Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 10, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216201901
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216201901.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,

Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanej W. Š., nar.
XX.XX.XXXX, F. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 165,80 Eur s príslušenstvom, dňa 10.2.2017 takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 39,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 3.10.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti konanie vo veci z a s t a v u j e .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 52 %
jej skutočných trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 165,80 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 3.10.2014 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodňuje tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. V., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy žalobca zapožičal žalovanej SIM kartu, ktorá umožňuje

žalovanejvyužívaťtelekomunikačnéslužbyposkytovanéžalobcom.SIMkartebolopriradenéúčastnícke
telefónne čísla XXXX XXX XXX.

3. Žalobca sa žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá žalobcovi vznikla
za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Prestigio MultiPad 7.0 Prime Duo 3G
a to vo výške 126,- Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len výsledná suma), to znamená

predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať
služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

4. Žalovaná si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je
jej predávaný za cenu uvedenú v čl. I bodu 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi

spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala
užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že
žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia).5. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Škoda na

strane žalobcu je tak vo výške 126,- Eur.

6. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 39,80 Eur vyfakturovaných v
období 2014/05 - 2014/06. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 18.9.2014 oznámil žalovanej sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a

vyzval žalovanú na ich úhradu v dodatočnej lehote.

7. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou.

8. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so všeobecnými podmienkami
článok 11 bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej

v pokuse o pokonávku, t. j. od 3.10.2014.

9. Žalovaná sa k žalobe žalobcu, napriek výzve zo strany súdu a riadnemu doručeniu žaloby s prílohami,
nevyjadrila.

10. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

11. Konanie vo veci bolo začaté dňa 11.4.2016, kedy žalobca súdu doručil svoju žalobu. Konanie tak
bolo začaté za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), ktorý ale zákonom číslo
160/2015 Z.z. bol dňom 30.6.2016 zrušený a tak dňom 1.7.2016 na konanie v tejto veci treba použiť

nový procesný poriadok prijatý zákonom číslo 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok s tým, že právne
účinky úkonov, ku ktorým došlo do uvedeného dňa zostávajú zachované.

12. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur

13. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu

a žalovanú. Právny zástupca žalobcu i žalovaná predvolanie na pojednávanie prevzali zhodne dňa
23.1.2017, no na pojednávanie sa nedostavili.

14. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní i neúčasť žalobcu ospravedlnil písomným
podaním z dôvodu kolízie pojednávaní. Zároveň oznámil, že žalobca svoju žalobu v časti o náhradu

škody vo výške 126,- Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 126,- Eur od 3.10.2014
do zaplatenia berie späť a v rozsahu späťvzatia konanie žiada zastaviť. Na zvyšnej časti žalobného
návrhu trvá a žalovanej žiada uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 39,80 Eur s 5,05 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 39,80 Eur od 3.10.2014 do zaplatenia. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnila.

15. Právnemu zástupcovi žalobcu a prostredníctvom neho aj žalobcovi (§ 110 C.s.p.) i žalovanej bolo
predvolanie riadne a včas (§ 178 ods. 2 C.s.p.) doručené. Predvolané osoby nepožiadali o odročenie
pojednávania, preto súd podľa § 180 C.s.p. konštatoval splnenie podmienok pre pojednávanie bez
prítomnosti predvolaných osôb a pojednávanie otvoril.

16. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe a obsahu ním predložených listín,
ktoré považoval za nesporné, lebo žalovaná ich nepoprela (§ 151 ods. 2 C.s.p.).17. Žalobca dňa 13.5.2014 uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo V., ktorej
predmetom bolo poskytnutie SIM karty, ktorá umožňovala žalovanej využívať telekomunikačné služby
poskytované žalobcom, s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX.

18.Žalobcatvrdí,žeajkeďonnazákladeuvedenejzmluvyvyplývajúceplneniežalovanejposkytolriadne
a včas, žalovaná svoj záväzok nesplnila, porušila zmluvnú povinnosť, lebo riadne a včas nezaplatila
cenu poskytnutých služieb vo výške 39,80 Eur vyfakturovanú v období 2014/05 - 2014/06. Sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace

žalobca oznámil žalovanej pokusom o pokonávku zo dňa 18.9.2014, na ktorú žalovaná nereagovala.

19. Zmluvný vzťah založený zmluvou uzavretou žalobcom so žalovanou dňa 13.5.2014 pod číslom V.
je právne upravený zákonom číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na ktorý sa v zmluve
zmluvné strany aj odvolávajú.

20. Podľa § 44 zákona číslo 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných

služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,

f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Ustanoveniaodsekov2a3sanevzťahujúnazmluvy,ktorýchpredmetomjeposkytovanieverejnejslužby
prenosu obsahovej služby uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovej
služby. Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť

uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov.
Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný
zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny
poskytovateľa služieb. Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka
nesmie podnik viazať na písomnú formu.

Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak
a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik
neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch

mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od
zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo
orgánu Európskej únie,
b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní

verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej
reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,
c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od zmluvy

o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie
výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 .
Za podstatné zmeny zmluvných podmienok sa na účely tohto zákona považujú jednostranné zmeny v
neprospech účastníka týkajúce sa najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu výpočtu ceny za poskytovanú

službu, zmeny kvality poskytovanej služby alebo zmeny času trvania zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Za podstatné zmeny
zmluvných podmienok na účely tohto zákona sa považujú aj zmeny tých zmluvných podmienok, na
ktorých sa zmluvné strany písomne v zmluve dohodli, že sa budú považovať za podstatné. Dôvod zmeny
podstatných zmluvných podmienok musí byť vopred určený v zmluve o poskytovaní verejných služieb.

Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník
oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 7 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvekdôvodualebobezudaniadôvodu.Podnikmôževypovedaťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite
z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak
podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb,

s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky
a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je rovnaká pre obe
zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s
týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je

v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo
meniť bez súhlasu druhej strany.

21. Podľa § 43 zákona číslo 351/2011 Z.z. podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,

c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s
vynaložením neprimerane vysokých nákladov,

2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí

primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať

údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,
c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi
najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho

práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k
informačnej službe o telefónnych číslach.

Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) , je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú
službu povinný poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky
uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 ,
b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov
podobných aplikácií,

d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,
f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,
okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,

g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,
j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným

postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu.
Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť
jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností. Podnik počas krízovej situácie
zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a

verejnej služby podľa osobitného predpisu. Pri mimoriadnej udalosti je podnik povinný zabezpečiť v
nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov
zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území.
Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových
situácií a mimoriadnych udalostí na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.

Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo
viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej
odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Účastník má právo na
a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,

b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo
musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.
Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov
poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania
„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.

Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.20)
Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

22. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, z ktorej žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci ktorého

na strane žalovanej mala vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha, na jednej
straneuzavrelaprávnickáosobaOrangeSlovensko,a.s.anastranedruhejfyzickáosoba-nepodnikateľ.
Napriek tomu, že právny vzťah založený týmito zmluvami je upravený osobitným zákonom (v čase
uzavretia zmluvy citovaným zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách), ide o vzťahobčianskoprávny, aj keď v Občianskom zákonníku výslovne neupravený ako typ zmluvy (podľa § 51
Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj inú zmluvu, než len
výslovne upravenú v tomto zákone)

23. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Niet sporu o tom, že žalobca zmluvu so žalovanou uzatváral ako dodávateľ, lebo pri jej uzatváraní
a plnení konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako tomu svedčí jej zápis v obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 1142/B a žalovaná pri uzatváraní
zmluvy mala postavenie spotrebiteľky, lebo nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

25. V tejto súvislosti súd pripomína, že zákonom číslo 102/2014 Z.z. bolo ustanovenie § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka doplnené treťou vetou v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva (článok II bod 1) síce s účinnosťou od 1. mája 2014 (čl. XIV. Zákona),
no zákon č. 102/2014 Z.z. vo vzťahu k článku II. bod 1 nemá prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho
zásadu v nej vyjadrenú o prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka na právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, je nutné použiť aj v prípade, že k právnemu úkonu zakladajúcemu
takýto vzťah došlo pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou.

26. Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmluvy, ale tiež podmienok, za ktorých zmluva bola
uzatváraná, je nutné vychádzať tak okrem zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy
spotrebiteľských vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Nemožno ale

opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z.
i Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov,
ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 93/13/EHS, tvoriace teraz prílohu Občianskeho zákonníka a
ktoré je treba využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim

spotrebiteľských zmlúv.

27. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré

v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.

Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku
odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak
poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný
plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi.

Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy
uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Dodávateľnesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo
sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i
len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej

starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu
neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z

vážnehoobjektívnehodôvodujednostranneabezposkytnutiavýpovednejlehotyvypovedaťtútozmluvu,
sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod,
ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto
zmluvy,pričomdodávateľsavtejtozmluvezaviazal,žeovypovedaníadôvodevypovedaniatejtozmluvy
bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa.
Ustanoveniaodseku4písm.g)ai)oneprijateľnýchpodmienkachsanepoužijúnaspotrebiteľskúzmluvu,

ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné

príkazy vystavené v cudzej mene.
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže

bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne
informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o

možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,

kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob

úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

28. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet
a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a
označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných

obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou
zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví
vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

29. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

30. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka, boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnúzmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

31. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7.

32. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

33. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

34. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

35. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

36. Podľa § 4 ods. 3 rovnakého zákona predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať
zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.

Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený
na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie
viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie predaja“) na predaj iného výrobku
alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných
predpisov.

Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,
b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo
poskytovania služieb.

37. Podľa § 4 ods. 6 toho istého zákona ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára
písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať
zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok
so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

38. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovanou
právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie žalobcom
žalovanej, oproti záväzku žalovanej žalobcovi zaplatiť cenu týchto služieb vo výške podľa príslušného
cenníka a na základe žalobcom vykonanej fakturácie, je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, ktorej

obsah bol žalobcom dopredu pripravený ako formulár. Zmluvné podmienky zmluvy neboli tak
individuálnezmluvnýmistranamidojednané,aleideopodmienkyurčenéžalobcomakododávateľompre
široký okruh užívateľov jeho služieb, bez ich možnosti obsah týchto podmienok ovplyvniť. Súd zmluvou
preto v zmysle zásad citovaných zákonných ustanovení podrobil kontrole či neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky.

39. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila, jeho skutkové tvrdenia nepoprela, preto súd vychádzal z
premisy, že žalobcom uplatňovaný nárok nepopiera.40. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal zo zistenia, že žalovaná tvrdenia žalobcu v žalobe,
obsah zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ani obsah faktúr, ktorými žalobca fakturoval cenu
poskytovaných služieb v období, za ktoré žalobca žiada ich zaplatenie, nespochybňuje, a to nielen čo

do výšky fakturovaných cien poskytovaných služieb, ale ani čo do ich splatnosti a tvrdeniu žalobcu, že
žalovaná cenu služieb za obdobie máj 2014 až jún 2014 v lehote splatnosti neuhradila.

41. Kontrolou samotnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb (mimo dodatku k nej) tak, ako
bola žalobcom predložená, súd nezistil, aby obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky z pohľadu

citovaných zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry včítane judikatúry Európskeho súdneho dvora.
Súd preto ustálil, že žalovanej vznikla povinnosť cenu žalobcom poskytovaných služieb vo výške podľa
cenníka žalobcu zaplatiť. Povinnosť žalovanej zaplatiť cenu poskytovaných služieb totiž vyplýva nielen
zo zmluvy uzavretej so žalobcom a všeobecných podmienok, ale tiež z citovaného ustanovenia § 43
zák. č. 351/2011 Z.z., ktorým je právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou upravený.

42. Na dôkaz svojho tvrdenia o poskytovaní služieb verejnej služby (služby elektronickej komunikácie)
a ich ceny žalobca súdu predložil faktúry číslo 5252788126 a 5256502414.

43.Žalovanájednotlivéfaktúrytak,akoichžalobcapredložilsúduaakoboli,akoprílohažalobydoručené
aj žalovanej, nenamietala, neodporovala ani tvrdeniu žalobcu, že faktúry v tomto znení boli žalovanej

riadne a v súlade so zmluvnými podmienkami doručené, v dôsledku čoho žalovanej vznikla povinnosť
tieto faktúry uhradiť v lehote ich splatnosti. Žalovaná si túto povinnosť nesplnila, preto súd žalovanej túto
povinnosť uložil. Žalovaná je tak povinná žalobcovi na cene za poskytované služby zaplatiť žalobcom
žiadanú sumu 39,80 Eur.

44. Žalobca okrem zaplatenia ceny za poskytované služby v sume 39,80 Eur žiadal priznať aj úroky z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 3.10.2014 do zaplatenia. Počiatok omeškania žalobca určil dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

45. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne

a včas nesplní, je v omeškaní.

46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

47. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení k tvrdenému dňu omeškania žalovaného, t. j. ku
dňu 3.10.2014, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

48. Žalovaná doručenie pokusu o pokonávku zo dňa 18.9.2014 nepoprela, v dôsledku čoho súd musel
predpokladať jej doručenie v súlade s tvrdením žalobcu. Žalovaná preto v zhode s ustanovením §
563 Občianskeho zákonníka bola povinná cenu žalobcom poskytovaných služieb vo výške, podľa
jednotlivých skôr citovaných faktúr, zaplatiť najneskôr v lehote podľa pokonávky, teda v lehote do

2.10.2014.

49. Žalovaná cenu služieb ale nezaplatila doposiaľ, preto najneskôr dňom 3.10.2014 sa žalovaná so
zaplatením sumy 39,80 Eur dostala do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške podľa už citovaného § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (5 % + základná úroková

sadzba ECB, vtedy vo výške 0,05 % p.a.). V omeškaní so zaplatením sumy 39,80 Eur žalovaná je až
doposiaľ. Súd preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 39,80 Eur od 3.10.2014 do zaplatenia.

50. Žalobca podanou žalobou sa okrem zaplatenia ceny služieb vo výške 39,80 Eur domáhal tou istou

žalobou aj náhrady škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
Prestigio MultiPad 7.0 Prime Duo 3G vo výške 126,- Eur.51. Pred začatím prvého pojednávania písomným podaním zo dňa 1.2.2017 žalobca súdu oznámil, že
žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody v sume 126,- Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od
3.10.2014 do zaplatenia berie späť a v rozsahu späťvzatia žiada konanie vo veci zastaviť.

52. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

53. Podľa § 145 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo

veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

54. Podľa § 146 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

55. K čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom došlo pred začatím prvého pojednávania, preto súd

konanie, v rozsahu späťvzaia žaloby, zastavil.

56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. v spojení s § 256 C.s.p. Žalobca
podanou žalobou sa voči žalovanej domáhal peňažného plnenia (po započítaní úrokov z omeškania
do rozhodnutia súdu) v celkovej výške 185,53 Eur (165,80 Eur na istine a 19,73 Eur na úrokoch z

omeškania) a súdom mu bolo priznané peňažné plnenie (opäť po započítaní úrokov z omeškania do
rozhodnutia súdu) v celkovej výške 44,54 Eur (39,80 Eur na istine a 4,74 Eur na úrokoch z omeškania).
Úspech žalobcu v konaní bol v rozsahu 24 % (čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca)
a úspech žalovanej 76 %. Vzhľadom na pomer úspechu strán v konaní, je potom žalobca povinný
žalovanej nahradiť trovy konania v rozsahu 52 % jej skutočných trov.

57. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté súdom prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku

závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.