Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3Er/877/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411205663
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8411205663.2

Uznesenie

Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v exekučnej veci oprávneného:
PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45869464, Hattalova 12/C, Bratislava proti povinnému: Y. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom Q. Č.. XXX pre vymoženie sumy 2.521,54 eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, ul.
Ľ. Štúra č. 12 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (X. XXXX/XX) zo dňa 25.7.2011 zamieta

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 20.7.2011 na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej
právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, sp.zn.: K. zo dňa 6.5.2011. K návrhu
oprávnený priložil ako prílohu - fotokópiu vyššie uvedeného rozhodcovského rozhodnutia.

Podaním zo dňa 25.7.2011 vo výroku tohto uznesenia uvedený exekútor požiadal exekučný súd o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vyššie uvedenú sumu.

Oprávnený doručil aj fotokópiu zmluvy o úvere uzavretej dňa 27.3.2008 medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným (spolu s jej súčasťou - všeobecnými podmienkami pre úver.)

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 11.1.2012, č.k.: XEr XXX/XXXX - XX bolo zastavené exekučné
konanie v tejto veci, pričom súčasne bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na
náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie zo dňa 30.1.2012.

Uznesením Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu sp.zn.: XXCoE XXX/. zo dňa 30.8.2012
bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušené a vec sa mu vrátila na ďalšie konanie. Toto
uznesenie odvolací súd odôvodnil tvrdením, že ak je rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc
rozhodcovského súdu v danom prípade neprijateľná zmluvná podmienka, súd prvého stupňa mal
postupovať podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a ak zistil rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
mal uznesením zamietnuť, a teda nemal postupovať podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskejzmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Vyššie uvedená zmluva túto charakteristiku spĺňa, ide o

spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy
boli všeobecné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre
veľký počet spotrebiteľov.

S účinnosťou od 1.1.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z.z. v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok okrem iného aj o zákaz
rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol

nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné

exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie
na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter,
pričom môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu
správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.
Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (z.č. 244/2002 Z.z.),

ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk
uvedených v tomto ustanovení, a to aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 z.č. 244/2002 Z.z. preto možno
vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť
rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom
konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) z.č. 244/2002 a nesmie zaväzovať

na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť
exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie
na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
s § 45 z.č. 244/2002 je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Podľa ustanovenie § 44

ods. 2 Exekučného poriadku však súd musí zamietnuť návrh na udelenie poverenia, ak zistí rozpor
exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd je tak povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či
tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní, a v prípade, že ich zistí, žiadosť na udelenie poverenia zamietnuť. Tento záver
je aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku). Exekučný súd je v zmysle tejto zásady povinný v rámci svojich možností dbať o to,
aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov (i na strane súdu) boli
čo najmenšie. Výklad, podľa ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, ak je
zjavné, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní, a následne by mal exekučné konanie zastaviť, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v

rozpore.

V čl. 11. obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2008), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť vyššie
uvedenej základnej spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného apovinným je uvedené, že v prípade akéhokoľvek sporu z tejto zmluvy sa uplatní rozhodcovská
doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach - VOP. Podľa bodu 10.2.2 VOP pokiaľ
bude v príslušnom spore vzniknutom zo spotrebiteľskej zmluvy žalobcom Banka (právny predchodca

oprávneného bola Poštová banka a.s. - pozn. exekučného súdu), predloží tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu. Podľa bodu 10.2.5 Banka a povinný sa dohodli, že táto
rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch strán. Z takto formulovanej rozhodcovskej
doložky vyplýva, že táto nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a
rozhodcovským súdom, čím je podľa názoru exekučného súdu obmedzené právo „slabšej„ zmluvnej

strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal z vnútroštátnych
právnych noriem (Občianskeho zákonníka.)

Predmetná rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ (účinným od 1.1.2008) je
neprijateľnou podmienkou a preto bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ

osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa jej, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Nič na
tom nemení ani ustanovenie bodu 10.2.3 VOP o tom, že ak spotrebiteľ (klient) najneskôr do uzavretia
spotrebiteľskej zmluvy nedoručí Banke (dodávateľovi) písomné oznámenie, že s rozhodcovskou
doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Keďže ustanovenie bodu 10.2.3 VOP tvorí súčasť

rozhodcovskej doložky, ktorá má byť individuálne dojednaná, musí sa táto podmienka individuálneho
dojednania vzťahovať aj na jej súčasť - bod 10.2.3 VOP, k čomu však v danom prípade nedošlo,
keďže ustanovenia VOP ako celok neboli individuálne dojednané. V danom prípade preto ide podľa
názoru exekučného súdu o pokus dodávateľa o obchádzanie zákona, a to konkrétne ustanovenia §
53 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa podmienky individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky

ako predpokladu pre jej „prijateľnosť“ ako zmluvnej podmienky.

Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému
konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým

mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský
súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky.) Súd ďalej poukazuje na to, že
cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská
zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v

štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej
doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je
súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Súd zastáva názor, že ak
rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a

teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je
prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným obchodným podmienkam.

Predmetná rozhodcovská doložka preto v zmysle všetkého vyššie uvedeného podľa názoru tunajšieho
exekučného súdu bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa jej, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a nútispotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Exekučný súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012, sp.zn.:

XCdo/X/XXXX, podľa ktorého neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie
vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Najvyšší súd
judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so
zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má totiž za následok nedostatok materiálnej

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný titul v tejto veci je tak v rozpore so zákonom, a
preto súd podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), a
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.