Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 8, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9CbZm/282/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113217592
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2113217592.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobkyne: C. T., nar. XX. XX.

XXXX, G. XXX, XXX XX G., právne zastúpená: JUDr. Alena Beňačková, M. R. Štefánika 1, 902 01
Pezinok proti žalovanej: M. E., nar. XX. XX. XXXX, D. X. mája. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 9 000
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ruší zmenkový platobný rozkaz č. k. 9Zm/69/2013-21 zo dňa 03. 09. 2013.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 81 eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 28. 06. 2013 doručeným súdu dňa 28. 06. 2013 domáhala vydania

zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 9 000 eur spolu s
6% úrokom zo sumy 9 000 eur odo dňa 06. 06. 2013, zmenkovú odmenu vo výške 30 eur, všetko do troch
dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu. Ďalej uviedla, že žalovaná vystavila vlastnú
zmenku dňa 06. 02. 2013 na rad spoločnosti ROSKO, s.r.o. na sumu 9 000 eur a je splatná dňa 06. 02.
2013. Spoločnosť ROSKO, s.r.o. zmenku dňa 25. 06. 2013 indosamentom previedla na žalobkyňu. K
návrhu žalobkyňa priložila originál zmenky.

2. Súd návrhu v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel vydaním zmenkového platobného rozkazu
č.k. 9Zm/69/2013-21 zo dňa 03. 09. 2013.

3. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonom stanovej lehote námietky, ktoré
odôvodnila tým, že nikdy nepodpísala žiadnu zmenku na sumu 9 000 eur a spochybnila pravosť jej
podpisu. V čase, ktorý je uvedený na zmenke - 06. 02. 2013 bola na dvojtýždňovom turnuse v Rakúsku:
Hauptstr. 69, 2185 Prinzendorf/Zaya, kde pracovala ako opatrovateľka, čo môže preukázať. Spolu s

námietkami súdu zaslala aj Jahresvorschau 2013, Gewerbeanmeldung, Werkvetrag über Leistungen
in der Personalbetreung gemäß § 159 GewO. V konaní ďalej žalovaná predložila súdu Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 27. 09. 2011.

4. K námietkam žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa dňa 25. 11. 2013 a uviedla, že zmenka bola na jej
osobu prevedená spoločnosťou ROSKO, s.r.o., pre uvedenú spoločnosť vykonala činnosť na základe
mandátnej zmluvy a spoločnosť sa dostala do platobnej neschopnosti a nebola schopná zaplatiť jej

dohodnutú odmenu. Vzhľadom na to sa dohodli na prevode zmenky na jej osobu. Po obdržaní námietok
kontaktovala spoločnosť ROSKO, s.r.o., pričom pán E. jej povedal, že zmenka bola vlastnoručne
podpísaná žalovanou.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s výpoveďou právneho
zástupcu žalobkyne - C.. O. E., ktorý na pojednávaní dňa 17. 01. 2017 uviedol, že trvá na podanom
návrhu. Žalovaná vystavila vlastnú zmenku, ktorú vlastnoručne podpísala. Vystavením zmenky bola

zabezpečená pohľadávka, ktorá pôvodne vznikla z titulu písomnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi
žalovanou a O. E. ako fyzickou osobou dňa 11. 11. 2012, na základe ktorej dostala žalovaná úverovú
pôžičku vo výške 8 000 eur, ktorú sa zaviazala vrátiť v lehote 3 mesiacov, t.j. do 11. 02. 2013, spolu
s dohodnutým úrokom vo výške 1 000 eur. Nakoľko žalovaná dlh riadne a včas nesplatila, dohodol
sa ako veriteľ s ňou ako s dlžníkom, že svoju pohľadávku postúpi na spoločnosť ROSKO, s.r.o, v

ktorej je jediným vlastníkom a konateľom. S postúpením pohľadávky žalovaná výslovne súhlasila, o
čom bola uzatvorená zmluva dňa 06. 02. 2013 medzi postupcom, postupníkom a žalovanou, v ktorej sa
zaviazala splatiť dlžnú sumu 9 000 eur do 06. 06. 2013. Ako zábezpeku splatenia svojho dlhu žalovaná
vystavila vlastnú zmenku na rad postupníka, čiže nového veriteľa, zmenka znela na sumu 9 000 eur,
splatná 06. 06. 2013, v platobnom mieste Krajinská 3, Piešťany. Následne vlastník zmenky postúpil
právo vyplývajúce zo zmenky na žalobkyňu, pričom takto splatil svoj dlh, ktorý v čase prevodu zmenky

mal voči žalobkyni. Nakoľko žalovaná svoj dlh vyplývajúci zo zmenky v termíne nesplatila uplatnila
žalobkyňa svoje práva súdnou cestou. Na otázku súdu, ako súvisí zmluva o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 27. 09. 2011 predložená žalovanou s prejednávanou vecou uviedol, že žalovaná zmluvu uzavrela
so spoločnosťou PPSK, s.r.o., zastúpenou konateľom O. E., táto zmluva ale nemá nijakú súvislosť s
predmetom konania. Právny zástupca záverom uviedol, že zmenka zabezpečuje splatenie záväzku,

ktorý vznikol medzi dvomi fyzickými osobami, z ktorých ani jedna nebola podnikateľom, čím sa vylučuje
spotrebiteľský charakter záväzku. Žalovaná nepreukázala, že by pohľadávka vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, zmenka mala v čase jej vystavenia všetky náležitosti, ktoré právna úprava
vyžaduje a podľa právnej úpravy, podľa ktorej sa má tento spor prejednať, t.j. podľa zmenkového
platobného rozkazu a úpravy Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) platného do 16. 12. 2015,

nie je povinnosťou žalobcu preukázať, že zmenkou nebol zabezpečený spotrebiteľský právny vzťah.
Pokiaľ to namieta dlžník, potom je dôkazné bremeno preukázať túto skutočnosť na ňom. Súdu zároveň
predložil kópiu zmluvy o uznaní dlhu

6. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 27. 09. 2011 medzi spoločnosťou PPSK s.r.o.,

IČO: 46 345 531, so sídlom A. Trajana 4834/27, 921 01 Piešťany, ktorej konateľom je O. E. a žalovanou
vyplýva, že žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 1 000 eur s ročnou úrokovou sadzbou 62 %,
ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená 139,24 % a priemerná RPMN 40,11 %. Celková suma,
ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťje2550eur,pri30splátkachpo85eur.Vprípadeomeškaniajedlžník
povinný platiť úrok z omeškania vo výške 0,2 % za každý deň omeškania, zmluvnú pokutu vo výške

10 % zo sumy istiny v prípade omeškania dlžníka s plnením splátky v rozsahu 15 až 30 kalendárnych
dní a 50 % zo sumy istiny v prípade omeškania dlžníka s plnením splátky v rozsahu o viac ako 30
kalendárnych dní.

7. Z výpisu z Obchodného registra SR súd zistil, že spoločnosť PPSK, s.r.o., so sídlom A. Trajana

4834/27, 921 01 Piešťany bola zapísaná do Obchodného registra SR dňa 10. 09. 2011, predmetom
činnosti je faktoring a forfaiting, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi
(maloobchod ) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Konateľom spoločnosti je O. E..

8. Z výpisu z Obchodného registra SR súd zistil, že spoločnosť ROSKO, s.r.o., so sídlom A. Trajana

4834/27, 921 01 Piešťany bola zapísaná do Obchodného registra SR dňa 11. 06. 2009, a medzi
predmetmi činnosti má uvedený aj faktoring a forfaiting, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi(maloobchod)aleboinýmprevádzkovateľomživnosti(veľkoobchod),poskytovanieúverov
apôžičiekzpeňažnýchzdrojovzískanýchvýlučnebezverejnejvýzvyabezverejnejponukymajetkových
hodnôt, sprostredkovanie poskytovania úverov a pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez

verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Konateľom spoločnosti je O. E..

9. Na zmenke predloženej žalobkyňou je uvedené, miesto a dátum vystavenia: Piešťany, 6. február
2013, Zmenka bola vystavená M. E. na rad ROSKO, s.r.o., a sumu 9 000 eur, splatná dňa 06. 06. 2013 v
platobnom mieste Krajinská 3, Piešťany. Na zadnej strane zmenky sa nachádza datovaný indosament z

25. 06. 2013, ktorým remitent, spoločnosť ROSKO, s.r.o., konateľ O. E. indosoval svoje práva zo zmenky
na žalobcu.10. Zmluva o uznaní dlhu bola uzatvorená dňa 06.02.2013 medzi veriteľom - postupníkom pohľadávky
O. E., veriteľom - postupníkom pohľadávky - spoločnosťou ROSKO, s.r.o., v jej mene konateľ O. E.
a dlžníkom M. E.. Ďalej je uvedené, že postupca ako fyzická osoba nepodnikateľ poskytol dlžníkovi

na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2012 pôžičku vo výške 8 000 eur, ktorú sa
zaviazal dlžník splatiť najneskôr do 11.02.2013 spolu s dohodnutou odmenou vo výške 1 000 eur, teda
spolu sumu 9 000 eur. Nakoľko dlžník svoj záväzok nesplnil riadne a včas, a to ani len čiastočne,
dohodli sa zúčastnené strany, že postupca postúpi svoju pohľadávku na postupníka, o čom bol dlžník
pred podpisom tejto zmluvy uzrozumený a výslovne s tým súhlasí. Dlžník uznáva svoj záväzok voči

nadobúdateľovi pohľadávky ku dňu podpísania tejto zmluvy, ktorá je zároveň uznaním dlhu podľa § 558
OZ a to čo do dôvodu - pohľadávky poskytnutá pôvodným veriteľom O. E. na základe zmluvy o pôžičke
zo dňa 11. 11. 2012, ako i do výšky 9 000 eur, ktorá pozostáva zo sumy nesplatenej pôžičky a odmeny
- úroku vo výške 1 000 eur. Dlžník sa zaväzuje pôžičku splatiť najneskôr do 06.06.2013, pričom ako
zábezpeku splatenia svojho dlhu vystavuje na rad postupníka vlastnú zmenku, znejúcu na sumu 9 000
eur, splatnú dňa 06.06.2013 v platobnom mieste Krajinská 3, Piešťany.

11. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový každú zmenku, i keď nebola
vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

12. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový kto je žalovaný zo zmenky,

nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy.

13. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v konaní, v ktorom sa uplatňuje
alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vlastná zmenka obsahuje: 1.
označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde
sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

15. Podľa § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) konania
o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

16. Podľa § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej ako „OSP) ak navrhovateľ
predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny
potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový
platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil

trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti
zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný
rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu
na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd
pojednávanie.

17. Podľa § 175 ods. 4 OSP ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie
pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom
rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez

pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

18.Podľa§372yods.1OSPakodseky2a3neustanovujúinak,nakonaniazačatépredodňomúčinnosti
tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.19. Podľa § 372y ods. 2 OSP ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený
do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz

alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto
zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.

20. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2014)

v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie
zmenkou alebo šekom.

21. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s účinnosťou
od 01. 05. 2014 je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo

spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.

22. Žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že zmenka zabezpečovala splatenie peňažnej pôžičky, ktorá
vznikla pôvodne medzi dvoma fyzickými osobami na základe písomnej zmluvy o pôžičke vo výške 8 000
eur, ktorú mal uzatvoriť dňa 11. 11. 2012 C.. O. E. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom so splatnosťou

dňa 11. 02. 2013 spolu s úrokom vo výške 1 000 eur. Poskytnutie pôžičky mala preukazovať Zmluva
- uznanie dlhu zo dňa 06. 02. 2013. Ako zábezpeku splatenia dlhu mala žalovaná vystaviť dňa 06.
02. 2013 vlastnú zmenku. Žalobkyňa napriek výzve nepredložila písomnú zmluvu o pôžičke, súd tak
nemal žiadnym spôsobom preukázaný ani vznik pôžičky, ani či na strane veriteľa a dlžníka skutočne
vystupovalidvefyzickéosoby.Rovnakonebol(napriekvýzve)súdupredloženýorigináluznaniazáväzku,

o ktorý opierala žalobkyňa svoj nárok. Žalovaná ale už v námietkach proti zmenkovému platobnému
rozkazu namietala okrem nepodpísania zmenky aj tú skutočnosť, že dňa 06. 02. 2013 sa nachádzala
v Rakúsku, kde pracovala ako opatrovateľka a teda nemohla predmetnú zmenku (ani uznanie dlhu)
podpísať. Napriek tomu, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide
o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu alebo iným spôsobom zhotovenú

kópiu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo 9/2005), súdu (až po takmer 4 rokoch od podania
návrhu) predložená sporná fotokópia nemohla mať sama o sebe relevanciu hodnoverného dokladu a
dôkazná povinnosť predložiť relevantný doklad o existencii uznania dlhu, a teda aj existencii svojej
pohľadávky,zaťažovalažalobkyňu.Pretosúdnemoholakceptovaťkópiuuznávaciehoprejavuakoplatný
prejav vôle žalovanej smerujúci k uznaniu existujúcej pohľadávky žalobkyne, ani jeho dôsledky podľa

§ 558 Občianskeho zákonníka.

23. Žalobkyňa tak pravdivosť svojich tvrdení okrem okolností uvedených v návrhu na vydanie
zmenkového platobného rozkazu preukazovala jedine predloženou zmenkou, ktorá ale bola vystavená
na rad inej osoby.

24. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zmenka má povahu
abstraktného cenného papiera. Avšak základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia
reálneho obchodného vzťahu. Znamená to, že je vždy vystavená na základe určitého právneho dôvodu,
nejde o ľubovôľu vystavovateľa, ale jej vystavenie vychádza z určitého reálneho základu. Abstraktný

charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym
kauzálnym vzťahom. Tento kauzálny vzťah v danom prípade vymedzila žalobkyňa. Ako vyplýva z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1MObdo V 9/2007, ak žalobca v konaní tvrdí, že zmenka
kryje konkrétny kauzálny vzťah (zmluvu o pôžičke), potom v tejto časti dôkazné bremeno je na jeho
strane. Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť ku kauze zmenky, ku kauze zmenky sa vyjadroval až právny

zástupca žalobkyne, ktorý bol zároveň, aj osobou, ktorá mala poskytnúť žalovanej pôžičku, rovnako aj
osobou, ktorá ako jediný konateľ a vlastník zastupuje spoločnosť ROSKO, s.r.o., ktorej bola pohľadávka
postúpená a ktorej obchodné meno sa nachádza na zmenke.

25. Súd neprijal názor právneho zástupcu žalobkyne, že dôkazné bremeno preukázať, že išlo o

spotrebiteľskú zmluvu má žalovaná. Ak by v uvedenom smere dôkazné bremeno malo byť na žalovanej,
ktorá tvrdí, že v súvislosti so spornou zmenkou kauzálneho vzťahu niet, potom by išlo o to, že žalovaná
by mala preukázať skutočnosť, o ktorej prípadne ani nemá vedomosť. Ak existenciu kauzálneho vzťahu
tvrdí žalobkyňa, potom je logické, že ona má mať vedomosť, ako je možné jeho existenciu preukázať.Zákonom č. 438/2015 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo s účinnosťou od 23. 12.
2015 k zmene a doplneniu § 17 zák. č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným

spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo
k vystaveniu samotnej zmenky.

26.Napokonnauvedenúproblematiku,keďveritelianepredkladalisúdudôkazy,zktorýchbybolomožné
jednoznačne vyvodiť, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah, reagoval aj zákonodarca prijatím novely OSP

od 23. 12. 2015 (ktorá sa ale na daný prípad nevzťahuje). Podľa § 79 ods. 3, ods. 4 OSP, ak ide o
žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou,
žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak
ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a
ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie

záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva. Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok
zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.

27. V súvislosti s prejednávanou vecou sa súdu žiada poukázať na spoločné stanovisko

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz20.októbra2015uverejnenomvZbierkestanovískNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, podľa ktorého: „I. Ak
navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci

vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu,
súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to

z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak

výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ Z uvedeného stanoviska vyplýva
všeobecným súdom povinnosť posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi v tých
prípadoch, keď ju strana sporu výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj pri prieskume ex offo,
keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege.

28. Úvaha o tom, koho v konkrétnom prípade zaťažuje dôkazné bremeno, ani nie je rozhodujúca,
ale rozhodujúce sú výsledky vykonaného dokazovania, ktoré súd vyhodnotil v súlade s § 132 OSP
dospejúc k záveru, že žalobkyňa nepreukázala vymedzením konkrétnych skutkových okolností, aký
konkrétny kauzálny vzťah predmetná zmenka kryje, nevedela to špecifikovať, bola povinná preukázať,
ktorú konkrétnu kauzu predmetná zmenka mala zabezpečovať. Teória procesného práva podmieňuje

úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti,
ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov.

29. Ku skutočnosti, že žalobkyňa predložila ako jediný dôkaz len originál zmenky odvolávajúc sa na
to, že predmetné konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom je predloženie originálu
zmenky, súd uvádza, že v posudzovanom prípade nejde len o zmenkové konanie, ale aj o konanie
vo veciach spotrebiteľských zmlúv, nakoľko súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe a vyplýva to

aj z Obchodného registra SR, že spoločnosť ROSKO, s.r.o., poskytovala a poskytuje spotrebiteľské
úvery. V zmysle platných predpisov a judikatúry Európskeho súdneho dvora je povinnosťou súdu skúmať
postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Po doručení návrhu, súd skúmal povahu účastníkov konania,
keďže zmenka je vystavená fyzickou osobou - žalovanou, nepodnikateľom a to v prospech právnickejosoby, ktorá vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním pôžičiek a úverov nebankovým
spôsobom, je tu reálny predpoklad, že právo uplatňované v danom konaní zo zmenky, môže mať
právny základ v spotrebiteľskom vzťahu, aj vzhľadom na žalovanou v konaní predloženú zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, v ktorej vystupuje osoba O. E.. Predmetná zmluva a zmenka vznikli za zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ktorý zakazuje splnenie dlhu a zabezpečenie jeho splnenia zmenkou alebo
šekom, teda k vystaveniu predmetnej zmenky by došlo v rozpore s citovaným zákonným ustanovením,
a bolo by potrebné vyhodnotiť túto zmenku ako absolútne neplatnú pre rozpor s ustanovením § 39

Občianskeho zákonníka.

30. Ak však žalobkyňa (úmyselne) nepredloží zmluvu, ktorú podľa jej vlastného vyjadrenia zmenka
zabezpečuje, je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti
súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi
vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu

s dobrými mravmi aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy
nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami.

31. Žalobkyňa si svoju povinnosť doplniť návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jej

právnych predchodcov so žalovanou a zároveň preukázať, že zmenka bola v súlade s platnou právnou
úpravou nesplnila, navyše ak žalovaná (dlžník) vo včas podaných námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu popiera, že podpis na zmenke je jej (uplatnila námietku nepravosti podpisu), potom
majiteľovizmenkysvedčídôkaznápovinnosťpreukázať,žežalovanázmenkupodpísalat.j.,žejejpodpis
na zmenke je pravý. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1MObdoV/6/2012 z 26. novembra 2013,

rozhodnutie č. 10), súd preto zrušil zmenkový platobný rozkaz č. k. 9Zm/69/2013-21 zo dňa 03. 09. 2013.

32. Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

33. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

34. Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

35. Podľa § 151 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 151 ods. 2
OSP tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. Žalovanej vznikli
trovy vo výške zaplateného súdneho poplatku za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu vo
výške 81 eur. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obo 181/2007,

6Obo 103/2008, zo dňa 29. mája 2009, z ktorého vyplýva, že oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
v zmysle § 138 ods. 1 OSP neznamená súčasne aj zbavenie zodpovednosti účastníka konania za
výsledok sporového konania. To znamená, že v prípade, ak účastník konania, ktorý bol oslobodený od
platenia súdnych poplatkov bude celkom, resp. čiastočne neúspešný v konaní, bude za podmienok §
142 OSP zaviazaný na znášanie náhrady trov konania účastníkovi, ktorý v konaní mal celkom alebo

čiastočný úspech.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).