Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, September 24, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/13/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111202326
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1111202326.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa D. Y.,
bývajúceho v Bratislave, T. W. XX, zastúpeného Rastislavom Bajánkom, advokátom, so sídlom v
Bratislave, Vajnorská 1, proti odporcovi Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v
Bratislave, Župné námestie 13, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a
náhradu funkčného platu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná navrhovateľovi listom odporcu z
24.9.2010, č. 13581/2010/32/76, je neplatná a štátnozamestnanecký pomer s odporcom naďalej trvá.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady funkčného platu sumu 7.109,70 Eur a
nahradiť mu trovy konania v sume 773,73 Eur titulom trov právneho zastúpenia navrhovateľa, k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.1.2011 domáhal voči odporcovi
určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 24.9.2010, č.
13581/2010/32/76, a na to nadväzujúceho určenia, že štátnozamestnanecký pomer trvá a súčasne

žiadal, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť mu náhradu funkčného platu, ktorú ozrejmil
podaním zo dňa 28.6.2011 (č.l. 22) na sumu 744,50 Eur mesačne od 1.12.2010 do dňa, kedy mu začne
odporca prideľovať prácu podľa služobnej zmluvy. Dôvodil, že u odporcu pôsobil počnúc od 1.7.2010 vo
funkcii hlavný radca, v organizačnom útvare redakcia Zbierky zákonov sekcie edičných činností, odbor
štátnej služby 2.06 Justícia. Dňa 27.9.2010 mu odporca doručil rozhodnutie ministerky spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerka spravodlivosti") zo dňa 14.9.2010, č. 15253/2010/32/36, o

zrušení jeho štátnozamestnaneckého miesta z dôvodu organizačných zmien spolu s výpoveďou zo
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 400/2009 Z.z.), ktorú považoval za neplatnú
pre nesplnenie ponukovej povinnosti odporcu.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Mal za to, že

navrhovateľ sa stal nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie ministerky spravodlivosti zo dňa 14.9.2010,
ktorýmdošlokzrušeniujehoštátnozamestnaneckéhomiestahlavnéhoradcuvredakciiZbierkyzákonov,
sekcii edičných činností, a odporca nemohol navrhovateľovi ponúknuť iné voľné a zároveň vhodné
štátnozamestnanecké miesto, ani iné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by mohol navrhovateľ obsadiť
trvalým preložením, nakoľko také v čase, v ktorom musel skúmať splnenie zákonných podmienok
ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nemal k dispozícii. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na

inzerát na miesto odborného radcu v odbore 1.02 kancelária predstaviteľa štátnej moci, toto nebolo
v čase doručenia výpovede navrhovateľovi voľné. Odporca neuznával ani nárok navrhovateľa nanáhradu funkčného platu dôvodiac, že navrhovateľ neoznámil odporcovi, že trvá na tom, aby ho ďalej
zamestnával.

Navrhovateľ v priebehu konania viackrát upravil znenie žalobného petitu v časti požadovanej náhrady
funkčnéhoplatu,keďžiadalzaviazaťodporcunazaplateniesumy8.934Eurspolusúrokomzomeškania
zo sumy funkčného platu splatného v príslušnom kalendárnom mesiaci, počnúc od 13.1.2011 do
zaplatenia (č.l. 27-28), následne na zaplatenie náhrady funkčného platu vo výške 8.598,97 Eur za
obdobie od 15.4.2011 do 31.3.2012, bez priznania príslušenstva (č.l. 75). Súd úpravu žalobného petitu

pripustil uznesením zo dňa 14.5.2012, č.k. 25C 13/2011-81, pričom posúdiac podanie navrhovateľa ako
čiastočné späťvzatie návrhu, v časti o zaplatenie sumy 335,03 Eur (rozdiel medzi 8.934 Eur - 8.598,97
Eur) a v časti príslušenstva, konanie v tejto časti zastavil.

Navrhovateľ v priebehu konania označil štátnozamestnanecké miesta a miesta vo verejnom
záujme, ktoré mu mali byť podľa jeho názoru ponúknuté ako vhodné, pričom išlo o 3 miesta

vo verejnej službe, jedno štátnozamestnanecké miesto odborného referenta v sekcii legislatívy,
odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva, jedno miesto odborného radcu v kancelárii
ministra spravodlivosti voľné od 13.10.2010 a jedno miesto v odbore civilného práva voľné od
20.9.2010, obsadené dňa 15.11.2010 (č.l. 128). V priebehu konania rozšíril i dôvody neplatnosti
výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, keď namietal, že 1/ výpoveď nebola prerokovaná s

odborovým orgánom, za ktorý nemožno považovať predsedu Základnej organizácie odborového zväzu
zamestnancov justície pri Ministerstve spravodlivosti SR (ďalej len "odborová organizácia"), ale s
poukazom na Kolektívnu zmluvu na rok 2010 len výbor tejto odborovej organizácie a 2/ žiadosť o
prerokovanie výpovede neobsahovala náležitosti podľa § 61 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník
práce (ďalej len "Zákonník práce") a bola len formálnym úkonom odporcu (č.l. 127).

Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom po vykonaní dokazovania dňa 24.9.2012 vyhlásil rozsudok
vo veci samej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka V.. N. Y., oboznámil sa s

písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocnených
zástupcov odporcu, oboznámil sa aj s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to
služobnou zmluvou navrhovateľa zo dňa 30.6.2010, rozhodnutím ministerky spravodlivosti zo dňa
14.9.2010, č. 15253/2010/32/36, oznámením o zrušení štátnozamestnaneckého miesta zo dňa
24.9.2010 a výpoveďou zo dňa 24.9.2010, č. 13581/2010/32/76, zápisnicou z prerokovania skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 23.9.2010, oznámením o výške a zložení funkčného platu zo
dňa 2.8.2010, mzdovým listom navrhovateľa za rok 2010, hromadným príkazom na úhradu a výpisom z
výdavkového účtu štátneho rozpočtu, zoznamom zamestnancov prijatých na ministerstvo spravodlivosti
od 24.9. do 30.11.2010, zoznamom štátnozamestnaneckých miest a miest pri výkone práce vo
verejnom záujme ku dňu 24.9.2010 spolu s pripojeným opisom činností štátnozamestnaneckých miest,

rozhodnutím ministerky spravodlivosti zo dňa 4.2.2011, č. 14543/2011/32/18 a zo dňa 11.4.2011, č.
14543/2011/32/29, oboznámil sa aj s písomným vyjadrením odborovej organizácie zo dňa 2.7.2012, so
Stanovami Odborového zväzu Justície v Slovenskej republike, Kolektívnou zmluvou na rok 2010, ako
aj obsahom osobného spisu navrhovateľa a ostatným obsahom spisu.

Súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné
dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania
uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity

účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita
súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi
konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).

Skutkový stav je nasledovný:

Služobnou zmluvou uzavretou dňa 30.6.2010 (č.l. 4) založil odporca s navrhovateľom počnúc od
1.7.2010 štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe vo funkcii hlavný radca, v odbore štátnejslužby 2.06 Justícia, v organizačnom útvare redakcia Zbierky zákonov, sekcie edičných činností, na
neurčitý čas, s ustanoveným služobným časom 37 a pol hodiny týždenne. Najnáročnejšími činnosťami,
ktoré mal navrhovateľ na pozícii hlavného radcu vykonávať boli špecializovaná činnosť v procese

vyhlasovania právneho predpisu v Zbierke zákonov SR, zabezpečovanie redakčného spracovania
právnych predpisov, úprava a kontrola doručených textov z grafickej, jazykovej, štylistickej a legislatívno-
technickej stránky, príprava podkladov na tvorbu jednotlivých čiastok Zbierky zákonov SR. Kvalifikačným
predpokladom na výkon funkcie navrhovateľa podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta (č.l.
79) bolo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Rozhodnutím zo dňa 14.9.2010, č. 15253/2010/32/36, (č.l. 6) ministerka spravodlivosti zrušila ku dňu
30.11.2010 štátnozamestnanecké miesto v redakcii Zbierky zákonov sekcie edičných činností, ktoré
zastával navrhovateľ a uložila vedúcemu služobného úradu zabezpečiť vykonanie všetkých úkonov
potrebných pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom. Táto skutočnosť bola
navrhovateľovi oznámená oznámením zo dňa 24.9.2010 (č.l. 7),ktoré navrhovateľ spolu s výpoveďou

zo dňa 24.9.2010, č. 13581/2010/32/76, prevzal dňa 27.9.2010, pričom pri ich prevzatí uviedol, že
"nesúhlasí s dohodou, končí výpoveďou" (č.l. 51).

Z obsahu výpovede zo dňa 24.9.2010 (č.l. 8) vyplýva, že služobný úrad dal navrhovateľovi výpoveď zo
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. z dôvodu podľa

§ 47 písm. b) zákona, t.j. zrušenia štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa ku dňu 30.11.2010 na
základe rozhodnutia ministerky spravodlivosti zo dňa 14.9.2010, č. 15253/2010/32/36, keďže nemal pre
navrhovateľa iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Štátnozamestnanecký pomer sa mal skončiť
uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby a navrhovateľovi patrilo odstupné v sume dvojnásobku
funkčného platu. Podľa výpovede, táto bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 23.9.2010.

Podľa zápisnice zo dňa 23.9.2010 (č.l. 49) bolo za účasti vedúceho služobného úradu I.. I. W., V..
U. T., vymenovaného na zastupovanie riaditeľa osobného úradu a V.. C. Y. ako predsedu odborovej
organizácie, prerokované skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa s odvolávaním sa
na rozhodnutie ministerky spravodlivosti zo dna 14.9.2010. V nádväznosti na to, bol dňa 24.9.2010

služobným úradom vypracovaný návrh výpovede navrhovateľa (osobný spis navrhovateľa).

V súvislosti s prerokovaním skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa svedok V.. C.
Y. vo svojej výpovedi (č.l. 151) uviedol, že v septembri 2010 bol predsedom základnej organizácie
odborového zväzu zamestnancov justície v Slovenskej republike pri Ministerstve spravodlivosti, ktorej

činnosť a fungovanie sa riadili stanovami prijatými vyšším odborovým orgánom, pričom išlo o tie
založené do súdneho spisu (č.l. 136 a nasl.). Podľa stanov, ako relevantného dokumentu, bol titulom
svojej funkcie oprávnený zastupovať a konať za zväz, a teda oprávnený na prerokovanie skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru s odporcom. V tomto smere nemala relevanciu kolektívna zmluva
uzavretá medzi odporcom a odborovým zväzom. Prerokovaniu predchádzalo pozvanie k riaditeľovi

služobného úradu, od ktorého svedok obdržal ústne informáciu, že pri navrhovateľovi dôjde k zrušeniu
jeho štátnozamestnaneckého miesta. O predmetnom oznámení následne urobili záznam. Svedok
spočiatkuuviedol,žepokiaľsapamätá,priprerokovanívýpovedemunebolipredloženéžiadnepodklady,
ani rozhodnutie ministerky spravodlivosti o zrušení štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa alebo
iný doklad; neskôr predloženie nejakých dokumentov svedok nevylúčil. Potvrdil, že mal vedomosť

o tom, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru zo strany služobného úradu malo dôjsť
s osobou navrhovateľa, a mal vedomosť aj o rozhodnutí ministerky spravodlivosti o zrušení jeho
štátnozamestnaneckého miesta.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ktoré získal

na Vojenskej politickej akadémii Klementa Gottwalda, so špecializáciou kultúrno-výchovná činnosť.
Jeho pracovná náplň vo funkcii hlavný radca u odporcu spočívala v tom, že jazykovo korigoval všetky
všeobecne záväzné právne predpisy schválené Národnou radou Slovenskej republiky a jednotlivými
ministerstvami a následne ich odoslal do distribúcie do Žiliny. Výpoveď zo štátnozamestnaneckého
pomeru prevzal osobne dňa 27.9.2010, pričom pri jej preberaní na spodnú stranu dopísal, že s

prepustením nesúhlasí a toto vyjadrenie považoval za písomné oznámenie o nesúhlase s prepustením
zo štátnozamestnaneckého pomeru. Svoj nesúhlas vyjadril i ústne vedúcemu osobného úradu I.. W..
Od skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je nezamestnaný, prihlásený na úrade práce, nakoľko
si nemôže nájsť vhodné pracovného miesto a zamestnať sa.Zo zoznamu štátnozamestnaneckých miest na ministerstve spravodlivosti ku dňu 24.9.2010 (č.l.
46) súd zistil, že v sekcii edičných činností, redakcia Zbierky zákonov bolo vedených celkovo 9

štátnozamestnaneckých miest, z toho 7 miest v siedmej platovej triede, jedno v ôsmej a jedno v
deviatej platovej triede. Tento stav sa zmenil k 31.12.2010, keď podľa zoznamu štátnozamestnaneckých
miest k uvedenému dátumu existovalo celkovo 8 štátnozamestnaneckých miest, bez evidencie
štátnozamestnaneckého miesta v ôsmej platovej triede (č.l. 47).
Zo zoznamu voľných štátnozamestnaneckých miest a miest pri výkone práce vo verejnom záujme (č.l.

57) súd zistil, že ku dňu 24.9.2010 odporca evidoval voľné miesto
1. štátneho radcu v kancelárii ministra, s kvalifikačným predpokladom vysokoškolského vzdelania
druhého stupňa, odbor vzdelania ekonomika (č.l. 58),
2. hlavného štátneho radcu v kancelárii zástupcu SR pred súdmi EÚ, s kvalifikačným predpokladom
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, odbor vzdelania právo a osobitným kvalifikačným
predpokladom ovládania anglického alebo francúzskeho jazyka (č.l. 60),

3. štátneho tajomníka menovaného vládou SR,
4. referenta vo verejnej službe v kancelárii štátneho tajomníka, s požiadavkou úplného stredného
vzdelania,
5. hlavného štátneho radcu na právnom referáte, s kvalifikačným predpokladom vysokoškolského
vzdelania druhého stupňa, odbor vzdelania právo (č.l. 61),

6. generálneho štátneho radcu - riaditeľa na osobnom úrade,
7. hlavného radcu v sekcii civilného práva, odbor civilného práva, s kvalifikačným predpokladom
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, odbor vzdelania právo (č.l. 63),
8. hlavného štátneho radcu - generálneho riaditeľa sekcie trestného práva, s kvalifikačným
predpokladom vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, odbor vzdelania právo (č.l. 64),

9. hlavného štátneho radcu - riaditeľa odboru sekcie trestného práva,
10. hlavného štátneho radcu - riaditeľa odboru sekcie rozvoja, ekonomiky a správy, odbor ekonomiky
a financovania,
11. referenta vo verejnej službe a 12. vodiča vo verejnej službe, obe v sekcii rozvoja, ekonomiky a
správy, odbor investično-prevádzkový, ktoré miesto vodiča bolo ku dňu 7.2.2011 zrušené rozhodnutím

ministerky spravodlivosti (č.l. 66),
13. štátneho radcu v sekcii justičnej informatiky a štatistiky, odbor prevádzky centralizovaných
informačných systémov, s kvalifikačným predpokladom vysokoškolského vzdelania druhého stupňa
a preukázateľnými skúsenosťami v oblasti správy a prevádzky informačných systémov v rozsahu
minimálne 4 roky (č.l. 65),

14. odborného referenta v sekcii legislatívy, odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva, s
kvalifikačným predpokladom úplného stredného vzdelania (č.l. 86), ktoré bolo rozhodnutím ministerky
spravodlivosti zo dňa 11.4.2011 zrušené k 14.4.2011 (č.l. 67),
a 15. hlavného štátneho radcu - riaditeľa odboru všeobecnej legislatívy, s kvalifikačným predpokladom
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, odbor vzdelania právo.

Splnomocnený zástupca odporcu v rámci ústnych prednesov považoval výpoveď zo
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 24.9.2010 za platnú, keďže v súvislosti s ňou si odporca splnil
všetky zákonom stanovené podmienky. Mal za to, že žiadne z 15 voľných miest podľa predloženého
zoznamu nemohol ponúknuť navrhovateľovi ako miesto vhodné. Miesta vedúcich zamestnancov (bod

6,8,10,15) bolo možné v zmysle § 20 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. obsadiť
výlučne výberovým konaním, miesto štátneho tajomníka (bod 3) obsadzovala samotná vláda Slovenskej
republiky a dve štátnozamestnanecké miesta (bod 2,5) boli už predmetom vyhláseného výberu. Pokiaľ
išlo o 8 štátnozamestnaneckých miest (bod 1,2,5,7,8,9,13,15) na ich obsadenie navrhovateľ nespĺňal
ďalší nevyhnutný kvalifikačný predpoklad, a to buď vzdelanie v požadovanom odbore právo alebo

znalosť cudzieho jazyka, prípadne mu chýbali skúsenosti v oblasti prevádzky informačných systémov.
Tieto požiadavky bol odporca, v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. oprávnený vyžadovať najmä
vzhľadom na opis činností jednotlivých štátnozamestnaneckých miest. Pokiaľ išlo o tri miesta vo verejnej
službe (bod 4,11,12) tieto nemal povinnosť navrhovateľovi ponúkať, a to ani v rámci trvalého preloženia
navrhovateľa, nakoľko nešlo o miesta v štátnej službe a trvalé preloženie štátneho zamestnanca podľa

§ 33 a nasl. zákona č. 400/2009 Z.z. je možné len v rámci výkonu štátnej služby. Povinnosť služobného
úradu ponúknuť štátnemu zamestnancovi miesto určené na výkon práce vo verejnom záujme nebola
zakotvená v predchádzajúcom právnom predpise, t.j. v zákone č. 312/2001 Z.z., a ani v súčasne platnom
znení zákona č. 400/2009 Z.z. Naviac, miesto vodiča (bod 12) bolo neobsadené počnúc od 19.8.2010až do jeho zrušenia. Pokiaľ išlo o štátnozamestnanecké miesto odborného referenta v sekcii legislatívy,
odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva, odporca pripustil, že by ho mohol navrhovateľ
zastávať (č.l. 84), avšak predmetné miesto nebolo obsadené žiadnym štátnym zamestnancom počnúc

od 1.5.2010 až do jeho zrušenia dňa 14.4.2011. Išlo teda o miesto, na ktorom by sa navrhovateľ stal
nadbytočným.

Pokiaľ išlo o žiadanú náhradu funkčného platu splnomocnený zástupca odporcu sumu uplatňovanú
navrhovateľom vo výške 8.598,97 Eur nerozporoval; pre prípad jej priznania žiadal však započítať

sumu 1.489 Eur predstavujúcu odstupné vo výške dvojnásobku funkčného platu (2 x 744,50 Eur), ktoré
navrhovateľovi v súvislosti s ukončením štátnozamestnaneckého pomeru vyplatil spolu so mzdou za
mesiac november 2010, tak ako vyplýva i z mzdového listu navrhovateľa za rok 2010 (č.l. 145,146) a
hromadného príkazu na úhradu (č.l. 166). V závere splnomocnený zástupca odporcu namietal i pasívnu
vecnú legitimáciu v spore.

Právny zástupca navrhovateľa zotrval vo svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch na
dôvodnostipodanejžalobynavrhovateľa,keďmalzato,žeodporcasinesplnilhmotnoprávnupodmienku
výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. Nešlo pritom
len o ponuku voľných štátnozamestnaneckých miest, pri ktorých odporca v rozpore so zákonom č.
400/2009 Z.z. - konkrétne s § 19 a prílohou č. 1 k zákonu, požadoval ako kvalifikačný predpoklad i

deklarovanýodborvzdelania,aleioponukumiestvoverejnejslužbe,ktorébymoholnavrhovateľobsadiť
trvalým preložením. Zároveň odporca nepožiadal o prerokovanie výpovede zo štátnozamestnaneckého
pomeru spôsobom súladným so zákonom, keď jeho žiadosť neobsahovala náležitosti výpovede podľa §
61 ods. 2 Zákonníka práce a túto neprerokoval s príslušným orgánom odborovej organizácie. Predseda
odborovej organizácie síce v zmysle stanov zastupuje a reprezentuje odborovú organizáciu smerom

navonok, avšak nedisponuje oprávnením konať vo veciach súvisiacich s prerokovaním skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré oprávnenie v zmysle kolektívnej zmluvy na rok 2010 prináleží
výboru odborového zväzu. Pre prípad priznania náhrady funkčného platu navrhovateľovi súhlasil so
započítaním sumy odstupného vyplateného navrhovateľovi vo výške 1.489 Eur.

Podľa § 125 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len "zákon č. 400/2009 Z.z.") spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo
štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. do štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o

štátnu službu, ak spĺňa tieto predpoklady: a) dosiahol vek 18 rokov, b) má spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, c) je bezúhonný, d) spĺňa kvalifikačné predpoklady, e) ovláda štátny jazyk, f) úspešne
absolvoval výberové konanie alebo výber, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto

možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku
1 spĺňa tieto požiadavky:
a) je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný
predpis,
b) ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad,

c) spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom alebo určené služobným úradom potrebné
na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.

Podľa § 19 ods. 7 zákona č. 400/2009 Z.z. kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je a) vzdelanie,
b) osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.

Podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. štátnozamestnanecký pomer možno skončiť
výpoveďou.

Podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi

výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho
zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým
preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas
zástupcovia zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný zo zástupcami
zamestnancov, je neplatný, ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
- 8 - 25C 13/2011

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého
pomeru uskutočnenej listom odporcu zo dňa 24.9.2010, č. 13581/2010/32/76, je dôvodný.

Predtým ako súd prikročil k samotnému skúmaniu opodstatnenosti návrhu navrhovateľa na určenie

neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, nevyhnutne sa zaoberal vznesenou
námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zo strany odporcu (č.l. 172), ktorú námietku odporca
odvodzoval od jeho označenia v písomnom podaní navrhovateľa zo dňa 28.6.2011 ako SR - Ministerstvo
spravodlivosti SR.

Súd sa nestotožnil s predmetnou námietkou odporcu, keď mal za to, že navrhovateľ už v návrhu
na začatie konania označil ako účastníka konania vystupujúceho na strane odporcu Ministerstvo
spravodlivosti SR č.l. 1), voči ktorému subjektu sa domáhal priznania jednotlivých nárokov. V konaní
voči tomuto subjektu (a nie žiadnemu inému) poveril svojim zastupovaním i kvalifikovaného právneho
zástupcu dňa 8.2.2012 (č.l. 31). Pokiaľ v podaní zo dňa 28.6.2011 (č.l. 21), ktorým odstraňoval vady

žalobného petitu, navrhovateľ uviedol ako odporcu Slovenskú republiku - Ministerstvo spravodlivosti
SR, išlo len o zrejmú nesprávnosť a nezrovnalosť v označení účastníka konania na strane odporcu, tak
ako uviedol i právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní súdu dňa 24.9.2012 (č.l. 172). Vzhľadom
na túto skutočnosť za odporcu treba považovať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré
ako služobný úrad podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 400/2009 Z.z. disponovalo pasívnou vecnou

legitimáciou v tomto spore (§ 125 zákona č. 400/2009 Z.z.).

Vyhodnotiac námietku odporcu ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore za nedôvodnú,
skúmal súd, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre danie výpovede navrhovateľovi, tak
ako ich stanovuje § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú na daný vzťah (§ 120

zákona č. 400/2009 Z.z.). Tými sú: 1. písomná forma, 2. doručenie výpovede do vlastných rúk druhému
účastníkovi a 3. dostatočná konkretizácia výpovedného dôvodu v súlade s ustanoveniami Zákonníka
práce. Všetky vyššie uvedené predpoklady dania výpovede mal súd za preukázané, keď výpoveď zo
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 24.9.2010 bol uskutočnená v písomnej forme a bola riadne
doručenánavrhovateľovidňa27.9.2010.Pokiaľideodôvodskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeru,

z obsahu právneho úkonu odporcu je zrejmé, že ním bolo zrušenie štátnozamestnaneckého miesta,
ktoré zastával navrhovateľ. Súd mal za to, že dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bol
dostatočne špecifikovaný tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, z akého konkrétneho dôvodu odporca
prikročil k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom.Pokiaľ išlo o splnenie ďalších podmienok vyžadovaných zákonom, vzhľadom na to, že výpoveď zo
štátnozamestnaneckého pomeru bola navrhovateľovi doručená dňa 27.9.2010, počnúc od 1.10.2010

začala navrhovateľovi plynúť výpovedná doba 2 mesiacov podľa § 48 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z.,
ktorej koniec pripadol na 30.11.2010. Navrhovateľ podal návrh na určenie neplatnosti výpovede zo
štátnozamestnaneckého pomeru na súd dňa 27.1.2011, t.j. v lehote stanovenej v § 77 Zákonníka práce
(§ 120 zákona č. 400/2009 Z.z.).

Pokiaľ išlo o požiadavku prerokovania výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru so zástupcami
zamestnancov, t.j. s príslušným odborovým orgánom pôsobiacim u odporcu, podľa § 74 Zákonníka
práce, tu súd udáva, že tento predpoklad skončenia pracovnoprávneho vzťahu účastníkov konania
nemal za dostatočne preukázaný.

V prvom rade súd udáva, že sa nestotožnil s námietkou právneho zástupcu navrhovateľa o tom,

že orgánom odborovej organizácie príslušným na prerokovanie výpovede zo štátnozamestnaneckého
pomeru mal byť Výbor odborového zväzu pri ministerstve spravodlivosti (ďalej len "odborový výbor").
Z obsahu Stanov odborovej organizácie (článok 16, ods. 3), z vyjadrenia predsedníčky Odborového
zväzu justície v Slovenskej republike zo dňa 2.7.2012 (č.l. 135) a napokon aj z výpovede svedka a
predsedu odborovej organizácie V.. C. Y. totiž jednoznačne vyplynulo, že v mene odborovej organizácie

pôsobiacej u odporcu ako zástupcu zamestnancov koná jej predseda, ktorým v danom čase bol V..
C. Y.. Aj v zmysle ustálenej judikatúry je potrebné za príslušný odborový orgán na prerokovanie
výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru považovať orgán, ktorý je oprávnený vystupovať v
právnych vzťahoch v mene príslušnej odborovej organizácie, pričom týmto orgánom je nepochybne
orgán definovaný podľa stanov odborovej organizácie ako oprávnený vystupovať v jej mene (k tomu

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 1599/2001). Vzhľadom na to, že v zmysle článku
16, ods. 3 stanov odborovej organizácie základnú organizáciu reprezentuje a navonok za ňu koná
jej predseda, mal súd za preukázané, že prerokovanie výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru
uskutočnil služobný úrad s osobou oprávnenou konať v mene odborovej organizácie. Podľa mienky súdu
na uvedený prípad nemožno aplikovať ustanovenia kolektívnej zmluvy na rok 2010 uzavretej medzi na

jednej strane ministerstvom spravodlivosti a na strane druhej Základnou organizáciou odborového zväzu
zamestnancovjustícievSlovenskejrepublikepriMinisterstvespravodlivostiSR,keďžetátosaprimerane
použijenaotázkykolektívnychpracovnoprávnychvzťahov,akoajďalšíchvzťahovdefinovanýchvčlánku
2 zmluvy. Z ustanovenia článku 8 ods. 1, ani z článku 13 tejto zmluvy nemožno vyvodiť právomoc
odborového výboru prerokovať otázky skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so služobným

úradom, keďže článok 8 sa vzťahuje na oblasť kolektívneho vyjednávania a článok 13 upravuje len
informačnú povinnosť služobného úradu vo vzťahu k odborovému výboru, ktorá koreluje s právom
zamestnancov na informácie. Túto skutočnosť napokon potvrdil vo svojej výpovedi i predseda odborovej
organizácie, svedok V.. C. Y..

I napriek vyššie uvedenej skutočnosti súd nemal za preukázané riadne prerokovanie výpovede so
štátnozamestnaneckého pomeru so zástupcom zamestnancov, tak ako predpokladá ustanovenie § 74
Zákonníka práce.

Z vykonaného dokazovania, ako aj z obsahu zápisnice zo dňa 23.9.2010 (č.l. 49), je totiž zrejmé,

že žiadosť služobného úradu o prerokovanie výpovede navrhovateľa adresovaná odborovému orgánu
neobsahovala náležitosti kladené podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, bola urobená ústne, neformálne,
návrh výpovede nebol predsedovi odborovej organizácie V.. C. Y. predložený, keďže tento vypracoval
služobný úrad až dňa 24.9.2010, tak ako vyplýva i z osobného spisu navrhovateľa. Naviac, v zápisnici
z prerokovania výpovede chýba špecifikácia výpovedného dôvodu (podľa § 47 písm. b) zákona č.

400/2009 Z.z.) a je v nej len poukaz na prerokovanie výpovede navrhovateľa zo štátnozamestnaneckého
pomeru a na rozhodnutie ministerky spravodlivosti zo dňa 14.9.2010 bez výpovedného dôvodu. Z z
obsahu zápisnice zo dňa 23.9.2010 nie je ani zrejmé, či si odporca splnil svoju ponukovú povinnosť
v zmysle § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. Uvedené skutočnosti napokon vyplynuli i z výpovede
samotného predsedu odborovej organizácie, ktorý jednoznačne nedokázal potvrdiť, že by mu boli pri

prerokovávaní skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa dňa 23.9.2010 predložené zo
strany služobného úradu nejaké písomné podklady, resp. rozhodnutia. Svedok uviedol, že bol ústne
informovaný o osobe, ktorej sa prerokovanie bude týkať a mal informáciu i o rozhodnutí ministerky
spravodlivostiozrušeníštátnozamestnaneckéhomiestanavrhovateľa.Podľaustálenejsúdnejjudikatúryúčinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď
podľa § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia
pracovného pomeru alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru obsahujú náležitosti

výpovede podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce. To znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce o účasti
odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru nie je možné totiž vykladať izolovane, ale v
nadväznosti na ustanovenie § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Citované zákonné ustanovenie nie je totiž
samoúčelné, ale smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a

nedôvodne neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 1Cdo 72/2006). Je zrejmé, že tento postup pri prerokovaní výpovede navrhovateľa zo
štátnozamestnaneckého pomeru dňa 23.9.2010 dodržaný nebol.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd nemal za preukázané splnenie predpokladu riadneho
prerokovania výpovede navrhovateľa zo štátnozamestnaneckého pomeru so zástupcami odborovej

organizácie, ktorá skutočnosť má s poukazom na ustanovenie § 121 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z.v
spojení s § 74 Zákonníka práce za následok neplatnosť výpovede navrhovateľa.

I keby došlo k riadnemu prerokovaniu výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa, z
vykonaného dokazovania vyplynul i ďalší dôvod neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

navrhovateľa, a to nesplnenie ponukovej povinnosti odporcu podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z.

V prvom rade treba uviesť, že v prípade navrhovateľa bol naplnený predpoklad zrušenia jeho
štátnozamestnaneckého miesta, a to rozhodnutím ministerky spravodlivosti zo dňa 14.9.2010,
č. 15253/2010/32/36, ktorá okolnosť vyplývala napokon i z porovnania stavu a počtu

štátnozamestnaneckých miest evidovaných u odporcu ku dňu 24.9.2010 (č.l. 46) a ku dňu 31.12.2010
(č.l. 47). Je zrejmé, že v sekcii edičných činností, redakcia Zbierky zákonov skutočne došlo k zrušeniu
štátnozamestnaneckého miesta v 8. platovej triede, ktoré jediné zastával navrhovateľ, keďže toto miesto
nebolo podľa zoznamu štátnozamestnaneckých miest ku dňu 31.12.2010 opätovne vytvorené, príp.
obnovené.

Pokiaľ išlo o hmotnoprávnu podmienku výpovede spočívajúcu v ponuke vhodného
štátnozamestnaneckého miesta, tu súd udáva, že pri skúmaní tohto dôvodu neplatnosti výpovede
vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry, ktorá stanovuje, že z hľadiska dodržania ponukovej povinnosti
zamestnávateľa je významné jedine to, či zamestnávateľ disponoval voľnými pracovnými miestami v

okamžiku dania výpovede, t.j. nie pred tým, ale ani po tomto období (k tomu rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 1369/2001). Z tohto dôvodu súd bral za relevantný odporcom predložený
zoznam voľných pracovných miest (t.j. štátnozamestnaneckých miest a miest pri výkone práce vo
verejnom záujme) zostavený ku dňu 24.9.2010, ktorý sa podľa vyjadrenia odporcu zhodoval i so stavom
ku dňu doručenia výpovede navrhovateľovi, t.j. k 27.9.2010.

Z voľných pracovných miest podľa tohto zoznamu navrhovateľ, ako nositeľ bremena tvrdenia, označil
tie, ktoré mu mali byť ponúknuté, a to konkrétne miesta v štátnej službe - 1/ funkcia hlavný radca,
sekcia civilného práva, odbor civilného práva, 2/ funkcia odborný referent v sekcii legislatívy, odbor
legislatívyobčianskehoaobchodnéhopráva,amiestaprivýkoneprácevoverejnomzáujme-3/referent,

kancelária štátneho tajomníka, 4/ referent, sekcia rozvoja, ekonomiky a správy a 5/ vodič, sekcia rozvoja,
ekonomiky a správy. Nad rámec zoznamu navrhovateľ poukazoval i na štátnozamestnanecké miesto
vo funkcii odborného radcu, obsadené dňa 13.10.2010 (č.l. 45). Navrhovateľ založil do súdneho spisu
i zoznam zamestnancov prijatých na ministerstvo spravodlivosti (č.l. 156), avšak netvrdil, že i tieto
štátnozamestnanecké miesta mu mali byť ponúknuté (č.l. 154).

Pokiaľ išlo o navrhovateľom označené voľné štátnozamestnanecké miesta vychádzajúc zo znenia §
47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z., sa súd stotožnil s právnym názorom odporcu v tom, že jeho
ponuková povinnosť bola obmedzená len na vhodné štátnozamestnanecké miesta, t.j. také, ktoré by
navrhovateľ bol schopný zastávať. Z predmetných voľných miest by podľa mienky súdu do úvahy ako

vhodné pre navrhovateľa prichádzalo štátnozamestnanecké miesto v sekcii legislatívy, odbor legislatívy
občianskeho a obchodného práva, vo funkcii odborného referenta v 3. platovej triede (2/).Z výpovede navrhovateľa, obsahu jeho pracovnej náplne a opisu činnosti jeho štátnozamestnaneckého
miesta totiž vyplynulo, že navrhovateľ ako najnáročnejšie činnosti vykonával špecializovanú činnosť v
procese vyhlasovania právneho predpisu v Zbierke zákonov - zabezpečenie redakčného spracovania

právnych predpisov, úprava a kontrola doručených textov z grafickej, jazykovej, štylistickej a legislatívno
technickej stránky a príprava podkladov na tvorbu čiastok, činnosti ohľadne spracovania právneho
predpisu od jeho pridelenia vedúcim štátnym zamestnancom až po zaradenie do Zbierky zákonov,
zabezpečoval spoluprácu so zástupcami predkladateľa právneho predpisu, kontrolnú činnosť a
zodpovedal za súlad autorizovaného textu právneho predpisu s textom pripraveným na uverejnenie,

na ktorú činnosť odporca vyžadoval vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Podľa požiadaviek
odporcu kladených na miesto odborného referenta, v sekcii legislatívy, odbor legislatívy občianskeho a
obchodného práva a opisu jeho činností, úlohy v tejto funkcii sa týkali čiastkovej odbornej agendy vo
vecne vymedzenej oblasti tvoriacej podklady na riadenie, rozhodovanie alebo na kontrolu, na ktorých
výkon postačovalo úplné stredoškolské vzdelanie. I odporca v priebehu konania pripustil, že navrhovateľ
mohol predmetné štátnozamestnanecké miesto odborného referenta zastávať, avšak neponúkol mu ho,

keďže nebolo počnúc od 1.5.2010 obsadené, bolo zrušené ku dňu 14.4.2011, a teda odporca nemal
reálnu potrebu túto funkciu obsadzovať.

Súd sa s predmetnou argumentáciou odporcu nestotožnil, keď mal za to, že štátnozamestnanecké
miesto odborného referenta v sekcii legislatívy, odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva v

čase dania výpovede navrhovateľovi existovalo, nebolo zrušené, a malo byť navrhovateľovi ako vhodné
ponúknuté; navrhovateľ totiž spĺňal všetky predpoklady a požiadavky, či už kvalifikačné alebo aj tie
požadované služobným úradom odporcu podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta. Pokiaľ odporca
skutočne predmetné štátnozamestnanecké miesto nepotreboval (už dňa od 1.5.2010), nič mu nebránilo
v tom, aby ho zrušil, neevidoval ako existujúce a voľné štátnozamestnanecké miesto, a nevyčkával s

jeho zrušením až do 14.4.2011.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval i na voľné štátnozamestnanecké miesto vo funkcii hlavný radca, sekcia
civilného práva, odbor civilného práva (1/), na predmetné miesto odporca požadoval vysokoškolské
vzdelanie v odbore vzdelania právo, ktorú požiadavku navrhovateľ preukázateľne nenapĺňal. V tomto

smere sa súd nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa o neprípustnosti požiadavky
kvalifikačného predpokladu týkajúceho sa odboru požadovaného vzdelania, z dôvodu, že táto nie
je zadefinovaná v § 19 ods. 1 v spojení s odsekom 7 zákona č. 400/2009 Z.z. Je zrejmé, že
štátnozamestnanecké miesta sa obsadzujú osobami, ktoré nielenže spĺňajú podmienky zadefinované v
§ 19 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z., ale zároveň aj požiadavky určené služobným úradom na riadne

vykonávanie štátnej služby, a to podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta zostaveného
služobným úradom, tak ako vyplýva z § 19 ods. 2 tohto zákona. Z opisu činností štátnozamestnaneckého
miesta hlavného radcu (č.l. 63) pritom vyplýva kvalifikačný predpoklad vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa v odbore právo, nakoľko najnáročnejšou činnosťou v tejto funkcii bola normotvorná
a koncepčná činnosť v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti, výkon štátneho dohľadu nad súdnymi

exekútormi, tvorba aproximácie práva k právu EU a Rady Európy. Navrhovateľ síce absolvoval
vysokoškolské štúdium druhého stupňa na Vysokej vojenskej politickej akadémii K. Gottwalda, avšak
so špecializáciou straníckopolitická práca a kultúrno-výchovná činnosť (diplom). Je teda zrejmé, že
požiadavku kvalifikačného predpokladu kladenú na štátnozamestnanecké miesto hlavného radcu, v
sekcii civilného práva, odbor civilného práva, navrhovateľ nespĺňal, predmetné miesto preto nemohol

obsadiť, a to aj so zreteľom na doterajšiu ním vykonávanú činnosť v sekcii zbierky zákonov. Totožná
argumentácia sa potom týka i označeného štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii odborného radcu,
obsadeného dňa 13.10.2010 (č.l. 45), na ktorú bolo potrebné vzdelanie v odbore právo.

Pokiaľ navrhovateľ v ďalšom poukazoval i na voľné miesta v tzv. verejnej službe, ktoré mu mali byť

ponúknuté (3/, 4/, 5/) alebo na ktoré mal byť trvalo preložený, tu súd udáva, že povinnosť ponúknuť
tieto miesta služobnému úradu odporcu zo žiadneho z ustanovení zákona č. 400/2009 Z.z. nevyplývala.
Účelom ustanovenia § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z., v spojení i s ustanovením § 33 a nasl.
zákona je totiž zachovať existenciu štátnozamestnaneckého pomeru aj za stavu, že štátny zamestnanec
bude vykonávať činnosť inú, nie pre neho vhodnú, v inom odbore alebo útvare, avšak stále v rámci

výkonu štátnej služby. I trvalé preloženie štátneho zamestnanca naďalej predpokladá výkon jeho činnosti
v rámci štátnej služby, a nie v službe verejnej, upravenej zákonom č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo
verejnom záujme.So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že odporca si nesplnil svoju
ponukovú povinnosť vyplývajúcu mu z § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z., keď navrhovateľovi
neponúkol ako vhodné štátnozamestnanecké miesto (minimálne) miesto v sekcii legislatívy, odbor

legislatívy občianskeho a obchodného práva, vo funkcii odborný referent, ktoré navrhovateľ mohol
zastávať.

Pokiaľ išlo o zvyšné štátnozamestnanecké miesta podľa zoznamu predloženého odporcu, hoci tieto
navrhovateľ neoznačil za tie, ktoré mu mali byť ponúknuté, súd len pre úplnosť udáva, že miesta

v zozname pod bodmi č. 6, 8, 10, 15 boli miestami vedúcich zamestnancov, ktorých obsadenie je
možné podľa § 20 ods. 2 písm. a) v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. len výberovým
konaním, resp. preložením, ak by navrhovateľ zastával funkciu vedúceho zamestnanca, čo však nebol
daný prípad. Na obsadenie miest pod bodmi č.2 a 5 sa vyžadovalo podľa opisu činností vysokoškolské
vzdelanie v odbore vzdelania právo, ktorý kvalifikačný predpoklad navrhovateľ nespĺňal a miesto pod
bodom č. 3 obsadzovala vláda Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z. Uvedené

štátnozamestnanecké miesta teda nemohli byť navrhovateľovi ponúknuté ako vhodné a nemohli ním
byť obsadené ani trvalým preložením.

Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že výpoveď navrhovateľa zo
štátnozamestnaneckého pomeru daná mu zo strany odporcu listom zo dňa 24.9.2010, č.

13581/2010/32/76, je neplatná z dôvodu nedostatku jej riadneho prerokovania so zástupcom
zamestnancov, ako aj z dôvodu nesplnenia ponukovej povinnosti odporcu. So zreteľom na túto
skutočnosť súd vyhovel návrhu navrhovateľa a vyslovil neplatnosť tohto spôsobu ukončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá skutočnosť má za následok, že štátnozamestnanecký pomer
medzi účastníkmi konania naďalej trvá.

Vsúvislostisneplatnosťouvýpovedezoštátnozamestnaneckéhopomeružiadalnavrhovateľododporcu
aj náhradu funkčného platu v celkovej sume 8.598,97 Eur za obdobie od 15.4.2011 do marca 2012, t.j.
za obdobie 11 mesiacov a 11 dní. Odporca vzniesol námietku započítania a žiadal, aby súd pri výpočte
náhrady funkčného platu patriacej navrhovateľovi zohľadnil, že navrhovateľovi vyplatil sumu celkovo vo

výške 1.489 Eur ako odstupné, zodpovedajúcu dvojnásobku funkčného platu, t.j. 2x 744,50 Eur.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať.

Podľa § 55 zákona č. 400/2009 Z.z. ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto
zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával
inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby,
za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi
tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.

Súd mal za preukázané, že navrhovateľ preukázateľne požiadal odporcu, aby ho ďalej zamestnával
až dňa 15.4.2011, v ktorý deň bola odporcovi doručená žaloba navrhovateľa na určenie neplatnosti

výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru spolu s požiadavkou navrhovateľa o náhradu mzdy
(funkčného platu), ktorú žalobu treba aj s ohľadom na ustálenú súdnu judikatúru považovať za žiadosť
navrhovateľa, aby ho odporca ďalej zamestnával (k tomu aj rozhodnutie uverejnené pod č. R 24/1996).
Dátum 15.4.2011 treba preto považovať za rozhodný pre počiatok obdobia, za ktoré je navrhovateľoprávnenýpožadovaťododporcunáhradufunkčnéhoplatu;rozsahnárokunanáhradumzdy(funkčného
platu) závisí totiž od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie o ďalšom
zamestnávaní (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 269/2007). Navrhovateľ pritom

žiadal o náhradu funkčného platu za obdobie nepresahujúce 12 mesiacov (od 15.4.2011 do 31.3.2012)
v sume 744,50 Eur za každý kalendárny mesiac, za mesiac apríl 2011 len pomerne v sume 409,47 Eur.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že podľa oznámenia
o výške a zložení funkčného platu zo dňa 2.8.2010, č. 13592/2010/32/138 (č.l. 42) navrhovateľovi patril

počnúcod1.8.2010funkčnýplatvovýške744,50Eurmesačne. Rovnakonebolosporné,ženavrhovateľ
z dôvodu ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru obdržal od odporcu odstupné v celkovej sume
1.489 Eur.

Pri výpočte náhrady funkčného platu patriacej navrhovateľovi v období od 15.4.2011 do 31.3.2012 súd
vychádzal z ustanovenia § 55 v spojení s § 112 zákona č. 400/2009 Z.z., a zistil, že navrhovateľ mal

mesačnýpríjemvovýškezodpovedajúcejfunkčnémuplatu744,50Eur.Navrhovateľmalpodľaslužobnej
zmluvy zo dňa 30.6.2010 dohodnutý týždenný pracovný čas v počte 37,5 hodín, čo pri prepočte na
kalendárny mesiac predstavuje 150 hodín týždenne (37,5 x 4 týždne v mesiaci), a na jeden pracovný
deň predstavuje 7,5 hodín denne (37,5 hodín / 5 dní v týždni). Hodinový zárobok navrhovateľa bol potom
určený sumou 4,96 Eur (funkčný plat navrhovateľa 744,50 Eur / 150 hodín v mesiaci), funkčný plat

navrhovateľa v jednom pracovnom dni potom zodpovedal hodnote 37,20 Eur (4,96 Eur x 7,5 hodín na
deň).

Na základe vyššie uvedeného navrhovateľovi patrí náhrada funkčného platu za obdobie od 15.4.2011
do 31.3.2012, kde

- za obdobie od 15.4. do 30.4.2011, t.j. 11 pracovných dní x funkčný plat navrhovateľa za jeden deň á
37,20 Eur, náhrada predstavuje 409,20 Eur
-zaobdobiemáj2011ažmarec2012,t.j.11mesiacovxfunkčnýplatnavrhovateľaá744,50Eur,náhrada
predstavuje 8.189,50 Eur
čo predstavuje spolu sumu 8.598,70 Eur. Z tejto sumy súd odpočítal sumu vyplateného odstupného

zo strany odporcu vo výške 1.489 Eur, ktorej úhrada bola preukázateľne realizovaná odporcom
na základe hromadného príkazu na úhradu (č.l. 166, 167). Súd mal za to, že dôsledkom určenia
neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa štátnozamestnanecký pomer
medzi účastníkmi konania naďalej trvá, a preto nebol dôvod na výplatu odstupného v sume 1.489 Eur
navrhovateľovi, ktoré odstupné v takom prípade je navrhovateľ povinný odporcovi vrátiť. Súd preto od

celkovej sumy náhrady funkčného platu (8.589,70 Eur) odpočítal sumu vyplateného odstupného (1.489
Eur) a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 7.109,70 Eur navrhovateľovi ako sumy zodpovedajúcej
náhrade funkčného platu z titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Vo zvyšnej
časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. (v časti zastavenia konania o zaplatenie
sumy 335,03 Eur, v ktorej časti navrhovateľ zobral návrh späť bez udania dôvodu, a potom by patrilo
právo na náhradu trov konania odporcovi) a podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (keď navrhovateľ mal v konaní

úspech čiastočný a to v časti týkajúcej určenia neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru
a náhrady funkčného platu vo výške 7.109,70 Eur a neúspech v zamietajúcej časti náhrady funkčného
platu). Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej sume 773,73 Eur ako trov právneho
zastúpenia, keď právny zástupca navrhovateľa vykonal nasledovné úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 8.2.2012 (§ 14 ods.

1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len "vyhláška"),
2. 4 úkony právnej služby - konanie pred súdom v dňoch 20.2.2012, 2.5.2012, 13.6.2012 a 24.9.2012
(§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),+ 5 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 5 x 7,63 Eur za rok 2012, celkom 38,15 Eur.

Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia navrhovateľa súd vychádzal z ich písomného vyčíslenia právnym

zástupcom navrhovateľa, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia navrhovateľa spolu na sumu
1.307,85 Eur, keď odmenu za úkony právnej služby odvodzoval len z hodnoty predmetu sporu 8.598,97
Eur (nie aj z určovacieho výroku o neplatnosti výpovede - pozn. súdu). Súd nepriznal trovy právneho
zastúpenia v celkovej uplatnenej výške, keď mal za to, že vyhovel návrhu navrhovateľa a určil neplatnosť
výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru a súčasne priznal navrhovateľovi nárok na náhradu

funkčného platu vo výške 7.109,70 Eur z pôvodne uplatňovanej sumy náhrady vo výške 8.934 Eur, čo
predstavuje úspech navrhovateľa v konaní vo výške 79,58%. Keďže súd nárok navrhovateľa vo zvyšnej
časti, t.j. v časti zaplatenia sumy 1.489 Eur zamietol a v časti zaplatenia sumy 335,03 Eur z dôvodu
späťvzatia návrhu, konanie zastavil, odporcov úspech v konaní predstavuje 20,42%. Celková úspešnosť
navrhovateľa potom predstavuje 59,16% (79,58%-20,42%). Keďže navrhovateľ mal pomerný úspech v
konaní, súd priznal navrhovateľovi celkovú sumu trov právneho zastúpenia vo výške 59,16% zo sumy

trov právneho zastúpenia, ktoré by mu patrili (účtovaných zo substrátu 8.934 Eur, potom jeden úkon á
253,94 Eur, celkovo za 5 úkonov právnej služby 1.307,85 Eur), čo predstavuje 773,73 Eur (59,16% zo
sumy 1.307,85 Eur). Túto požiadal právny zástupca navrhovateľa uhradiť na účet vedený v Tatra banka,
a.s., č. účtu 2621000192/1100, pod KS 0308, VS 25132011.

Súd nerozhodol o povinnosti odporcu uhradiť súdny poplatok za návrh na začatie konania podľa § 2
ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, hoci mal
navrhovateľ, ktorý bol oslobodený od poplatkovej povinnosti (§4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb.)
pomerný úspech vo veci, keďže odporca je ústredným orgánom štátnej správy napojeným na štátny
rozpočet (t.j. rozpočtová organizácia), a vzťahuje sa na neho osobné oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Z.z.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

- 17 - 25C 13/2011

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.V Bratislave, 24. septembra 2012 Mgr. Patricia Skotnická sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Henčeková A.