Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Eva Bieliková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/137/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215206595
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1215206595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci

navrhovateľa: River Euro, s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911 zastúpený: LEGAL
CARTEL s.r.o., Ľubinská 18,811 03 Bratislava proti odporcovi: Y. T. F., W. F. J. XX, XXX XX F. zastúpený
opatrovníkom pre toto konanie M. Y., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava II o zaplatenie
448,86 € s príslušenstvom takto,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 30.09.2014 od odporcu domáhal zaplatenia sumy 448,86 Eur

s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ v súlade s
ustanovením§24anasl.Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochposkytolodporcovipôžičku
na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXX zo
dňa 20.08.2013. V dôsledku nedodržania zmluvných podmienok vznikol odporcovi dlh v celkovej výške
448,86 Eur aj s príslušenstvom.

Odporcovi súd v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 OSP ustanovil opatrovníka, nakoľko jeho pobyt

nebol súdu známy.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods.2 pojednával v neprítomnosti opatrovníčky odporcu, nakoľko
táto sa na pojednávanie nariadené na 09.10.2015 nedostavila, bez ospravedlnenia, pričom predvolanie
mala riadne a včas doručené.

Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise a zistil tento skutkový stav:

Dňa 20.08.2013 uzavrel odporca s navrhovateľom Zmluvu o pôžičke č. XXXXXX podľa ktorej
navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 250,- Eur. Odporca sa zaviazal predmetnú pôžičku
splatiť spolu s odplatou za poskytnutie pôžičky v lehote 15 dní odo dňa jej prijatia. Súčasne sa odporca
zaviazal v prípade omeškania s platením dlhu zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10,- Eur plus 15 %
z celkovej dlžnej sumy a províziu vo výške 30 % z dlžnej sumy. Odporca porušil zmluvné podmienky
tak, že nesplatil uvedenú pôžičku v dohodnutom termíne a preto ho navrhovateľ vyzval na dobrovoľné

splnenie dlhu. Celková dlžná čiastka, ktorá mala byť navrhovateľom poskytnutá odporcovi mala byť v
sume 291,55 €.Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky

rôznych zmlúv.

Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej
výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa §52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 491 ods. 1 OZ , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu .

Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je teda prenechanie veriteľom dlžníkovi veci určené podľa
druhu a to najmä peniaze so záväzkom dlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu Ide o dvojstranný právny úkon, kde forma nie je podstatná, teda postačila by aj ústna dohoda.
Nevyhnutným predpokladom Zmluvy o pôžičke tak ako každej zmluvy je zhodná vôľa oboch strán.

Pôžička je reálny kontrakt, kde okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebné aj reálne odovzdanie
predmetu pôžičky dlžníkovi.

Dôkazné bremeno o tom, že došlo v k uzavretiu zmluvy o pôžičke a následne k poskytnutiu finančných
prostriedkov zaťažovalo v tomto konaní navrhovateľa. Navrhovateľ teda, pokiaľ chcel byť v konaní

úspešný, musel bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že skutočne poskytol odporcovi finančné
prostriedky v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke. Iba ak by sa mu podarilo nepochybne preukázať
poskytnutie finančných prostriedkov odporcovi formou pôžičky uniesol by dôkazné bremeno vo vzťahu
ku skutočnostiam, s ktorými hmotné právo spája vznik tvrdeného nároku a o ktoré opiera vznik ním
uplatneného práva na vrátenie požičaných finančných prostriedkov. Potom by sa dôkazné bremeno

presunulo na odporcu, ktorý by musel preukázať skutočnosti, ktoré by existenciu práva žalobcu na
zaplatenie tejto sumy vylučovali.

Navrhovateľ preukazuje reálne odovzdanie peňažných prostriedkov odporcovi Zmluvou o pôžičke, ktorá
nie je opatrená podpisom odporcu a odporcom je podpísané iba tlačivo označené ako Príloha č.1 k

Zmluve o pôžičke. Navrhovateľ však nijakým dôkazom nepreukázal, že by peňažné prostriedky aj reálne
boli odovzdané odporcovi. Samotné dôkazné bremeno bolo na navrhovateľovi, ktorý v prípade ak by mal
k dispozícii evidenciu zapožičaných prostriedkov, prípadne by vedel svoje tvrdenia preukázať výpismi
z účtu, bolo by možné tieto skutočnosti overiť.

V danom prípade navrhovateľ nepreukázal existenciu akejkoľvek Zmluvy o pôžičke čím nepreukázal
existenciu záväzku odporcu voči nemu. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru,
že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke a navrhovateľ si teda nemôže
od odporcu uplatňovať zaplatenie sumy 448,86 EUR titulom Zmluvy o pôžičke. Okrajovo súd len
poznamená, že navrhovateľom uplatňovaná suma pozostáva aj z nároku na zaplatenie odplaty za

poskytnutie pôžičky ako aj zmluvnej pokuty a provízie. V bode 4 Zmluvy o pôžičke je uvedené, že dlžník
môže získať informácie o RPMN pôžičky, ktorá vypočítaná na základe údajov platných v čase uzavretia
zmluvy o pôžičke. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že ročná percentuálna miera nákladov je neurčitá,
čoniejeuvedenieročnejpercentuálnejmierynákladovpodľaúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy,pretože táto musí byť vyjadrená iba jedným konkrétnym číslom. Relevantným dôvodom na neuvedenie
presnej hodnoty RPMN nie je skutočnosť, že úverová zmluva bola uzavretá v jeden deň a úver na jej
základeposkytnutýoniekoľkodníneskôr.Zákonjednoznačnehovoríotom,žeRPMNmábyťvypočítaná

na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda RPMN má byť v
zmluve vyjadrená jedným číslom a nie rozpätím od - do s tým, že presná výška bude určená až po
poskytnutí úveru, ako je to uvedené v zmluve. Presná výška RPMN musí byť určená najneskôr pri
podpise zmluvy, aby mal spotrebiteľ možnosť posúdiť všetky podmienky. Naviac, právne neúčinné a teda
aj neplatné je prehlásenie spotrebiteľa, že súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu veriteľ oznámi až po

poskytnutí úveru. Týmto sa spotrebiteľ vzdáva svojho práva v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
poznať ešte pred podpisom zmluvy výšku RPMN. Tohto práva sa však podľa ust. § 9 ods. 6 zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy vzdať nemôže.
Zmluva tak neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto
by súd úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a odporca by tak bol povinný vrátiť navrhovateľovi
iba sumu poskytnutej istiny úveru. S poukazom na vyššie uvedené súd uvádza, že keby aj posudzoval

Zmluvu o pôžičke ako spotrebiteľskú zmluvu, navrhovateľ v konaní nepreukázal poskytnutie peňažných
prostriedkov a zmluvné dojednania o výške RPMN by vyhodnotil ako neplatné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Nakoľko však v konaní úspešnému
odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a exekučnom poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.