelu inštitútu zabezpečenia, ktorý štandardne
zabezpečuje pohľadávky, ktorých vznik alebo zročnosť sa predpokladá až v budúcnosti. Neplatná je
však dohoda, ktorá by v čase jej podpisu obsahovala ustanovenie, že veriteľ sa môže uspokojiť trvalým
ponechaním predmetu zabezpečovacieho prevodu, ak v tom čase nebola pohľadávka splatná.

60. Ak žalobcovia v 1/ a 2/ rade opakovane poukazujú na tú skutočnosť, že na žalovaného v 3/ rade bola

podaná obžaloba pre spáchanie trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku,
žalovaní v 2/ a 3/ rade opakovane tvrdili, že aj prípadné odsúdenie žalovaného v 3/ rade by neznamenalo
automaticky, že právne úkony, ktoré vykonal, boli neplatné. Na žalovaného v 3/ rade je však potrebné
hľadieť ako na nevinného až dokiaľ nebude právoplatne vo veci odsúdený.

61. K hodnoteniu vykonaného dokazovania vrátane trestného konania zo strany žalobcov v odvolaní
žalovaní v 2/ a 3/ rade uviedli, že je účelové a zavádzajúce. V tejto súvislosti poukázali na komplexné
odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré plne
korešponduje s predmetom žaloby a s námietkami a návrhmi žalobcov produkovanými počas
prvostupňového konania. Výsledok hodnotenia dôkazov obsiahnutý v napadnutom rozsudku je podľa

žalovaných v 2/ a 3/ rade plne v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., pretože súd v napadnutom rozsudku
zobral do úvahy rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo a súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a logicky vysporiadal so
skutočnosťami namietanými žalobcami. Žalovaní v 2/ a 3/ rade zastávali názor, že v konaní nedošlo k
vadám, ktoré namietali žalobcovia, súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, na zistený

skutkový stav aplikoval správny právny predpis a vec skutkovo aj práve správne posúdil.

62. Žalovaní v 2/ a 3/ rade opätovne poukázali na úplnú absenciu naliehavého právneho záujmu na
strane žalobcov, pretože rozhodnutím súdu v zmysle podanej žaloby, by nemohlo dôjsť k zápisu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli prevedené na základe „Súhlasu s trvalým prevodom

vlastníctva k nehnuteľnostiam". Zdôraznili, že žalobcovia nie sú veriteľmi so zistenými pohľadávkami
v konkurze úpadcu GAZPETROL GROUP, a.s. vedenom na Okresnom súde v Košiciach pod sp. zn.
26K/27/2010, t.j. nie sú účastníkmi konkurzného konania sp. zn. 26K/27/2010 v zmysle § 24 a nasl.
zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Z uvedených dôvodov nie je podľa žalovaných v 2/ a 3/
rade daná aktívna vecná legitimácia žalobcov v tomto spore.

63. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že Okresný súd Košice I vo veci vyhláseného
konkurzu na majetok úpadcu GASPETROL GROUP a.s. so sídlom Južná trieda 97, Košice uznesením
zo dňa 9.6.2016 odvolal správcu podstaty JUDr. Vladimíra Lisáka so sídlom kancelárie Sama Chalupku
10, Michalovce a uznesením zo dňa 7.7.2016 ustanovil správcu podstaty JUDr. Jozefa Vašku so sídlom

kancelárie Szakkayho 1, Košice zn. správcu S 1021, ktorého následne uznesením zo dňa 10.11.2016
odvolal a ustanovil nového správcu podstaty Ing. Viliama Lafku so sídlom kancelárie Štúrova 19, Košice.
Uvedené skutočnosti boli zistené z Obchodného vestníka č. 115/20l6 zo dňa 15.6.2016, č. 135/2016
zo dňa 14.7.2016 a č. 221/2016 zo dňa 18.11.2016. Preto odvolací súd pokračoval v konaní s novým
správcom úpadcu Ing. Viliamom Lafkom, ktorý je oprávnený konať za úpadcu.

64. Odvolací súd zároveň zistil z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Trenčín, odd. Sro, vložka
č. 35068/R, že právny zástupca žalovaných v 2/ a 3/ rade advokátska kancelária Geško, Hulín a
Partneri s.r.o. bola pod týmto označením zapísaná do 16.1.2017. Od 17.1.2017 ide o spoločnosť vedenú
pod obchodným menom AK Investments s.r.o. so sídlom Hurbanova 20, Trenčín, ktorej predmetom

činnosti nie je poskytovanie právnych služieb a jej spoločníkom a konateľom nie je advokát. Z výpisu
z obchodného registra rovnako vyplýva, že pôvodní spoločníci Ján Geško a Richard Hulín - advokáti,
ktorí boli konateľmi advokátskej kancelárie Geško, Hulín a Partneri s.r.o., boli zapísaní ako konatelia
spoločnosti do 6.4.2017 s tým, že ich funkcia skončila dňa 15.3.2017. Konatelia spoločnosti advokátskakancelária Geško, Hulín a Partneri s.r.o. si svoju oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k súdu nesplnili, a
preto nie je zrejmé, či a kto žalovaných v 2/ a 3/ rade právne zastupuje. Vzhľadom na to, že obchodná
spoločnosťAKInvestmentss.r.o.nespĺňapožiadavkyustanovené§15Zákonaoadvokácii,odvolacísúd

pokračoval v konaní len so stranami sporu, čo sa premietlo aj do označenia strán sporu a ich zástupcov
v záhlaví napadnutého rozhodnutia.

65. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v 2/ rade, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,

bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu v 2/ rade nie je dôvodné.

66. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 22.12.2015, teda za účinnosti Zákona č.

99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

67. Podľa § 470 ods. 1 CSP., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

68. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

69. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP).

70. Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu žalobkyne v 1/
rade zamietol, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný
(§ 367 CSP, obdobne § 206 O.s.p.).

71. Žalobca v 2/ rade v odvolaní proti rozsudku namietal odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
d/ a f/ O.s.p., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Zároveňnamietal,žesúdprvéhostupňa
v prejednávanej veci nepripustil ním navrhovanú zmenu návrhu zo dňa 3.9.2015 o určenie výlučného
vlastníctva žalovaného v 1/ rade k nehnuteľnostiam vedeným na LV XXXX v kat. úz. W. nad Uhom, keď

súd konštatoval, že k rozšíreniu petitu pristúpili žalobcovia až po 5 rokoch od podania návrhu, pričom
doterajšie výsledky konania nemohli byť podľa názoru súdu prvého stupňa podkladom o zmenenom
návrhu a týmto postupom došlo zo strany súdu prvého stupňa k odňatiu možnosti žalobcu konať pred
súdom.

72. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1 písm. f/ CSP), že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotia dôkazov nie je v súlade s

ust. § 132 O.s.p. (obdobne § 191 ods. 1 CSP) a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo, alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočností z hľadiska závažnosti, zákonnosti
a pravdivosti logický rozpor.

73. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súdposúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav aplikoval.

74. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup
súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov
priznaným mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

75. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej žalobcom v 2/ rade

namietané odvolacie dôvody nie sú dané, žalobca v 2/ rade v odvolaní argumentuje skutočnosťami, s
ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

76.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

77. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalobcom v 2/ rade uplatnených
odvolacích dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť
nedostatočné zistenie skutkového stavu, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektorého
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 - § 135 O.s.p. účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie (obdobne § 192, § 193, § 205 CSP) alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval

nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal
vo veci rozsiahle dokazovanie, v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil
postupom podľa ust. § 132 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu a z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

78. Odvolací súd s prihliadnutím aj na dôvody napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje a na
ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) len dodáva, že súd prvej inštancie v predmetnej veci po zistení
skutkového stavu v potrebnom rozsahu jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov
vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil a prečo nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy,

k akému záveru dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil a to s odkazom aj na zákonnú
úpravu, ktorú v prejednávanej veci aplikoval. S týmto vyhodnotením súdu prvej inštancie sa odvolací súd
stotožňuje, pretože toto vyhodnotenie dáva dostatočný podklad pre závery prijaté súdom prvej inštancie.

79. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno len doplniť, že prokúra je špecifickým

prípadom zmluvného zastúpenia, a že zánik prokúry je povinný zapisovaný údaj. Ochrana tretích osôb
je zaručená tak, ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, materiálnou publicitou obchodného registra.
Zánik prokúry nie je možné do zverejnenia v Obchodnom vestníku namietať voči tretím osobám, ktoré
o ňom nevedeli (§ 27 ods. 3). Preto hoci by prokurista vediac, že je odvolaný, urobil pred zverejnením
zániku prokúry právny úkon s treťou stranou, mohla by sa tretia osoba dovolávať existencie prokúry a

podnikateľa by konanie odvolaného prokuristu zaväzovalo ibaže by preukázal, že tretia osoba o odvolaní
prokúry vedela. V danom prípade však odvolateľ v konaní nepreukázal, že pri uzatváraní predmetných
zmlúv nekonal žalovaný v 2/ rade v dobrej viere v zápis do obchodného registra, s touto námietkou sa
súd prvej inštancie náležite vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia, na ktoré odvolací súd v celom
rozsahu odkazuje.

80. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia náležite vyporiadal aj s otázkou
odvolateľom tvrdeného naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom práva, ako aj s tvrdením odvolateľa o tzv. fiktívnosti zmlúv, t. j., že
plnenie pre žalovaného v 1/ rade z kúpnej zmluvy bolo nemožné, keď správne súd prvej inštancie

uzavrel vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania (výsluchom svedkov, listinných dôkazov), že
v tomto smere žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Odvolací súd sa s vyhodnotením súdu ako aj s
dôvodmi rozhodnutia v tomto smere stotožňuje a rovnako na tieto dôvody súdu prvej inštancie odkazuje,keďže zdôvodnenie odvolacieho súdu v tomto smere by bolo len opakovaním výstižných, jasných a
zrozumiteľných dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

81. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením odvolateľa, že tým, že sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 24.4.2009, súčasne uplatnil aj neplatnosť dohody „Súhlas
s trvalým prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam“ podpísanej zmluvnými stranami s osvedčenými
podpismi, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrom dňa 20.8.2009. Dohoda zmluvných strán
o súhlase s trvalým prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam je totiž samostatným právnym úkonom,

keďže takúto dohodu možno platne uzavrieť až po splatnosti zabezpečovanej pohľadávky, čo v danom
prípade bolo preukázané.

82. Žalobca v 2/ rade v odvolaní poukazoval na nesprávny záver súdu prvej inštancie, že hodnota
pohľadávok prihlásených veriteľmi do konkurzného konania vedeného proti žalovanému v 1/ rade
ako úpadcovi prevyšuje hodnotu označených nehnuteľností, pretože podľa jeho názoru súčasťou

nehnuteľností sú technológie a zariadenia, ktorých hodnotu možno zistiť len znaleckým posudkom a
ktoré prevyšujú podľa žalobcu v 2/ rade hodnotu pohľadávok prihlásených do konkurzného konania.
Na túto odvolaciu námietku odvolací súd neprihliadal, keďže znalecké posudky na hodnotu označených
nehnuteľností sú súčasťou spisu a boli odvolateľovi známe a v konaní pred súdom prvej inštancie
nenavrhoval ich doplnenie, prípadne vykonanie nového znaleckého dokazovania. Vzhľadom na to, že

žalobca v 2/ rade si v konkurznom konaní neprihlásil proti úpadcovi žiadnu pohľadávku, je táto jeho
odvolacia námietka pre toto konanie bez právneho významu.

83. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu v 2/ rade sa týkali záverov súdu prvej inštancie o materiálnej
publicite zápisov v obchodnom registri a platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktoré

vzniesol žalobca v 2/ rade už v konaní pred súdom prvej inštancie. S týmito námietkami sa súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vyporiadal a odvolací súd rovnako na tieto
dôvody poukazuje a odkazuje.

84. K námietke žalobcu v 2/ rade, že súd prvej inštancie nepripustil v priebehu konania zmenu návrhu

spočívajúcu v určení výlučného vlastníctva žalovaného v 1/ rade k nehnuteľnostiam vedených na LV
č. XXXX . kat. úz. W. nad L., odvolací súd uvádza, že aj v tomto smere bol postup súdu prvej inštancie
procesne správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Navyše uvádza, že žalobca v 2/ rade nie je
oprávnený domáhať sa určenia vlastníckeho práva pre žalovaného v 1/ rade, pretože podať žalobu o
určenie vlastníckeho práva patrí len tomu, kto sa domáha určenia vlastníckeho práva pre seba (teda nie

pre tretiu osobu). Vzhľadom na to, že označené nehnuteľnosti správca konkurznej podstaty nezahrnul
do súpisu konkurznej podstaty, takúto žalobu by mohol podať len úpadca. Navyše, ak žalobca v 2. rade
zastával názor, že podanie takejto žaloby je dôvodné, nič mu nebránilo podať samostatnú žalobu. Preto
nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalobcu v 2/ rade, že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti
žalobcovi v 2/ rade konať pred súdom.

85. Súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému v 3/ rade správne zamietol pre nedostatok jeho
vecnej pasívnej legitimácie, keďže nebol účastníkom napádaných zmlúv. Posudzovanie trestno-právnej
zodpovednosti žalovaného v 3/ rade je vecou orgánov činných v trestnom konaní, prípadne súdu v
trestnom konaní, a preto odkaz žalobcu v 2/ rade v závere jeho odvolania na prebiehajúce trestné

konanie vedené proti žalovanému v 3/ rade nemá na správnosť vyššie uvedeného záveru súdu prvej
inštancie žiaden vplyv.

86. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu v 2/ rade zamietol, potvrdil podľa § 387 ods. 1

CSP ako vecne správny.

87. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaní v 2/ a 3/ rade boli v odvolacom konaní
plne úspešní, preto majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v 2/ rade. O

výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
Žalovanému v 1/ rade odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne
trovy tohto konania nevznikli.88. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).