Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/560/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113228381
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113228381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: W.. R. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. D. XX, XXX XX L. Y., zastúpenej Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ,
s.r.o., so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
B. XX, a 2. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XX, zastúpeným JUDr. Petrom Koscelanským,
advokátom so sídlom Fraňa Mojtu 24, 949 01 Nitra, o odstránenie časti strechy a oplotenia, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/243/2013-147 zo dňa 14.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby, vo výroku o trovách

konania žalovaných a vo výroku o trovách štátu p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/,2/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o odstránenie oplotenia a
žalovaných 1/,2/ zaviazal zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania na účet jej
právnej zástupkyne vo výške 100 %. Žalobu vo zvyšku týkajúcom sa odstránenia časti strechy zamietol
a vo vzťahu k tomuto výroku žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovaným náhradu trov konania na účet ich
právneho zástupcu vo výške 100 %. Napokon posledným výrokom súd žalobkyňu zaviazal zaplatiť na

účet Okresného súdu Nitra trovy štátu v sume 212,16 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala odstránenia oplotenia a časti strešnej konštrukcie
vrátane klampiarskych prvkov na dome žalovaných č. XX v B. z dôvodu, že neoprávnene zasahuje do
jej pozemku. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností registra "C"
v kat. úz. B., zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. 285/1 a parc. č. 285/2 a žalovaní sú bezpodieloví
spoluvlastníci susediacich nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako parc. č. 286/1 - dom
súp. č. 60 a parc. č. 286/2. Žalovaní na ich dome, ktorý je vo vzdialenosti 40 cm od hranice pozemku

susediaceho so žalobkyňou, vybudovali novú strechu, ktorej odstránenia sa žalobkyňa domáhala v časti
presahujúcej na jej pozemok - parcelu č. 285/1, pričom nová strecha bola postavená bez stavebného
povolenia a s väčšími rozmermi. Po odstránení oplotenia žalovanými v priebehu konania zobrala žalobu
v tejto časti späť, s čím žalovaní súhlasili. Vzhľadom na to súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016
(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“). Vo vzťahu k tomuto výroku súd o trovách konania
rozhodol s odkazom na ustanovenie § 146 ods. 2 OSP tak, že priznal žalobkyni náhradu trov konania.

Predmetom konania následne zostalo odstránenie časti strechy v rozsahu presahujúcom nad pozemok
žalobkyne. Žalovaní tvrdili, že strechu skonštruovali podľa starých rozmerov a rozšírili ju len o rozmery
ríny, ktorú stará strecha nemala. Na dôkaz toho bol vypracovaný znalecký posudok, z ktorého súd prvej
inštancie zistil, že rína spolu s časťou strechy žalovaných skutočne zasahuje do pozemku žalobkyne všírke35cmaztohostrechadomupresahuje15cm,čímpresahstrechyčinídovedna10m2.Vzdialenosť
domu žalovaných od hranice, ktorá delí ich pozemky, je 40 cm.

2. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Zároveň poukázal na
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, ako aj na ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými

atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu
alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Okrem toho súd v odôvodnení rozsudku
citoval aj ustanovenie § 135c ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa zriadenia stavby na
cudzom pozemku, ako aj ustanovenie § 151n ods. 1,2, § 151o ods. 1, § 134 ods. 1, § 135c Občianskeho

zákonníka a § 26 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002
Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a
o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie.

3. Súd konštatoval, že z ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka vyplýva, že nie možné nariadiť
odstránenie stavby tam, kde to nie je účelné. Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby treba
vždy hodnotiť objektívne, t.j. s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu.
V rámci voľnej úvahy musí súd prihliadať na to či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými
mravmi, a zároveň má prihliadať na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby

vznikla, na to, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú, aký je rozsah zastavaného pozemku, či
vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, či naopak staval v dobrej viere, že mu pozemok
patrí a až potom dodatočne podľa geodetického zamerania a podľa prevedenej opravy zistil opak. Súd
má v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla, so
záujmom na ďalšom využití stavby. Tiež treba prihliadnuť na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne

nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie. Nie je možné predvídať všetky okolnosti, ktoré
bude nutné pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe vziať do úvahy. Súd má teda starostlivo prihliadnuť
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotiť komplexne. V tomto konaní nebolo
sporné, že strecha žalovaných presahuje šírkou ríne nad pozemok žalobkyne a jej celkový presah je
po dĺžke 10 m2. Po vykonaní dôkazov súd urobil skutkový záver, že samotná strecha má rovnaké

rozmery, aké mala stará strecha, no pribudla k nej rína, ktorá dovtedy na starej streche nebola. Súd
zároveň konštatoval, že v časti presahu pôvodnej strechy došlo k vydržaniu práva vecného bremena
zo strany žalovaných a ich predchodcov, keďže stará strecha bola postavená okolo roku 1920, čo
nespochybňovala ani žalobkyňa.

4. Čo sa týka časti presahu ríny nad pozemkom žalobkyne, súd sa zaoberal najmä účelnosťou jej
odstránenia. Je nepochybné, že zriadením ríne žalovaní zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne,
lebo súčasťou pozemkov je aj vzdušný priestor v kolmej časti nad nimi a aj pod nimi, čo vyplýva aj
z ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý v určitých prípadoch obmedzuje vlastníka
pozemku odstrániť napríklad vetvy stromu presahujúce do vzdušného priestoru nad pozemok. Presah

ríne strechy žalobcov však nijakým závažným spôsobom neobmedzuje žalobkyňu, ktorá uvádzala, že to
narúša užívanie jej pozemku tým, že by sa na pozemok nedalo ísť nákladným autom. Navyše namietala
aj to, že žalovaní jej o stavbe strechy nič nepovedali, hoci na to mala právo. Súd prijal záver o tom,
že odstránenie časti strechy či už v časti presahu 15 cm, alebo v časti celého presahu 35 cm, ktorý
zahrňuje strechu spolu s rínou, je neúčelné, pretože hospodárska strata, ktorá by žalovaným vznikla, by

bola neúmerná v porovnaní s tým, čo by sa týmto odstránením dosiahlo. Žalobkyňa navyše neuviedla,
prečo jej zásah vadí, v čom sa narúša užívanie jej pozemku a ako ju to v užívaní obmedzuje. Súd bral
do úvahy, že žalobkyňa v B. nebýva, pozemok neužíva a presah strechy ju v užívaní jej nehnuteľnosti
neobmedzuje. Súd tiež poukázal na povinnosť, ktorú žalovaní majú v zmysle § 26 ods. 1 vyhláškyč. 535/2002 Z. z., podľa ktorého strešná konštrukcia musí chrániť stavbu pred účinkami vonkajšej
klímy, zachytávať a odvádzať zrážkové vody, zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcií. Osadením ríny
sa nielenže nijako neobmedzilo užívanie pozemku žalobkyne, ale sa dokonca skvalitnilo tým, že voda

nesteká na jej pozemok, pretože dovtedy tam býval jarok. Súd konštatoval aj to, že žalovaní porušili
svoje právne povinnosti, lebo v zmysle stavebného zákona mali stavbu ohlásiť stavebnému úradu, čo
spravili až následne dňa 05.09.2012, kedy požiadali stavebný úrad o dodatočné povolenie stavby. Súd
žalobu žalobkyne teda zamietol, keďže odstránenie presahujúcej časti strechy nad pozemok žalobkyne
nie je podľa jeho názoru účelné a navyše v časti presahu o šírke 15 cm žalobkyňa neuniesla ani dôkazné

bremeno, lebo už pôvodná strecha zasahovala do jej vlastníckeho práva menšími rozmermi, a preto v
časti jej presahu došlo k vydržaniu práva vecného bremena. S odkazom na ustanovenie § 148 ods. 1
OSP súd neúspešnú žalobkyňu zaviazal na náhradu trov štátu z titulu znalečného, ktoré štát hradil z
rozpočtových prostriedkov súdu v sume 212,16 eura. Výrok o trovách konania vo vzťahu k zastaveniu
konaniasúdodôvodnilpodľa§146ods.2OSPavýrokotrováchkonaniavovzťahukvýrokuozamietnutí
zvyšku žaloby súd odôvodnil podľa § 142 ods. 1 OSP.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť a jej žalobe vyhovieť, resp. rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že rozsudok považuje za nesprávny a závery v
ňom uvedené za odporujúce zákonu ako aj Ústave SR. Podľa nej je prekvapivý záver súdu, že samotný

protiprávnyzásahdovlastníckehoprávaniejedostatočnýmdôvodomnaposkytnutieochranyvlastníctva
z dôvodu nepreukázania, ako jej tento zásah prekáža. Aplikácia § 127 Občianskeho zákonníka je podľa
nej nesprávna, pretože nerieši trvalý zásah do jej vlastníckeho práva, ale rieši zásahy dočasného,
prípadne bez väčších ťažkostí odstrániteľného, charakteru. Jej práva boli preukázateľne porušené, čo
je oveľa závažnejší stav, ako iba samotná hrozba ohrozenia jej práv. Zamietnutie žaloby z dôvodu

neužívania nehnuteľnosti je neakceptovateľné, keďže v budúcnosti užívanie plánuje. Uvedený zásah
žalovaných do jej vlastníckeho práva ju výrazne obmedzuje, lebo jej znemožnil prístup väčším vozidlom
na pozemok. Súd sa však s tým nijako nevyporiadal a argumentoval odkazom na rozhodnutie R 23/2003,
z ktorého vyňal a aplikoval len závery v prospech žalovaných. Súd mal prihliadnuť aj na to, či žalovaní
vedeli, že stavajú na cudzom pozemku, a či stavali v dobrej viere. Oni porušili zákon hrubo a vedome,

keď vnikli na jej pozemok a postavili na ňom oplotenie, pričom už z polohy ríny vedeli, že oplotenie
stavajú na cudzom pozemku. Tento stav neboli ochotní odstrániť a urobili tak až po podaní žaloby.
Zneužili teda skutočnosť, že ona nehnuteľnosť nevie denne kontrolovať. Ona v konaní poukázala na
rozsudok Najvyššieho súdu SR číslo 6Sžp/21/2011, podľa ktorého vystupujúca časť stavby nesmie v
žiadnom prípade zasahovať do vlastníckeho práva iného, a aj časť stavby sa v zmysle § 139 ods. 2

písm. a/ stavebného zákona považuje za stavbu. Neúčelnosť odstránenia strechy nad jej pozemkom súd
ničím nezdôvodnil a tým vyvolal arbitrárnosť svojho rozhodnutia, ktoré je nepreskúmateľné. Namietala
aj záver súdu o vydržaní časti pozemku presahom strechy. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej
postačuje, ak stavba stojí na cudzom pozemku len sčasti a v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6MCdo 44/2012, ak strecha čo i len v časti presahuje nad cudzí pozemok, treba mať za

to, že na cudzom pozemku je zriadená časť stavby. V zmysle právneho názoru v tomto rozhodnutí
uvedenom musí súd zisťovať, či odstránenie časti konštrukcie strechy je technicky možné. Otázka
technickej možnosti odstránenia zásahov do vlastníckeho práva nemusí byť predmetom znaleckého
dokazovania. Súd nezdôvodnil, prečo sa neriadil ustanovením § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka a
prečo nepostupoval podľa § 135c ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Odkaz na ustanovenie § 26 ods.

1 vyhlášky č. 535/2002 Z. z. ona považuje za neprijateľný, lebo ním stanovené povinnosti a podmienky
zaväzujú len žalovaných. Podľa nej je neprípustné, aby došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva s
odvolaním sa na skutočnosť, že stavba žalovaných musí spĺňať stanovené podmienky. Odstránenie
minimálne ríny určite nemožno považovať za neúčelné a hospodársky neúnosné. To, že žalovaní
požiadali stavebný úrad o dodatočné povolenie stavby, je tiež neprijateľné, lebo to urobili až po porušení

stavebných predpisov a úmyselnom zásahu do jej vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho práva
jej nemôže byť odopretá s odôvodnením, že zásah ju príliš neobmedzuje. Nedostatočné odôvodnenie
rozsudku súdu spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, čo má za následok odňatie možnosti konať pred
súdom. Stavba žalovaných znemožňuje prístup väčšieho motorového vozidla na jej pozemok. Dané
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napokon žalobkyňa namietala aj výrok

o trovách konania, na náhradu ktorých ju súd zaviazal napriek tomu, že žalovaní konali protiprávne.

7. Žalovaní 1/,2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať im aj náhradu trov konania. Uviedli, že súd prvej inštancie vykonal dostatočnédokazovanie a vyvodil správny právny záver. Nepravdivé sú a zákonu a Ústave SR odporujúce tvrdenia
žalobkyne, že rozsudok je nesprávny a závery v ňom uvedené sú v rozpore so zákonom. Žalobkyňa
žiadne nové dôkazy odvolaciemu súdu nepredložila a jej tvrdenia sa pred súdom prvej inštancie

nepreukázali. V konaní bolo totiž preukázané, že strecha, ktorú na ich dom osadili, je presne na
tom istom mieste, ako pôvodná strecha, ktorá tam takto stála asi 95 rokov. Previs nad pozemok
žalobkyne je 15 cm a strecha v rovnakom tvare je tam už cca od roku 1920, odkedy došlo k vydržaniu
práva vecného bremena v ich prospech, ktoré spočíva v povinnosti žalovanej strpieť previs 15 cm ich
strechy nad nepatrnou časťou jej pozemku. V tomto smere sú závery súdu prvej inštancie jednoznačne

správne. V rámci rekonštrukcie pribudla len konštrukcia ríne, ktorá tam predtým nebola, a ňou sa zvýšil
komfort bývania žalobkyne, lebo voda zbytočne nesteká na jej pozemok. Nejde o žiadny výrazný zásah
do vlastníckeho práva, aby súd musel rozhodnúť o povinnosti rínu odstrániť. Keby sa mala strecha
zmenšiť o 15 cm, musela by sa celá rozobrať a musel by sa urobiť nový krov, pričom taká investícia
by presahovala rozumnú mieru posúdenia neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne
oproti škode, ktorá by tým vznikla im. Vec je podľa nich potrebné posudzovať v širších súvislostiach

a neuprednostňovať právo žalobkyne, ktorej vadí, že si zrekonštruovali strechu, osadili rínu a vlastne
zhodnotili aj estetický vzhľad domu a celého priestoru. Žalovaní v odvolaní poukázali aj na závery
Ústavného súdu SR I.ÚS 457/10, Ústavného súdu ČR 1.ÚS 643/04, podľa ktorých treba vec posúdiť
tak, aby súd našiel spravodlivosť, a aby bol výkon práv a povinností v súlade so zdravým rozumom,
dobrými mravmi ako aj slušnosťou.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedla, že žalovaní potvrdili umiestnenie
ríne nad jej pozemkom a ona ich na neoprávnenosť zásahu upozorňovala už pri začatí aj v priebehu
stavby a oni teda mali možnosť celú konštrukciu umiestniť bez zásahu do jej vlastníckeho práva. Je
paradoxom, že práve oni sa odvolávajú na to, aby súd uplatnil pravidlá slušnosti a dobrých mravov.

Rínová konštrukcia je súčasťou strešnej konštrukcie a minimálne v tejto časti bolo povinnosťou súdu
žalobe vyhovieť.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods.
3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387
ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Pri
rozhodovaní aplikoval nový procesný predpis, Civilný sporový poriadok, v súlade s ustanovením § 470
ods. 1, 2 prvej vety, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd na dôvažok k odôvodneniu
rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

10. Občiansky zákonník dáva vlastníkovi v ustanovení § 126 ods. 1 právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka je

špeciálne k § 126 ods. 1, v ktorom je upravená ochrana vlastníctva a z ktorého vychádza jednak žaloba
na vydanie veci (žaloba reivindikačná), jednak žaloba negatórna, ktorou sa vlastník domáha ochrany
proti iným neoprávneným zásahom ako tým, ktoré spočívajú v neoprávnenom zadržiavaní cudzej veci
a odstránení následkov týchto zásahov. Režim neoprávnenej stavby je teda vyňatý z dosahu § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V občianskom práve sa uplatňuje snaha o to, aby nákladné investície

neboli zbytočne marené, v prípade neoprávnenej stavby len za predpokladu, že vzhľadom na okolnosti
konkrétneho prípadu možno takýto postup spravodlivo požadovať.

11.Jezrejmé,žežalobkyňaoprelasvojužalobuoustanovenie§135cods.1Občianskehozákonníkaaaj
v odvolaní sa domáhala iba odstránenia časti strechy domu žalovaných (ríne). V odvolaní o. i. namietala,

že súd nezdôvodnil, prečo sa nezaoberal aplikáciou ustanovenia § 135c ods. 2,3 Občianskeho
zákonníka týkajúceho sa zriadenia stavby na cudzom pozemku, t. j. prikázania stavby vlastníkovi
pozemku a zriadenia za náhradu vecného bremena, ktoré by bolo nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku citovalustanovenie § 135c ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, pričom bližšie nerozobral možnosť aplikácie
ustanovenia § 135c ods. 2,3 Občianskeho zákonníka na prejednávaný prípad. Vo všeobecnosti cudzím
pozemkom pre zriadovateľa stavby alebo staviteľa je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke

alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu. Ak stavebník zriadi stavbu
na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Neoprávnená stavba je spravidla aj nepovolenou
stavbou, t.j. stavbou, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie podľa stavebnoprávnych
predpisov (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov). Stavebník neoprávnenej stavby je jej
vlastníkom bez ohľadu na to, podľa ktorého odseku § 135c Občianskeho zákonníka sa bude postupovať

pri konečnom vyrovnaní vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Zákon upravuje tri spôsoby
vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku a poradie týchto spôsobov určuje zákon.
Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať: a) o odstránenie stavby na jeho pozemku
na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka. Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie
by sa mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o
také isté zanedbanie povinností neoprávneného stavebníka s prihliadnutím na to, že stavba je nielen

neoprávnená, ale aj nepovolená. Predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné;
účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť
využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie; b) o prikázanie stavby do jeho vlastníctva, ak by
odstránenie stavby nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na
ktorom bola zriadená neoprávnená stavba. Podaním takejto žaloby vlastník pozemku výslovne súhlasí

s tým, aby sa stavba prikázala do jeho vlastníctva. Ak však žalobca žaluje o odstránenie stavby podľa
odseku 1 a súd dôjde k záveru, že nie sú splnené podmienky na odstránenie, ale sú splnené podmienky
na vyrovnanie podľa odseku 2, t.j. prikázanie stavby vlastníkovi pozemku, je na to potrebný súhlas
vlastníka. V opačnom prípade mu súd nemôže prikázať stavbu za náhradu a posúdi aplikáciu odseku
3 alebo žalobu musí zamietnuť pre jej neopodstatnenosť. Ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho

zákonníka sa teda použije vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani
na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov, pričom vlastnícke vzťahy zostanú zachované. Súd výlučne na
základe geometrického plánu môže zriadiť stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a
súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe
(napr. podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú

spravidla vyčísľuje znalec. Pri úvahe, či treba aplikovať analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi
vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže len
na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné, a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním
stavby za náhradu do jeho vlastníctva.

12. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením,
pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny právny záver
o tom, že žalovaní síce protiprávne zasiahli do vlastníckeho práva žalobkyne, keď pri rekonštrukcii
strechy ich domu vytvorili navyše aj dovtedy neexistujúcu rínovú konštrukciu, ktorá vo vzdušnom
priestore nad pozemkom žalobkyne svojím previsom zasiahla nad dlhodobo zaužívaný stav v rozsahu

15 centimetrov, čo však žalobkyňu v užívaní jej pozemku neobmedzilo a navyše ho skvalitnilo tým, že
voda zo strechy už na jej pozemok nesteká, a z toho dôvodu odstránenie časti strechy by bolo neúčelné
a nehospodárne. Žalovaní nesporne porušili svoje právne povinnosti, lebo v zmysle stavebného zákona
mali stavbu ohlásiť stavebnému úradu, čo spravili až následne, a rínu nad pozemkom žalobkyne osadili
v rozpore s dobrými mravmi bez jej predchádzajúceho súhlasu. Žalobkyňou požadované odstránenie

časti strechy domu žalobcov v rozsahu previsu nad jej pozemkom však za súčasnej situácie súd
prvej inštancie správne posúdil ako také, ktoré nie je účelné a hospodárne, a v tomto smere sa s
právnym hodnotením zisteného skutkového stavu odvolací súd stotožnil. Je zrejmé, že už pôvodná
strecha v konštatovanom rozsahu dlhodobo zasahovala do vlastníckeho práva žalobkyne a predtým
jej právnych predchodcov, a tak pri splnení zákonných podmienok mohlo dôjsť v časti presahu k

vydržaniu práva vecného bremena. Súd prvej inštancie správne uviedol, že v takýchto prípadoch má
povinnosť prihliadať na účel daného zásahu, na záujem na ďalšom využití stavby ako aj na povahu
a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla. Oproti tomuto dlhoročnému stavu
nehnuteľnosti v súčasnosti nad pozemok žalobkyne vo vzdušnom priestore navyše prečnieva len nová
odkvapová rína svojou šírkou a dĺžkou po hranici domu žalovaných. Za situácie, že odstránenie ríne

(§ 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka) nie je účelné, bolo potrebné zvážiť druhý spôsob vyporiadania
neoprávnenej stavby (§ 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka), avšak je nesporné, že prikázanie len časti
nehnuteľnosti žalovaných - odkvapovej ríne - neprichádza z technického hľadiska vôbec do úvahy, keď
navyše žalobkyňa k takémuto postupu súhlas ani nedávala a ani vo svojich podaniach a stanoviskáchnič také nenavrhovala. Napokon pre aplikáciu tretej možnosti vyporiadania neoprávnenej stavby (§ 135c
ods. 3 Občianskeho zákonníka) zriadením vecného bremena za náhradu nevyplývajú z obsahu spisu
vyššie opísané zákonné podmienky. Žalobkyňa sama takýto spôsob ani nenavrhovala, v rámci dôkaznej

povinnosti (§ 120 ods. 1 prvá veta, § 79 ods. 2 OSP) nedoložila a ani nenavrhla zabezpečiť geometrický
plán s vyznačením plochy celej plochy, ktorú odkvapová rína naj jej pozemkom zaberá (s cieľom zápisu
na príslušný list vlastníctva a katastrálnu mapu katastra nehnuteľností), a nevyčíslila ani výšku náhrady
z vecného bremena. Aj keď súd mohol vo veci postupovať podľa v tom čase účinného ustanovenia § 153
ods. 1 OSP (teraz § 216 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac,

než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu), nič to nemení na tom, že aj vo vzťahu k takémuto zákonnému ustanoveniu sa
postup súdu a jeho rozhodovanie môže opierať len o návrhovú a dôkaznú povinnosť strán sporu, zvlášť,
keď takýto postup vyžaduje súčinnosť strán sporu v podobe geometrického plánu, resp. znaleckého
posudku,navyznačenievecnéhobremenavrozsahuplochyodkvapovejrínenadpozemkomžalobkyne,
a aj na vyčíslenie náhrady za takéto vecné bremeno.

13. V tomto prípade bolo nesporne porušené vlastnícke právo žalobkyne zo strany žalovaných, ktorí
mohli rekonštrukciu ich strechy a aj presah novo zriadenej odkvapovej ríne so žalobkyňou vopred
prejednať a zároveň postupovať v súlade s ustanoveniami stavebného zákona. Na druhej strane
toto porušenie vlastníckeho práva žalobkyne s ohľadom na výsledky dokazovania vykonaného v

prvoinštančnom konaní nespôsobilo diskomfort v dovtedajšom užívaní nehnuteľnosti žalobkyne a toto
užívanie v skutočnosti vylepšilo tým, že nespôsobuje zatekanie vody zo strechy domu žalovaných na
pozemok žalobkyne, rovnako ako aj na pozemok samotných žalovaných. Túto súdom kladne hodnotenú
skutočnosť žalobkyňa síce v konaní potvrdila, ale sama ju takto nezhodnotila a trvala na odstránení časti
strechy nehnuteľnosti žalovaných s tým, že ide o zásah do jej vlastníckeho práva a v budúcnosti jej daný

stav môže brániť v prístupe na pozemok nákladným autom.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní
najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku
odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné

námietky žalobkyne opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v
ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku),
pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné
a bližšie zdôvodnenie veci z hľadiska ustanovenia § 135c ods. 2,3 Občianskeho zákonníka sám
do odôvodnenia tohto rozsudku doplnil. Súd prvej inštancie súčasne s konštatovaním nesprávneho

postupu žalovaných pri rekonštrukcii strechy ich nehnuteľnosti pragmaticky posúdil danú situáciu a
svoje právne závery dostatočne odôvodnil citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a
účinnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku ako aj Občianskeho zákonníka. S ohľadom na
to odvolací súd nemohol posúdiť odvolanie žalobkyne ako opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 OSP potvrdil a v podrobnostiach

poukazuje na jeho odôvodnenie.

15. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/,2/, ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov
vynaloženýchvtomtoštádiukonania.Odvolacísúdvsúladesustanovením§396ods.1, §262ods.1a
§ 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaní majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania,

o výške ktorých podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).