Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/603/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213213258
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213213258.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov senátu
JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci - spore žalobcu: GENERAL
FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený: Jakubčak, advokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: H. O., nar. XX. XX.
XXXX, J. XXXX/Xa/XX, F., občan SR, o zaplatenie 4.030,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/66/2014-123 zo dňa 25. januára 2016, v spojení s
opravným uznesením č. k. 8C/66/2014-157 zo dňa 27. júla 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j ea vec súdu prvej inštancie v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17. 06. 2013 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť

sumu 4030,57 eura spolu s príslušenstvom (riadnym úrokom a úrokom z omeškania) a náhradou trov
konanianatomskutkovomzáklade,žežalovanásjehoprávnympredchodcom(spoločnosťouSlovenská
sporiteľňa, a.s.) uzatvorila dňa 13. 12. 2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0212129703, na základe
ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť. Išlo o MINI úver do 10
minút vo výške 40.000,-Sk. Mal za to, že ide o obchodnoprávny vzťah. Titulom náhrady trov konania
si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Uviedol, že dňa 21. 12. 2010 bola

pohľadávka prevedená na neho Zmluvou o postúpení pohľadávky.

2. Napadnutým zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa - súd prvej
inštancie podanú žalobu (návrh) zamietol a súčasne o trovách účastníkov - strán sporu voči sebe
navzájom rozhodol tak, že žalovanej (odporkyni) náhradu trov konania nepriznáva.

3.1. Súd prvej inštancie vo veci zistil tento skutkový stav:

3.2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 21. 12. 2010 žalobca nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola
špecifikovaná v Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok. O postúpení pohľadávky bola žalovaná

oboznámená právnym predchodcom žalobcu. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok,
v čase postúpenia pohľadávky (t. j. k 21. 12. 2010) bola žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej sumy
1250 dní, keď poslednú úhradu titulom úveru realizovala dňa 21. 09. 2009.

3.3. Žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila dňa 13. 12. 2005 Zmluvu o splátkovom úvere
č. 0212129703. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 40.000,- Sk, ktorý

sa zaviazala vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 1072,- Sk v období od 20. 01. 2006 do 20.
11. 2010. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 17,30 % ročne. Ako vyplynulo z prílohy k zmluve opostúpení pohľadávok, žalovaná titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala
sumu 2646,88 eura, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 2366,87 Eura, riadneho úroku 35,26
eura, úroku vo výške 244,75 eura.

4.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na citované ustanovenia Obchodného zákonníka
(Obch. Z. - zákon č. 513/1991 Z. z. - § 497, 499, 502 ods. 1), citované ust. Občianskeho zákonníka (OZ
- zákon č. 40/1964 Z. z. v znení od 01. 01. 2008 - § 52 ods. 1, § 879j, § 54 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1,
§ 101 a § 111), citované ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

a citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona 102/2014
Z. z. odôvodnil nasledovne:

4.2. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom
úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú

je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i

keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný

zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

4.3. S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či žalobca

neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči
žalovanej ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo
zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13. 06. 2014 povinný na premlčanie

uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou,
či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona
č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje
znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu

nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27. 10.
2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti
skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo žalobcu vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona
(v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté
práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že

tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je
to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporkyňu ako spotrebiteľa
nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje
kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii

ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z
ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si žalovaná ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že

uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej
veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splneniazáväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.

Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť
prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu
na začatie konania.

4.4. V prejednávanej veci z predložených výpisov z účtu mal súd preukázané, že poslednú splátku
úveru uhradila žalovaná dňa 21. 09. 2009. Potom deň, kedy bol žalobca oprávnený zosplatniť celý dlh,
možno v zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa
právo mohlo vykonať po prvý raz a teda za deň začatia plynutia premlčacej doby. Najneskôr od 22.
12. 2009 (teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 21. 09. 2009) začala plynúť

premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde v trvaní troch rokov (§ 101
Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 22. 12. 2012. Súd však poukazuje aj na prílohu k
zmluve o postúpení, z ktorej vyplýva, že počet dní omeškania odporkyne je 1250, tj. viac ako 3 roky už v
čase postúpenia pohľadávky, t. j. už dňa 21. 12. 2010 (čl. 22 v spise). Preto keď konanie v prejednávanej
veci začalo dňa 17. 06. 2013 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až po uplynutí

premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo žalobcu na
uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva, že žalobca nárok
na vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako troch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj
bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na (§) 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.

4.5. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

4.5. Hoci žalovaná bola podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd jej náhradu
trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.

5. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca, domáhajúci sa jeho zmeny (tak,
aby sa jeho žalobe v zmysle jeho podania zo dňa 13. 06. 2013 vyhovelo), alternatívne aby napadnutý
rozsudok bol zrušený (a vec sa vrátila súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie). Súdu
prvej inštancie vyčítal nesprávne právne posúdenie veci, nepoužitím správnych ustanovení právneho
predpisu, nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných

dôkazov, nesprávne právne posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom. Poukázal na to,
že zmluva o úvere patrí podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. V čase uzatvorenia zmluvy bola iná definícia spotrebiteľských zmlúv (v § 52 ods. 1 OZ),
ale zmluva spotrebiteľskou bola, čo však aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka nevylučuje, tento

ako leg specialis platí, podporne aj Občiansky zákonník ohľadom ochrany spotrebiteľa. Na posúdenie
premlčania sa vzťahujú výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý má osobitnú úpravu, keď
súd prvej inštancie sa ohľadom premlčania nevysporiadal s jeho vyjadrením zo dňa 09. 10. 2015,
čím učinil svoje rozhodnutie nepreskúmateľným, keď len poukaz na spotrebiteľský charakter vzťahu
nestačí. Namieta proti tomu, že on, resp. jeho právny predchodca bol povinný od zmluvy odstúpiť - túto

vypovedať, a teda pohľadávku zosplatniť. Toto súd prvej inštancie nezdôvodnil, keď išlo o jeho právo,
zároveň nezdôvodnil a učinil tým svoje rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne aj z toho dôvodu, že
sa nezaoberal v rozhodnutí tým, že žalovaná dlh uznala dňa 03. 08. 2011.

6. Vyjadrenie žalovanej k podanému odvolaniu podané nebolo.

7. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z. (CSP), ktorý
zákon zrušil Občiansky súdny poriadok a súčasne ustanovil, že platí aj pre konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov dovtedy vykonaných zostávajú zachované. Po1. júli 2016 bolo preto potrebné procesne v konaní postupovať v zmysle ustanovení Civilného sporového
poriadku.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť
(a vec mu v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť na nové konanie a rozhodnutie) z dôvodu, že došlo k
porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces nepreskúmateľnosťou - arbitrárnosťou rozhodnutia,

ktoré nedáva odpovede na právne významné odvolacie dôvody, ktorý nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom.

9. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právnevýznamné(nálezústavnéhosúduSRsp.zn.I.US236/06).Odôvodneniemáobsahovaťdostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné, gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

10. Vychádzajúc z dôvodov napadnutého rozhodnutia a odvolacích dôvodov žalobcu, mal odvolací súd
zato,žerozhodnutiesúduprvejinštancievosvojomodôvodnenínedávaodpovedenaprávnevýznamné
odvolacie dôvody žalobcu, keď konkrétne

- neuvádza, prečo súd neaplikoval v danej veci ustanovenie § 52 ods. 2 OZ v znení od 01. 04. 2015,

-neobsahujeskutkovéaprávnezdôvodnenieposúdeniauznaniadlhuzodňa03.08.2011nachádzajúce
sa v spise (č. l. 88, resp. 106),

- nerieši premlčanie samostatne pre každý uplatnený nárok (zložku sumy 4.030,57 Eur) v zmysle

doplnenia žaloby žalobcom na č. l. 44 a 75,

- nezdôvodňuje právne uvedené tvrdenie o tom, že žalobca bol (okrem oprávnenia aj) povinný (mal
povinnosť) od zmluvy odstúpiť - túto vypovedať, a teda zosplatniť svoju pohľadávku.

11. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia. Odvolací súd sa so súdom prvej inštancie stotožňuje v časti posúdenia
dôsledkov (a výkladu) § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. (v znení po zák. č. 102/2014 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).