Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 16, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 5C/93/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512224843
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1512224843.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: H. V.,

narodený XX.X.XXXX, trvale bytom A., M. XX, toho času U. na výkon trestu odňatia slobody a U. na
výkon väzby, R., X. XX/XXX, proti odporcovi: V. V., narodený XX.X.XXXX, bytom A., A. 26, zastúpený
advokátskou kanceláriou SODOMA VULGAN, spol. s r.o., Bratislava, Kominárska 2,4, o vrátenie daru
10.000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu
náhradu trov konania 15 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený 20.9.2012 (a dňa 8.10.2012 prevedený pod sp. zn. 5C 93/2012), sa
navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vrátiť mu 10.000 eur. Návrh odôvodnil tým,
že odporcovi, ktorý je jeho syn, daroval v roku 2006 v hotovosti 300.000 Sk za podmienky, že sa bude
správať tak ako sa má správať k otcovi. Nakoľko sa odporca drzo spáva už dlhšiu dobu, žiada o vrátenie
daru 10.000 eur.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že v roku 2006 od navrhovateľa
žiaden finančný dar 300.000 Sk nedostal, nebola medzi nimi uzavretá žiadna darovacia zmluva, v tom
čase už 8 rokov nežili s navrhovateľom v spoločnej domácnosti, od roku 2004 býva s družkou a dvomi
deťmi v spoločnom byte a v čase údajného darovania nebol v zlej finančnej situácii, finančný dar od
navrhovateľa nepotreboval, ani ho nedostal. Navrhovateľ je od roku 2010 vo výkone trestu odňatia
slobody, preto netuší, ako sa mohol k nemu dlhodobo neslušne správať, keď mu navyše do výkonu trestu
posielalfinančnúpodporu, balíky,najehopožiadanievyzdviholpotvrdenieUPSVaRpreúčelydôchodku,

navrhovateľ ho splnomocnil na prepis auta a na prepis bytu a aj inak navrhovateľovi pomáhal. Za všetko,
čo pre navrhovateľa robil, sa mu navrhovateľ písomne poďakoval, takže obvinenia nie sú pravdivé.
Ako dôkaz odporca predložil dve splnomocnenia, ktoré mu navrhovateľ udelil 9.5.2012, jedno na všetky
právne úkony súvisiace s prepisom vozidla z leasingovej spoločnosti na odporcu ako nového vlastníka,
druhé na všetky právne úkony súvisiace s prepisom bytu na Šintavskej 62, Bratislava na odporcu ako
nového vlastníka. Ako ďalší dôkaz predložil list odoslaný 5.10.2012, ktorým mu navrhovateľ ďakoval za
snahu vybaviť jeho veci, súčasne potvrdil, že mu odporca poslal dopis a známky a žiadal, aby odporca

nebral do úvahy to, čo mu písal o zaplatení na výbor, tiež vysvetľoval, že o peniazoch a aute písal v
obave, že odporca auto predal. Potvrdeniami VUB, a.s. odporca preukázal, že z účtu jeho družky Q.
S. boli v rokoch 2011 a 2012 najmenej 13 krát. navrhovateľovi zaslané čiastky 30 resp. 50 eur. Predložilaj potvrdenie úradu práce zo 14.5.2012 o dobe, po ktorú bol navrhovateľ od roku 1993 evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie.
Návrh bol doplnený podaním z 19.3.2013, v ktorom navrhovateľ uviedol, že z dedičského konania dostal

1.000.000 Sk, peniaze mu osobne doniesla Viera Vlčková - Magdaléna Füleová, z tejto sumy daroval
odporcovi 400.000 Sk, peniaze odporcovi osobne v byte na Šintavskej odovzdala jeho (navrhovateľova)
pani a prítomná bola Q. S.. Dar dával preto, aby mu bol odporca nápomocný. Od odporcu žiadal, aby
v trestnom konaní potvrdil, že osoby obvinené z jeho napadnutia osobne pozná, ale odporca to poprel,
preto podal proti odporcovi žalobu na kriminálnej polícii. Odporca ho nenavštívil v nemocnici, ani vo

väzení, naposledy za ním bol v apríli 2011, neodpovedal na korešpondenciu, aj keď mu poštu zaslal do
vlastných rúk, neposielal mu balíky, choval sa ignorantsky, nezistil preňho dôležité adresy, ktoré chcel
kvôlioperácii, resp.prezaplateniepokuty,všetkosimuselzisťovaťsámzapoplatkycezUNVV. Odporca
užíva jeho auto, písomne ho 13.3.2013 žiadal, aby mu napísal, v akom stave auto je, ale odpoveď
neprišla.
K doplneniu návrhu pripojil navrhovateľ fotokópiu prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice v Trenčíne,

z ktorej vyplýva, že bol hospitalizovaný od 10.10.2010 do 18.10.2010, hneď po vzatí do väzby.
Odporca v písomnom vyjadrení k doplnenému návrhu poukázal na nezrovnalosti v sume, ktorú
navrhovateľ požaduje, keď najprv tvrdil, že bolo darovaných 300.000 Sk (čo by pri prepočte konverzným
kurzom bolo 9.958,18 eur), ale po pol roku už údajne darovanú sumu zvýšil na 400.000 Sk. Odhliadnuc
od toho nie sú podľa neho dané ani hmotnoprávne podmienky na vrátenie daru, k navrhovateľovi sa

nesprával tak, že by tým hrubo porušil dobré mravy, navrhovateľ mu dáva za vinu konanie, ktoré je
len jeho subjektívnym pocitom a úsudkom. V rozpore s tvrdením v žalobe mu navrhovateľ už po začatí
konania ďakoval za všetko, čo preňho urobil, potvrdil, že navrhovateľovi posielal listy, pravidelne s
ním komunikoval a bol mu nápomocný pri vybavovaní jeho záležitostí. Táto skutočnosť vyplýva aj zo
splnomocnení na prepis auta a na prevod bytu, ako aj z potvrdenia o evidencii na úrade práce, ktoré

pre navrhovateľa zabezpečil.
Podaním, ktoré bolo súdu doručené 18.9.2013, navrhovateľ žiadal, aby odporca preukázal výpisom z
banky, kam vložil peniaze, akú sumu vložil do banky, keď si bral úver na byt a z čoho svoj byt zariadil.
Uviedol, že odporca mesiac po prijatí 400.000 Sk si od neho pýtal ešte 20.000 Sk na prerobenie bytu,
ktoré mu samozrejme nevyplatil.

Na prejednanie návrhu nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom účastníkov
konania, výsluchom svedkýň M. M., V. H. a Q. S. a listinnými dôkazmi, ktoré sú založené v súdnom
spise, resp. boli súdu predložené k nahliadnutiu. Vykonať iné dôkazy účastníci nežiadali.
Na ostatné pojednávanie, ktoré sa konalo 16.11.2015, sa odporca neustanovil bez uvedenia dôvodu,
ale keďže podmienky uvedené v § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP)

boli splnené, súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Nažiadosťnavrhovateľasúduznesenímč.k.5C93/2012-123z15.4.2014pripustilzmenunávrhutak,že
predmetom konania je vrátenie daru 13.277,57 eur (400.000 Sk). Zmenu návrhu odôvodnil navrhovateľ
tým, že pri písaní návrhu bol „v rozpakoch“, bol nervózny a omylom uviedol ako darovanú sumu 300.000
Sk.

Pre posúdenie dôvodnosti návrhu, ktorým navrhovateľ žiadal vrátiť dar, bolo predovšetkým potrebné
vyriešiť predbežnú otázku, či k darovaniu peňazí došlo, keďže písomnú zmluvu navrhovateľ nepredložil
a odporca prijatie daru poprel.
Navrhovateľ pri výsluchu na prvom meritórnom pojednávaní, konanom 26.11.2013, popísal okolnosti
darovania tak, že 400.000 Sk odovzdala odporcovi jeho dnes už nebohá družka Vlasta Vajdíková a s

ňou odporca podpísal darovaciu zmluvu. Zmluva ostala v byte a domnieval sa, že ju odporca medzitým
zničil. Ako svedkyne žiadal vypočuť svoje sestry Vieru Vlčkovú a Magdalénu Füleovú, lebo im sa
odporca pochválil, že dar dostal. Asi mesiac po darovaní sa s odporcom stretol a prosil ho, aby peniaze
nerozhádzal, na čo ho odporca ubezpečil, že má peniaze uložené na účte v Tatra banke.
Odporca na tomto pojednávaní uviedol, že rodinný dom, ktorý navrhovateľ a jeho dve sestry zdedili, bol

predaný 12.10.2004 za cenu 1,8 milióna Sk a ako dôkaz o tom predložil k nahliadnutiu kúpnopredajnú
zmluvu. Navrhovateľ mal len tretinový podiel, mohol preto dostať najviac 600.000 Sk a nie milión, ako
tvrdí. On nikdy účet v Tatra banke nemal, mal účet v Slovenskej sporiteľni a na tento účet vložil peniaze
z predaja domu, lebo ho o to navrhovateľ požiadal, ale krátko nato si navrhovateľ peniaze vybral. Svoj
byt kúpil z úveru, ktorý mu poskytla VUB.

Ako dôkaz odporca doplnil zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorú on a jeho družka Janka Homolová
ako kupujúci uzavreli dňa 29.10.2004 s predávajúcim Róbertom Tomanovičom. Správa katastra vklad
povolila 16.11.2004. Zo zmluvy súd zistil, že dohodnutá kúpna cena 1.650.000 Sk bola zaplatená v troch
častiach: suma 50.000 Sk bola ako kaucia zložená 16.10.2004 v prospech realitnej kancelárie, suma400.000 Sk bola bezhotovostným prevodom po podpise zmluvy poukázaná na účet predávajúceho a
zvyšných 1.200.000 Sk bolo bezhotovostne prevedených na účet predávajúceho z hypotekárneho
úveru od VUB.

Podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 27.12.2013, mal odporca zriadenú vkladnú knižku
č. 16346102/0090. Z pohybov na tomto účte súd zistil, že dňa 16.10.2004 bol vykonaný bezhotovostný
vklad 827.000 Sk. Výbery boli robené v hotovosti: dňa 19.10.2004 suma 500.000 Sk, dňa 30.10.2004
suma 200.000 Sk, dňa 13.11.2004 suma 30.000 Sk, dňa 28.11.2004 suma 50.000 Sk a dňa 17.2.2005
suma 30.000 Sk. V roku 2006 nie je na účte evidovaný žiaden vklad, len bezhotovostný výber 30.000 Sk.

Po oboznámení sa s obsahom týchto dôkazov navrhovateľ na pojednávaní dňa 15.4.2014 uviedol, že
odporcovi požičal 400.000 Sk už v roku 2004, peniaze mu odovzdal pri podpise darovacej zmluvy, ktorú
urobila jeho družka a zmluva sa stratila, keď 26.5.2010 išiel do výkonu trestu. Peniaze odporcovi daroval
na kúpu bytu. Odporca podľa neho nemohol mať ušetrené peniaze na vkladnej knižke, lebo zarábal len
18.000 Sk, splácal leasing za auto a prerábal byt.
Na tom istom pojednávaní navrhovateľ prišiel s modifikovanou verziou okolností a účelu darovania.

Uviedol, že sa s odporcom stretol v práci, pýtal sa ho, čo urobil s peniazmi, bál sa, aby ich odporca
nerozflákal, až potom išiel odporca vložiť peniaze do banky. K darovaniu došlo v čase, keď už odporca
s rodinou v byte bývali, už ho kúpili a potrebovali sa v ňom zariadiť a robiť úpravy. Odporca nemal odkiaľ
mať peniaze na nábytok a prerobenie bytu, lebo všetky peniaze dali do hypotéky a chodili na dovolenky.
K darovaniu podľa navrhovateľa došlo na jeseň roku 2004, potom, keď mu sestry doniesli peniaze z

dedičstva. Pri darovaní boli prítomní len on, odporca a odporcova družka Q. S., nikto iný.
Sestry navrhovateľa M. M. a V. H., ktoré súd vypočul ako svedkyne, zhodne uviedli, že o darovaní
peňazí odporcovi nevedia nič. Potvrdili, že po rodičoch zdedili rodinný dom, ktorý predali, každý z nich
dostal podiel 600.000 Sk a im nie je známe, na čo navrhovateľ svoj podiel použil. Svedkyňa M. M.
pripustila, že ona navrhovateľovi domov priniesla v hotovosti jeho podiel, lebo u právnika, ktorý ich

vyplácal, navrhovateľ robil problémy a predčasne odišiel.
Nové skutočnosti ohľadne darovania navrhovateľ uviedol aj na pojednávaní 31.3.2015. Tvrdil, že od
konca októbra až do polovice decembra 2004 bol pre odporcu kúpiť bezpečnostné dvere Sherlock a bol
pri tom, keď Q. Homolová vyberala kartou peniaze a tieto dvere platila, bez daru od neho nemal odporca
odkiaľ zobrať peniaze na kúpu nábytku a na osadenie parkiet. On osobne im v januári až februári 2005

doviezol plastové okná, ani tie odporca nemal z čoho zaplatiť. Peniaze boli dané Q. S. na jej účet v
Tatra banke.
Q. S. ako svedkyňa uviedla, že byt si kúpili z hypotéky a keďže zamestnávateľ Credit Lyonnais jej
poskytol úver 200.000 Sk, dovoľovala im finančná situácia, aby si byt postupne zariadili. Navrhovateľ
ich požiadal, aby peniaze, ktoré získal z dedičstva, uložili na ich účet, lebo on účet nemal a nechcel

mať hotovosť doma. Zakrátko však navrhovateľ chcel peniaze späť, preto ich postupne na dva krát v
septembri alebo októbri 2004 vybrali a navrhovateľovi hotovosť vrátili. V tom čase už bol ich úver na byt
schválený a peniaze na kúpu bytu od navrhovateľa nepotrebovali. Nepamätala sa, že by navrhovateľova
družka v jej prítomnosti odporcovi nejaké peniaze odovzdala, ale bola pri tom, keď spolu s odporcom
navrhovateľovi peniaze vrátili, domov mu odniesli najprv 500.000 Sk a potom 100.000 Sk. Uviedla, že

odporca jazdil do zahraničia, dostával diéty, peniaze z diét ušetrili, zmenili ich na koruny a postupne z
nich kupovali zariadenie. Keď sa do bytu nasťahovali, mali len postele a príbory. Bezpečnostné dvere
(ale nie Sherlock) kúpila ona až v prvej polovici roku 2006, platila v hotovosti, peniaze mala z usporených
diét, nie od navrhovateľa, aj keď bol pri kúpe prítomný, z diét kúpili aj plastové okná, do dvoch izieb v
septembri 2005 a do zvyšnej časti bytu až v roku 2006.

Navrhovateľpoprel,žebypožiadalodporcu,abymupeniazezdedičstvauschovalnasvojomúčte,lebov
tom čase mal on sám účet v Tatra banke, aj jeho družka. Podľa oznámenia Tatra banky však navrhovateľ
v období od 1.6.2004 do 31.12.2004 žiadny účet v tejto banke zriadený nemal.
Na žiadosť navrhovateľa súd prešetroval pohyby na účte Janky S. v Tatra banke v období od júna do
decembra 2004. Z výpisu z účtu zistil, že v prospech účtu boli vykonané mesačné vklady od Credit

Lyonnais, ktorý bol v tom čase podľa Q. S. jej zamestnávateľom. Suma 200.000 Sk, o ktorej svedkyňa
tvrdila, že jej zamestnávateľ poskytol ako úver, bola pripísaná na účet dňa 19.10.2004. Dňa 2.11.2004
bol zrealizovaný bezhotovostný prevod časti kúpnej ceny 400.000 Sk na účet predávajúceho T. C.. Ako
plusová položka je v ten istý deň, bez bližšej identifikácie, zaznamenaná suma 200.000 Sk s popisom:
časť k prevodu na byt,

Na ostatnom pojednávaní navrhovateľ tvrdil, že 400.000 Sk, ktoré mala Q. S. na účte, sú tie peniaze,
ktoré on odporcovi daroval. V rozhodnom období, v ktorom mohlo dôjsť k darovaniu, však nebol na
účet Q. S. prijatý vklad zodpovedajúci darovanej sume.
Z takto zisteného skutkového stavu súd pri hodnotení predbežnej otázky vychádzal.Podľa § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) darovacou zmluvou darca niečo
bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Darovacia zmluva nemusí byť uzavretá v písomnej forme, okrem prípadu, ak je predmetom daru

nehnuteľnosť, resp. pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní (§ 628 ods.
2 OZ). Navrhovateľ a odporca preto mohli darovaciu zmluvu uzavrieť aj ústne, dokonca aj konkludentne,
ak by zo všetkých okolností, za ktorých došlo k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu XXX.XXX Sk, bola
zrejmá vôľa navrhovateľa 400.000 Sk odporcovi darovať a vôľa odporcu tento dar prijať.
Navrhovateľ spočiatku tvrdil, že peniaze odporcovi odovzdala a darovaciu zmluvu s odporcom podpísala

M. M., čo by však znamenalo, že darcom nebol on ale M. M.. Na ďalšom pojednávaní uviedol, že peniaze
odovzdal odporcovi on pri podpise darovacej zmluvy, ktorú urobila M. M.. Podľa jeho ostatného tvrdenia
pri odovzdaní peňazí bola len odporcova družka Q. S..
Nejednoznačné boli aj vyjadrenia navrhovateľa o sume, ktorá mala byť darovaná, keď najprv žiadal vrátiť
dar 300.000 Sk, potom 400.000 Sk. Výpoveď menil aj v tom, na aký účel a kedy k darovaniu došlo:
najprv uviedol, že peniaze daroval odporcovi v roku 2006 na kúpu bytu, po preukázaní, že si odporca

byt kúpil už v roku 2004, prispôsobil tomu navrhovateľ aj svoju výpoveď a tvrdil, že k darovaniu určite
došlo v roku 2004, následne, keď zistil, že hypotekárny úver bol odporcovi priznaný predtým, než bol
dom z dedičstva predaný, zas výpoveď zmenil s tým, že peniaze daroval až po kúpe bytu na zariadenie
a úpravy bytu, osobitne uviedol osadenie parkiet, kúpu bezpečnostných dverí a platových okien (dvere
a okná boli podľa svedkyne Q. S. kupované až v rokoch 2005 a 2006). Po preukázaní, že Janka S. z

účtu platila časť kúpnej ceny bytu 400.000 Sk, sa znovu vrátil k tvrdeniu, že išlo o tie peniaze, ktoré
on odporcovi daroval.
Nepreukázalo sa ani tvrdenie navrhovateľ, že 400.000 Sk, ktoré mal odporcovi darovať, vložil odporca
asi mesiac po tom na svoj účet, resp. že darované peniaze na svoj účet v Tatra banke vložila Q. S..
Navrhovateľ mohol peniaze z dedičstva získať zrejme až po predaji rodinného domu, kúpnopredajná

zmluva je z 12.10.2004, po tomto dni bola na vkladnú knižku odporcu dňa 16.10.2004 vložená suma
827.000 Sk. Rozdiel v sume navrhovateľ vysvetlil tým, že nejaké peniaze mala aj odporcova družka a
peniaze pred kúpou bytu dávali dohromady, čo ale nezodpovedá skoršiemu navrhovateľovmu tvrdeniu,
že odporca a jeho družka žiadne peniaze na kúpu bytu nemali. Nepreukázalo sa ani to, že by v období
od 1.6.2004 do 31.12.2004 sumu 400.000 Sk vložila Q. S. na svoj účet v Tatra banke.

Za rozporné považoval súd aj vyjadrenie odporcu, že na žiadosť navrhovateľa uložil sumu, ktorú
navrhovateľ získal predajom domu, na svoj účet v Slovenskej sporiteľni. Podľa oznámenia banky bol
dňa 16.10.2004 vykonaný bezhotovostný vklad 827.000 Sk. Odporca trval na tom, že mu navrhovateľ v
hotovosti odovzdal len 600.000 Sk, rozdiel v sume a spôsobe vkladu nevysvetlil. Nevysvetlený ostal aj
zdroj, z ktorého bola na účet Q. S. v Tatra banke dňa 2.11.2004 pripísaná čiastka 200.000 Sk ako časť

k prevodu bytu. Napriek tomu nie je možné považovať tieto rozpory za dôkaz potvrdzujúci darovanie
400.000 Sk.
Vykonané dôkazy súd hodnotil podľa zásad uvedených v § 132 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (OSP), každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na
všetko, čo vyšlo v konaní najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Vykonaným dokazovaním nebolo

preukázané, že by navrhovateľ skutočne odporcovi v roku 2004, resp. v roku 2006 daroval 400.000 Sk, či
už na kúpu bytu, alebo na jeho úpravu a zariadenie. Bez predloženia písomnej darovacej zmluvy mohol
súd vychádzať len z vyjadrení účastníkov, výpovedí svedkov a listinných dôkazov, ktoré buď potvrdzovali
alebo vyvracali pravdivosť ústnych výpovedí.
Navrhovateľ svoje tvrdenia neustále menil a prispôsoboval ostatným vykonaným dôkazom, čím sa

stal ním podaný popis rozhodujúcich skutočností nevierohodný, keď navyše nebol potvrdený ani inými
dôkazmi. Aj keď by bol súd naklonený uveriť tomu, že navrhovateľ z peňažných prostriedkov, ktoré
získal z dedičstva, mohol nejakú čiastku odporcovi darovať, pre záver, že k darovaniu 400.000 Sk
došlo,nestačí,žesatakpravdepodobnemohlostať,akvykonanýmdokazovanímtátoskutočnosťnebola
preukázaná jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností.

Ani v prípade, ak by sa navrhovateľovi podarilo preukázať, že odporcovi 400.000 Sk skutočne daroval,
nemohol by súd návrhu vyhovieť.
Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Darovaním prechádza vlastnícke právo darcu k predmetu darovania na obdarovaného. Pôvodný stav

sa nemôže obnoviť len tým, že sa obdarovaný správa k darcovi tak, že hrubo porušuje dobré mravy.
Na uvedenie do pôvodného stavu je nevyhnutné, aby darca svoju vôľu zrušiť darovaciu zmluvu prejavil
jednostranným právnym úkonom, adresovaným obdarovanému. Vo výzve na vrátenie daru musí darca
určito a zrozumiteľne vymedziť to konkrétne konanie obdarovaného, ktoré považuje za hrubé porušeniedobrých mravov. Až na základe takejto výzvy môže, okamihom jej doručenia obdarovanému, darovací
vzťah zaniknúť a vlastníkom predmetu darovania sa znovu stane darca.
Navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, že by odporcu pred začatím súdneho konania na vrátenie daru

vyzval. Prvou výzvou bol preto až návrh na začatie súdneho konania, v ktorom navrhovateľ ako dôvod
vrátenia daru uviedol, že sa k nemu odporca dlhšiu dobu správa drzo. Po hmotnoprávnej stránke je
takáto výzva pre neurčitosť neplatným právnym úkonom (§ 37 ods. 1 OZ).
V doplnení návrhu, ktorý bol odporcovi prostredníctvom súdu doručený 20.5.2013, navrhovateľ uviedol
viacero dôvodov na vrátenie daru: odporca v trestnom konaní na pojednávaní 7.2.2012 nepotvrdil,

že pozná dvoch obvinených, ktorí ho napadli, aj keď o to odporcu žiadal, v októbri 2010 ho odporca
nenavštívil vo väzobnej nemocnici v Trenčíne, od apríla 2011 ho odporca nenavštevoval vo väzení,
neodpovedal mu na listy, neposielal mu balíky, nezistil preňho adresy dôležité pre operáciu a pre
zaplatenie pokuty a neodpovedal na jeho písomnú žiadosť z 13.3.2013, v akom stave je jeho auto,
ktoré odporca užíva.
Ďalšiedôvodynavrhovateľuviedolna pojednávaní26.11.2013,atožeod13.5.2011hoodporcanavštívil

len 3 krát, nič preňho nevybavil ani nezariadil, neposielal mu iné peniaze, než tie, ktorých odoslanie
odporca preukázal, nepomohol mu s vybavením dôchodku, v jednom liste mu odporca písal, že aj tak
zgegne, v roku 2011 požiadal odporcu, aby zaplatil právnikovi 1.000 eur, napriek tomu tak odporca
neurobil.
Na podporu týchto tvrdení navrhovateľ súdu k nahliadnutiu predložil podacie lístky z januára až apríla

2013 k listom, ktoré posielal odporcovi, okresnej prokuratúre, súdu a iným orgánom, doklad o odoslaní
1.000eurprávnikovi Q..H. z10.4.2013afotokópiuzoznamuosobnýchvecínavrhovateľa,potvrdzujúcu,
že odporca prevzal jeho prsteň, retiazku a prívesok.
Odporca uviedol, že po celú dobu, čo bol navrhovateľ vo väzbe, mu posielal peniaze, balíky, navštevoval
ho a vybavoval preňho jeho záležitosti. Sú traja súrodenci, ale odkedy navrhovateľ napadol sestru P.,

už s ním nekomunikujú.
Odporca predložil súdu k nahliadnutiu podací lístok potvrdzujúci, že naposledy navrhovateľovi list poslal
30.11.2012. Ako dôkaz, že tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé, predložil fotokópiu listu, odoslaného
5.10.2012, t.j. po začatí súdneho konania, v ktorom mu navrhovateľ ďakuje za snahu vybaviť jeho veci
a potvrdil, že mu odporca poslal dopis a známky.

Svedkyňa Q. S. uviedla, že odporca posielal navrhovateľovi balíky, zabezpečil navrhovateľovi nové
okuliare, keď sa navrhovateľovi zhoršil zrak a tiež pomáhal navrhovateľovi pri vybavení dôchodku.
Proti jej výpovedi navrhovateľ namietal, že odporca mu poslal len jeden balík v čase, kedy ho odporca
navštívil a kedy ešte vzťahy neboli zlé a dôchodok mu vybavila väznica (pôvodne tvrdil, že mu dôchodok
vybavovala dcéra).

Bez ohľadu na tieto výhrady by navrhovateľom uvedené dôvody nebolo možné považovať za hrubé
porušenie dobrých mravov, pre ktoré by mal odporca povinnosť vrátiť navrhovateľovi 400.000 Sk, ani
keby k darovaniu skutočne došlo.
Hrubé porušenie dobrých mravov vyžaduje značnú intenzitu alebo sústavnosť správania sa
obdarovaného takým spôsobom, ktorým sú závažne porušované všeobecne uznávané morálne zásady.

Právo na vrátenie daru nevzniká pri akomkoľvek negatívnom správaní sa obdarovaného, zákon
neumožňuje darcovi týmto spôsobom sankcionovať obdarovaného pre jeho menej závažný prejav
nevďaku, resp. ak správanie sa obdarované ako negatívne subjektívne vníma len darca.
Navrhovateľ zjavne vychádza z predpokladu, že po dobu väzby a výkonu trestu odňatia slobody
bol odkázaný na pomoc odporcu. Odporcovi zazlieva, že jeho požiadavky nesplnil, resp. nekonal

podľa jeho predstáv. Subjektívne vnímanie správania sa odporcu, ktoré navrhovateľ uviedol ako dôvod
vrátenia daru, nedosahuje intenzitou, rozsahom ani dôsledkami taký stupeň závažnosti, aby bol podľa
objektívnych kritérií hodnotený za hrubo porušujúci dobré mravy. Len samotná skutočnosť, že odporca
nevyhovel každej požiadavke navrhovateľa, ešte neznamená, že mu odporca neposkytol potrebnú
pomoc, najmä ak ešte v októbri 2012 navrhovateľ písomne vyjadril odporcovi vďaku za to, čo preňho

urobil a vybavil. Za odmietnutie potrebnej pomoci nie je možné považovať, ak odporca nevyhovel
požiadavke navrhovateľa a v súdnom konaní nepotvrdil, že pozná obvinených, pokiaľ s nimi, okrem
jedného rozhovoru, inak neprišiel do styku. Tvrdenie, že odporca napísal navrhovateľovi, že aj tak
zgegne, navrhovateľ jednak nepreukázal a jednak neuviedol, v akom kontexte toto vyjadrenie bolo.
Navrhovateľ nepoprel tvrdenie odporcu, že k zhoršeniu ich vzájomných vzťahov došlo po tom, čo

navrhovateľ napadol dcéru P., sestru odporcu. Aj na túto okolnosť bolo potrebné pri posudzovaní
správania sa odporcu k navrhovateľovi prihliadať.Odporca v podaní, ktoré bolo súdu doručené 14.5.2015, z opatrnosti vzniesol námietku premlčania.
Námietku súd hodnotil ako nedôvodnú, lebo od konania, ktoré navrhovateľ označil za dôvod pre vrátenie
daru, do podania návrhu na súd, trojročná premlčacia doba (§ 101 OZ) neuplynula.

Napriek tomu súd návrh zamietol, keďže v konaní nebolo preukázané, že by mal odporca povinnosť
vrátiť navrhovateľovi dar 13.277,57 eur (400.000 Sk).
O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporca v podaní zo 7.5.2015 navrhol, aby
mu súd priznal náhradu trov konania. Trovy mu vznikli len právnym zastúpením a vzhľadom na to, že
tieto trovy do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, súd mu v zmysle § 151 ods. 2

OSP náhradu trov nepriznal.
Na žiadosť navrhovateľa súd vyžiadal od bánk výpisy z účtov odporcu a jeho družky. Hotové výdavky s
tým spojené vznikli v celkovej výške 74 eur, z čoho preddavkami od navrhovateľ boli kryté len v sume 59
eur (na základe uznesenia č. k. 5C 93/2012-125 z 15.4.2014 súd navrhovateľovi vrátil časť preddavku
11 eur, ktorý zložil dňa 15.1.2014 vo výške 35 eur). Preddavkom nekryté náklady vo výške 15 eur
zaplatil súd banke zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Podľa výsledku konania bola navrhovateľovi

v zmysle § 148 ods. 1 OSP uložená povinnosť, aby štátu tieto trovy nahradil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..