Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/222/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112210373
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4112210373.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: J. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q., T. 3, zast. JUDr. Milanom Kukučkom, advokátom so sídlom Nitra, Farská 34, proti žalovanému:
J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, zast. JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom Nitra,
Farská 28, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra

zo dňa 27. 04. 2016 č. k. 7C/35/2012-210 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o zrušení uznesenia zo dňa 16.
01. 2015 č. k. 7C/35/2012-154 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
4.020,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.983,76 eura od 11. 04. 2012 do 15.

03. 2013 a zo sumy 4.020,30 eura od 27. 08. 2014 do zaplatenia a to do 30 dní od jeho právoplatnosti.
Vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 256,90 eura a žalovanému povinnosť zaplatiť
trovy štátu vo výške 186,90 eura na účet súdu prvej inštancie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň zrušil uznesenie zo dňa 16. 01. 2015 č. k. 7C/35/2012-154 v časti uloženia povinnosti žalobkyni
zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku v sume 50 eur.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha od žalovaného
zaplatenia sumy 2.983,76 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 19. 01. 2012 do zaplatenia z
titulu náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená žalovaným v dôsledku trestnej činnosti a táto pozostáva
z bolestného stanoveného lekárskym posudkom v rozsahu 150 bodov a zo sťaženia spoločenského
uplatnenia (ďalej len SSU) vo rozsahu 110 bodov, t. j. 260 bodov, čo pri hodnote bodu 14,46 eura
predstavuje celkovú výšku spôsobenej škody v dôsledku poškodenia jej zdravia a ublíženia na zdraví

ku dňu 18. 01. 2012 v sume 2.978,76 eura. V priebehu konania po vykonanom znaleckom dokazovaní
na návrh žalobkyne bola pripustená zmena žaloby, podľa ktorej sa žalobkyňa domáha od žalovaného
zaplatenia sumy 8.045,65 eura s 9 % úrokom z omeškania, zo sumy 2.983,76 eura od 19. 01. 2012
do 15. 03. 2013 a zo sumy 8.045,65 eura od 16. 03. 2013 do zaplatenia. Výsledkami vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že dňa 11. 07. 2010 došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne, ktoré si
vyžiadalo dobu liečenia od 11. 07. 2010 do 01. 08. 2011. Za poškodenie zdravia žalobkyne zodpovedá

žalovaný, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 13. 04. 2011 č. k. 6T/36/2011-122
právoplatným dňa 14. 05. 2011 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví na to skutkom základe,
že dňa 11. 07. 2010 v popoludňajších hodinách v Obci D. pri Q. v miestnom pohostinstve „U U.“ po
predchádzajúcej slovnej hádke a potom, ako mu žalobkyňa dala facku na líce, túto chytil za ruky a
odsotil, následkom čoho spadla na zem a utrpela ľahké poranenie - pomliaždenie chrbta v driekovo-
krížovej oblasti a ťažké poranenia - zlomeninu dolného konca pravej vretennej kosti s posunom kostných

úlomkov a zlomeninu dolného konca ľavej vretennej kosti s posunom kostných úlomkov s dobou liečenia
a práceschopnosťou v trvaní najmenej 9 týždňom. Poukázal na to, že podľa lekárskeho posudku obolestnom a SSU zo dňa 18. 01. 2012 vystavenom MUDr. Petrom Holecom bolo bolestné u žalobkyni
hodnotené počtom bodov 150 a SSU počtom bodov 110, pričom v konaní ustanovený znalec MUDr.
Vladimír Popelka, PhD. vo svojom znaleckom posudku zo dňa 19. 11. 2012 bolestné stanovil v rozsahu

245 bodov za bolestné zo samotného úrazu a v rozsahu 45 bodov za bolestné z extrakcii (operačného
odstránenia) kovového materiálu a SSU v rozsahu 250 bodov. Podľa doplnku ku znaleckému posudku
č. 7/2013 zo dňa 02. 06. 2014 rozdiely bodového hodnotenia bolestného vznikli z dôvodu, že MUDr.
Holec neobodoval vo svojom lekárskom posudku ďalšie zranenia žalobkyne, ktoré utrpela a to tržnú ranu
záhlavia, pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu, pomliaždenie driekovej chrbtice a nezohľadnil fakt, že

zlomeniny oboch vretenných kostí v oblasti zápästia boli komplikované Sudeckovým syndrómom, čo si
vyžiadalo bolestivejší spôsob liečby ako u rovnakých nekomplikovaných zranení. Taktiež v lekárskom
posudku nebolo bodované odstránenie kovového materiálu z tela žalobkyne a pri bodovom hodnotení
SSU rozdiely spočívali v tom, že MUDr. Holec nevyšetril žalobkyňu a obodoval len následky po
oboch zlomeninách vretenných kostí ako ľahké obmedzenie pohyblivosti zápästia, avšak v skutočnosti
žalobkyňa mala ťažké obmedzenie pohyblivosti pravého zápästia. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust.

§ 420 ods. 1, § 444, § 441 a § 106 ods. 1, 2 OZ. Po tom, čo vychádzajúc z trestného rozsudku mal za
preukázané, že žalovaný spôsobil žalobkyni zranenia uvedené a popísané v znaleckom posudku MUDr.
Popelku, PhD., ako i zavinenie žalovaného na vzniku škody, najskôr posudzoval námietku premlčania
vznesenúžalovanýmsohľadomnaskutočnosť,žezmenoužalobyzodňa15.03.2013došloknavýšeniu
sumy na 8.045,65 eura. V tejto súvislosti konštatoval, že poškodenie zdravia bolo žalobkyni spôsobené

dňa 11. 07. 2010, lekársky posudok o bolestnom a SSU bol vypracovaný dňa 18. 01. 2012 a žaloba bola
podaná na súde 26. 03. 2012 z čoho vyplýva, že ani od spôsobenia samotného úrazu neuplynula doba
2 roky do podania žaloby. Nestotožnil sa s námietkou premlčania s ohľadom na rozšírenie žalobného
návrhu dňa 15. 03. 2013, pretože samotná skutočnosť, že pôvodné obodovanie MUDr. Holecom nebolo
správne, resp. bolo nedostatočne obodované neznamená, že žalobkyňa si neuplatnila včas svoj nárok

na náhradu škody a naviac, v znaleckom posudku bolo ustálené, že k ukončeniu liečby žalobkyne došlo
vapríli2011atedado15.03.2013nedošlokuplynutiu2-ročnejsubjektívnejpremlčacejlehoty.Naďalšiu
námietku žalovaného, že žalobkyňa bola povinná sa s ním pokúsiť o dohodu ešte pred podaním žaloby
argumentoval, že dohoda o vyrovnaní sa týka prípadov zvýšenia náhrady za SSU, keď poskytovateľ
náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za SSU aj nad výšku náhrady stanovenej na

základe zákona lekárskym posudkom, pričom o takýto prípad v súdenej veci nejde. Dospel k záveru, že
pri stanovení počtu bodov za bolestné a SSU u žalobkyne je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku
MUDr. Popelku, PhD. o správnosti ktorého nemal pochybnosti, keď znalec jednoznačne a výstižne
vysvetlil rozdiely medzi jeho znaleckým posudkom a pôvodným lekárskym posudkom. Podľa tohto
znaleckého posudku bodové ohodnotenie bolestného predstavovalo celkovo 290 bodov a to za položku

č. 2 - tržná rana záhlavia 5 bodov, položku č. 3 - pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu 5 bodov, položku
č. 103/d - pomliaždenie driekovej chrbtice 10 bodov, položku č. 147/d - zlomenina pravej vretennej kosti
operovaná, zvýšená o 1-icu 112,5 bodov a položku č. 147/d - zlomenina ľavej vretennej kosti operovaná
zvýšená o 1-icu 112,5 bodov, položku č. 238 - odstránenie kovového materiálu z ľavého zápästia z
malých rán 10 bodov, položku č. 239 - odstránenie kovovej dlážky z pravého zápästia z rany väčšej

ako 5 cm 35 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne bolo stanovené celkovým počtom
bodov 250 a pozostávalo z položky č. 351/a - obmedzenie pohyblivosti ľavého zápästia ľahkého stupňa
50 bodov a položky č. 351/c - obmedzenie pohyblivosti pravého zápästia ťažkého stupňa 200 bodov.
Pri hodnote jedného bodu v čase úrazu 14,89 eura tak odškodnenie za bolestné a SSU u žalobkyne
predstavovalo celkovo 8,040,60 eura. Pokiaľ žalovaný namietal neoprávnené zvýšenie obodovania

učinené znalcom o 1-icu za zlomeninu pravej a ľavej vretennej kosti v dôsledku Sudeckovho syndrómu
poukazujúc na závery znaleckého posudku dôvodil, že Sudeckov syndróm u žalobkyne vznikol práve
v dôsledku zranení, ktoré žalobkyni spôsobil žalovaný, keďže išlo o poúrazovú komplikáciu, a preto
námietku žalovaného považoval za nedôvodnú, rovnako tak ako namietané obodované zranenia a to
tržnú ranu záhlavia a pomliaždenie driekovej chrbtice, keď tieto zranenia znalec obodoval na základe

zdravotnej dokumentácie zachytenej v čase spôsobenia zranení, z ktorého dôvodu nemal pochybnosti
o správnosti bodového hodnotenia v týchto častiach. Následne posudzoval spoluzavinenie žalobkyne
na vzniku škody s ohľadom na tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa bola opitá. V tejto súvislosti vykonal
dokazovanie znaleckým posudkom MUDr. Rastislava Rozborila zo dňa 29. 01. 2015, podľa ktorého v
krvi žalobkyne bola zistená prítomnosť alkoholu 1,0464 promile, to znamenalo ľahký stupeň opitosti,

čo mohlo mať vplyv i na vznik poranení žalobkyne, pretože v stave pod vplyvom alkoholu mohla by
žalobkyňa mať zníženú schopnosť udržania rovnováhy už po fyzickom násilí malej intenzity. Rovnako
tak vychádzal i z dokazovania vykonaného v rámci trestného konania, z ktorého vyplynulo, že žalovaný
bol k svojmu činu vyprovokovaný žalobkyňou tým, že mu ako prvá dala facku, vulgárne sa vyjadrovalana adresu cigáňov a následne žalovaný odvrátil jej útok tým, že ju od seba odstrčil, v dôsledku čoho
žalobkyňa padla na zem a boli jej spôsobené zranenia. S ohľadom na takéto konanie žalobkyne dospel
k záveru, že toto predstavuje nesporne zavinenú spoluúčasť na vzniku škody, a preto náhradu škody

znížil o 50 % a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 4.090,30 eura a vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalobkyňoupožadovanúsumu5eurzavystavenieposudkuobolestnomaSSUjejnepriznalspoukazom
na ust. § 449 ods. 1 OZ, keď pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením,
pričom tento poplatok nepovažoval za náklady spojené s liečením. Žalobkyni priznal i úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 2.983,76 eura od 11., 04. 2012 do 15. 03. 2013 a zo sumy 4.020,30 eura

od 27. 08. 2014 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s plnením po doručení žaloby
t. j. od 11. 04. 2012 a zo sumy 4.020,30 eura nasledujúci deň po tom, čo na pojednávaní dňa 26. 08.
2014 bola pripustená zmena žalobného petitu, pričom výšku úroku z omeškania určil s poukazom na §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Vo zvyšnej časti nároku na úroky z omeškania žalobu žalobkyne
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania s ohľadom na to, že obaja účastníci mali v konaní vyrovnaný pomer

úspechu a neúspechu. V konaní vznikli trovy štátu zaplatením znalečného v celkovej výške 513,80 eura
o ktorých rozhodol v intenciách § 148 ods. 1 OSP a na jeho zaplatenie zaviazal účastníkov v rovnakom
pomere s ohľadom na ich úspech v konaní. Za situácie, že žalovaný zaplatil z tohto titulu preddavkovo
sumu 70 eur, žalobkyňu zaviazal na zaplatenie trov štátu vo výške 256,90 eura a žalovaného na
zaplatenie sumy 186,90 eura do 3 dní na účet súdu prvej inštancie. V neposlednom rade autoremedúrou

podľa § 210a OSP zrušil uznesenie zo dňa 16. 01. 2015 č. k. 7C/35/2012-154, ktorým bola žalobkyni
uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku v sume 50 eur,
keďže sa stotožnil s jej argumentáciou vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu.
3. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie v jeho zamietajúcej časti, v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania a v časti, ktorou bola jej uložená povinnosť zaplatiť trovy štátu. V napadnutých

častiach označila rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny z dôvodu, že vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Žiadala preto v napadnutých častiach rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej žalobe
vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na to,

že dôvodom čiastočného zamietnutia žaloby bolo stanovenie jej miery zavinenia na spôsobenej škode,
ktorú súd určil v rozsahu 50 %. Mala za to, že v tejto súvislosti prvoinštančný súd nerešpektoval zásadu
náležitého zistenia skutkového stavu veci, od ktorej sa odvíja i zásada tzv. voľného hodnotenia dôkazov,
skutkový stav vyhodnotil v jej neprospech a v odôvodnení rozsudku sa dostatočne nevysporiadal s
otázkou jej spoluzavinenia ako poškodenej na škode, čím došlo k zmätočnosti a nepreskúmateľnosti

rozhodnutia. V tomto smere argumentovala, že v odôvodnení rozsudku súd výhrade poukazuje na
pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/36/2011, na základe čoho dospel k záveru, že žalovaný
bol k svojmu činu vyprovokovaný poškodenou. Tento záver považovala za arbitrárny a svojvoľný,
keď z vykonaného dokazovania či už v trestnom alebo v teraz prebiehajúcom konaní nebolo nad
všetky pochybnosti preukázané a ustálené, že ako poškodená trestný čin vyprovokovala. Naviac v

tejto súvislosti nebolo súdom vykonané žiadne dokazovanie, a preto nemôže obstáť postup súdu, keď
svoj záver oprel len o výlučné poukázanie na pripojený trestný spis. Poznamenala tiež, že samotné
trestné konanie neprebehlo v konaní pred súdom, kde už v rámci obhajoby mohol žalovaný v postavení
obžalovaného uvádzať dôkazy, ktoré by jeho vinu vyvracali alebo oslabovali, a preto zmenu jeho
výpovede v časti skutkových tvrdení o tom, akým spôsobom došlo ku skutku považovala za účelovú.

Počas celého konania tak nebol produkovaný ani jeden právne relevantný a nespochybniteľný dôkaz
svedčiaci o tom, že trestný čin vyprovokovala. Ďalej uviedla, že nemala najmenší dôvod žalovaného
provokovať a bol to on, ktorý inicioval konflikt a prehlboval ho a tiež si mal byť vedomý následkov
svojho konania. Za situácie, že žalovaný sa na miesto činu vrátil a opätovne ho vyvolal a inicioval
jeho aktívnym konaním, je to príčina vzniku trestného činu a spôsobenej škody. Pokiaľ žalovaný v

konaní sa snažil znížiť jej dôveryhodnosť poukazom na to, že v čase skutku bola opitá, použitie
menšieho množstva alkoholu vysvetlila, neporušila tým žiadnu právnu alebo prevenčnú povinnosť s čím
sa opätovne súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal rovnako ako s faktom, že je osobou vyššieho
veku, u ktorej sa vo všeobecnosti predpokladá znížená pohybová koordinácia bez ohľadu na možné
použitie alkoholu. Mala za to, že súdom stanovená miera spoluzavinenia zostala tak sporná, a preto

nemožno vyvodiť záver o jej 50 % spoluzodpovednosti na vzniknutej škode, keď takého zníženie
náhrady škody sa vzhľadom k povahe veci javí ako zjavne neprimerané. Prezentovala tiež názor,
že aj v časti, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť trovy štátu, rozhodnutie prvoinštančného
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodila, že od začiatku súdneho konanianenavrhovala vypracovanie znaleckého posudku, výška náhrady škody bola špecifikovaná podľa
lekárskeho posudku vypracovaného posudzujúcim lekárom, ktorý nebol dôvod spochybňovať, a preto
vypracovanie znaleckého posudku považovala za nadbytočné a nehospodárne rovnako tak, ako

vykonanie znaleckého dokazovania ustanovením znalca MUDr. Rozborila, ktorý sa k odborným otázkam
vyjadril už v trestnom konaní. Predmetom znaleckého dokazovania sa takto stala skutočnosť, ktorá už
bola v danom čase súdu známa a nebola sporná. Argumentovala tiež, že v sporovom konaní nemôže byť
nariadené znalecké dokazovanie v záujme obidvoch strán a keďže znalecký posudok nebol nariadený
na preukázanie skutočností, ktoré tvrdila, neboli tak splnené zákonné podmienky na to, aby jej bola

uložená povinnosť zaplatiť trovy štátu.
4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním aj žalovaný, okrem jeho zamietajúcej časti,
domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho
zmenyazníženiažalovanejsumypodľauznaniajednotlivýchnámietokuplatnenýchvodvolacomkonaní.
Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úvodom poukázal na

to, že žalobkyňa si pôvodne svoj nárok vyčíslila v sume 2.983,76 eura, ktorá bola nepreskúmateľná,
pretože žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje túto za celkovo 260 bodov pri hodnote 1 bodu 14,46 eura,
čo by však predstavovalo sumu 3.759,60 eura. Žalobkyňa tak uplatnila nárok o 887,64 eura nižší,
ako by potenciálne v zmysle vyčíslenia jej mohol prináležať, čo potom zakladá nezrozumiteľnosť a
nejasnosť samotného žalobného návrhu a má to podstatný vplyv i na posúdenie premlčania, pretože

nie je zrejmé, koľko zo žalovanej sumy zodpovedá bolestnému a koľko SSU. K námietke premlčania
nároku žalobkyne preto pristúpil i z dôvodu, že k úprave žaloby prišlo zo strany žalobkyne, ktorú určila
ako súčin počtu bodov bolestného a SSU vyplývajúceho zo znaleckého posudku č. 7/2013 zo dňa
19. 11. 2012 a sumy 14,89 eura ako hodnoty 1 bodu. Odvolávajúc sa na ust. § 8 ods. 4 zák. č.
437/2004 Z. z. dôvodil, že bolesť možno hodnotiť akonáhle je ustálený zdravotný stav poškodeného

bez ohľadu na to, kedy vyhotovil ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a SSU a od tejto doby začína
plynúť premlčacia doba, pričom časovo obmedzené je iba zistenie SSU, ktoré možno vykonať najskôr
po uplynutí 1 roka po poškodení zdravia. Keďže pri premlčaní nárokov na náhradu škody na zdraví
plynie subjektívna 2-ročná lehota, v danom prípade platí, že žalobkyňa sa o tom, kto jej spôsobil škodu
dozvedela najneskôr dňa 21. 10. 2010, t. j. po vznesení obvinenia. Pri hodnotení bolesti sa zdravotný

stav žalobkyne ustálil pri poslednom lekárskom zákroku, t. j. dňa 27. 08. 2010, kedy jej bol extrahovaný
kovový materiál z rúk a premlčanie nároku tak nastalo dňa 21. 10. 2012 berúc do úvahy dátum, kedy
sa žalobkyňa dozvedela o škodcovi a pri hodnotení SSU k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne
došlo najskôr rok po skutku, t. j. dňa 11. 07. 2011 a k premlčaniu nároku dňa 11. 07. 2013. Namietal,
že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania, keď túto nepovažoval za

dôvodnú s poukazom na rozšírenie žaloby a v tomto smere neobstojí jeho konštatovanie s ohľadom na
to, že k navýšeniu nároku prišlo z dôvodu spočívajúceho okrem zmeny rozsahu bodového ohodnotenia
znalcom aj v tom, že žalobkyňa v pôvodnej žalobe uplatnila nesprávne vyčíslenú sumu zodpovedajúcu
jej nároku a k tejto chybe prišlo výlučne jej zavinením a nie v dôsledku vyhotovenia nového znaleckého
posudku. Nestotožnil sa s tvrdením, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok v určitej výške včas, pretože

každé navýšenie uplatneného nároku je potrebné posúdiť zvlášť, s ohľadom na vznesenú námietku
premlčania, keď pri zmene žaloby zostávajú zachované len procesnoprávne účinky žaloby a odo dňa
26. 08. 2014, kedy bola pripustená zmena žaloby, začali plynúť hmotnoprávne účinky zmenenej žaloby.
Uzavrel preto, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil otázku premlčania, a to aj napriek tomu,
že v tejto časti správne zistil skutkový stav. Poukázal tiež na to, že v konaní namietal nedostatok príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody u poškodenej. Uviedol, že preukázanie
jeho protiprávneho konania reprezentuje trestný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 13. 04. 2011,
ktorým je súd v zmysle § 135 ods. 1 OSP viazaný. V predmetnom trestnom rozkaze súd medzi následky
jeho konania zahrnul pomliaždenie chrbta driekovo-krížovej oblasti a zlomeninu dolného konca pravej a
ľavej vretennej kosti s posunom kostných úlomkov s tým, že žiadne iné následky neuznal. Napriek tomu

znalec MUDr. Popelka, PhD. vo svojom znaleckom posudku ohodnotil aj ďalšie zranenia a to tržnú ranu
záhlavia, pomliaždenie driekovej chrbtice, hoci doposiaľ nebol zabezpečený žiadny relevantný dôkaz
preukazujúci príčinnú súvislosť medzi týmito zraneniami a jeho protiprávnym konaním. Znalec tiež zvýšil
bodové ohodnotenia o 1 hodnoty za zlomeniny pravej a ľavej vretennej kosti u žalobkyne v dôsledku
tzv. Sudeckovho syndrómu, i keď v konaní nebolo vysvetlené ani preukázané, či syndróm vznikol u

žalobkyni v priamej príčinnej súvislosti s jeho konaním, resp. či mala žalobkyňa osobné predpoklady na
vznik tohto syndrómu. Hoci v konaní tieto skutočnosti namietal, prvoinštančný súd sa s nimi dostatočne
nevysporiadal,apretonesprávnekonštatovalskutkovézisteniaopríčinnejsúvislostimedzijehokonaním
a vznikom zranení - tržná rana záhlavia, pomliaždenie driekovej chrbtice a tiež medzi jeho konaním aSudeckovým syndrónom a nesprávne ho zaviazal na odškodnenie i za tieto dôsledky. Naproti tomu
za správne označil, pokiaľ prvoinštančný súd posúdil v rámci otázky spoluzavinenia, že správanie sa
žalobkyne pred vznikom škodovej udalosti a jej priebehu v spojení s vplyvom alkoholu predstavuje jej

zavinenú spoluúčasť na vzniku škody a je dôvodom na zníženie náhrady škody. Pokiaľ za primerané
považoval zníženie náhrady škody o 50 % argumentoval, že miera spoluzavinenia žalobkyne mala
byť určená vo väčšom rozsahu s ohľadom na to, že jej spoluzavinenie sa vzťahuje na jednej strane k
vyvolaniu samotného konania z jeho strany a na druhej strane sa vzťahuje aj v rozsahu vzniknutej škody,
kde ovplyvnenie alkoholom prispelo k vzniku zranení, ktoré nevznikli priamo v dôsledku jeho aktívneho

pôsobenia, ale nepriamym mechanizmom a to pasívnym pádom na dlaň pri natiahnutej hornej končatine
a práve pád poškodenej bol ovplyvnený poruchou koordinácie pohybov a motoriky zapríčinenou požitím
značného množstva alkoholu. Nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov konania, pretože nie je pravdou,
že obaja účastníci mali v konaní vyrovnaný pomer úspechu a neúspechu, keď žaloba žalobkyne bola
do sumy 4.025,30 eura zamietnutá, t. j. bola zamietnutá vo väčšej časti ako jej bol nárok priznaný.
Uzavrel preto, že je potrebné opätovne posúdiť dôvodnosť námietky premlčania, nedostatok príčinnej

súvislosti medzi škodou na zdraví a protiprávnym konaním, ako i vzhliadol potrebu zvýšiť rozsahu
pomeru spoluzavinenia žalobkyne v jej neprospech.
5.Žalobkyňavosvojompísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniusodvolanímžalovanéhonesúhlasila
poukazujúc na to, že obsahuje rovnaké argumenty, ktoré žalovaný vznášal počas súdneho konania,
s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Námietku žalovaného týkajúcu sa výpočtu žalovanej sumy označil za právne nedôvodnú, pretože v
konaní bolo znalecky preukázané, že výška požadovaného finančného plnenia má racionálny základ a
vychádza z relevantných zistení o rozsahu zranení žalobkyne, ich bodovom vyjadrení a prislúchajúcom
finančnom odškodnení podľa osobitného predpisu. Poznamenala, že žalovaným namietaný rozsah jej
zranení v príčinnej súvislosti so spáchaným trestným činom je obsiahnutý v dostupných lekárskych

správach a súd sa s nimi v dostatočnom rozsahu vysporiadal po odbornej stránke. Znalecky bolo
preukázané a súdom logicky odôvodnené, že Sudeckov syndróm u nej vznikol práve v dôsledku zranení,
ktoré jej žalovaný spôsobil. Názor súdu prvej inštancie vo vzťahu k námietke premlčania zo strany
žalovaného považovala za správny a zákonný, vychádzajúci z príslušnej normy a ustálenej judikatúry.
Zdôraznila, k otázke jej spoluzavinenia, že priebeh škodového deja nie je možné vykladať na jej ťarchu

a je potrebné objektívne sa zamyslieť, kto koho a akým spôsobom provokoval, keď žalovaný sa na
miesto činu vrátil, stret opäť vyvolal a inicioval a teda v jeho aktívnom konaní je príčina vzniku trestného
činu a spôsobenej škody. Nemožno preto súhlasiť s vyjadrením žalovaného, že miera jej spoluzavinenia
by mala byť určená vo väčšom rozsahu, práve naopak, doposiaľ prevedené zníženie náhrady škody
sa vzhľadom k povahe veci javí ako zjavne neprimerané. Do pozornosti tiež dala, že žalovaný na

pojednávaní dňa 14. 02. 2012 v prítomnosti svojej právnej zástupkyne výslovným vyhlásením uznal
základ nároku a v priebehu ďalšieho konania už účelovo súdu predkladal súhrn rôznych argumentácií
v snahe o úplnú elimináciu jej oprávnených nárokov, pričom ona na rozdiel od žalovaného v celom
priebehu konania nemenila nič na svojich skutkových i právnych tvrdeniach, ktorých sa pridržiava
naďalej.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne tiež poukázal na skutočnosť, že
nijakým spôsobom účelovo nemenil svoje skutkové tvrdenia a od začiatku poukazoval na potrebu
zohľadnenia spoluzavinenia žalobkyne najmä z dôvodu, že žalobkyňa bola v čase skutku pod vplyvom
alkoholu. Túto skutočnosť žalobkyňa nijako nespochybnila a vyplývala i z listinných dôkazov, ako i
znaleckého posudku. Súd prvej inštancie preto správne skonštatoval, že vplyv alkoholu v krvi žalobkyne

mal zrejme dopad na rozsah jej zranení, pričom obrana žalobkyne v tom, že požitie alkoholu vysvetlila a
neporušila žiadnu právnu normu, neobstojí. Z pripojeného trestného spisu tiež vyplýva, že bol k svojmu
činu žalobkyňou vyprovokovaný tým, že ho prvá fyzicky napadla, vulgárne mu nadávala, ktorá skutková
okolnosť je obsiahnutá i v skutkovej vete trestného rozkazu a podľa ustálenej súdnej praxe platí, že súd
v občianskom súdnom konaní je vždy viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, ale musí

vychádzať aj z iných rozhodnutí vyjadrených v trestnom konaní a dbať o to, aby sa s nimi nedostal
do rozporu. Ako už konštatoval vo svojom odvolaní, súd prvej inštancie správne posúdil, že konanie
žalobkyne predstavuje jej zavinenú spoluúčasť na vzniku škody a je dôvodom na zníženie náhrady
škody, napriek tomu súdom určené zníženie naďalej považuje za nedostatočné a za nesprávne, keď
miera spoluzavinenia u žalobkyne mala byť určená vo väčšom rozsahu. Naďalej zotrval na námietkach

vznesených vo svojom odvolaní, ku ktorým sa žalobkyňa vôbec nevyjadrila.
7. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňomnadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa

použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podali v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strany, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) prejednal odvolania žalobkyne a žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
9. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému, po pripustení jej zmeny
uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 26. 08. 2004, domáha voči žalovanému zaplatenia sumy
8.045,65 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.983,76 eura od 19. 01. 2012 do 15. 03.
2013 a zo sumy 8.045,65 eura od 16. 03. 2013 do zaplatenia z titulu náhrady za bolesť a náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia.
10. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
11. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia (§ 444 OZ).
12. Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená i zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola

škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
13. V § 420 OZ je tak upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú
škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej
povinnosti. Občiansky zákonník však nevymedzuje pojem bolesť a pojem sťaženie spoločenského
uplatnenia, ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Podmienky priznania

poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za SSU, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a SSU
a jeho náležitosti ako i zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie SSU ustanovuje zák. č.
437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý nadobudol
účinnosť dňa 01. 08. 2005.
14. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho

liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo a musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov (§ 3
ods. 1 zákona). Poskytuje sa na základe lekárskeho posudku podľa sadzieb bodového hodnotenia za
bolesť ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti (§ 3 ods. 2 zákona).
15. Zákon č. 437/2004 Z. z. za sťaženie spoločenského uplatnenia označuje stav v súvislosti s

poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2
ods. 2 zákona). Aj náhrada za SSU sa poskytuje jednorazovo a musí byť primeraná povahe následkov
a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť
sa v živote a v spoločnosti a to na základe lekárskeho posudku s tým, že sadzby bodového hodnotenia

za SSU sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti (§ 4 ods. 1, 2 zákona).
16. Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého
posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej
zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta
príslušnej kliniky, zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200

bodov (§ 7 ods. 1 zákona). Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno
považovať za ustálený a ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného
roka od poškodenia na zdraví (§ 8 ods. 4 zákona). Podľa § 7 ods. 6 zákona, ak vzniknú dôvodné
pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia v lekárskom posudku, môžu poškodení, ako i fyzická alebo právnická osoba, ktorá za

poškodenie na zdraví zodpovedá alebo poskytovateľ náhrady, ak im poškodený dá súhlas, požiadať o
vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 9 a § 10 následne upravuje
zásady na hodnotenie bolestného a SSU, podľa ktorých posudzujúci lekár hodnotí bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. - IV. časti s tým, že pri určovaní
bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza a sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí

závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov a bodové hodnotenie bolesti môže
posudzujúcilekárzvýšiťažopolovicuzapodmienokvzákonestanovenýchazasťaženiespoločenského
uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie
alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktoromutrpel poškodenie na zdraví. Ust. § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. určuje výšku náhrady za bolesť a výšku
náhrady za SSU. Zakotvuje, že pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za SSU sa vychádza
z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v

lekárskom posudku (ods. 1) a určuje sa sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor (ods. 2) s tým, že Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za SSU opatrením vyhláseným

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája
príslušného kalendárneho roka (ods. 4).

17. V prejednávanej veci z hľadiska skutkového stavu niet sporu o tom, že dňa 11. 07. 2010 bola
žalobkyni spôsobená škoda na zdraví, za ktorú v zmysle § 420 ods. 1 OZ zodpovedá žalovaný.
Zodpovednosť žalovaného je preukázateľne daná na základe trestného rozkazu Okresného súdu

Nitra zo dňa 13. 04. 2011 č. k. 6T/36/2011-122, ktorým bol uznaný vinným, že dňa 11. 07. 2010 v
popoludňajších hodinách v Obci D. pri Q. v miestnom pohostinstve „U U.“ po predchádzajúcej slovnej
hádke a potom, ako mu žalobkyňa dala facku na líce, túto chytil za ruky a odsotil, následkom čoho spadla
na zem, pričom žalobkyňa utrpela ľahké poranenie - pomliaždenie chrbta v driekovo-krížovej oblasti a
ťažképoranenia-zlomeninudolnéhokoncapravejaľavejvretennejkostisposunomkostnýchúlomkovs

dobouliečeniaapráceneschopnosťouvtrvanínajmenej 9týždňovatedainémuznedbanlivostispôsobil
ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, čím spáchal prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ust. § 123 ods.
3 písm. i/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný
trest vo výške 160 eur a v prípade, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, náhradný

trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 14. 05. 2011.
S ohľadom na viazanosť súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľné podľa osobitného predpisu a o tom, kto ho spáchal v zmysle § 193 CSP je tak základ
nárokunanáhraduškodyzublíženianazdravíuplatnenýžalobkyňouvtomtosporenepochybnedaný. V
konečnom dôsledku i samotný žalovaný v konaní prezentoval názor, že si je vedomý toho, že zodpovedá

za škodu na zdraví žalobkyne, ktorú zavinil svojim konaním a namietal len výšku požadovanej náhrady
škody. Žalobou si žalobkyňa uplatňovala náhradu škody pozostávajúcu z náhrady za bolesť v rozsahu
150 bodov a náhrady za SSU v rozsahu 110 bodov pri hodnote jedného bodu vo výške 14,46 eura t. j. v
celkovej výške 2.978,76 eura s príslušenstvom. Vychádzala pritom z lekárskeho posudku o bolestnom
a o SSU vyhotovenom MUDr. Petrom Holecom, všeobecným lekárom pre dospelých dňa 18. 01. 2012.

Podľa tohto lekárskeho posudku začiatok liečenia žalobkyne bol 11. 07. 2010, ukončenie liečenia 01. 08.
2011, z toho v ústavnej starostlivosti od 11. 07. do 14. 07. 2010 a hodnotenie bolestného bolo vykonané
v rozsahu 150 bodov podľa položky č. 144d - za zlomeninu vretennej kosti s posunom vľavo aj vpravo
a hodnotenie SSU bolo v rozsahu 110 bodov za položku č. 351a - obmedzenie pohyblivosti zápästia
vľavo a pravo. S ohľadom na námietky žalovaného spochybňujúce správnosť tohto lekárskeho posudku

bol do konania pribratý znalec v odbore zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia MUDr. Vladimír
Popelka, PhD., ktorý bolestné hodnotil počtom bodov 290 a toto pozostávalo z bodov za bolestné zo
samotného úrazu za položku č. 2 - tržná rana záhlavia 5 bodov, položku č. 3 - pomliaždenie hlavy bez
otrasu mozgu, položku č. 103/d - pomliaždenie driekovej chrbtice 10 bodov, položku č. 147d - zlomeninu
pravej a ľavej vretennej kosti operovanú a zvýšenú pre komplikácie liečby Sudeckov sy. o 1-icu a teda

každá po 112,05 bodov a bolestného za extrakcii (operačného odstránenia) kovového materiálu a to:
za položku č. 238 - odstránenie kovového materiálu z ľavého zápästia z malých rán 10 bodov a položku
č. 239 - odstránenie kovovej dlažky z pravého zápästia z rany väčšej ako 5 cm 35 bodov. V prípade
SSU žalobkyne toto stanovil v počte bodov 250 za položku č. 351/a - obmedzenie pohyblivosti ľavého
zápästia ľahkého stupňa 50 bodov a položku č. 351/c - obmedzenie pohyblivosti pravého zápästia

ťažkého stupňa 200 bodov. Na základe výsledkov uvedeného znaleckého posudku následne žalobkyňa
písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. 03. 2013 žalobný návrh upravila na sumu
8.045,60 eura s príslušenstvom, ktorú zmenu žaloby súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa
26. 08. 2014. Správne preto súd prvej inštancie prednostne v konaní posudzoval vznesenú námietku
premlčania žalovaným vo vzťahu k takto zvýšenej náhrade, čo bolo súladné so zásadou hospodárnosti

konania.
18. V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sa právo premlčí, ak sa nevykoná v
dobevtomtozákoneustanovenej(§101-110OZ).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 106 ods. 1 OZsa právo na náhradu škody premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 OZ sa právo na náhradu škody najneskoršie premlčí za 3 roky a
ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;

to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
19. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe

oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania
v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia
veta OZ). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť
vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod. (porovnaj R
29/1983).

20. Občiansky zákonník v § 106 ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1) a objektívnu
(§ 106 ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne, pričom ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa
premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému prípadne ešte plynie druhá premlčacia doba. Občiansky
zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby na
podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode - majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu vyčísliteľnej

v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde;
b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť
teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Pokiaľ ide
o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, objektívna premlčacia doba v takomto prípade neplatí
a uplatňuje sa iba subjektívna 2-ročná premlčacia doba.

21. V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti, že náhrada za bolesť a náhrada za SSU sú dve relatívne
samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú upravené spoločne v zák. č. 437/2004 Z. z.,
ktorý treba na daný prípad aplikovať. Zákon totiž upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje
odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Rovnako osobitne stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku

na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na SSU a naopak. Ako už bolo uvedené,
lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno z medicínskeho hľadiska
považovať za ustálený a ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného
roka od poškodenia na zdraví. Za ustálený sa považuje taký stav, pri ktorom spravidla nemožno
predpokladať zásadné zmeny zdravotného stavu poškodenému v dôsledku škodnej udalosti. Z toho

vyplýva, že akonáhle je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno hodnotiť bolesť; týmto okamihom
je teda bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia. Posudok lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú bolesť a zistenú
bolesť.
22. V prejednávanej veci odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že za situácie,

keď poškodenie zdravia žalobkyne bolo spôsobené dňa 11. 07. 2010 a žalobkyňa podala žalobu o
náhradu škody na súd už dňa 26. 03. 2012 z elementárnej logiky veci vyplýva, že námietka premlčania
vznesená žalovaným, pokiaľ ide o touto žalobou uplatnený nárok vo výške 2.983,76 eura, nemôže
byť premlčaný, keď nedošlo k uplynutiu 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Iná situácia je však,
pokiaľ ide o prevyšujúci návrh uplatnený žalobkyňou na súde dňa 15. 03. 2013. V tejto súvislosti

súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou premlčania žalovaného dôvodiac, že skutočnosť, že
pôvodné obodovanie MUDr. Holecom nebolo správne, resp. bolo nedostatočne obodované neznamená,
že žalobkyňa si neuplatnila včas svoj nárok na náhradu škody najmä, keď až v priebehu súdneho
konania bolo znaleckým posudkom MUDr. Popelku, PhD. zistené nedostatočné obodovanie zo strany
všeobecného lekára MUDr. Holeca a poukázal tiež na konštatovanie znalca v jeho posudku, že k

ukončeniu liečby žalobkyne došlo v apríli 2011, ktoré si osvojil. Takýto záver prvoinštančného súdu
je však nielen že predčasný, ale postrádajúci aj náležitú právnu argumentáciu vo vzťahu k tvrdeniam
žalovaného v tomto smere. I keď je pravdou, že znalec vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že
liečba žalobkyne trvala do apríla 2011, učinil tak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia a stanovenia
dňa,kuktorémusatakstalo,vzmyslevyššiepredostretýchteoretickýchvýchodísk, ukončenieliečby,ale

automaticky neznamená i ustálenie zdravotného stavu poškodeného, práve ktorá okolnosť je významná
z hľadiska plynutia premlčacej doby. Naviac táto konštatácia znalca je i v rozpore s lekárskym posudkom
o bolestnom a SSU, kde všeobecný lekár uviedol ukončenie liečenia žalobkyne 01. 08. 2011. Bezpečné
zistenie, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu u žalobkyne je tak kľúčovou otázkou pre posúdenienámietky premlčania žalovaného, ktorej však súd prvej inštancie nevenoval pozornosť a nevykonal ani
potrebné dokazovanie v tomto smere. Bez náležitého zistenia týchto okolností tak nemožno prijať záver
o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania, a preto bude úlohou súdu prvej

inštancie v ďalšom konaní sa s ňou vysporiadať zákonu zodpovedajúcim spôsobom so zachovaním
postupu podľa § 206, prípadne § 207 ods. 1 CSP, keďže otázka ustálenia zdravotného stavu žalobkyne
je skutočnosťou, na ktorú treba odborné znalosti.
23. V tejto súvislosti odvolací súd tiež dodáva, že vychádzajúc z ust. § 112 OZ platí, že pokiaľ sa v
určenej premlčacej dobe uplatní právo na súde žalobou, premlčacia od tohto uplatnenia po dobu konania

neplynie, ale len v tom rozsahu, v akom bol nárok uplatnený. Uplatnením nároku na súde nedochádza k
neplynutiu premlčacej doby z hľadiska budúceho rozšírenia žaloby. V prípade, že je uplatnená len časť
pohľadávky, premlčacia doba neplynie len ohľadne tejto časti, a ak je následne žaloba rozšírená, nemá
takéto rozšírenie spätné účinky. Tento záver je plne aplikovateľný tiež na neplynutie premlčacej doby
u nárokov na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, čo znamená, že k neplynutiu
behu premlčacej doby u týchto nárokov dochádza len v tej výške, v akej bol nárok včas proti žalovanému

uplatnený na súde. V rozsahu, v akom je žaloba rozšírená, až po skončení subjektívnej premlčacej
doby nemožno preto nárok v rozsahu rozšírenia pri súčasne vznesenej námietke premlčania priznať, čo
rovnako tak dopadá na nároky z titulu bolestného a SSU, ktoré nie sú v tomto smere žiadnou výnimkou.
24. I keď posudzovanie dôvodnosti žaloby žalobkyne prichádza do úvahy len po vyriešení (ne)-
opodstatnenosti žalovaným vznesenej námietky premlčania, s ohľadom na zásadnú námietku oboch

strán sporu, týkajúcu sa aplikácie ust. § 441 OZ na daný prípad, odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že ust. § 441 OZ berie do úvahy účasť poškodeného na spôsobenej škode a pre takéto
situácie predpokladá spôsoby riešenia; 1/ poškodený znáša celú škodu sám a 2/ poškodený znáša
pomernú časť škody, ak svojim pričinením prispel k vzniku škody. K povahe ust. § 441 OZ už bolo
judikatúrou konštatované, že patrí k normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k normám, ktorých

hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojej
úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy so širokého, vopred
neobmedzeného okruhu okolností. Pri úvahe o pomernom rozdelení medzi škodcom a poškodením
ide teda o určenie vzájomného vzťahu medzi konaní poškodeného a škodcom a o zváženie všetkých
skutočností, ktoré prispeli ku vzniku škody. Posudzujú sa tak všetky príčiny, ktoré viedli ku vzniku škody a

rovnako ako pri škodcovi, aj pri poškodenom treba prihliadať len na také jeho konanie, ktoré bolo aspoň
jednou z príčin vzniku škody. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na škode podieľa sám poškodený, a
teda v akom rozsahu znáša škodu závisí vždy od okolnosti konkrétneho prípadu, po porovnaní všetkých
príčin vzniku škody ako na strane škodcu, tak aj na strane poškodeného. Konanie poškodeného, ktorým
prispel ku vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu musí mať povahu protiprávneho konania, ktoré

bolo príčinou vzniku škody alebo jej zväčšenia. Protiprávne konanie poškodeného spravidla spočíva v
porušení generálnej prevencie podľa § 415 OZ. Podľa tohto ustanovenia je totiž každý povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto
ustanovenie tak ukladá každému povinnosť konať tak, aby vzhľadom na všetky okolnosti nedal príčinu
ku vzniku škody na zdraví, na majetku a iných hodnotách. S ohľadom na námietky vznesené v konaní

treba upriamiť pozornosť aj na potrebu preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a
jeho následkom, a teda aj protiprávnym správaním sa žalobkyne ako poškodenej, majúcim za následok
vznik jej povinnosti čiastočne znášať pomernú časť vzniknutej škody. Z judikatúry vyplýva, že atribútom
príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredne

neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Spravidla sa na vzniku škody podieľa viacero príčin.
Pre tieto prípady súdna prax stanovila, že príčinu súvislosť ako vzťah príčiny a následku je potrebné
v prípade pôsobenia viacerých príčin (a z nich vyplývajúcich následkov) chápať ako príčinu následkov
nielen v postupnosti vecnej, ale i postupnosti časovej a ďalej, ak viac skutočností spolupôsobilo pri
vzniku škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo

ku škodlivému následku alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá bez ohľadu na
pôvodné skutočnosti samostatne pôsobila ako príčina škody. Pokiaľ teda obe strany sporu namietajú
neprimeranosť rozsahu, v akom súd prvej inštancie zohľadnil spoluvinu žalobkyne na vzniku škody (50
%) bude v ďalšom konaní potrebné vyporiadať sa i s argumentáciou a zavinenie žalobkyne na vzniku
škody hodnotiť i z týchto hľadísk. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie len na základe dôkazov

vykonaných v trestnom konaní dospel k záveru, že trestný čin vyprovokovala, a preto jeho záver je
arbitrárny a svojvoľný, keď v rámci konania v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Odvolací súd
pretodávadopozornostiokolnosť,ževtrestnomkonanívovýrokuoskutkujekonštatované,žežalovaný
žalobkyňu chytil za ruky a odsotil po predchádzajúcej slovnej hádke a potom, ako mu žalobkyňa dalafacku na líce. To samo o sebe dáva predpoklad pre záver o tom, že sa žalobkyňa svojim konaním na
vzniku škody na svojom zdraví spolupodieľala. S ohľadom na viazanosť súdu v občianskom sporovom
konaní, rozhodnutím vydaným v trestnom konaní, je tak namieste, aby v danej veci bola riešená otázka

spoluzodpovednosti žalobkyne na vzniku škody. Za tým účelom ale bude potrebné doplniť dokazovanie
v intenciách návrhom strán sporu pre riadne zistenie celého priebehu incidentu medzi žalobkyňou a
žalovaným, pretože sa javí, že doterajšie zistenia vyplývajúce len z trestného spisu, sú pre účely tohto
konania nepostačujúce. Dôkazné bremeno na preukázanie spoluzavinenia žalobkyne zaťažuje však
žalovaného. Výrok trestného rozkazu totiž dáva odpoveď i na námietku žalovaného ohľadne príčinnej

súvislosti jeho konania s poranením žalobkyne a to pomliaždením chrbta v driekovo-krížovej oblasti, keď
uvedené poranenie je zistené ako následok protiprávneho konania žalovaného. V prípade, že žalovaný
spochybňujeiznalcomobodovanézranenia-tržnáranazáhlaviaapomliaždeniehlavybezotrasumozgu
ako dôsledok jeho protiprávneho konania, je to opätovne žalovaný, ktorého v tomto smere zaťažuje
dôkazná povinnosť.
25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389

písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) po doplnení dokazovania v
hore naznačenom smere opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým a zákonu
zodpovedajúcim spôsobom zdôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými námietkami odvolateľov.
Zároveň rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).