Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1CoE/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115215375
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115215375.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu
JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W. XXX/X, A.,
o vymoženie sumy 645,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Nitra č.k. 19Er/612/2015-32 zo dňa 13. novembra 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod sp.zn. EX 22179/15. Svoje rozhodnutie

odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútorochaexekučnejčinnostiaozmeneadoplneníďalšíchzákonov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“),
§ 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1, 2§ 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb, o
Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného do 31.12.2010, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1,

ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, čl. 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že
oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním spísaným do zápisnice pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 14.03.2015, žiadal súdneho exekútora o vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 12668/09
zo dňa 06.10.2009 (správne malo byť SR 11870/08 zo dňa 03.12.2008, poznámka odvolacieho súdu),

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. Súdny exekútor požiadal dňa 10.05.2015
Okresný súd Nitra o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Súd prvej inštancie
skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titulsúvsúladesozákonomazistil,žeuvedenépodanianiesúvsúladesozákonom,pretoževychádzajú
z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore
s nimi, teda na plnenia právom nedovolené, teda že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Pre

posúdenie materiálnej stránky exekučného titulu zároveň preskúmal Zmluvu o úvere č. 4032612 zo
dňa 13.02.2008 a jej súčasť, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. Zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah,
na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných
podmienok - považoval za zrejmé, že Všeobecné podmienky boli už vopred pripravené dodávateľom
- veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov na predtlačenom tlačive, s rovnakým obsahom pre

každú úverovú zmluvu, a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania.
Vzal do úvahy aj to, že v takejto forme napísaná zmluva ako aj obchodné podmienky - malé písmená,nahustený text bez odsekov, ktorá forma znemožňuje ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú
vypracované nezrozumiteľne. Mal riadne preukázané, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého

druhu a neurčitého počtu je aj rozhodcovská doložka - bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Zastal názor, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka
umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť. Táto sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je
plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky
oprel aj o judikatúru Európskeho súdneho dvora. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods.

2 Exekučného poriadku zamietnuť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením
veci. Mal za to, že toto spočívalo v prekročení rámca preskúmavacej činnosti zverenej zákonom č.

233/1995 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov a v jeho nadväznosti na zákon č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval právny predpis. Zdôraznil, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie §
34 Zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či

sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie
musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na nález ÚS
SR 5/2000. Namietal, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Okrem toho vytkol aj neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. K uvedenému
poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3
a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. Uznal pritom, že v niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné

strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia
voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom
tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci zastal názor,

že konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie povinný - Valéria Stoklasová. Z jeho obsahu vyplýva, že
navrhuje napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

4. Sudca súdu prvej inštancie vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienil vyhovieť.

5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 14.03.2015, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie
voči povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovskéhosúdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 11870/08 zo dňa 03.12.2008,
podkladom ktorého bola Zmluva o úvere č. 4032612 zo dňa 13.02.2008, ktorej súčasťou boli aj
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujúce rozhodcovskú doložku zakotvenú v bode 17.

7.SúdprvejinštancievpredmetnejveciaplikovalustanoveniaExekučnéhoporiadkuakoajObčianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol 01. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej
inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní

dňa 16.08.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v
súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b
novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného

sporového poriadku , Civilného
mimosporového poriadku a
Správneho súdneho poriadku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení
zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii,

neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci
vykladáakonávrhnavykonanieexekúcie,námietkyprotiexekúcii,návrhnazastavenieexekúcieanávrh
na odklad exekúcie. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, na účely tohto zákona sa pojmy strana a
spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a

preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací
súd tieto dôvody opakoval.

11. Odvolací súd konštatuje, že v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka je jasne definovaná

spotrebiteľská zmluva ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvej
inštancie vzhľadom k uvedenému správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným túto

charakteristiku jednoznačne spĺňa, jej znenie povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už
vopredpreveľkýpočetspotrebiteľovbezmožnostiovplyvneniajejobsahuazmluvnýchdojednaní.Jedná
sa teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na
spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k
tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uvádza,
že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru v bode 17 vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa (povinného), keďže toto dojednaniepri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Akákoľvek rozhodcovská doložka bez
ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ak
táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa, je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnej veci boli naplnené práve
tieto ustanovenia, pričom bolo spotrebiteľovi (povinnému) zároveň odopreté právo obsiahnuté v čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, teda právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd. Rozhodcovská doložka síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným

súdom, avšak ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca) druhá strana (žalovaný)
sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská doložka
vylučuje. Povinný si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami, mal totižto len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, teda aj rozhodcovskému konaniu.

13. Ďalej odvolací súd na zdôraznenie správnosti konštatuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, tento poukazujúc na vyššie
uvedené skutočnosti ani nemal byť vydaný keďže rozhodcovská doložka, na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu je neplatná. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok

materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Jedná sa o interpretáciu ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, ktoré sa pretavuje do právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, ktorých
účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou
zmluvou ku škode spotrebiteľa. Preto exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či
rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, prislúcha
mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná

strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

14. Na základe uvedeného sa preto nemožno stotožniť s námietkou oprávneného, že by súd prvej
inštancie ako exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným
poriadkom, keďže v preskúmavanej veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej

inštancie, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
skúmal, či rozhodcovská doložka bola uzavretá platne. Predmetný postup exekučného súdu nebol
posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a teda nesmeroval k "zrušeniu" alebo
"zmene" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie len realizoval
svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie

posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

15. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči

povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z uvedených
podstatných dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za neopodstatnené.

16. Záverom sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutočnosť,
žerozhodcovskýsúdnemalprávomocvovecirozhodovať,atovzhľadom ktomu,ženebolaplatne

a individuálne dojednaná uzavretá rozhodcovská doložka, ktorá mala právomoc rozhodcovského súdu
podľa tvrdení oprávneného založiť, a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S
poukazom už na vyššie uvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, a to ani z formálnej ani z materiálnej stránky.

17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).