Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/567/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215202340
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215202340.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci
žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava proti
žalovanému: J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, t. č. I. XX/XX, D., o zaplatenie 1.028,80 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28. apríla 2016 č.
k. 13C/131/2015-40 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd určil zmluvnú podmienku
v bode 14.1 Zmluvných dojednaní z dôvodu jej neprijateľnosti za neplatnú z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

149,90 eura s 3,275 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 32,15 eura od 17. 03. 2012 do 07. 01. 2014
a s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 149,90 eura od 09. 03. 2016 do zaplatenia, všetko v
pravidelných mesačných splátkach po 30 eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 149,90 eura, ako aj
v časti zmluvnej pokuty a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol

tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Posledným výrokom rozhodnutia určil, že zmluvná
podmienka uvedená v bode 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
žalobcu v znení: "V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru
alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p. a.)." je z dôvodu neprijateľnosti
neplatná. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil aplikáciou ustanovení § 52 a nasl., § 53 ods. 4

písm. k/, § 53 ods.3, 5, § 101, § 544 a nasl., § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11
ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 10. 06. 2010, § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., § 3, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 153 ods. 3,
4 OSP. Uviedol, že napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v
zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom
prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní

ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete
svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná
o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal
možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou
úpravou v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01. 04. 2004, predpisom lex specialis. Súd teda vzťah strán sporu

posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 544 a
nasl. Občianskeho zákonníka, podľa § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v zneníúčinnom od 10. 06. 2010 a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podstatnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 10. 06. 2010
jeajúdajodobetrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereaotermínekonečnejsplatnostispotrebiteľského

úveru. V danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy z 15. 12. 2010 neobsahuje, na rozdiel
od údaju o výške a počte splátok, ani údaj o dobe trvania zmluvy a neobsahuje ani údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru v tom tvare, v akom ho predpokladá zákon. Nepochybne údaj 42/16 pri
predtlačenom texte formulára zmluvy Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci), nie je
údajom o konečnej splatnosti žalovaným čerpaného úveru a termíne splatnosti jednotlivých splátok,

najmä keď nie je zrejmé, kedy začína plynúť uvedených 42 mesiacov a kedy končí. Podľa zákona č.
129/2010 Z. z. sa totiž vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je
určená dodávateľom na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť
prvej splátky, frekvencia splátok, výška a počet splátok). Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru musí byť označený konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred
vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu

medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Pre absenciu podstatného údaju zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 15. 12. 2010 bezúročná a
bez poplatkov, najmä keď oznámenie žalobcu o schválení úveru z 15. 12. 2010, ktoré síce obsahuje
aj dátum splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky, je len jednostranným právnym
úkonom žalobcu - bez písomnej akceptácie žalovaným, preto nespĺňa náležitosti písomnej zmluvy, ktorá

je dvojstranným právnym úkonom. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázanú existenciu
dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu ako zmluvných strán v
časti údaju o RPMN, keď podľa bodu 5. tlačiva Žiadosti mala byť predpokladaná RPMN za úver vo
výške 70,02% a po poskytnutí revolvingu vo výške 63,32%, avšak podľa žalobcu (bod 6. zmluvy)
bola RPMN za úver vo výške 69,78% (pri ročnej úrokovej sadzbe 70,02%) a po poskytnutí revolvingu

vo výške 60,50% (pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21%). Z uvedeného je zrejmé, že strany
sporu ako zmluvné strany sa nedohodli ani na výške RPMN a aj z uvedeného dôvodu, pre absenciu
podstatného údaju zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami
dňa 15. 12. 2010 bezúročná a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaná suma predstavuje
súčet 13. až 43. splátky, teda 31 splátok po 32,15 eura, súd poznamenal, že tento súčet predstavuje

sumu 996,65 eura, pričom predmetom konania je zaplatenie sumy 1.028,80 eura. Žalobný návrh bol
súdu doručený 23. 02. 2015. Pokiaľ žalobca listinnými dôkazmi preukazoval, že prvá splátka bola
splatná 16. 01. 2011, vzhľadom na spotrebiteľský charakter záväzku žalovaného dňom 23. 02. 2012
uplynula trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka na prípadné žalovanie splátok
splatných pred 23. 02. 2012. Do 23. 02. 2012 bolo splatných 14 splátok bezúročného a bezpoplatkového

úveru po 32,15 eura, teda do 23. 02. 2012 bola splatná suma vo výške 450,10 eura, z ktorej žalovaný
uhradil sumu 321,50 eura. Žalobca nepreukázal dohodu zmluvných strán o odklade splátky č. 11. Súd s
poukazomna§5bzákonač.250/2007Z.z.prihliadolnapremlčaniečastižalobcomuplatnenéhonároku,
a tak k úhrade zostala žalovanému len suma predčasne zosplatneného a nepremlčaného zostatku
bezúročného a bezpoplatkového úveru vo výške 149,90 eura (600 - 450,10), na úhradu ktorej súd

žalovaného zaviazal a žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej uvedenú sumu zamietol z dôvodu premlčania
a nedôvodnosti. Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu, pričom nárok v tejto časti, napriek výzve
súdu, nijako skutkovo nezdôvodnil. Podľa bodu 14.1 žalobcom predložených Zmluvných dojednaní
Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka
2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť

Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.
a.).“ Je evidentné, že formulár uvedených zmluvných dojednaní, ktoré podľa bodu 7 Žiadosti/Zmluvy
tvoria neoddeliteľnú súčasť Žiadosti/Zmluvy, bol žalobcom pripravený vopred, bez možnosti žalovaného
ovplyvniť ich znenie. Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a jej výške vo formulárovom
tlačive svojich zmluvných dojednaní nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka

je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi
žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané,
pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatoval,
že žalovaný štandardný formulár úverovej zmluvy žalobcu ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách,
podľaktoréhoneoddeliteľnousúčasťouzmluvysúajuvedenézmluvnédojednania,vktorýchjeupravená

povinnosť dlžníka v prípade omeškania s úhradou splátky zaplatiť zmluvnú pokutu, podpísal dňa 13.
12. 2010 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára žalobcu,
s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny žalovaným, čo nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Z činnosti súdu je známe, že žalobca podmienku, na základe ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu v prípade omeškania používa vo všetkých zmluvných dojednaniach úverových zmlúv
uzavretých so spotrebiteľmi. Vzhľadom na nemožnosť žalovaného ovplyvniť text zmluvných dojednaní

v žalobcom vopred pripravenom formulovanom tlačive zmluvných dojednaní, súd zmluvné dojednanie
o povinnosti spotrebiteľa - žalovaného - zaplatiť zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5
citovaného zákona neplatnou ako celok, preto je vylúčené prípadné moderovanie zmluvnej pokuty podľa
ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka. Súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 OSP vo výroku rozsudku

určil, ktorú zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 3,275%
úroku z omeškania ročne zo sumy po 32,15 eura od 17. 01. 2011 do 13. 03. 2011, od 17. 02. 2011 do 13.
03. 2011, od 17. 03. 2011 do 11. 04. 2011, od 17. 04. 2011 do 11. 05. 2011, od 17. 05. 2011 do 12. 06.
2011,od17.06.2011do11.07.2011,od17.07.2011do11.08.2011,od17.08.2011do11.09.2011,od
17. 09. 2011 do 11. 10. 2011, od 17. 10. 2011 do 10. 11. 2011, od 17. 12. 2011 do 07. 01. 2014, od 17. 01.
2012 do 07. 01. 2014, od 17. 02. 2012 do 07. 01. 2014, od 17. 03. 2012 do 07. 01. 2014 a zo sumy 900,20

eura od 22. 03. 2012 do 07. 01. 2014, ako aj na ďalší úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
1.028,80 eura od 08. 01. 2014 do zaplatenia. Pokiaľ do podania žaloby uplynula trojročná premlčacia
doba na úspešné uplatnenie splátok splatných do 23. 02. 2012, táto uplynula aj na príslušenstvo z
uvedených splátok v podobe úroku z omeškania, a tak si žalobca, po prihliadnutí súdu na premlčanie
časti uplatneného nároku, mohol úspešne uplatniť nárok na úrok z omeškania k splátkam splatným po

23. 02. 2012, teda k splátke vo výške 32,15 eura splatnej 16. 03. 2012, a to do žalobcom vymedzenej
doby - do 07. 01. 2014. Žalobca na predčasné zosplatnenie úveru pre omeškanie s úhradou splátok
upozorňoval žalovaného v prípise z 28. 02. 2012, pričom súdu nepreukázal dátum doručenia uvedeného
prípisu žalovanému. Keďže v zmluve nebolo ani riešené, kedy je splatná prvá, resp. posledná splátka,
súd, vychádzajúc zo skutočnosti, že súdna zásielka obsahujúca žalobu s prílohami bola žalovanému

doručená07.03.2016,malzato,žežalovanýsadostaldoomeškaniasúhradoudlhudňom09.03.2016,
najmä keď žalovaný dňa 08. 03. 2016 úhradu nerealizoval. Nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do
omeškania s úhradou nepremlčaného zostatku bezúročného a bezpoplatkového úveru vo výške 149,90
eura a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania, ale len zo sumy prísudku uvedeného vo výroku
rozsudku. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný (9,67%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny,

zmluvnej pokuty, ale aj v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného. Preto súd o náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, keďže ich náhradu nenavrhol postupom podľa § 151 ods. 1 OSP. Lehotu na plnenie
súd žalovanému určil v súlade s § 160 OSP, pričom mu z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie, keď
zarába len 350 eur mesačne, povolil plniť v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty

výhody splátok.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v časti v ktorej súd vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
v bode 14.1 zmluvných dojednaní z dôvodu jej neprijateľnosti, napadol včas podaným odvolaním
žalobca, domáhajúc sa ním zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vrátenia

veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie nezákonnosť napadnutej
časti rozhodnutia a rozpor s § 53 ods. 1, § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3a nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. Záver súdu prvej inštancie o tom, že dojednanie o zmluvnej pokute nemal
žalovaný možnosť ovplyvniť, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, je v
rozpore s Občianskym zákonníkom. Ustanovenie, ktoré nie je individuálne dojednané ešte nie je

neprijateľnou podmienkou. Teda samotná skutočnosť, že niektoré ustanovenie spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť, nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Medzi
neprijateľnosťou a individuálnym dojednaním je zásadný rozdiel, kedy neprijateľnosť je okolnosť
vyplývajúca zo záverov a porovnania práv a povinností vyplývajúcich z obsahu dojednania, a nie z
toho, že je ustanovenie individuálne dojednané. Pretože aj individuálne dojednanie môže spôsobovať

značnú nerovnováhu, a to práve a len vďaka tomu, ako sa táto neprijateľnosť určuje. Súd v konaní nemal
za preukázané žiadnym dôkazom, skutočnosťou a záverom, že by ustanovenie o pokute spôsobovalo
hrubú nerovnováhu v postavení strán. Uvedené odvodzoval len od toho, že nejde o individuálne
dojednanie. Tento záver súdu je v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka. Dohodnutá zmluvná pokuta
je v súlade so zákonom a preto nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd uvedenú sankciu

neposudzoval v zmysle príslušných právnych noriem a jeho záver je predčasný. Uplatnený nárok na
zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy ( § 3a ods. 1, 2, 3 nariadenia vlády
č, 87/1995 Z. z.) dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od
daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca tak právne aprobovala predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku
z omeškania. A preto stanovil, že od dosiahnutia danej hranice je možné uplatniť len zákonný úrok z
omeškania. Závery súdu tak odporujú vôbec podstate a zmyslu právnej úpravy neprijateľnej podmienky.

Tá totiž smeruje k tomu, aby postavenie spotrebiteľa nebolo nevýhodnejšie oproti tomu, čo právna
úprava predpokladá a dovoľuje. Ak je v otázke sankcií prípustné, aby ich súčet neprevyšoval určité
obmedzenie, potom dodržanie daného obmedzenia nepredstavuje neprijateľnú podmienku. Súd prvej
inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom výroku, ktorým súd určil zmluvnú podmienku v bode 14.1 Zmluvných dojednaní z dôvodu jej
neprijateľnosti za neplatnú, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania
podľa § 363 a § 380 ods. 1 CSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní a po jeho preskúmaní

dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý

zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za
účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.12. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom,
ktoré mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP,

musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku jepredovšetkýmpreukázaťsprávnosťrozsudku;odôvodneniemusíbyťsúčasne

preskúmateľné.

13. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 23. 02. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.028,80 eura
so zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úrokom z omeškania vo výške 3,275% ročne, a to z
jednotlivých súm a za jednotlivé obdobia špecifikované v žalobe, ako i s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne zo sumy 1028,80 eura od 08. 01. 2014 do zaplatenia a náhradou trov konania. Z odôvodnenia
žaloby vyplýva, že žalobca uzatvoril dňa 15. 12. 2010 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č.
8400032750, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalovaný, spolu
s úrokom, zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 32,15 eura, v termínoch splatnosti
dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti žalovaného sa strany dohodli na jednorazovom odklade

splátky č. 11 a túto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátku č. 43. Žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, napokon zaplatil len sumu 321,50 eura. Vzhľadom na
omeškanie žalovaného po dobu viac ako tri mesiace bolo žalovanému doručené oznámenie o uplatnení
práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitej splatnosti úveru z dôvodu omeškania.
Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, t. j. sumu

1.028,80 eura. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, žalobca si
uplatnil nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065% denne, ako i
úrok z omeškania vo výške 3,275% ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov a odo dňa
nasledujúceho po dosiahnutí sumy poskytnutého úveru 600 eur 9% ročný úrok z omeškania zo sumy
1.028,80 eura do zaplatenia.

14. Dňa 28. 04. 2016 súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k 13C/131/2015-40, ktorý v jeho
vyhovujúcom a zamietajúcom výroku, ako i vo výroku o trovách konania, z dôvodu absencie odvolania,
nadobudol právoplatnosť. Predmetom prejednania odvolacím súdom, v dôsledku podaného odvolania
žalobcu, bol len napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie určil

zmluvnú podmienku v bode 14.1 Zmluvných dojednaní z dôvodu jej neprijateľnosti za neplatnú. Tento
výrok rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaný nemohol ovplyvniť text zmluvných
dojednaní v žalobcom vopred pripravenom formulárovom tlačive zmluvných dojednaní, preto súd
zmluvnédojednanieopovinnostižalovanéhozaplatiťzmluvnúpokutupovažovalzaneprijateľnúzmluvnú
podmienku, aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka neplatnou ako celok.

15. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie
dospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštancievjehonapadnutejčasti nezodpovedápožiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP (do 30. 06. 206 § 157

ods. 2 OSP) a postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo na spravodlivý proces, čo bolo
dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.18. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

19. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa,
ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná.

20. Súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku jeho rozhodnutia považoval zmluvnú
podmienku bodu 14.1 zmluvných dojednaní za neprijateľnú, a teda neplatnú, z dôvodu, že táto nebola
medzi stranami zmluvy individuálne dojednaná. I keď je potrebné so záverom súdu prvej inštancie o
absencii individuálneho dojednania ustanovenia o zmluvnej pokute medzi stranami sporu súhlasiť, keď

Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 15. 12. 2010 č. 8400032750, vrátane jej zmluvných dojednaní
je štandardnou formulárovou zmluvou, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť ovplyvniť, z uvedeného
však podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné ustáliť automatický záver o tom, že takéto zmluvné
dojednanie, bez toho, že by ho súd podrobil prieskumu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. S uvedeným sa súd prvej inštancie ďalej nezaoberal a bez toho, že by vyhodnotil obsah
zmluvného dojednania bodu 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere v kontexte s
ustanovením § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyslovil neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. I keď
súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že dojednanú zmluvnú pokutu považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť

tejto zmluvnej podmienky v zmysle tohto zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom nevyhodnotil a
nezdôvodnil. Uvedené ustanovenie, tak ako ho odvolací súd citoval vyššie, pojednáva o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky z dôvodu uplatnenia neprimerane vysokej sumy ako sankcie spojenej s nesplnením
jeho záväzku. Napriek tomu, že súd prvej inštancie oprel svoje závery i o toto zákonné ustanovenie, vo
vzťahukjehoaplikáciinadanúvecabsentujev rozhodnutíakékoľvekodôvodnenie.Vzhľadomnavyššie

uvedené skutočnosti, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
výroku je potrebné považovať za nepreskúmateľné, keď súd prvej inštancie vo vzťahu k tomuto výroku
rozhodnutia nedal odpoveď na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný,
čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v civilnom sporovom konaní.

21. S ohľadom na uvedené bolo potom potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
výroku, týkajúcom sa určenia neplatnosti zmluvnej podmienky v bode 14.1 zmluvných dojednaní z
dôvodu jej neprijateľnosti považovať za nepreskúmateľné, čo malo za následok zrušenie napadnutého
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Keďže súd prvej inštancie pristúpil k

súdnemu prieskumu zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve z úradnej povinnosti (ex offo, bez
návrhu strany sporu), jeho úlohou v ďalšou konaní bude vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky
len v prípade, že dospeje k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v opačnom prípade vo veci
vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodovať nebude. Preto odvolací súd, napriek tomu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

nevrátil, keď súd prvej inštancie vo veci rozhodne len v prípade, že dospeje k záveru o existencii
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).