Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413208515
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413208515.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov

JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Pospíšilovej Degmovej v právnej veci navrhovateľa: KRUK
S.A., Legnicka 56, 54-204 Wroclaw, Poľsko, zast. Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického
4012/320, Martin, proti odporkyni: O.. M. T.Á., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, N., zast. Mgr. Petrom Világim,
Reimanova 9, Prešov, o zaplatenie 4.829,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. septembra 2014 č.k. 11C 134/2013-100 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti mení tak, že návrh
navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách jej
právneho zastúpenia vo výške 265,88 eur, k rukám jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
4.474,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.674,55 eur od 09.06.2010 do
14.11.2010 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.474,55 eur od 16.11.2010 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol, a rozhodnutie o trovách

si v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,ženavrhovateľsanávrhom,doručenýmsúdudňa26.04.2013,
od odporkyne domáhal zaplatenia sumy 4.829,40 eur s príslušenstvom titulom záväzkov zo zmluvy o
úvere. Skonštatoval, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca poskytol na
základe zmluvy o úvere odporkyni finančné prostriedky vo výške 9.573,13 eur na kúpu motorového
vozidla, ale keďže odporkyňa úver riadne nesplácala, veriteľ odstúpil dňa 08.06.2010 od zmluvy,

realizoval výkon záložného práva, na základe ktorého došlo k predaju motorového vozidla, kúpnu cenu
vozidla započítal voči pohľadávke proti odporkyni, a zvyšok pohľadávky v žalovanej výške postúpil
na navrhovateľa. Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila, a vzniesla námietku premlčania.
Navrhovateľ reagoval poukazom na skutočnosť, že k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 08.06.2010, kedy
odporkyňa prevzala písomné odstúpenie od zmluvy, a keďže návrh na súd doručil v trojročnej premlčacej
dobe, námietka premlčania, vznesená odporkyňou neobstojí.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa spol.
Santander Consumer Finance a.s., so sídlom Praha, Česká republika, konajúcej prostredníctvom
organizačnej zložky v Bratislave, ako veriteľom a odporkyňou ako klientom, bola dňa 23.12.2008
uzavretá úverová zmluva č. XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytolodporkyni úver vo výške 9.573,13 eur s 8 % ročnou úrokovou sadzbou, s dohodnutým poplatkom
za spracovanie úveru, splatným mesačne po 309,- Sk, s havarijným poistením splatným mesačne v
splátke 569,- Sk na kúpnu cenu, a povinným zmluvným poistením. Predmetom kúpnej zmluvy,

uzavretej medzi odporkyňou a predávajúcim, bolo osobné motorové vozidlo Y. V., a účastníci úverovej
zmluvy sa dohodli na počte splátok 84 s mesačnou splátkou 178,38 eur, pričom konečná výška úveru
predstavovala sumu 14.983,92 eur, z ktorej podľa tvrdenia navrhovateľa odporkyňa uhradila 13 splátok,
a poistné za povinné zmluvné poistenie uhradila len za 4 štvrťroky. Ďalej mal za preukázané, že na
základezáložnejzmluvyzodňa23.12.2008zriadilaodporkyňavprospechveriteľakmotorovémuvozidlu

na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy záložné právo, ktoré bolo zaregistrované v
Notárskomcentrálnomregistrizáložnýchpráv.Zvykonanéhodokazovaniaďalejvyplynulo,ževeriteľdňa
26.05.2010 písomne oznámil odporkyni odstúpenie od úverovej zmluvy z dôvodu, že riadne a v termíne
nezaplatila peňažné záväzky, a to s odvolaním sa na ustanovenie článku 6.3.1. jeho Všeobecných
zmluvných podmienok (ďalej „VZP“), ktoré tvorili súčasť úverovej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo
odporkynidoručenédňa08.06.2010.ZProtokoluoodobratímotorovéhovozidlazodňa17.08.2010zistil,

že vozidlo bolo odporkyni odobrané spolu s originálom technického preukazu, a prevzaté spoločnosťou
Memfis.cz, s.r.o., pričom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2010 bolo prevedené na kupujúceho Z.
N.-Y. za kúpnu cenu 5.200 eur, ktorú kupujúci zaplatil v rovnaký deň. Ďalej mal za preukázané, že veriteľ
dňa 06.12.2011 písomne oznámil odporkyni postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky na navrhovateľa s účinnosťou ku dňu 01.12.2011. V ďalšom odôvodnení svojho rozhodnutia

podrobne opísal, z čoho pozostáva žalovaná pohľadávka vo výške 4.829,40 eur podľa špecifikácie
navrhovateľa a jej doplnenia zo dňa 09.07.2013, a skonštatoval, že súčet všetkých nárokov predstavuje
čiastku, ktorá prináleží navrhovateľovi od odstúpenia od zmluvy až po predaj vozidla, teda spolu
10.029,40 eur aj s úrokom z omeškania za toto obdobie, a nakoľko 15.11.2010 bola predajom vozidla
prijatá kúpna cena 5.200 eur, ktorá bola započítaná proti pohľadávke voči odporkyni, výsledná suma

predstavuje žalovanú sumu 4.829,40 eur.

Vec posúdil právne podľa ust. § 52, § 110, § 517, § 524 Obč. zák. a § 497 Obch. zák. a dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa je z časti dôvodný. Konštatoval, že je nesporné, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorej súčasťou bol splátkový kalendár a

Všeobecné zmluvné podmienky, a na jej základe veriteľ poskytol odporkyni peňažné prostriedky na
nákup motorového vozidla a odporkyňa sa zaviazala tieto vrátiť za dohodnutých podmienok, zaplatiť
úroky, a splniť svoje ďalšie povinnosti stanovené úverovou zmluvou. Nakoľko si však odporkyňa
povinnosť platiť splátky riadne a včas neplnila, veriteľ odstúpil od úverovej zmluvy a v súlade s VZP
požiadal o okamžité splatenie celej dlžnej čiastky istiny a úrokov za dobu do odstúpenia, a

všetkých ďalších neuhradených peňažných záväzkov, teda poistné za dobu trvania poistenia, a poplatok
za predčasne splatený úver. Následne veriteľ postúpil pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa.
Námietku premlčania, vznesenú odporkyňou, nepovažoval za dôvodnú, nakoľko neplnením záväzku
odporkyne v splátkach a následným odstúpením od úverovej zmluvy, mohol navrhovateľ podľa čl. X.X.X.
V. X.X.X VOP požadovať okamžité splatenie celej dlžnej čiastky a všetkých ďalších záväzkov, pričom

premlčacia doba začala plynúť až dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy, teda dňom 09.06.2010.
Vyhodnotil, že ak navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde dňa 26.04.2013, teda v trojročnej premlčacej
dobe, urobil tak včas. Úverovú zmluvu, uzatvorenú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou posúdil ako spotrebiteľskú, a dospel k záveru, že poplatok 4 % z predčasne splatenej čiastky
úveru vo výške 321,66 eur si navrhovateľ uplatňuje na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a preto

nie je jeho návrh v tomto rozsahu dôvodný. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval aj článok 7.1.
písm. e) VOP, keďže navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 33,19 eur za omeškanie
odporkyne so splnením povinnosti uvedenej v článku 4.1.1. dlhším ako 60 dní, hoci si už zmluvnú pokutu
za jej omeškanie so zaplatením štyroch mesačných splátok uplatnil podľa ustanovenia 7.1. písm. e) vo
výške 4,98 eur, a to za jej omeškanie so splnením povinnosti uvedenej v článku 4.1.1. dlhším ako

20 dní. V tejto súvislosti vyhodnotil, že nie je možné porušenie tej istej právnej povinnosti sankcionovať
dvomi zmluvnými pokutami. Preto nárok na zaplatenie sumy 321,66 eur a zmluvnej pokuty 33,19 eur
navrhovateľovi nepriznal. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 4474,55 eur návrhu navrhovateľa
vyhovel, a v časti príslušenstva vyhovel návrhu navrhovateľa len čiastočne. V prevyšujúcej časti návrh
navrhovateľa zamietol.

Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podala odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie, a žiadala, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh navrhovateľa
zamietnuť. Namietala, že súd prvého stupňa neaplikoval na jej právnu vec relevantné právne normyna ochranu spotrebiteľa. Mala za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti v
rozpore s európskymi normami na ochranu spotrebiteľa a porušuje práva spotrebiteľa podľa čl. 38
Charty základných práv Európske únie. Súhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že vo veci ide

o spotrebiteľský vzťah, a v tejto súvislosti zdôraznila, že odstúpenie od zmluvy zo strany právneho
predchodcu navrhovateľa jej bolo skutočne doručené dňa 08.06.2010, a teda premlčacia lehota začala
plynúť dňom nasledujúcim (09.06.2010). Mala však za to, že ak navrhovateľ podal návrh na súd dňa
26.04.2013, je ním uplatnený nárok premlčaný. Podľa jej názoru sa súd prvého stupňa nesprávne
vysporiadal s jej námietkou premlčania, keď nesprávne aplikoval trojročnú premlčaciu lehotu, hoci mal

v zmysle § 107 Obč. zák. uplatniť dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu. Poukázala na to, že dňa
08.06.2010 sa navrhovateľ dozvedel, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, keďže vo veci ide o
odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a bezdôvodné obohatenie
podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

Navrhovateľ žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že sa nestotožňuje s jej názorom, že návrh bol
podaný po uplynutí premlčacej lehoty, a že odstúpenie od zmluvy ako aj samotný inštitút premlčania
sa v tomto prípade spravuje režimom Občianskeho zákonníka. Nespochybnil, že predmetná úverová
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, avšak odmietal záver, že ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. vždy odôvodňuje
aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia, ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa výhodnejšie, pretože by to

do právnych vzťahov vznášalo právnu neistotu, a znamenalo by to výrazný zásah do zásady rovnosti
účastníkov konania. Mal za to, že právny vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497 Obch. zák.), je zo
zákona absolútnym obchodom, a zmluvné strany sa teda riadia Obchodným zákonníkom. Poukázal
na viacero súdnych rozhodnutí, v ktorých sa premlčanie posudzovalo podľa Obchodného zákonníka.
Uviedol, že aplikácia Občianskeho zákonníka na právne vzťahy je vylúčená v prípade, ak Obchodný

zákonník obsahuje komplexnú úpravu, pričom považoval za relevantné, o aký zmluvný typ obchodných
záväzkových vzťahov ide, a teda aj v tomto prípade je podľa jeho názoru nevyhnutné na daný právny
vzťah aplikovať Obchodný zákonník, keďže modifikovanie podmienok odstúpenia od zmluvy alebo
premlčania, je neprípustné a zo zákona neplatné. S poukazom na ust. § 344, § 349 ods.
1, § 351 ods. 2, § 394 ods. 1 a § 397 Obch. zák. mal za to, že úprava inštitútu odstúpenia od

zmluvy a premlčania nie je úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa. Argumentáciu odporkyne, že
v posudzovanej veci ide o bezdôvodné obohatenie, považoval s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 1M Obdo V2/2007 zo dňa 30.09.2009 síce za správnu, ale len za jej obranu v konaní. Poukázal
na to, že inštitúty premlčania a odstúpenia od zmluvy sú generálne upravené zákonom, a teda nemôžu
byť posudzované ako podmienka zmluvy v zmysle ust. § 54 ods. 1 Obč. zák.. Podľa jeho názoru si

svoj nárok uplatnil na súde včas, a tento je v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľa, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku
podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. Rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej časti zmenil, a návrh navrhovateľa zamietol.

Keďže odvolací súd zistil, že na prejednávanú vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité, a pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľa
je významné, postupom podľa ust. § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania, aby sa k možnému

použitiu ust. 52 ods. 2 Obč. zák. (účinného od 01.05.2014) vyjadrili. Odporkyňa sa na výzvu súdu
nevyjadrila. Navrhovateľ s použitím uvedeného ustanovenia nesúhlasil, nakoľko do spomenutého
právneho predpisu bolo zakomponované prijatím zákona č. 102/2014 Z.z. od 01.05.2014. Poukázal
na to, že úverová zmluva, na základe ktorej sa domáha dlžnej sumy bola uzatvorená dňa 22.12.2008
a samotný Občiansky zákonník neobsahuje prechodné ustanovenia, ktoré by uvádzali, že dané

ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, a poukázal na zákaz
retroaktivity. Zotrval na názore, že právny vzťah, založený zmluvou o úvere, je absolútnym obchodom,
a preto sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Po preskúmaní predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový

stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal, správne, a v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie. Nesprávne
skutkové zistenia ani neboli odvolacím dôvodom, preto si odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní
osvojil vyššie uvedený skutkový stav, zistený súdom prvého stupňa. V konaní nebolo sporné, že právny
predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 23.12.2008 zmluvu o úvere, že táto je zmluvouspotrebiteľskou, a že právny predchodca navrhovateľa od úverovej zmluvy odstúpil, pričom písomné
odstúpenie od zmluvy odporkyni doručil dňa 08.06.2010. Niet tiež žiadnych pochybností o tom, že
navrhovateľ podal návrh na súd dňa 26.04.2013. Odporkyňa vzniesla námietku premlčania. Odvolací

súd potom dospel k záveru, že súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke, keď dospel
k záveru, že námietka premlčania nebola odporkyňou vznesená účinne. Zmluvný vzťah medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou ustálil rovnako ako súd prvého stupňa ako spotrebiteľský,
ale tiež ako občianskoprávny a nie obchodný, podliehajúci nielen zákonnej úprave o spotrebiteľských
úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa, ale aj ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré aj na

prejednávanú vec aplikoval.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Obč. zák. sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu
odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. platí, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Obč. zák. odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ust. § 457 Obč. zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Obč. zák. sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110 ).
Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za

dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

Podľa Občianskeho zákonníka sa momentom odstúpenia od zmluvy zmluva zrušuje s účinkami od
začiatku (ust. § 48 ods. 2 Obč. zák.), čím zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy, a vznikajú práva

a povinnosti z porušenia práva, pričom účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť poskytnuté
plnenia (§ 457 Obč. zák.). Odvolací súd potom vyhodnotil, že navrhovateľ mohol svoj nárok na vrátenie
finančných prostriedkov proti odporkyni uplatňovať len z titulu bezdôvodného obohatenia v intenciách
ust. § 457 Obč. zák., teda ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy.
Právny predchodca navrhovateľa od úverovej zmluvy účinne odstúpil dňom 08.06.2010, kedy písomné

odstúpenie od zmluvy doručil odporkyni. Dňom 08.06.2010 bola teda úverová zmluva, uzatvorená medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou účinne zrušená, o čom mal právny predchodca
nepochybne vedomosť, keďže sám od zmluvy odstúpil. Uvedeným dňom tiež nepochybne zistil, že sa
odporkyňa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorá je podľa ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. dvojročná, začala plynúť odo dňa, kedy sa právo na vrátenie

bezdôvodného obohatenia mohlo vykonať po prvý raz, teda 09.06.2010, v deň nasledujúci po zrušení
zmluvy. Preto ak navrhovateľ podal návrh na súd dňa 26.04.2013, urobil tak po uplynutí premlčacej doby,
a s prihliadnutím na námietku premlčania, vznesenú odporkyňou, mu odvolací súd nemohol uplatnený
nárok priznať. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti
tak, že návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania zamietol.

Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, ktorý tvrdil, že právny vzťah, založený
zmluvou o úvere, je absolútnym obchodom, a preto sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka,
a že aplikácia ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. účinného od 01.05.2014 je vylúčená. Nepopierajúc povahu
úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania práva na vydanie bezdôvodnéhoobohatenia zo zrušenej zmluvy je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného
vzťahu účastníkov konania aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie. Takéto právne posúdenie je už v aplikačnej praxi súdov ustálené, a odobril ho aj Ústavný

súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom
skonštatoval, že prednostným uplatnením ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa
na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa. Napokon, novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne
normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.), že na všetky právne vzťahy, v ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky
zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej
pokuty, odstúpenia od zmluvy, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť
právna úprava Obchodného zákonníka. I keď je toto ustanovenie účinné od 01.05.2014, predstavuje
výkladový status, a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného

použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Naviac, Najvyšší súd SR vo svojej
aktuálnej rozhodovacej činnosti zaujal právny názor, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (účinné
od 01.05.2014), sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (napr.

rozhodnutia sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, sp. zn. 2M Cdo 2/2015 zo dňa 29.02.2016).
Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom stotožnil.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa ust.
§ 220 O.s.p. zmenil, a návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na s ust. § 224 ods. 2 O.s.p., a to podľa ust. § 142
ods. 1 O.s.p.. V konaní plne úspešnej odporkyni priznal proti neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov
konania,spočívajúcuvtrováchjejprávnehozastúpeniavodvolacomkonanívcelkovejvýške265,88eur,
za dva úkony právnej služby v základnej sadzbe tarifnej odmeny podľa vyúčtovania právnym zástupcom

odporkyne vo výške 124,90 eur, čím bol odvolací súd viazaný (hoci vychádzajúc z hodnoty sporu v
odvolacom konaní 4.474,55 eur podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb by základná sadzba tarifnej odmeny predstavovala 161,01
eur), a to prevzatie a príprava zastúpenia (ust. § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl.) a podanie odvolania (ust.
§ § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.), s režijným paušálom 2x 8,04 eur podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.