Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/160/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113237335
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113237335.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.EvouFarkašovouvprávnejvecinavrhovateľaT.R.,nar.X.X.XXXX,

bytom T., H. XX, právne zastúpený JUDr. Michalom Feciľákom, advokátom so sídlom v Prešove,
Jesenná 8, proti odporcovi Ing. Ľ.C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T., M. XXXX/XX, právne zastúpený Mgr.
IvanomMazancom,advokátomsosídlomvPrešove,Metodova3331/12,vkonaníourčenievlastníckeho
práva takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 23.12.2013 domáhal určenia vlastníckeho práva k

novovytvorenej parcele V.-Z. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, nachádzajúcej
sa v kat. území W. Š., vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XX+X z 8.3.2013, overeným Správou
katastra T. dňa 13.3.2013 pod č. J.-XXX/XXXX, zapísanej na LV č. 1269.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, pripojením a

oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX, Krajského súdu v T. sp. zn. XS/XX/XXXX,
ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ svoj návrh založil na skutočnosti, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX,
parcela KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11296 m2 nachádzajúce sa v kat.
úz. W. Š.. Navrhovateľ uviedol, že ku dňu 10.5.2007 bol výlučným vlastníkom tejto parcely o výmere
11386 m2. Navrhovateľ poukazoval na to, že z dôvodu konania o obnove katastrálneho operátu novým

mapovaním pre katastrálne územie W. Š. („OKO“), ktoré bolo vykonané v rokoch 2006 - 2008, Správa
katastra T. svojim rozhodnutím č. X/XXXX vyhlásila dňom 30.9.2008 platnosť obnoveného katastrálneho
operátu vykonaného novým mapovaním v kat. úz. W. Š.. Navrhovateľ poukázal na to, že následkom
tohto konania došlo k zmene výmere jeho pozemku z pôvodnej výmery 11386 m2 na 11073 m2, a teda k
ukráteniu o 313 m2. Následne navrhovateľ podal sťažnosť, kde sa domáhal navrátenia vlastníctva k tejto
časti parcely. Keďže správa katastra vybavila uvedenú sťažnosť (17.3.2009) ako neopodstatnenú, podal
navrhovateľ katastrálnemu úradu v T. podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

a to 4.2.2010. Následne katastrálny úrad oznámil navrhovateľovi, že jeho sťažnosť je opodstatnená a
začal konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte. Dňa 16.11.2010 mu bolo doručené rozhodnutie
Správy katastra T. v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte, kde však podľa navrhovateľa došlo
len k čiastočnej náprave chyby a vo veci týkajúcej sa spornej hranice medzi parcelami KN-C č. XXXX/Xa KN-C č. XXXX správny orgán rozhodol, že tento návrh na opravu zákresu hranice zamieta. Voči tomu
rozhodnutiu podal navrhovateľ na správu katastra odvolanie, Katastrálny úrad v T. odvolanie zamietol
s tým, že pri OKO bol rešpektovaný priebeh hraníc medzi parcelami a nie je dôvod na zmenu priebehu

hraníc medzi predmetnými parcelami a teda ani na opravu výmeru parciel.

Navrhovateľ však s týmto postupom katastrálneho úradu nesúhlasil. Poukazoval na to, že správa
katastra jednalo svojvoľne a v rozpore so zákonnými ustanoveniami zákona č. 162/95 Z.z., nakoľko
nerešpektovala platný stav katastrálneho operátu pred vykonaním OKO. Z tohto dôvodu má za to,

že došlo k vzniku vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti na strane odporcu a naopak k zániku
vlastníckeho práva v časti nehnuteľnosti na strane navrhovateľa. Na základe tejto skutočnosti sa
navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele na základe predloženého
geometrického plánu.

Odporca vo svojom prvom vyjadrení poukazoval na to, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. V roku

2008 bola v súlade s ustanovením zákona č. 162/96 Z.z. vyhlásená platnosť obnoveného katastrálneho
operátu („OKO“). Navrhovateľ však nebránil svoje práva zákonnými prostriedkami, ktoré predpokladá
tento zákon, keďže si neplnil svoje povinnosti vlastníka požadované v rámci OKO. Počas jeho
priebehu neoznačil ani trvalo nestabilizoval hranice spolu s vlastníkmi susediacich pozemkov. Prvého
šetrenia sa nezúčastnil, na druhom šetrení odmietol bez udania dôvodu podpísať zápisnice o vykonaní

prešetrovania a ani priebeh hraníc nereklamoval. Následne v júni 2008 prebiehalo námietkové konanie,
ktorého sa navrhovateľ nezúčastnil a nevzniesol námietku, o ktorej by sa rozhodovalo v správnom
konaní. Až následne v marci 2009 podal návrhy na opravu hranice pozemkov, pričom v tomto smere
bolo konanie na opravu chýb v katastrálnom operáte zamietnuté. Odporca poukazoval na to, že podľa
zákona, ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov,

za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte. Navrhovateľ však
ignoroval akékoľvek zákonné možnosti odstránenia prípadných zistených nedostatkov, keďže vyhlásené
OKO vyplynulo vo vzťahu k dotknutému pozemku s ohľadom na pevnú už existujúcu hranicu v podobe
murovaného plotu. Odporca má teda za to, že navrhovateľ sa domáha určenia vlastníckeho práva bez
právnehodôvodu,keďžeopomenulsvojeprávaužvrámciOKO,čímporušiljednuzozásadobčianskeho

práva (právo praje tým, ktorý dbajú o svoje práva). Súd by teda nemal pristúpiť na to, že by realizoval
zmenuOKOrealizovanévsúladeskatastrálnymzákonom,pričompodmienkytohtokonanianikdyneboli
zákonným spôsobom napadnuté.

Odporca vo svojom vyjadrení ďalej poukazoval na § 3 katastrálneho zákona, kde sa hranicou pozemku

považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú, a ak nie je
medzi nimi sporná. Predmetom vlastníckeho práva je v tomto prípade pozemok, ktorý je ohraničený
hranicou podľa skutočnej držby. Keď sa vykonávalo OKO, zameriavali sa pozemky podľa skutočného
stavu daného v priestore, pričom hranica medzi pozemkami - parcela č. XXXX a parcela č. XXXX/X
je v priestore stanovená murovaným plotom so vstupnou bránou. Prostredníctvom OKO teda došlo k

zosúladeniu skutočného stavu so stavom právnym, keďže v rámci OKO neboli navrhovateľom vznesené
akékoľvek námietky voči skutočnostiam zisteným v rámci OKO. Ak navrhovateľ namieta, že súčasťou
katastrálneho operátu je geometrický plán, ktorý zameranie hraníc zobrazuje odlišným spôsobom, práve
takétoskutočnostisúdôvodomprerealizáciuOKO.RealizovanéOKOnemávplyvnazmenu,alebozánik
právaknehnuteľnostiam,keďžesajednáibaozosúladeniefaktickéhostavusostavomprávnym,vtomto

konkrétnom prípade medzi pozemkami parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX, ktoré sú vo vlastníctve
účastníkov konania.

Odporca poukazoval vo svojom vyjadrení aj na § 134 Občianskeho zákonníka a oprávnenú držbu
odporcu. Odporca nadobudol vlastnícke právo k parcele č. XXXX v roku 1996. Podanie, ktorým

navrhovateľ špecifikoval, o ktorý pozemok sa jedná, bolo vo februári 2010, kedy dal podnet na
preskúmanie mimo odvolacieho konania katastrálnemu úradu. Odporca oprávnene držal a užíval
predmetný pozemok takmer 14 rokov. Právo k pozemku vrátane hranice murovaným plotom nadobudol
od L. T., Š..T.. v likvidácii ako právneho predchodcu, ktorý tento pozemok držal a užíval po dobu niekoľko
desiatok rokov.

Vo veci boli vypočutí aj účastníci konania.Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že vlastníkom predmetnej parcely je od roku 2003 - 2004.
Následne zistil, že na časti jeho parcely je umiestnená stavba odporcu. Najprv si myslel, že je to z firmy
X., preto v roku 2005 podal žalobu, ktorá sa viedla na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Žaloba

bola zamietnutá, pretože jeho právnik žaloval X., hoci vlastníkom bol odporca. Navrhovateľ ale týmto
poukázal na to, že odporca od roku 2005 vedel, že sa domáha tejto časti parcely, pretože bol konateľom
spoločnosti X.. Viackrát s ním prišiel do styku a vedel, že si uplatňuje nárok na túto parcelu. Medzitým
prebehlaobnovakatastrálnehooperátuazjehoparcelymuboliodpočítanénejakéčasti.Podalnámietky,
nejakej časti bolo vyhovené a jedna časť práve toho, čo sa týka žaloba, bola mu zamietnutá.

Odporca na pojednávaní potvrdil, že je vlastníkom predmetných parciel od roku 1995-1996. Drevená
brána, ktorú namieta navrhovateľ, tam bola a je tam aj doposiaľ. Celé roky sa nič nedialo. V roku 2005
prišiel za ním pán R. s dvoma ďalšími ľuďmi, že chcú vyporiadať pozemok, ktorý patrí jemu a nie firme
X.. On povedal, že nie je firmy X., ale jeho a oni odišli. Na pojednávaní v tejto kauze nebol. Od roku
2005 sa potom nič nedialo, až teraz táto žaloba. Keď bola obnova katastrálneho operátu a zameriaval sa

skutkový stav, časti parcely sa domáha teraz navrhovateľ. Okrem toho jedného rozhovoru v roku 2005
ohľadne tohto pozemku neboli s pánom R.Ý. iné rozhovory, alebo spory o pozemok.

Súd si pripojil a oboznámil so spisom XXC/XX/XXXX, kde účastníkmi konania boli navrhovateľ T. R. -
Z. a odporcom bol X., L..C..I... Žaloba nebola o určenie vlastníckeho práva, ale o povinnosti odstrániť

stavby, oplotenie, betónový múr, chodník a kanalizáciu z parcely č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere
9673 m2 zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. W. Š. a upraviť terén do pôvodného stavu. Z priloženého
spisu vyplýva, že v konaní vystupoval ako navrhovateľ nie navrhovateľ v tomto konaní, ale T. R. - Z. a
odporcom bola firma X., L..C..I.., ktorej boli doručované listové zásielky ohľadne tohto konania, v tom
čase bol konateľom spoločnosti K.. Ľ.C. H.. Konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu zo

strany navrhovateľa.

Navrhovateľ po oboznámení sa so spisom XXC/XX/XXXX poukazoval na to, že je nesporné, že nemohlo
dôjsť k vydržaniu nehnuteľnosti zo strany odporcu. Odporca však poukazoval na skutočnosť, že v
konaní XXC sa riešilo odstránenie stavby a nie určenie vlastníckeho práva a pasívne legitimovaná bola

spoločnosť.

Odporca poukazoval na konanie na krajskom súde sp. zn. XS/XX/XXXX, kde navrhovateľ podal žalobu
voči správnemu orgánu o určenie vlastníckeho práva, kde navrhovateľ namieta obnovu katastrálneho
operátu a navrhoval, aby sa súd oboznámil s týmto spisom. Súd si pripojil spis krajského súdu XS/XX/

XXXX, kde navrhovateľ žaloval katastrálny úrad o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia katastrálneho
úradu v T. Č.. D. XX/XXXX/Mi zo dňa 21.2.2011. Toto správne konanie sa viedlo za účasti Y. T., K.. Ľ.
H. E. S. S., L.. L. C..I... Krajský súd žalobu zamietol. Okrem iného krajský súd vo svojom rozhodnutí
konštatoval:
„Prešetrením listín a GP uložených v zbierke listín a dokumentácie správy katastra bolo zistené, že

priebeh hraníc medzi parcelami C KN č. XXXX/X E. XXXX (pred OKO NM parcely C KN č. XXX/X E.
XXX/X) v katastrálnej mape platnej pred OKO NM nezodpovedá priebehu hraníc medzi predmetnými
parcelami podľa ich geometrického a polohového určenia v zmysle GP č. XXX-XX-XXX-XXX-XX E. J. Č..
XXX-XX/GM/X. Nezodpovedá ani priebehu podľa poľného náčrtu č. X V. J. Č.. XXX-XXX-XXX-XX (GP
sa v dokumentácii správy katastra nenachádza). Týmto GP bolo vykonané majetkoprávne vysporiadanie

pre parcelu právneho stavu označenú ako č. XXX/X a zobrazuje priebeh hraníc medzi predmetnými
parcelami v časti, ktorá susedí s parcelou C KN č. XXX/X. K tejto zmene neboli predložené žiadne listiny
ani GP, ktoré by preukazovali zmenu priebehu hraníc medzi predmetnými parcelami oproti stavu podľa
GP č. XXX-XX-XXX-XXX-XX, J. Č.. XXX-XXX-XXX-XX, J. Č.. XXX-XX/GM/X. To znamená, že zákres
priebehu hraníc medzi parcelami C KN č. XXX/X E. XXX/X na pozemkovej mape (neskôr na katastrálnej

mape) pred OKO NM bol zmenený bez právneho dôvodu.
Pri OKO NM bol rešpektovaný priebeh hraníc medzi parcelami C KN č. XXXX/X a XXXX zadefinovaný
uvedenými GP, čím bola táto chyba odstránená a preto nie je dôvod na zmenu priebehu hraníc medzi
predmetnými parcelami, a tým ani na opravu ich výmer.“

Krajský súd na záver svojho rozsudku uviedol:
„Z obsahu administratívneho spisu aj rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že priebeh hraníc medzi
parcelami C KN č. XXXX/X E. Z. V. Č.. XXXX pred obnovou katastrálneho operátu (ďalej „OKO“) bol iný
ako po OKO. Pri OKO (rok 2006 až 2008) bol priebeh hraníc zosúladený s existujúcimi geometrickýmiplánmi a bolo konštatované, že priebeh hraníc pred OKO bol zmenený bez právneho dôvodu, lebo k
zmene neboli predložené žiadne relevantné listiny ani geometrický plán. Z uvedených dôvodov ak sa
žalobca v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte domáha opravy zákresu hraníc parciel C KN č.

XXXX/XaCKNč.XXXXvkat.úz.W.Š.podľastavupredOKO,nebolomožnéjehonávrhuvyhovieť,lebo
nebolo zistené, aby údaje katastra týkajúce sa evidencie priebehu hranice medzi predmetnými parcelami
boli v rozpore s verejnou listinou, s inou listinou, s výsledkami prešetrenia zmien údajov katastra, alebo
s výsledkami revízie katastra.
Keďže neboli splnené zákonné podmienky taxatívne určené v § 59 ods. 1 katastrálneho zákona,

nepochybil správny orgán, ak návrh žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte zamietol.
Je potrebné zdôrazniť, že v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte možno opraviť len
zrejmé chyby v písaní, počítaní alebo chyby spôsobené inou nesprávnosťou, ktorá je v rozpore s
verejnou listinou alebo inou listinou alebo výsledkami revízie údajov katastra. Správnemu orgánu
neprislúcha posudzovať otázku dobromyseľnosti, vydržania, či otázku určenia vlastníckeho práva a
hranice pozemkov. Je preto na mieste, aby sa žalobca svojich prípadných nárokov domáhal súdnou

cestou, v občiansko-právnom konaní.“

Na záver právny zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu. Mal za to, že správa katastra
nerešpektovala platný stav operátu pred OKO W.Á. Š., tak došlo na strane navrhovateľa k zániku
vlastníckeho práva v časti nehnuteľnosti, ktorého sa domáhajú ako k novovytvorenej parcele. Považujú

návrh za dôvodný a preukázaný.

Právny zástupca odporcu na záver navrhoval žalobu zamietnuť. Poukazoval na konanie súvisiace s
obnovou katastrálneho operátu, v rámci ktorého sa nerieši vlastnícke právo, ale samotné zameranie
parciel. Keďže navrhovateľ sa v rámci tohto správneho konania spočiatku nezúčastňoval obnovy

katastrálnehooperátuanáslednesasnažilrealizovaťpodľanehochybyvoperáte,podalsprávnužalobu,
kde bol neúspešný. Má teda za to, že navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva k niečomu,
čo správne konanie určilo, že neexistovalo a tento nedostatok bol nahradený obnovou katastrálneho
operátu. Ak by súd pripustil, že by takáto žaloba bola možná, má za to, že nemá navrhovateľ naliehavý
právny záujem. Predmetný pozemok je cesta, ktorá je zaťažená vecným bremenom prechodu a

prejazdu, to znamená, že jediný výsledok prípadného úspechu žaloby navrhovateľa je povinnosť platiť
dane zo strany navrhovateľa, keďže tento pozemok nikdy nebude môcť využívať. Ďalej poukazoval na
vydržanie zo strany odporcu, a preto navrhoval žalobu zamietnuť.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie

a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s
vyznačením jej parcelného čísla.

Podľa § 67b ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., obnova katastrálneho operátu novým mapovaním sa
začne, ak sa katastrálny operát stane na ďalšie používanie nespôsobilým, pretože geometrické určenie

nehnuteľností a ich polohové určenie pre veľký počet zmien v dôsledku nárokov na presnosť alebo
na mierku mapy už nevyhovujú požiadavkám evidovania nehnuteľností, alebo ak sa stratí, zničí alebo
poškodí katastrálny operát alebo jeho časti.

Podľa § 67c ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., priebeh hraníc sa zisťuje za účasti vlastníkov a iných

oprávnených osôb alebo ich zástupcov. Ak bolo vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe doručené
predvolanie do vlastných rúk alebo verejnou vyhláškou, jeho neprítomnosť nie je na prekážku
obnovy katastrálneho operátu. V takom prípade môže informácie o nehnuteľnostiach, právach k
nehnuteľnostiam, vlastníkoch a o iných oprávnených osobách podať zástupca obce, ako aj vlastníci
susedných nehnuteľností a iné oprávnené osoby.

Podľa § 67c ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných
oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v
platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade
právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia sa hranice

v katastrálnom operáte ako sporné.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Je pravdou, že navrhovateľ sa stal vlastníkom nehnuteľnosti v roku 2004. Vlastnícke právo jeho parcely
zapísanej na LV č. XXXX je nespochybniteľné. Je tiež preukázané, že vlastníkom susednej parcely
KN-C č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX je K.. Ľ. H., ktorý ju nadobudol v roku XXXX tak, ako to
vyplýva z priložených listov vlastníctva. Z priložených listinných dôkazov zo správy katastra vyplýva
taktiež aj priebeh celej obnovy katastrálneho operátu („OKO“), ktoré bolo vykonané od roku 2006 do

roku 2008. Navrhovateľ predložil súdu svoje námietky, ktoré predkladal po tom, ako správa katastra
vyhlásila platnosť obnoveného operátu a to v septembri 2008. Všetky okolnosti týkajúce sa obnovenia
katastrálneho operátu mal súd za preukázané z pripojeného spisu Krajského súdu v T. L.. A.. XS/XX/
XXXX a jeho konečného rozsudku, z ktorého vyplýva, že pri OKO bol rešpektovaný priebeh hraníc medzi
parcelami C-V. Č.. XXX/X E. Č.. XXXX a nie je dôvod na zmenu hraníc medzi predmetnými parcelami.

Preto navrhovateľ v tomto konaní žaloval určenie vlastníckeho práva na predmetnú parcelu. Podľa
názorusúduneobstojítvrdenieoabsenciinaliehavéhoprávnehozáujmuzostranynavrhovateľa,pretože
naliehavý právny záujem pri určení vlastníckeho práva na strane navrhovateľa neabsentuje s poukazom
na jeho právnu argumentáciu ohľadne toho, že podľa neho je vlastníkom novovytvorenej parcely, keďže

pri OKO došlo k úbytku rozlohy.

Argument navrhovateľa o tom, že sa mu znížila výmera jeho pôvodnej parcely č. XXXX/X obnovením
katastrálneho operátu, a preto by mal byť vlastníkom novovytvorenej parcely, súd však nepovažoval za
relevantnú. Navrhovateľ pritom rozporoval tú skutočnosť, že správa katastra pri OKO pochybila, nakoľko

bez akéhokoľvek dôvodu nerešpektovala platný stav v katastrálnej mape, ale podľa postaveného
murovaného oplotenia. Avšak z predložených listinných dôkazov, geometrických plánov nie je možné s
určitosťou podľa názoru súdu identifikovať, že tvrdenie navrhovateľa je v tomto smere správne a teda,
že novovytvorená parcela č. XXXX/X pôvodne prináleží s určitosťou k parcele č. XXXX/X. V tomto smere
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Navrhovateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, že by k

úbytku z jeho pôvodnej výmery došlo na základe nesprávnej obnovy katastrálneho operátu. Preto má
súd za to nielen tak, ako uviedol správny súd v konaní XS/XX/XXXX, že OKO bolo vykonané v súlade so
zákonom, ale nepreukázal ani žiadne iné právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhovieť určujúcej
žalobe o určenie vlastníckeho práva novovytvorenej parcely č. XXXX/X a teda, že k úbytku došlo práve
nesprávnym určením hranice medzi pozemkami.

Neaktívny prístup navrhovateľa v rámci obnovy katastrálneho operátu, kedy mohol namietať priebeh
hraníc, nie je dôvodom na nevyhovenie takejto žaloby, ale tento neaktívny prístup sa ukázal dôležitý v
rámci argumentácie odporcu ohľadne vydržania predmetnej časti pozemku.

Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, pričom musia byť splnené
predpoklady, že ide o spôsobilý predmet vydržania, že držba musí byť oprávnená a nepretržitá. Je
zrejmé, že v tomto prípade nebolo pochýb, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania,
je spôsobilým predmetom vydržania a odporca je vlastníkom parcely č. XXXX. Navrhovateľ však
spochybňoval dobromyseľnosť držby zo strany odporcu a to v rámci 10-ročnej vydržacej lehoty.

Poukazoval na to, že dobromyseľnosť má byť 10 rokov, čo nemožno u odporcu predpokladať, keďže v
roku 2005 bola podaná žaloba na tunajší súd o odstránenie stavieb z predmetnej parcely.

Pre oprávnenosť držby v zmysle ustanovení § 130 je dôležité faktické ovládanie veci, vôľa nakladať
s vecou, alebo s právom ako so svojimi a dobrá viera, že táto vec alebo právo oprávnenému držiteľovi

patria. Paragraf 130 ods. 1 jednoznačne hovorí, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená. Strata dobrej viery držiteľa nastáva v okamihu, keď sa mu stali známe skutočnosť, ktoré
z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vecalebo právo patrí. Ku strate dobrej viery dôjde právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa určuje, že
držiteľ má vec vydať vlastníkovi, alebo sa určuje, že vlastníkom veci je iný subjekt ako držiteľ.

Je pravdou, že odporca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v roku 1996, užíval ju nerušene a vydržacia
doba uplynula v roku 2006, pričom v roku 2005 bola na tunajší súd podaná žaloba, kde účastníkmi
konania bol T. R. - Z. a spoločnosť X., L..C..I.., kde konateľom spoločnosti bol odporca. Tak ako
vypovedali účastníci konania a s poukazom na pripojený spis je však zrejmé, že k prerušeniu vydržacej
doby týmto konaním nedošlo. Odporca potvrdil, že navrhovateľ s nim raz v roku 2005 rozprával o tom,

že časť parcely, ktorú považuje za svoju, nepatrí spoločnosti X., ale navrhovateľovi - T. R.. Napriek tomu,
že navrhovateľ v tom čase vedel, tak ako uviedol odporca, že pozemok je odporcov a nie spoločnosti
X., na súde sa domáhal odstránenia stavieb voči spoločnosti X.. Žalobu podal v júni 2005 a konanie
bolo na základe späťvzatia ukončené v novembri 2007. Nie je možné podľa názoru súdu z tohto vyvodiť,
že by odporcovi nesvedčila dobromyseľnosť na základe tohto konania, ktorého účastníkmi boli iné
osoby ako účastníci tohto konania a iné osoby, ako boli vlastníci predmetných nehnuteľnosti. Najmä

skutočnosť, že navrhovateľ hoci vedel, kto je skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to, že
je to Ľ. H. a nie spoločnosť X. a neurobil nič preto, aby podal žalobu správne, a keď medzitým začala
obnova katastrálneho operátu, tej sa nezúčastňoval, nezúčastňoval sa zakreslenia priebehu hraníc
pozemkov a toto v súhrne podľa názoru súdu mohlo len uistiť odporcu v tom, že je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, pretože navrhovateľ sa ďalej nedomáhal podľa neho jeho zákonného práva na danú časť

parcely. Keďže priebeh hraníc bol v obnove katastrálneho operátu zakreslený v zmysle zákona, nemohlo
to narušiť dobromyseľnosť zo strany odporcu, práve naopak toto potvrdzuje jeho dobromyseľnosť vo
veci.

Súd má teda za to, že rešpektujúc obnovu katastrálneho operátu a priebeh hraníc tak, ako bol

uvedený, ktorý prebehol v súlade so zákonom (3S/11/2011) a s poukazom na vydržanie odporcu, návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho
vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.