Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/76/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411207600
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411207600.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Czech, a.s., so sídlom Praha
1, Jindřišská 24/941, PSČ 110 00, IČO: 61860069, proti povinnému Q. U., nar. X.X.XXXX, bytom Z.
XXXX/X, W., o vymoženie 18.947,-Kč, súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou, Exekútorský
úrad so sídlom v Brezne, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er
1151/2011-11 zo dňa 19.1.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku by bolo v rozpore so
slovenskými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, nakoľko v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je ustanovenie, ktorým sa spory majú
riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie. Nesúhlasí s rozhodnutím
súdu prvého stupňa. Poukazuje na to, že súd mal v prvom rade vychádzať z dvojstrannej
medzinárodnejzmluvymedziČeskourepublikouaSlovenskourepublikouoprávnejpomocipublikovanej
vZbierkezákonovpodč.193/1993Zb..Tátozmluvaupravujepodmienky,zaktorýchprebiehauznávanie
a výkon rozhodcovských nálezov vydaných na území jedného štátu na území druhého zmluvného štátu.
Podľa čl. 24 ods. 3 uvedenej medzinárodnej zmluvy, sa má súd, ktorý rozhoduje o uznaní a výkone

rozhodnutia, obmedziť na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v čl. 22 a 23 predmetnej zmluvy
a pokiaľ zistí, že tieto podmienky splnené boli, rozhodnutie bez ďalšieho uzná a nariadi jeho výkon. Vo
veci nemôže byť argumentované verejným poriadkom Slovenskej republiky. Pojem verejný poriadok nie
je možné zamieňať s pojmom „slovenský vnútroštátny právny poriadok“, či s „kogentnými ustanoveniami
slovenského vnútroštátneho právneho poriadku“. Pojem verejný poriadok je pojmom užším. Pojem
verejný poriadok by mal byť interpretovaný najmä v súlade s § 36 slovenského zákona o medzinárodnom

práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého ide o také zásady spoločenského a štátneho zriadenia
Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrad trvať. I keby teda
predmetnázmluvaoúverearozhodcovskýnáleznebolicelkomvsúladesoslovenskýmprávom(čovšak
oprávnený odmieta), nejedná sa predsa o dôvod, prečo by mala byť exekúcia zastavená. Súd prvého
stupňa „zneužil“ pojem verejný poriadok preto, aby nemusel vydať poverenie na výkon exekúcie. Pojem
verejný poriadok vyložil celkom extenzívne. Žiadny zákon nedáva právomoc skúmať rozhodcovskú

doložku súdom nariaďujúcim exekúciu. V prípade, že je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej
zmluvy, je treba pripomenúť, že žiadny právny predpis nevylučuje žiadny výslovný zákaz, podľa ktoréhoby rozhodcovská doložka nemohla byť obsiahnutá vo formulárovej zmluve. Bol tiež toho názoru, že v
exekučnom konaní je súd viazaný právnym a skutkovým posúdením veci v exekučnom titule, z čoho
vyplýva,ženiejejehopovinnosťoupreskúmavaťjehosprávnosťposkutkovejaprávnejstránke.Navrhol,

abyodvolacísúdzmeniluzneseniesúduprvéhostupňaatotak,žeudelípovereniesúdnemuexekútorovi
na výkon exekúcie.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) prejednal podané odvolania bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.). Preskúmal napadnuté uznesenie, i konanie ktoré mu predchádzalo.
Riadil sa pritom zásadami vyplývajúcimi z ust § 212 ods.1, 3 O.s.p. a zistil, že pri rozhodovaní o
predmetnej žiadosti o udelenie poverenia je dôvodným postup podľa ust. § 50 ods.4 zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“).

Podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej
justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach žiadosti
podané podľa tejto zmluvy a pripojené písomnosti nie je potrebné prekladať (čl. 3, Oznámenie č.
193/1993 Z.z.). Odvolací súd považuje na účely tohto ustanovenia za žiadosť aj návrh na vykonanie

exekúcie a za pripojené písomnosti aj rozhodcovský nález, a preto na účely exekúcie postačovalo
oprávnenému predložiť listiny v českom jazyku.

V zmysle uvedeného odvolací súd považuje za exekučné tituly aj rozhodcovské (arbitrážne) rozhodnutia
(nálezy) vrátane tých, ktoré boli vydané cudzozemskými rozhodcovskými súdmi (,,Cudzí rozhodcovský

rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň
prihliadne,, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok“, § 49 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní; ďalej len ,,Zákon o rozhodcovskom konaní“ príp. ,,ZRK“).

Súd prvého stupňa podrobil súdnej kontrole dotknutú rozhodcovskú doložku. Nemali by byť žiadne

pochybnosti o tom, že exekúcia sa má vykonať podľa exekučných procesných predpisov Slovenskej
republiky. Tým je predovšetkým zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len Exekučný poriadok). Ďalšou normou je Zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý tzv.
nepriamou novelizáciou Exekučného poriadku explicitne upravil aj prelomenie materiálnej právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní (§ 45).

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa

odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Vodvolaníoprávnenéhodominujevýhradaonemožnostihmotnoprávnehoprieskumuexekučnéhotitulu.

Poukazujúc na horeuvedené odvolací súd konštatuje, že táto výhrada oprávneného je v priamom

rozpore s uvedeným ustanovením § 45, ktoré nie je o možnosti, ale dokonca o povinnosti súdu (ods.
2) preskúmať rozhodcovské rozhodnutie aj z hľadiska aspektov relevantných v základnom konaní.
Presnejšie, či nejde o rozhodnutie, ktoré priznáva plnenie nemožné, právom nedovolené alebo plnenie
odporujúce dobrým mravom.

Súdny dvor v rozsudku ASTURCOM judikoval, že „Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993
o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byt vysvetlená v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právomocného rozhodcovského nálezu,
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácieo právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné uskutočniť také posúdenie v rámci obdobných procesov na základe

vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný“.

Je teda zrejmé, že ak slovenské právne predpisy umožňujú prelomenie materiálnej právoplatnosti

rozhodcovského rozhodnutia, takýto postup je v súlade s právom EÚ. V pripomienkach Európskej
komisie k prípadu POHOTOVOSŤ/Korčkovská C-76/10 Komisia naviac správnu voľbu slovenského
zákonodarcu zvrátiť účinky arbitrážneho nálezu v exekučnom konaní v ust. § 45 nijako nespochybnila
(cit.: ,,Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci sa nezdá, že by bolo problematické uplatnenie zásady res
iudicata, keďže povinnosť vnútroštátnych súdov zastaviť nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu zakotvuje už vnútroštátne právo. Riešenie, ktoré si vnútroštátny zákonodarca zvolil v rámci

procesnej autonómie členských štátov, sa zdá byť v súlade s cieľom smernice 93/13/EHS zabezpečiť,
aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov“.)

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS, ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“.

Súdny dvor kladie čl. 6 Smernice a ochranu spotrebiteľa pred nečestnými zmluvnými podmienkami na
úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať (porov. § 36 z. č. 97/1963 Z.z.).

Odvolací súd nemá pochybnosti, že za podstatné dôvody na prelomenie materiálnej právoplatnosti
rozhodnutia arbitra treba považovať práve okolnosti týkajúce sa pravidiel, na ktorých štát musí
bezvýhradne trvať, najmä ak slovenské exekučné predpisy umožňujú v rozhodcovských veciach
dosiahnuť stav, aby spotrebiteľ nebol nekalou zmluvnou podmienkou viazaný (§ 45 ZRK).

Ak preto oprávnený zdôrazňuje, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v súlade s právnym poriadkom
jehoštátuažesplnilvšetkypodmienkyktomu,abypríslušnýsúdrozhodolonariadeníexekúcie,odvolací
súd uvádza, že má možnosť odopretia výkonu rozhodcovského nálezu, pokiaľ rozhodcovský nález
odporuje základným morálnym a právnym princípom uznávaným vo všetkých civilizovaných krajinách

opierajúc sa o kategóriu verejného poriadku a posúdenia toho, či v danom prípade je alebo nie je možné
nariadiť exekúciu, a či boli na vykonanie exekúcie splnené zákonné podmienky, čo v danom prípade sa
posudzujú podľa právneho poriadku štátu, v ktorom sa exekúcia má vykonať s tým, že príslušný orgán
(súd) je povinný aplikovať príslušné vnútroštátne právo, právo Európskej únie a tiež všeobecné zásady,
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Súd prvého stupňa teda správne nevzhliadol žiadnu prekážku na to, aby podrobil súdnej kontrole z
hľadiska cieľov vnútroštátneho práva a Smernice zmluvné podmienky, ktoré oprávnený povinnému
navrhol v rámci štandardnej formulárovej zmluvy.

Odvolací súd k tomuto dopĺňa, že Občiansky zákonník indikatívne vypočítava neprijateľné zmluvné
podmienky (arg. slovom ,,najmä“, § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka,
aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula). O tom, že neprijateľné podmienky

sú v rozpore s dobrými mravmi, by nemali byť žiadne pochybnosti (arg. slovo ,,hrubá nerovnováha“).
Spotrebiteľ ako slabšia strana sporu nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a
nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (čl. 25 MOSTAZA
CLARO).

V Zmluvných dojednaniach spoločnosti oprávneného v čl. 18 je upravená rozhodcovská doložka. Už len
jej samotné zakotvenie v rámci všeobecných dojednaní nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde
zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku.Povinný ako spotrebiteľ finančnej služby teda prijal v rámci zmluvných podmienok aj rozhodcovskú
doložku a odvolací súd nezdieľa názor oprávneného, že proti tomuto dojednaniu povinná pred podpisom
ničnenamietala,naopak,peňažnéprostriedkyprijalaazaviazalasaichsplatiťzapodmienok,uvedených

v zmluve o revolvingovom úvere. Práve štandardné formulárové zmluvy sú typické tým, že buď
spotrebiteľ prijme službu alebo neprijme. Prijatím sa pri štandardných formulárových zmluvách rozumie
stav, že sa služba prijíma aj so všeobecnými obchodnými podmienkami a spravidla niet priestoru na
úpravu všeobecných obchodných podmienok, alebo predstava o možnosti zmeny týchto podmienok
je len iluzórna.

Podľa rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, a to dokonca
pred vopred určenými konkrétnymi rozhodcami. Pre povinného to znamená podrobiť sa konaniu nielen
vzdialenostne neprijateľnému ( Praha, Vysoké Mýto, Pardubice), ale dokonca v cudzine pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť,
ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech. Vzdialenostný problém sa okrem iného

spomína aj v rozsudku OCÉANO.

V prípade rozhodcovského procesu nejde o výkon verejnej moci. Tak ako skonštatoval aj samotný
Ústavný súd ČR vo veci IV. ÚS 174/02 rozhodcovský súd ,,není orgánem veřejné moci, a tudíž ani
jeho rozhodčí nálezy nemohou být rozhodnutím orgánu veřejné moci... Jeho moc tedy není delegovaná

svrchovanou mocí státu, ale pochází od soukromé vlastní moci stran určovat si svuj osud“.

Sotva je možné uveriť, že tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu,
je doslova skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia
sporového procesu podľa predstav oprávneného.

Rešpektujúc cieľ čl. 4 ods. 1 Smernice odvolací súd prihliadol na ostatné okolnosti prípadu a zdá sa,
že rozhodca nemal problém priznať oprávnenému neprijateľnú kompenzáciu za porušenie záväzku
spotrebiteľa (bod 1 písm. e/ prílohy Smernice).

Odvolací súd zastáva názor, že oprávnený mal tiež rešpektovať zásadu ,,vigilantibus iura“ a počítať s
tým, že na Slovensku je súd povinný prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, ak
sa ním má vymôcť plnenie inter alia odporujúce dobrým mravom alebo plnenia právom nedovolené (§
45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Odvolací súd je oprávnený rozhodnúť o tom, že zmluvná podmienka je neprijateľná (por. uznesenie
súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská) a vyvodiť z toho dôsledky aj v rámci exekúcie.
Z týchto dôvodov nie je možné povoliť exekúciu na základe rozhodcovského nálezu, ktorý odporuje
zákonu a za taký považuje odvolací súd aj rozhodcovský nález rozhodcu ad hoc JUDr. Evy Vaňkovej
z 10.5.2010 č.j. Va 47 -37/2009 - 11.

Odvolací súd konečne nevidel dôvod na odklon aj od Spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010: „Zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach

inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučných titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľatakejtodoložkyzačalo

rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu
nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008. Súd pri
zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania,
ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv (rozsudok SDEÚ vo veci C 40/08 Asturcom
Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira), alebo pravidlá rozhodcovského konania,
ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú vneprospech spotrebiteľa napr. poplatok za vyjadrenie k žalobe a bez zaplatenia ktorého sa na vyjadrenie
spotrebiteľa neprihliada“.

Ak by súd prvého stupňa ako exekučný súd a v dôsledku podaného odvolania aj odvolací Krajský súd
v Prešove rozhodli inak, nielen že by excesovali z hodnotových kritérií, ale aj z pomerne rozsiahlej
judikatúry slovenských súdov.

Na základe uvedeného je preto potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je

správne, a preto ho odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo
návrh na ich priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.