Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111231488
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111231488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr.

Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobcu: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.-Y., T.
Q. Č.. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom v Košiciach, Šoltésovej
5, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v
Bratislave,Župnénámestie13,IČO:00166073,vkonaníonáhraduškodyvovýške9207,96eursprísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.10.2014 č.k. 12C/353/2011-92
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal

voči žalovanej zaplatenia 9 207,96 eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe,
zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalovanej trovy
konania v 100%-nej výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/,
ods.2,§8ods.5písm.b/,ods.6písm.a/,§15ods.1,§16ods.1,§17ods.1,ods.2,§27bods.1zákona

č. 517/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného do 31.8.2007,
§ 202 ods. 1, § 221 ods. 1, § 424 ods. 1 písm. a/, § 422 ods. 1 Trestného zákona, § 71 ods. 1 písm. c/
Trestného poriadku vzal za preukázané, že žalobca bol uznesením zo dňa 29.8.2006 č.k. 0Tp 137/2006
vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť 26.8.2006 od 21,15 hod. Dôvodom väzby bola skutočnosť,
že policajný orgán OR PZ ÚJKP PZ OSV - východ, Banská Bystrica uznesením zo dňa 26.8.2006 č.
ORP-1635/2-OSV-BB-06 začal trestné stíhanie a uznesením zo dňa 27.8.2006 č. I.-XXXX/X-I.-F.-XX
vzniesol obvinenie voči žalobcovi pre prečin podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti

podľa§424ods.1písm.a/Trestnéhozákona,nakoľkodňa26.8.2006asio20,30hod.počasfutbalového
zápasu na futbalovom štadióne FK Dukla Banská Bystrica v Banskej Bystrici v sektore pre hostí na
ochrannom zábradlí hracej plochy rozprestreli transparent rozmerov 11 x 1,2 m s nápisom „SMRŤ
MAĎAROM“, čím sa verejne vyhrážali skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorému národu. Žalobca
bol obvinený spolu s mladistvým R. Z. a R. V.. Pri rozhodovaní o vzatí do väzby súd zohľadnil skutočnosť,
že žalobca bol zároveň stíhaný policajným orgánom OR PZ ÚJKP PZ OSV - východ, Banská Bystrica č.
I.-XXXX/X-I.-F.-XX pre prečin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv

a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona. Zobral do úvahy aj skutočnosť, že zároveň bol stíhaný
OR PZ ÚJKP PZ Košice II č. I.-XXX/X-I.-V.-XXXX pre prečin podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona za
skutok zo dňa 7.5.2006. Zistené skutočnosti odôvodňovali obavu, že obvinený (žalobca) by v prípade
ponechania na slobode v trestnej činnosti pokračoval, čím bol daný dôvod väzby v zmysle § 71 ods.1 písm. c/ Trestného poriadku. Žalobca bol z väzby prepustený dňa 10.5.2007 na základe uznesenia
Okresného súdu Košice II zo dňa 30.3.2007 č.k. 5T 22/07-547 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 10.5.2007 č.k. 6Tos 41/2007-566.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 5T 22/2007-772 zo dňa 31.10.2008 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach č.k. 7 To 123/2009-846 zo dňa 10.3.2010 bol žalobca oslobodený,
- pre skutok v bode 1/ obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin podpory a propagácie skupín
smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona, ktorý skutok

mal spáchať tak, že v Košiciach na Č. G.. č. XX od presne nezisteného času do 23.30 hod. dňa 7.5.2005,
prejavoval sympatie k hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú
k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, a to tým spôsobom, že z okna bytu na Č. ul. č. XX
vykrikoval rôzne heslá ako „Sieg Heil“, „Rasist, Fašist, Sieg Heil“ a na častiach tela nekrytých odevom
mal tetovania so symbolikou extrémistických skupín,
- pre skutok v bode 3/ obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin podnecovania k národnostnej,

rasovej a etnickej nenávisti spáchaný vo forme spolupáchateľstva podľa § 20, § 424 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, ktorý skutok mal žalobca spáchať tak, že v Banskej Bystrici dňa 26.8.2006 v čase
o 20.30 hod. na futbalovom štadióne FK Dukla, spolu s obžalovaným mladistvým R. Z. rozprestreli na
ochrannom zábradlí hracej plochy v priestore pre hostí transparent o rozmeroch 11 m x 1,2 m s nápisom
„SMRŤ MAĎAROM“, čím sa verejne vyhrážali skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorému národu a

národnosti, nakoľko nebolo dokázané, že skutky spáchali obžalovaní.

Žalobca bol spod obžaloby oslobodený aj pre skutok v bode 4/ obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin
podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1
Trestného zákona, ktorý skutok mal žalobca spáchať tak, že v Banskej Bystrici dňa 26.8.2006 v čase

okolo 20.30 hod. na futbalovom štadióne FK Dukla verejne prejavoval sympatie k fašizmu vytetovaným
znakom vlajky s nápisom „SS“ a druhej vlajky s keltským krížom a ďalším keltským krížom, nad ktorým
je lebka vo vojenskej prilbe na ramene pravej ruky, ako aj vytetovaným nápisom písmen „B“ a „H“, medzi
ktorými je symbol „777“, ktorý je modifikáciou hákového kríža na predlaktí ľavej ruky z vnútornej strany,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok sa stal.

Žalovaná oznámením zo dňa 6.10.2011 o vybavení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody oznámila žalobcovi, že jeho žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko neboli splnené zákonné
predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci.

Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že pokiaľ žalobca uvádzal, že pri jeho vzatí do väzby súd
neskúmal významné skutočnosti pre a proti väzbe, vrátane možnosti nahradiť ju zárukou, sľubom alebo
peňažnou zárukou, súd prvého stupňa s týmto nesúhlasí, nakoľko žalobca potom, ako bol vzatý do
väzby podal žiadosť o prepustenie na slobodu, o ktorej žiadosti rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica
tak, že žiadosť zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol aj sťažnosť žalobcu proti uzneseniu

o zamietnutí žiadosti o prepustení z väzby na slobodu a zároveň neprijal sľub žalobcu ako náhradu za
väzbu. Odvolací súd teda nezistil pochybenie súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o vzatí žalobcu do
väzby, resp. o neprijatí sľubu daného žalobcom ako náhrady za väzbu. Pri skúmaní otázky, či žalobca
zavinil väzbu sám, súd prvého stupňa vzal do úvahy tú skutočnosť, že žalobca bol dňa 25.4.2005 v
trestnom konaní sp.zn. 3T 52/03 odsúdený za trestný čin výtržníctva v zmysle § 202 ods. 1 a trestný

čin ublíženia na zdraví v zmysle § 221 ods. 1 Trestného zákona. V čase rozhodovania o väzbe žalobca
už bol trestne stíhaný OR PZ ÚJKP PZ Košice II pre prečin v zmysle § 422 ods. 1 Trestného zákona
za podporu a propagáciu skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd za skutok zo dňa
7.5.2006, pričom za rovnaký skutok bol stíhaný aj policajným orgánom OR PZ ÚJKP PZ OSV - východ,
Banská Bystrica, ktorého sa mal dopustiť na futbalovom zápase v Banskej Bystrici dňa 26.8.2006.

Naviac žalobca mal na rukách vytetované grafické znaky, z ktorých podľa znaleckého posudku vyplýva,
že tieto symboly v minulosti i v prítomnosti šírili a dnes opätovne propagujú rasovú, národnostnú a
etnickú nenávisť, prinajmenšom intoleranciu. Jednotlivci a skupiny používajúce takéto grafické znaky
a symboly sa priamo alebo nepriamo hlásia k nacistickej, resp. k fašistickej ideológii, ktorá nielen
hlásala, ale aj v politickej praxi uplatňovala princípy vedúce k potláčaniu občianskych ľudských práv,

konkrétne vybraných etnických, náboženských, či rasových skupín obyvateľov alebo celých národov.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že toto tetovanie si dal urobiť ako 16-ročný z dôvodu, že sa mu graficky páčili tieto
znaky tiež potvrdil, že v tom čase bol sympatizantom hnutia skinheads. Uviedol, že v čase, kedy mali byť
skutkyspáchané,ktomutohnutiuneinklinovalachcesidaťtetovaniaodstrániť.Podstatnoupodľanázorusúduprvéhostupňabolatáskutočnosť,ževbytenaČ.ul.vKošiciachdňa7.5.2006,akoajnafutbalovom
zápase v Banskej Bystrici dňa 26.8.2006 žalobca mal tieto tetovania odhalené, teda boli viditeľné. Súd
prvého stupňa zobral do úvahy, že dňa 7.5.2006 v čase policajného zásahu v byte R. R. sa žalobca

zúčastnil oslavy, počas ktorej boli vykrikované fašistické heslá a počas futbalového zápasu v Banskej
Bystrici dňa 26.8.2006 stál v blízkosti transparentu označeného názvom „SMRŤ MAĎAROM“, pričom
podľa výpovede jedného zo svedkov mal po roztrhnutí tohto plagátu políciou držať časť transparentu
nad hlavou. Zistené skutočnosti viedli súd prvého stupňa k záveru, že žalobca nemá právo na náhradu
škody, nakoľko väzbu si zavinil sám. Rozhodnutie o vzatí žalobcu do väzby a tým aj k zásahu do jeho

osobnostných práv bolo vykonané v medziach zákona. Keďže žalobcovi nevzniklo právo na náhradu
škody, súd prvého stupňa sa nezaoberal vznikom a výškou škody a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že žalovanej
patrí 100%-ná náhrada trov konania, nakoľko vo veci bola úspešná. O výške náhrady trov konania si
súd vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania s poukazom na § 8 ods. 5 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z.
uviedol, že zákon v tomto ustanovení nerieši, či rozhodnutie o vzatí do väzby bolo zákonné alebo

nezákonné. Zákon jednoznačne stanovuje, že osoba má nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla
rozhodnutím o väzbe, ak bola oslobodená spod obžaloby, trestné stíhanie voči nej bolo zastavené
alebo trestná vec bola postúpená inému orgánu. Zo zákona teda nevyplýva, že priznanie nároku na
náhrady škody v prípade rozhodnutia o väzbe vyžaduje, aby toto rozhodnutie bolo zrušené pre jeho
nezákonnosť. Rozhodujúcim faktorom je neskorší výsledok trestného konania. V tej súvislosti poukázal

aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/15/2009, z ktorého je zrejmé, že na strane žalobcu
došlo rozhodnutím o väzbe, ktoré sa ukázalo v konečnom dôsledku ako neopodstatnené k závažnému
zásahu do jeho osobnostných práv a k zníženiu jeho ľudskej dôstojnosti, pričom takýto zásah je veľmi
závažný a ťažko reparovateľný. Popieranie samotného základu nároku na náhradu škody považuje
odvolateľ za nedôvodné a v rozpore s ust. § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. Opätovne poukázal na

to, že uznesenie o väzbe je nepreskúmateľné a tieto nedostatky neboli odstránené ani pri rozhodovaní
o prepustení z väzby na slobodu. Pokiaľ sa žalovaná domáhala liberačného ustanovenia uvedeného
v § 8 ods. 6 písm. a/ cit. zákona, musela by uviesť subjektívne skutočnosti na strane žalobcu, ktoré
by odôvodňovali, že väzbu si zavinil sám, teda skutočnosti, ktoré sa subjektívne viažu na jeho osobu
a ktoré mohol vo vzťahu ku konkrétnej veci ovplyvniť. V danom prípade bolo o väzbe rozhodnuté na

podklade objektívnych skutočností, ktoré sa v ďalšom konaní ukázali ako nepodložené, nedôvodné a
klamlivé. Zavinenie žalobcu na väzbe nemožno vidieť len v tom, že sa podľa skutočností zistených v
priebehu trestného konania mal dopustiť konania, ktoré napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného
činu. Na konštatovanie takéhoto zavinenia by bolo potrebné zistiť chovanie žalobcu, ktoré by vyvolávalo
obavu zakladajúcu dôvod, pre ktorý bol vzatý do väzby. V danom prípade nie je možné konštatovať, že

žalobca si zavinil väzbu sám. Pokiaľ súd vyvodzoval zavinenie väzby žalobcu tým, že má vytetované
grafické znaky, tak je potrebné opätovne poukázať na skutočnosť, že žalobca si tieto znaky dal vytetovať
v čase 16 rokov, v čase spáchania skutkov k hnutiu neinklinoval a chcel si dať tetovania odstrániť. Ide
všakofinančnezložitúzáležitosťažalobcanedisponovalpotrebnýmifinančnýmprostriedkami.Pokiaľsa
žalobca zúčastnil stretnutia v byte v Košiciach na Č. ul. a na futbalovom zápase, odvolateľ poukázal na

ten fakt, že išlo o letné mesiace, teda prirodzene vzhľadom na klimatické podmienky mal žalobca krátky
rukáv. Rozhodne nie je možné zavinenie väzby odôvodňovať skutočnosťou, že žalobca sa náhodou
nachádzal v blízkosti nejakého transparentu a teda stál v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Navyše
sa vyjadril, že v tom čase bol opitý a jeho vyjadrenie bolo podané pred trestnými orgánmi v súvislosti s
podanou žiadosťou o prepustenie z väzby. Výpoveď policajta H. nebola pre súd dôveryhodná.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny s tým, že sa stotožnila
so skutkovým a právnym odôvodnením napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa odôvodnil záver o
zavinení vzatia do väzby zo strany žalobcu v kombinácií skutočností, ktorými súd:
- spáchanie úmyselných trestných činov výtržníctva a ublíženia na zdraví (t.j. trestných činov úzko

súvisiacich s extrémistickými trestnými činmi),
- žalobca mal na rukách vytetované grafické znaky propagujúce rasovú, národnostnú a etnickú nenávisť,
nacistickú a fašistickú ideológiu,- žalobca sa v priebehu obdobia niekoľkých mesiacov nachádzal na miestach, kde preukázateľne došlo
k spáchaniu trestných činov podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a
slobôd a podnecovania národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti,

- súd vychádzal z preukázaných skutočností, že žalobca dňa 7.5.2006 sa nachádzal na oslave, kde boli
vykrikované fašistické heslá a dňa 26.8.2006 na futbalovom zápase stál v blízkosti transparentu „SMRŤ
MAĎAROM“.

Upozornila tiež na skutočnosť, že žalobca mal tetovanie na ruke i v čase konania pojednávania dňa

10.6.2014. Pri kombinácii všetkých označených skutočností sa javí záver súdu prvého stupňa o zavinení
žalobcu na vzatí do väzby ako správny.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 212
ods. 1, 3 O.s.p., z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.11.2015 o 9,15 hod., v
pojednávacej miestnosti č.dv. 227/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 12.11.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.

1, 3 O.s.p.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ žalobca namieta odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd dospel k záveru, že

tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Súd prvého stupňa zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.
Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť

zmenu napadnutého rozsudku. S týmito sa už vyporiadal súd prvého stupňa. Vecne správne, zákonu
zodpovedajúce a výstižné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a
na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Po preskúmaní spisu odvolací súd dospel k záveru, že správne rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ
žalobu zamietol.

Podľa § 8 ods. 5 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o

väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie.

Podľa § 8 ods. 6 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie
trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe je poškodeným subjektom osoba,
na ktorej bola väzba vykonaná, t.j. ktorá bola do väzby vzatá na základe rozhodnutia súdu (§ 68 ods.
1 Trestného poriadku); pre vznik zodpovednosti zákon nevyžaduje, aby rozhodnutie o vzatí do väzby
(predĺžení väzby) bolo pre nezákonnosť zrušené. Podstatné je, či bola na poškodenom skutočne väzba
vykonaná a či mu v príčinnej súvislosti s tým vznikla škoda, napríklad v tom, že mu po dobu výkonu

väzby ušiel zárobok a podobne. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti väzby je neskorší výsledok
trestného konania a základnou podmienkou pre vznik nároku je taký výsledok trestného konania, pri
ktorom nedošlo k odsúdeniu dotyčného, resp. právoplatnému vysloveniu jeho viny za skutok, v súvislosti
s ktorým bol vzatý do väzby. Tomu zodpovedá zastavenie trestného stíhania a zbavenie obžaloby. Ani
pri splnení týchto podmienok však právo na náhradu škody nemá ten, kto si vzatie do väzby sám zavinil.

Pri posúdení toho, či si obvinený väzbu zavinil sám sú významné skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre
vzatie obvineného do väzby, prípadne pre jej trvanie, či predĺženie. Tieto skutočnosti sú odlišné od
skutočností, ktoré sú predpokladom začatia trestného stíhania, ktoré sa podľa § 160 Trestného poriadkuzačína, pokiaľ tomu nasvedčujú konkrétne skutočnosti, že bol spáchaný určitou osobou trestný čin.
Súd pri rozhodnutí o nároku na náhradu škody vychádza z rozhodnutia o väzbe vydaného v trestnom
konaní, pričom nie je oprávnený preskúmavať či a ktoré väzobné dôvody trvali; zapodieva sa len tým,

či poškodený sám zavinil niektorý z väzobných dôvodov, ktoré súd pri rozhodnutí o väzbe považoval
za naplnené.

Zavinenie obvineného znamená, že jeho zavinené konanie (postačuje i nevedomá nedbalosť) bolo
dôvodom k podaniu a vyhoveniu návrhu na jeho vzatie do väzby, poprípade k jej predĺženiu. Nejde o to,

či konanie obvineného vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, a či naplnil skutkovú podstatu
trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale o to, či - zjednodušene povedané - jeho chovanie bolo dôvodom
k obave, že :
a/ ujde,
b/ bude mariť vyšetrovanie, alebo
c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný.

Zavinenie poškodeného na vzatí do väzby je potrebné skúmať z hľadiska dôvodov, pre ktoré bol vzatý do
väzby, a to vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, ktoré súd rozhodujúci o väzbe zvažoval a na ktorých
založil dôvody pre vzatie do väzby.

V prejednávanej veci zo skutkových zistení súdom prvého stupňa vyplýva, že žalobca bol vzatý do
väzby uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.8.2006 sp.zn. 0Tp 137/2006 z dôvodu
uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, podľa ktorého obvinený môže byť vzatý do väzby
len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné
stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude
pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý
pripravoval, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.

Z vyššie spomínaného uznesenia vyplýva, že žalobca ako obvinený bol vzatý do väzby z dôvodu

vznesenia obvinenia zo dňa 27.8.2006 pre prečin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej
nenávisti podľa § 424 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, § 20 Trestného zákona, pretože dňa 26.8.2006
asi o 20,30 hod. počas futbalového zápasu na futbalovom štadióne FK Dukla Banská Bystrica v Banskej
Bystrici v sektore pre hostí na ochrannom zábradlí hracej plochy rozprestreli transparent rozmerov 11
x 1,2 m s nápisom „SMRŤ MAĎAROM“, čím sa verejne vyhrážali skupine osôb pre ich príslušnosť

k niektorému národu. Súd prvého stupňa pri skúmaní zavinenia žalobcu na vzatí do väzby prihliadol
okrem iných skutočností aj na to, že žalobca bol v čase jeho vzatia do väzby zároveň stíhaný policajným
orgánom OR PZ ÚJKP PZ OSV - východ, Banská Bystrica, č. I.-XXXX/X-I.-F.-XX pre prečin podpory a
propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného
zákona a policajným orgánom OR PZ ÚJKP PZ Košice II č. I.-XXX/-I.-V.-XXXX pre prečin podľa § 422

ods. 1 Trestného zákona za skutok zo dňa 7.5.2006.

Po preskúmaní spisu odvolací súd dospel rovnako ako súd prvého stupňa k záveru, že žalobca sám
v danom prípade zavinil svoje väzobné stíhanie takým svojim konaním, ktoré vyvolávalo obavu, že v
trestnej činnosti bude pokračovať. Podľa názoru odvolacieho súdu významnými skutočnosťami, ktoré

boli dôvodom pre vzatie žalobcu do väzby bolo jeho opakované trestné stíhanie, ale aj jeho správanie,
ktorýmvyvolávalodôvodnenúobavu,žeinkliminujeknezákonnejčinnosti,čomunasvedčujúajvonkajšie
tetované znaky na jeho tele, na miestach viditeľných verejnosti, ktoré odôvodňovali obavu, že by
pokračoval v doterajšom spôsobe života, pre ktorý bol stíhaný. Nežiaduca činnosť žalobcu pred začatím
trestného stíhania zapríčinila, že trestné stíhanie bolo začaté a v ňom sa ďalej pokračovalo. Pri skúmaní

týchto rozhodujúcich skutočností nie je podstatné, či sa žalobca dopustil skutku, pre ktorý bol stíhaný
a ktorým vyvolal podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, ale to, či svojim konaním ovplyvnil postup
orgánov činných v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania alebo v jeho priebehu tak, že bez
tohto jeho konania by k väzobnému stíhaniu nedošlo. Chovanie žalobcu aj podľa názoru odvolacieho
súdu naznačovalo, že existujú dôvody k jeho väzobnému stíhaniu, aj keď objektívne takéto dôvody

neexistovali.Z vyššie uvedených dôvodov ani odvolacie námietky, ktorými poukazoval na tú skutočnosť, že v konaní
nebolo preukázané, že spáchal trestný čin alebo iný protiprávny delikt, nemôžu ovplyvniť rozhodnutie
vo veci. Ako totiž vyplýva z vyššie uvedeného, tieto argumenty neboli pre posúdenie veci podstatné.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.