Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/539/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311210769
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1311210769.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľky: H.. H.na G.,
L. Ž. XX, L., zast. JUDr. Rastislavom Bajánkom, advokátom, Vajnorská 1, Bratislava, proti odporkyni:
Stredná odborná škola, Račianska 105, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.
apríla 2013, č. k. 21C/119/2011-426, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. apríla 2013, č. k.
21C/119/2011-426, p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou jej odporkyňou dňa 7.6.2011, ako aj
náhrady mzdy, po úprave petitu podaním zo dňa 14.3.2013, vo výške 11.305,27 eur od januára 2012
do februára 2013.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľka pracovala u odporkyne na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 30.8.1970 uzavretej na dobu neurčitú ako učiteľka strednej školy s I.
atestáciou s funkčným platom 777,50 eur. Odporkyňa dňa 7.6.2011 dala navrhovateľke výpoveď z
pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, ktorú v tento
deň aj navrhovateľke doručila na pracovisku. Výpovedi predchádzala mimoriadna porada odporkyne
konaná dňa 30.5.2011, na ktorej boli zamestnanci odporkyne informovaní o potrebe znižovania
počtu zamestnancov z dôvodu poklesu tried, a teda v dôsledku toho i poklesu potreby pedagógov
teoretického vyučovania s tým, že boli vyzvaní 4 pedagógovia v starobnom dôchodku, aby sa do

3.6.2011 vyjadrili, či sú ochotní pracovať na skrátené úväzky. Písomným rozhodnutím odporkyne č.
XXX/XXXX z 31.5.2011 bola zdôvodnená nadbytočnosť 4 pedagógov v starobnom dôchodku, vrátane
navrhovateľky, z dôvodu poklesu tried a s tým súvisiacou potrebou zníženia pedagogických úväzkov
na teoretické vyučovanie. Zároveň v ňom bola konštatovaná ponuka vyučovať na skrátený úväzok v
rozsahu 4-7 hodín týždenne týmto 4 pedagógom, čo však odmietli. Písomným rozhodnutím č. 898/2011
z 3.6.2011 bola opätovne zdôvodnená nadbytočnosť 4 zamestnankýň s obsahom totožným ako v
rozhodnutí z 31.5.2011, s výnimkou konštatovania, že sa jedná o starobné dôchodkyne. Odporkyňa

listom č. XXX/XXXX z 31.5.2011 označeným ako Skrátenie základného úväzku ponúkla navrhovateľke
v školskom roku 2011/2012 zamestnať sa na kratší pracovný úväzok. Navrhovateľka na list reagovala
žiadosťou o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy, a teda ponuku pracovať na kratší pracovný
úväzok odmietla. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k záveru,že odporkyňa postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami Zák. práce, keď výpoveď odôvodnila
rozhodnutím o nadbytočnosti navrhovateľky s poukazom na § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, pričom
skutkové vymedzenie výpovede sa kryje so skutkovou podstatou uplatneného výpovedného dôvodu.

Príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím odporkyne a výpoveďou podľa súdu prvého stupňa preukazuje
prehľad zamestnancov odporkyne - výkaz škol. 1-04 za 2. a 3. kvartál roku 2011. Mal za to, že
formálnoprávne náležitosti predmetnej výpovede boli splnené, ako to konštatoval aj odvolací súd
vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.11.2012, č. k. 6Co/57/2012-164, ktorým zrušil prvý rozsudok súdu
prvého stupňa v danej veci zo dňa 18.11.2011, č. k. 21C/119/2011-114. Poznamenal, že nadbytočnosť

navrhovateľky vyplynula v dôsledku preukázania vykonanej organizačnej zmeny zo strany odporkyne
v šk. roku 2011/2012 znížením počtu tried a zrušením 4 miest učiteľov. O výbere nadbytočného
zamestnanca pritom rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere jeho
rozhodnutie preskúmavať.

Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že výpoveď daná navrhovateľke bola v čase jej uplatnenia

riadne prerokovaná odborovým orgánom v zmysle § 74 Zák. práce. Dokonca samotná navrhovateľka
bola prizvaná na prerokovanie výpovede a aj sa ho zúčastnila. Vyplýva to jednak zo súhlasného
stanoviska odborového orgánu k výpovedi z pracovného pomeru navrhovateľke zo dňa 7.6.2011 a
potvrdila to aj svedkyňa H.. G.F. ako predsedníčka odborového orgánu. Skutočnosť, že predmetná
výpoveď nebola s navrhovateľkou prerokovávaná ako s členkou odborového orgánu, súd prvého stupňa

považoval za samozrejmú, keďže navrhovateľka bola zaujatou osobu, pretože výpoveď sa jej priamo
týkala a jej prípadný nesúhlas by tak nebol objektívny.

K námietke neplatnosti výpovede z dôvodu diskriminácie veku navrhovateľky súd prvého stupňa uviedol,
že navrhovateľka je starobnou dôchodkyňou od roku 2005, pričom súčasne so mzdou od žalovaného

poberala aj starobný dôchodok. Rovnako ďalšie tri zamestnankyne, ktorým odporkyňa dala výpoveď z
dôvodu nadbytočnosti, sú v starobnom dôchodku. Súd prvého stupňa nemal za preukázané, že by v
danej veci došlo k porušeniu § 13 ods. 2 Zák. práce a diskriminácii navrhovateľky z dôvodu veku, tým, že
odporkyňa neuplatnila výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti voči zamestnankyniam
v produktívnom veku, ktoré by tak stratili možnosť zamestnať sa, príp. by museli byť vedené na úrade

práce. Skôr opačný postup by bol podľa neho diskriminačný.

Súd prvého stupňa sa následne v zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zameral na
preukázanie splnenia ponukovej povinnosti odporkyne vo vzťahu k navrhovateľke pred tým ako jej
bola daná výpoveď. Keďže účinky výpovede nastávajú až jej účinným doručením zamestnancovi,

aj splnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede bolo potrebné posudzovať k
tomuto momentu, t. j. ku dňu 7.6.2011. Navrhovateľka na základe svojej kvalifikácie vykonávala prácu
učiteľky všeobecnovzdelávacích predmetov, sčasti odborných predmetov, konkrétne ku dňu 7.10.2010
učiteľky strednej školy s 1. atestáciou v učebnom odbore: kaderník - odborné kreslenie, technológia
a materiál; fotograf - odborné kreslenie; kozmetička-vizážistka - estetická výchova, odborné kreslenie,

vlasová kozmetika, úprava vlasov, etická výchova. Podľa tvrdení navrhovateľky mala odporkyňa v čase
doručenia výpovede navrhovateľke k dispozícii voľné pracovné miesta sekretárky riaditeľa, vrátničky,
majstra odborného výcviku a výchovného poradcu. Súd prvého stupňa v tomto smere zistil, že dňa
3.8.2011 odporkyňa obdržala žiadosť K.. P., ktorá vykonávala funkciu sekretárky riaditeľa, o ukončenie
pracovného pomeru ku dňu 31.8.2011. Na základe uvoľnenia tejto pracovnej pozície bola dňa 30.8.2011

uzavretá zmena pracovnej zmluvy so B.. E., ktorá bola preradená z funkcie vrátnik - informátor na
funkciu sekretárky riaditeľa odporkyne. Zároveň v tento deň bola uzavretá nová pracovná zmluva s Ľ.
Hajdúchom na funkciu vrátnik - informátor. Dňa 26.8.2011 F.. K., majsterka odbornej výchovy, požiadala
odporkyňu o skončenie pracovného pomeru ku dňu 30.9.2011. Súd prvého stupňa uviedol, že táto
pracovná pozícia samostatne u odporkyne neexistuje a priklonil sa k vyjadreniu odporkyne, že v zmysle

§ 33 ods. 2 písm. b/ zák. č. 317/2009 Z. z., pedagogickým zamestnancom špecialistom je výchovný
poradca vykonávajúci podľa § 33 ods. 1 špecializované činnosti a riadiace činnosti súčasne s výkonom
pedagogickej činnosti príslušnej kategórie alebo podkategórie pedag. zamestnanca a výkon odborných
činností príslušnej kategórie odborných zamestnancov. U odporkyne funkciu výchovného poradcu k
7.6.2011zabezpečovalaH..F..Zvykonanéhodokazovaniatiežvyplynulo,žeodporkyňapredvýpoveďou

ponúkla navrhovateľke prácu na skrátený pracovný čas 4 hodiny, čo navrhovateľka odmietla. Ochotu
vykonávať funkciu výchovného poradcu so skráteným pracovným časom ponúknutým odporkyňou dňa
7.6.2011 navrhovateľka prejavila až v podaní zo dňa 16.4.2013. Súd prvého stupňa taktiež vyhodnotil aj
podmienku ponuky práce - funkcie majstra odbornej výchovy, pričom dospel k záveru, že navrhovateľkaskutočne nespĺňala kvalifikačné predpoklady v zmysle § 7 ods. 2 písm. c/ zák. č. 317/2009 Z. z., keďže
na túto pracovnú pozíciu je potrebné dosiahnutie VŠ vzdelania 1. stupňa a súčasne vyučenie v odbore,
v prípade študijného odboru kozmetička - vizážistka je potrebné úplné stredné odborné vzdelanie

ukončenématuritouanepostačujelenrekvalifikačnéštúdiumvodborevizážistkaneukončenématuritou,
ako je to u navrhovateľky. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že odporkyňa si splnila
voči navrhovateľke ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce, tým, že v čase doručenia
výpovede jej ponúkla prácu na skrátený pracovný čas, keď inú vhodnú prácu pre ňu v tomto období
nemala k dispozícii, resp. na niektorú funkciu navrhovateľka nemala kvalifikáciu.

Vzhľadom na zamietnutie návrhu v časti neplatnosti predmetnej výpovede súd prvého stupňa poukázal
aj na nedôvodnosť návrhu navrhovateľky v časti uplatnenej náhrady mzdy a návrh v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal,

pretože si žiadne trovy neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil a určil neplatnosť výpovede zo dňa 7.6.2011 danej jej odporkyňou a v časti
náhrady mzdy, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázala na ust. § 61

ods. 2 a § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce a uviedla, že nadbytočnosť zamestnanca musí byť následkom
organizačnej zmeny, t. j. zmeny úloh u zamestnávateľa, zmeny jeho technického vybavenia, zníženia
stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektivitu práce alebo iných organizačných zmien. Namietala, že
výpoveď daná jej odporkyňou dňa 7.6.2011, zn. SOŠ-938/2011-PO sa neopiera o žiadne rozhodnutie
zamestnávateľa a tiež sa v nej neuvádza, v dôsledku ktorého výpovedného dôvodu sa funkcia

pedagogického zamestnanca - učiteľa strednej škody stáva nadbytočnou, tak ako to ustanovuje § 61
ods. 2 Zák. práce. Preto je nepreskúmateľná. Podľa navrhovateľky je aj zo zápisu z mimoriadnej porady
úseku TV zo dňa 30.5.2011, o ktorý sa oprel súd prvého stupňa, zrejmé, že nedochádza k zníženiu stavu
zamestnancov, ale len k zníženiu výkonov, t. j. úväzkov priamej vyučovacej činnosti štyroch menovite
uvedených zamestnancov. Vytýkala súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie založil na rozhodnutí

odporkyne č. XXX/XXXX zo dňa 3.6.2011 o potrebe zníženia počtu pedagogických zamestnancov o
štyroch z dôvodu nadbytočnosti, hoci výpoveď sa o takéto rozhodnutie neopierala. Poukázala na obsah
výpovede č. R.-XXX/XXXX-PO zo dňa 7.6.2011, z ktorého je podľa nej zrejmé, že odporkyňa ako
dôvod výpovede neuviedla zníženie stavu zamestnancov, ale skutočnosť, že „funkcia pedagogického
zamestnanca - učiteľ strednej školy sa stáva nadbytočnou, nakoľko v školskom roku 2011/2012 máme

voči súčasnému stavu pokles tried o päť a nadväzne na to budú výrazne znížené pedagogické úväzky“.
Takéto znenie výpovedného dôvodu pritom nekorešponduje s právnou požiadavkou obsiahnutou v ust.
§ 61 ods. 2 a § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce a nie je uvedené ani v rozhodnutí o organizačnej zmene č.
XXX/XXXX zo dňa 3.6.2011. Pokiaľ sa výpoveď opierala o organizačné zmeny, mali byť premietnuté v
organizačnom poriadku, čo sa nestalo. Namietala tiež, že súd prvého stupňa neprihliadol na skutočnosť,

že s organizačnou zmenou nebola oboznámená a nesprávne posúdil, že postačuje oboznámiť s
organizačnou zmenou po výpovedi. Prepustenie zamestnankýň v starobnom dôchodku považovala na
rozdiel od súdu prvého stupňa za evidentnú diskrimináciu z dôvodu veku. Navrhovateľka mala za to, že
nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka prerokovania výpovede s odborovým orgánom a udelenie
súhlasukvýpovediodborovýmorgánom.Žiadosťodporkyneoprerokovanievýpovedezodňa6.6.2011a

žiadosť o udelenie súhlasu k výpovedi zo dňa 6.6.2011 totiž neobsahujú náležitosti určené ust. § 61 ods.
2 Zák. práce. Rovnako nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka ponukovej povinnosti. Za splnenie
tejto podmienky podľa navrhovateľky nemožno považovať oznámenie o skrátenom úväzku zo dňa
31.5.2011 č. XXX, pretože táto ponuka bola daná v čase, kedy ešte nebolo rozhodnuté o organizačnej
zmene. Odporkyňa teda nepreukázala, že navrhovateľke nejakú prácu po 3.6.2011 ponúkla, hoci pre ňu

mala minimálne prácu na skrátený úväzok, ktorú jej ponúkla pred rozhodnutím o organizačnej zmene.
Navrhovateľka ďalej vo svojom odvolaní poukázala na jednotlivé funkcie, ktorých uvoľnenie v čase
organizačnej zmeny bolo podľa jej názoru všeobecne známe. Vyjadrenia odporkyne k pozícii vrátnik
považovala za účelovú obranu a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 M Cdo 14/2010. Mala za to, že odporkyňa jej zámerne neponúkla pozíciu výchovného poradcu v

spojení s kratším úväzkom v zmysle zák. č. 317/2009 Z. z., hoci v čase výpovede bolo verejne známe,
že výchovná poradkyňa H.. Ľ. F. odchádza, pretože táto funkcia je spojená s pedagogickou činnosťou
a mierne zvýhodňuje vo vyučovacej povinnosti. Dodala, že spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon
tejto funkcie. Taktiež spĺňa kvalifikačné predpoklady aj pre výkon povolania majster odbornej výchovy.Podľa zák. č. 317/2009 Z. z. je totiž pre výkon majstra odbornej výchovy potrebné vysokoškolské
vzdelanieprvéhostupňa(Bc),pričomnavrhovateľkajeMgr.-II.stupeňavyučenievpríslušnomučebnom
odbore alebo v príbuznom učebnom odbore (výučný list kaderník). Zákon síce príbuzný odbor neurčuje,

navrhovateľka však má 40 ročnú pedagogickú prax v odbore a je spoluautorkou celoštátnych učebníc.
Tvrdenia odporkyne, s ktorými sa súd prvého stupňa stotožnil, sú preto nepravdivé. Vytkla súdu prvého
stupňa,ženapriekdôkazom,ktorézaložiladospisu(pracovnénáplnepreukazujúcecvičeniazkozmetiky
a vizáže vykonávané navrhovateľkou a podpísané štatutárom odporkyne, pracovnú zmluvu č. j. XXX/XX
zo dňa 30.8.1970, pracovnú náplň zo dňa 15.11.2007, potvrdenie o odbornej spôsobilosti navrhovateľky

vydané odporkyňou pre Akreditačnú radu MŠVV a Š SR zo dňa 7.10.2010), rozhodol, že nespĺňa
kvalifikačné predpoklady pre uvedené pracovné miesto.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolanie navrhovateľky podľa názoru odporkyne neobsahuje žiadne
nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by neboli predmetom dokazovania v prvostupňovom konaní. Ako

to konštatoval i súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, výpoveď z pracovného pomeru daná
navrhovateľke zo strany odporkyne spĺňa všetky zákonné podmienky.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa,prejednalodvolanie

navrhovateľky bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

V prejednávanej veci medzi účastníčkami konania nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľka
pracovala u odporkyne na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.8.1970 ako učiteľka strednej školy s

1. atestáciou, pričom pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 7.6.2011 odporkyňa doručila
navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce z dôvodu
nadbytočnosti.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce v znení účinnom ku dňu výpovede zamestnávateľ môže dať

zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 cit. zák. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď

pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Pokiaľ ide o formálne náležitosti výpovede danej navrhovateľke, odvolací súd zotrváva na závere
prezentovanom už vo svojom prvom uznesení v danej veci zo dňa 28. novembra 2012, č. k.

6Co/57/2012-164, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 18. novembra 2011,
č. k. 21C/119/2011-114, a to že výpoveď daná navrhovateľke po formálnej stránke netrpí žiadnymi
vadami, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Bola totiž zachovaná písomná forma výpovede, podpísal
ju štatutárny zástupca odporkyne, navrhovateľke bola riadne doručená a aj výpovedný dôvod bol riadne
konkretizovaný (§ 61 ods. 1, 2 Zák. práce). Zároveň, keďže navrhovateľka bola členkou odborového

orgánu, na platnosť jej výpovede sa vyžadoval predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov (§ 240
ods. 8 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu doručenia výpovede navrhovateľke, t. j. k 7.6.2011),
ktorý zástupcovia zamestnancov vyslovili dňa 7.6.2011 (viď č. l. 22). Pokiaľ navrhovateľka v tejto
súvislosti argumentovala tým, že žiadosť odporkyne o prerokovanie výpovede zo dňa 6.6.2011 a žiadosť
o udelenie súhlasu k výpovedi zo dňa 6.6.2011 neobsahujú náležitosti určené ust. § 61 ods. 2 Zák.

práce, odvolací súd tieto námietky nepovažoval za dôvodné. Ust. § 61 ods. 2 Zák. práce totiž upravuje
náležitosti samotnej výpovede, nie však žiadosti o prerokovanie výpovede odborovým orgánom či
o udelenie jeho súhlasu k výpovedi. Z výpovede H.. A.V. G., predsedníčky odborovej organizácie
odporkyne, na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 18.11.2011 pritom vyplynulo, že okremžiadostí o prerokovanie výpovede 4 pracovníčok z dôvodu nadbytočnosti a osobitne navrhovateľky bol
odborovej organizácii predložený aj výsledok pracovnej porady z 31.5.2011, odborovej organizácii preto
boli zrejmé okolnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou ako aj jeho dôvod.

Neopodstatnené podľa názoru odvolacieho súdu sú aj odvolacie námietky navrhovateľky, že predmetná
výpoveď daná jej dňa 7.6.2011 sa neopiera o žiadne rozhodnutie zamestnávateľa. Odporkyňa výpoveď
z pracovného pomeru zdôvodnila ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce a nadbytočnosťou. Uviedla, že
funkcia pedagogického zamestnanca - učiteľ strednej školy sa stáva nadbytočnou, nakoľko v školskom

roku 2011/2012 má voči súčasnému stavu pokles tried o päť a nadväzne na to budú výrazne znížené
pedagogické úväzky. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že predtým, ako navrhovateľke
bola daná výpoveď, odporkyňa písomným rozhodnutím - zdôvodnením nadbytočnosti z 31.5.2011
(upraveným takmer totožným rozhodnutím z 3.6.2011) prijatým následne po mimoriadnej porade úseku
TV konanej dňa 30.5.2011, ktorej sa zúčastnila i navrhovateľka, znížila počet tried na školský rok
2011/2012 o päť tried, v dôsledku čoho malo dôjsť k výraznému zníženiu pedagogických úväzkov, ktoré

po prepočte predstavovali potrebu 14,7 pedagóga pre teoretické vyučovanie. Riaditeľka odporkyne preto
rozhodla o nadbytočnosti pedagógov, konkrétne štyroch pedagogických pracovníčok. V školskom roku
2011/2012 teda v dôsledku tejto organizačnej zmeny u odporkyne došlo k zníženiu počtu tried a tým
logicky aj k zrušeniu štyroch miest učiteľov, z čoho vyplynula ich nadbytočnosť. Z toho podľa názoru
odvolacieho súdu vyplýva priama príčinná súvislosť medi rozhodnutím odporkyne o organizačnej zmene

a nadbytočnosťou navrhovateľky. Nadbytočnosť s poukazom na ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce
bola ako dôvod výpovede uvedená aj vo výpovedi danej navrhovateľke, a to z dôvodu poklesu tried v
školskom roku 2011/2012 o päť. Takto skutkovo vymedzený dôvod je jasný, určitý, zrozumiteľný, nie
je možné zameniť ho s iným dôvodom ani ho dodatočne meniť. K argumentácii navrhovateľky, že s
organizačnou zmenu nebola oboznámená, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o

organizačnej zmene je interným dokumentom zamestnávateľa a nie je potrebné ho vopred oznamovať
dotknutému zamestnancovi, stačí ak sa o nej dozvie v čase dania výpovede. Navyše navrhovateľke v
danej veci bolo už vopred zrejmé, že k takejto organizačnej zmene dôjde, keďže sa, rovnako ako ostatní
zamestnanci odporkyne, zúčastnila na mimoriadnej porade úseku TV konanej dňa 30.5.2011, na ktorej
podľa zápisu z nej riaditeľka odporkyne informovala o poklese počtu tried v školskom roku 2011/2012 a

v nadväznosti na to o znížení výkonov. Zároveň už na tejto porade boli dotknutí pedagógovia, vrátane
navrhovateľky, vyzvaní, aby sa vyjadrili, či sú ochotní pracovať ďalej na skrátené úväzky a bolo im
oznámené, že v prípade odmietnutia, s nimi bude ukončený pracovný pomer pre nadbytočnosť. Tvrdenia
navrhovateľky v tomto smere preto nie sú pravdivé.

Pokiaľ ide o výber konkrétnych zamestnancov, ktorí sa v dôsledku organizačnej zmeny stali
nadbytočnými, odvolací súd poznamenáva, že tento patrí výlučne zamestnávateľovi, t. j. v danej veci
odporkyni a súd nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu zamestnávateľom, ako správne uviedol
aj súd prvého stupňa. Keďže predmetná organizačná zmena riešila iba zníženie počtu pedagogických
zamestnancov na tej istej pracovnej pozícii na počet potrebný na zabezpečenie vyučovacieho procesu

u odporkyne v školskom roku 2011/2012, odporkyňa bola oprávnená sama rozhodnúť o výbere
zamestnancov, ktorí sa pre ňu stali nadbytočnými. Ako zamestnávateľovi jej totiž patrí právo regulovať
počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnávala len takých zamestnancov
a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jej potrebám. Ak teda z dôvodu nadbytočnosti ukončila
pracovný pomer so zamestnankyňami v starobnom dôchodku, tento jej postup nemožno považovať

za diskriminačný. Odporkyňa mala možnosť vybrať si ktorýchkoľvek pedagogických zamestnancov na
predmetnej pozícii postihnutej organizačnou zmenou z dôvodu nadbytočnosti.

Vo vzťahu k hmotnoprávnej podmienke platnosti výpovede, ktorou je splnenie ponukovej povinnosti a
na ktorej preukázanie sa súd prvého stupňa správne zameral po zrušení v poradí prvého rozsudku v

danej veci odvolacím súdom, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, konštatuje jeho správnosť a odkazuje na neho (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa s touto skutočnosťou vysporiadal v dostatočnom
rozsahu a v tomto smere dospel aj k správnemu záveru. Ponuková povinnosť zamestnávateľa v prípade
skončenia pracovného pomeru so zamestnancom vyplýva z vyššie citovaného ust. § 63 ods. 2 Zák.

práce. V zmysle tohto ustanovenia mohla odporkyňa dať navrhovateľke platne výpoveď len v prípade, že
nemalamožnosťjuďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnutéako
miesto výkonu práce, alebo ak navrhovateľka nebola ochotná prejsť na inú, pre ňu vhodnú prácu, ktorú
jej odporkyňa ponúkla v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce, či podrobiť sa predchádzajúcejpríprave na túto inú prácu. Zamestnávateľ musí v prvom rade ponúknuť zamestnancovi vhodné
voľné pracovné miesto, ktoré zodpovedá kvalifikácii, zdravotnému stavu, skúsenostiam, zručnostiam a
spôsobilosti zamestnanca na prácu. Ak zamestnanec takúto prácu odmietol, zamestnávateľ mu môže

dať výpoveď. V prípade, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takéto vhodné voľné pracovné
miesto, je povinný ponúknuť mu aj inú voľnú prácu, a to aj menej kvalifikovanú. Ak má zamestnávateľ
viacero voľných pracovných miest vhodných pre zamestnanca, splní si svoju ponukovú povinnosť tým,
že zamestnancovi ponúkne čo i len jedno z takýchto miest, nemusí mu ponúknuť všetky voľné pracovné
miesta, ktoré sú pre zamestnanca vhodné.

V danej veci z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odporkyňa ponúkla navrhovateľke pokračovanie
v práci na skrátený úväzok už na mimoriadnej porade úseku TV konanej dňa 30.5.2011, na ktorej
sa zúčastnila aj navrhovateľka a v dôsledku záverov z ktorej došlo u odporkyne k organizačnej
zmene, s tým, aby sa navrhovateľka vyjadrila do 3.6.2011, či túto ponuku prijme. Následne odporkyňa
ponúkla navrhovateľke prácu na skrátený úväzok v školskom roku 2011/2012 aj písomne, listom zo

dňa 31.5.2011, ktorý si navrhovateľka prevzala osobne dňa 1.6.2011 s tým, aby v lehote do 11:00 hod.
3.6.2011 zaslala svoje písomné stanovisko k uvedenej ponuke. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa
ponúkla navrhovateľke vhodnú prácu zodpovedajúcu jej kvalifikácii, resp. totožnú s prácou, ktorú pre
odporkyňu vykonávala aj predtým, ale na kratší pracovný čas. Navrhovateľka na túto ponuku práce
na kratší pracovný čas reagovala listom zo dňa 2.6.2011, doručeným odporkyni dňa 3.6.2011, tak, že

žiadala prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, z čoho možno vyvodiť, že ponuku práce na kratší
pracovný čas odmietla. Odporkyňa si teda splnila svoju ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2
Zák. práce, navrhovateľke ponúkla vhodnú prácu na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako
miesto výkonu práce, navrhovateľka však takúto prácu neprijala, odmietla ju. Preto odporkyňa bola
oprávnená skončiť s navrhovateľkou pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, táto výpoveď

nie je neplatná pre nesplnenie ponukovej povinnosti odporkyne a odvolacie námietky navrhovateľky
nie sú dôvodné. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že oznámenie o skrátenom úväzku zo dňa 31.5.2011
nemožnopovažovaťzasplnenieponukovejpovinnostiodporkyne,pretožetátoponukaboladanávčase,
kedy ešte nebolo rozhodnuté o organizačnej zmene, odvolací súd ani takúto odvolaciu argumentáciu
nepovažoval za dôvodnú. Je pravdou, že zamestnávateľ musí ponukovú povinnosť splniť predtým,

ako dá zamestnancovi výpoveď, avšak najskôr v čase kedy je už zrejmé k akej organizačnej zmene
dôjde, a teda kedy už vie posúdiť, ktoré pracovné miesta bude mať voľné, čo je spravidla až po
prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene. V prejednávanej veci boli v priebehu konania predložené
dve takmer identické rozhodnutia odporkyne - zdôvodnenia nadbytočnosti, zo dňa 31.5.2011 (č. l.
109) a zo dňa 3.6.2011 (č. l. 20). Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne odporkyne na pojednávaní na

súde prvého stupňa dňa 18.11.2011 bolo rozhodnutie z 31.5.2011 prílohou žiadosti o prerokovanie
výpovede odborovým orgánom. Malo však právnu vadu, keďže neobsahovalo presné znenie odseku
paragrafovaného znenia § 63 Zák. práce, a preto ho odporkyňa opravila - vyhotovila rozhodnutie už
bez právnej vady s dátumom 3.6.2011. Podľa názoru odvolacieho súdu teda o organizačnej zmene u
odporkyne bolo rozhodnuté už prvým rozhodnutím zo dňa 31.5.2011, resp. už na základe výsledkov z

mimoriadnej porady úseku TV konanej u odporkyne dňa 30.5.2011 bolo zrejmé, aké organizačné zmeny
budú prijaté a rozhodnutie datované na 3.6.2011 len opravovalo jej prvé rozhodnutie. Odporkyňa preto
nebola po 3.6.2011 povinná opätovne ponúknuť navrhovateľke vhodné voľné pracovné miesto, keď tak
urobila už dvakrát pred týmto dátumom a ponúkla navrhovateľke prácu na kratší pracovný čas v čase,
kedy už bolo zrejmé aké organizačné zmeny u nej nastanú a predtým ako jej bola daná výpoveď. Aj toto

svedčí o splnení si ponukovej povinnosti odporkyne voči navrhovateľke. Odvolací súd navyše považoval
odvolacie námietky navrhovateľky týkajúce sa nesplnenia ponukovej povinnosti po 3.6.2011 za účelové
aj z toho dôvodu, že navrhovateľka v priebehu konania (napr. na pojednávaní konanom na súde prvého
stupňa dňa 18.11.2011) považovala za účelovo vypracované rozhodnutie odporkyne zo dňa 3.6.2011
(v ktorom odporkyňa už neuviedla, že nadbytočné zamestnankyne sú starobnými dôchodkyňami) a

žiadala, aby ho súd prvého stupňa nebral do úvahy a aby vychádzal z rozhodnutia zo dňa 31.5.2011, kým
v podanom odvolaní účelovo zmenila svoju argumentáciu a odvolávala sa na rozhodnutie odporkyne
o organizačnej zmene zo dňa 3.6.2011, po ktorom si podľa jej názoru odporkyňa nesplnila ponukovú
povinnosť.

Čo sa týka odvolacích námietok navrhovateľky k ostatným funkciám, ktorých uvoľnenie v čase
organizačnej zmeny bolo podľa jej názoru všeobecne známe a pre ktoré podľa nej spĺňala kvalifikáciu,
odvolací súd uvádza, že ak by aj odporkyňa skutočne mala iné voľné pracovné miesto vhodné pre
navrhovateľku, nebola povinná jej ho ponúknuť, keďže ponukovú povinnosť si splnila už ponúknutímpráce na kratší pracovný čas. Ako totiž vyplýva aj z vyššie uvedeného, ak má zamestnávateľ viacero
pracovných miest vhodných pre zamestnanca, postačuje, ak mu ponúkne jedno z týchto miest
podľa vlastného uváženia. Nie je povinnosťou zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi všetky voľné

pracovné miesta, ktoré sú pre zamestnanca vhodné, resp. v prípade ak zamestnanec odmietne prvé
ponúknuté voľné vhodné pracovné miesto, zamestnávateľ nie je povinný ponúkať mu ďalšie a jeho
ponuková povinnosť sa považuje za splnenú, ako tomu bolo aj v tomto prípade.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa §

219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože si ich neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a navyše v odvolacom konaní jej ani žiadne
trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.