Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/541/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810209254
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7810209254.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu E. E., G. XXX, zastúpeného
JUDr. Slavomírou Huszthyovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Za amfiteátrom 10, IČO:
35 551 780, proti žalovanému E. S., G. XXX, zastúpenému JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom,
Rožňava, ul. Cyrila a Metoda 4, o zaplatenie 16 425 € istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
10C/13/2011-408 z 8.7.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 16 425 € istiny

a ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 8 395 € od 22.10.2010 do zaplatenia a vo výške 8,75
% zo sumy 8 030 € od 30.7.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, akého rozhodnutia sa žalobca podanou žalobou domáhal,
čo medzitýmnym rozsudkom 10C/13/2011-85 z 13.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.3.2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 5Co/221/2011-109 zo 6.2.2012 a v spojení s
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 2Cdo/158/2012 z 31.10.2012,

určil, čo z mmedzitýmneho rozsudku vyplýva (reprodukoval časť z jeho odôvodnenia), akú skutočnosť
namietal (s čím nesúhlasil) žalovaný a, že v konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a zistil nasledovné, konkrétne čo vyplýva z LV č.XXX k. ú. G. ku dňu vyhlásenia rozsudku,
zo Zápisnice o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností v konaní EX/366/2005 z 24.10.2008, z
uznesenia (z odôvodnenia) Okresného súdu (ďalej len OS) Rožňava 9Er/176/2005-173 z 12.1.2009,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.1.2009, z rozsudku OS Rožňava 4C/65/2009-63 z 22.10.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť 9.8.2010, z návrhu žalobcu proti žalovanému o vypratanie nehnuteľností

podaného 3.9.2010 u exekútorky JUDr. Judity Jakobejovej, z kúpnej zmluvy uzavretej medzi E.. S. -
žalovaným a E. S. I. E. S. z 9.10.2008, z kolaudačného rozhodnutia č.SP2000/03398-JU z 31.8.2000,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.9.2000, zo správy od Správy katastra Rožňava z 5.4.2011, zo správy
Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru z 24.6.2016, z potvrdenia od Hypo-Real-Invest, O.. D.
Z., z potvrdenia EK Servis s.r.o., Rožňava, Námestie baníkov 1 a zo záverov znaleckého posudku (ďalej
len ZP) č.9/2016 od O.. T. Q. z 22.1.2016. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žaloba žalobcu ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným je dôvodná a preto

jej vyhovel. Citujúc znenie § 451 a § 456 O. z. ďalej uviedol: V cit. zákonných ust. je vyjadrená všeobecná
zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku
záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah
medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, naúkorkohosaniektoobohatilaktorýmáprávonavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Zák.pripúšťarôzne
formy bezdôvodného obohatenia, medzi ktoré patrí aj získanie majetkového prospechu plnením bez
právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. Znamená to, že sa

plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. V konkrétnom
prípade z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných na
LV Č..XXX k. ú. G., ktoré nadobudol v celosti na základe rozhodnutia OS Rožňava 8C/757/2000 o
vyporiadaní BSM medzi O. T. a žalovaným. Keďže žalovaný nesplnil povinnosť uloženú mu rozsudkom
8C/757/2000, bol podaný návrh 27.6.2005 u exekútora JUDr. Petra Hodermarského vedený pod

EX/366/2005, 9Er/176/2005 na vykonanie exekúcie na zaplatenie 561 426 Sk istiny s prísl. Počas
exekučného konania žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu o prevode sporných nehnuteľností 9.10.2008
a dodatok 11.11.2008. Vklad uvedenej zmluvy bol Správou katastra Rožňava povolený 14.11.2008
pod V2152/08. Exekútor JUDr. Hodermarský v konaní EX/366/2005 vykonal dražbu nehnuteľností
zapísaných na LV č.XXX k. ú. G. 24.10.2008. Súd schválil príklep uznesením 9Er/176/2005-173 z
12.1.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.1.2009. Čo sa týka označenia nehnuteľností na LV č.XXX

k. ú. G., súd v uznesení označil nehnuteľnosti tak, ako boli zapísané v katastri ku dňu rozhodnutia
vo veci. Z § 150 Zák.č.233/95 Z. z., Exekučného poriadku (ďalej len EP) teda vyplýva, že vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX k. ú. G. sa stal k 24.10.2008 žalobca. Nič na tom nemení
ani skutočnosť, že „žalobca“ kúpnou zmluvou z 9.10.2008 včítane dodatku z 11.11.2008 previedol
vlastnícke právo na tretie osoby, nakoľko vklad vlastníckeho práva nebol povolený správou katastra

ku dňu udelenia príklepu, teda k 24.10.2008 (ku dňu vykonania dražby bol vlastníkom nehnuteľností
žalovaný). Tým, že žalovaný od 24.10.2008 užíval nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX k. ú. G.
až do 23.7.2012 (žalované obdobie) napriek tomu, že nebol vlastníkom týchto nehnuteľností, nemal
žiaden právny titul na ich užívanie a užíval ich bez toho, že by bol zaplatil žalobcovi náhradu za
užívanie, vzniklo u neho bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu ako vlastníka nehnuteľností. Tým,

že bezplatne užíval cudziu vec a bez právneho titulu, nemusel vynaložiť žiadne finančné prostriedky
na zabezpečenie svojho bývania, resp. užívania priľahlých pozemkov a tým sa vlastne bezdôvodne
obohatil. Protiprávnosť užívania sporných nehnuteľností vyplýva aj z oboznamovaného rozsudku OS
Rožňava 4C/65/2009, kde žalovanému bola uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV
č.XXX k. ú. G., nevstupovať na nehnuteľnosti a vydať žalobcovi kľúče od rozostavaného rodinného

domu (ďalej len RD) bez súpisného č. Žalovaný v konaní namietal tú skutočnosť, že žalobca vydražil
rozostavaný RD a žalovaný je vlastníkom RD so súpisným č.159. Z vykonaného dokazovania bolo
jednoznačne preukázané, že žalovaný so svojou bývalou manželkou O. S., rod. G., F..XX.XX.XXXX, boli
bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV XXX k. ú. G. označených ako rozostavaný
RD bez súpisného č. nachádzajúci sa na parcele 740/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 794

m2 včítane parcely a parc.č.36 - záhrady o výmere 512 m2. V konaní o vyporiadaní BSM 8C/757/2000
nehnuteľnosti takto označené nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný s povinnosťou vyplatiť
bývalú manželku sumou 561 426 Sk s prísl. Pred ukončením tohto konania po predložených dokladoch
a to kolaudačného rozhodnutia a rozhodnutia o určení súpisného č. došlo k zápisu na LV č.XXX
k. ú. G. 19.04.2001 RD so súpisným č.159 a zároveň došlo k zmene parcely 740/8 o výmere 794

m2 tak, že z nej boli vytvorené 2 parcely a to parcela 740/8 o výmere 628 m2 a parcela 740/11 o
výmere 166 m2, na ktorej sa nachádza RD súpisné č.159. V čase vydania rozsudku 8C/757/2000
23.4.2005 už v katastri bol zapísaný RD so súpisným č. Napriek tomu v rozsudku o vyporiadaní
BSM bola nehnuteľnosť označená podľa pôvodného zápisu pred 19.4.2001 ako rozostavaný RD a
preto kataster po doručení rozsudku 8C/757/2000 11.1.2008 vykonal opravu zápisu a podľa rozsudku

18.2.2008 opätovne zapísal RD ako rozostavaný. Následne po predložení 10.11.2009 kolaudačného
rozhodnutia a rozhodnutia o pridelení súpisného č. žalobcom Správa katastra Rožňava opätovne
zapísala 27.11.2009 RD so súpisným č.159 a parcelu KNC 740/11 o výmere 166 m2 a upravila výmeru
na parcele 740/8 na 628 m2. Z uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že vždy „sa jednalo“ tak pri
dražbe nehnuteľností 24.10.2008, ako aj pri schválení príklepu uznesením 9Er/176/2005 z 12.1.2009,

ako aj pri vydaní rozsudku 4C/65/2009 z 22.10.2009 o vyprataní nehnuteľnosti, pri uzatváraní kúpnej
zmluvy žalovaným z 9.10.2008 včítane dodatku z 11.11.2008, ako aj pri vydaní tohto rozsudku o tú
istú nehnuteľnosť, teda dokončený RD so súpisným č.159 na parcele 740/11 a parcely KNC 36 -
záhrady o výmere 512 m2, KNC 740/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 m2 a KNC 740/11
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2 (predtým parcela 740/8 mala výmeru 794 m2, čo

predstavuje súčet výmery 628 m2 a 166 m2). Nehnuteľnosť takto existovala od 19.4.2001, keď v
katastri bol vykonaný zápis na LV č.XXX k. ú. G. pod položkou výkazu zmien 28/01. Nebyť toho, že pri
vyporiadaní BSM boli použité predchádzajúce údaje v označení nehnuteľnosti a nebyť toho, že kataster
vykonal zmenu zápisu 18.2.2008 pod položkou výkazu zmien 4/08, neboli by vznikli rozdielne zápisya označenia tej istej nehnuteľnosti. Žalovaný teda v konaní nepreukázal, že by žalobca bol vydražil
inú nehnuteľnosť, ako RD súpisné č.159 včítane pozemkov č.740/8,740/11 a 36. Cituje znenie § 7 a
§ 70 Zák.č.162/95 Z. z. Žalobcovi jednoznačne svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným

na LV č.XXX k. ú. G., ktoré užíval žalovaný v období od 24.10.2008 do 23.7.2012 (obdobie, ktoré
bolo predmetom tohto sporu) bez právneho dôvodu. Žalovaný namietal vlastnícke právo žalobcu a
tvrdil, že žalobca nekúpil na dražbe dom, nakoľko vlastníctvo svedčilo v prospech E.. S. I. E.. S..
V čase dražby bola na LV plomba a preto nemohol nadobudnúť vlastníctvo. Sporné nehnuteľnosti
žalovaný užíval na základe súhlasu E.. S. - svojej matky, ktorá je vlastníčkou nehnuteľností. K tvrdeniam

žalovaného zaujíma nasledovné stanovisko: Vlastnícke právo svedčí žalobcovi, ako to vyplýva z LV
č.XXX k. ú. G.. Teda poukazuje na cit. § 7 a § 70 zák.č.162/95 Z. z. Zdôrazňuje, že voči žalovanému v
postavení povinného sa viedlo exekučné konanie 9Er/176/2005 pred exekútorom JUDr. Hodermarským.
Žalovanému bolo doručené 18.10.2005 upovedomenie o začatí exekúcie a v súlade s § 47 ods.1
písm. b) zák.233/95 Z. z. mu exekútor zakázal od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladať
so svojim majetkom, ktorý podlieha exekúcii, okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky

oprávneného, jej prísl. a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke.
Zákaz nakladania s majetkom pre povinného je sankcionovateľný neplatnosťou právneho úkonu podľa
§ 39 O. z. (cituje jeho znenie). Žalovaný v čase, keď prebiehalo exekučné konanie 9Er/176/2005 sa
zbavil vlastníctva k nehnuteľnostiam tým, že 9.10.2008 odpredal nehnuteľnosti svojim rodičom. Je síce
pravdou, že exekútor po vydaní exekučného príkazu na predaj nehnuteľností, vydal exekučný príkaz

na odblokovanie nehnuteľností 20.5.2008, takže na LV č.XXX, k. ú. G. nebolo žiadne obmedzenie na
prevod nehnuteľností, ktoré by vyplývalo z exekučného konania okrem všeobecného zákazu nakladať
s majetkom podľa § 47 ods.1 písm. b) EP. Na LV č.XXX bolo obmedzenie previesť nehnuteľnosť aj
z titulu poskytnutia štátneho príspevku a prevod bol odblokovaný 26.9.2008. Žalovaný bol vlastníkom
sporných nehnuteľností k 24.10.2008, keď sa vykonala dražba a bol udelený príklep v exekučnom

konaní 9Er/176/2005. Schválením príklepu došlo ku dňu udelenia príklepu k nadobudnutiu vlastníctva
vydražiteľom, teda žalobcom. V čase, keď žalovaný uzatváral kúpnopredajnú zmluvu 9.10.2008, ešte
bol vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom zmluvu uzatváral napriek tomu, že už bola nariadená
dražba nehnuteľností vyhláškou z 10.9.2008, ktorú prevzal 23.9.2008. V čase podpísania Dodatku k
zmluve11.11.2008naLVč.XXXk.ú.G.bolstálezapísanýakovlastníkžalovaný,pričomajvdeňkonania

dražby 24.10.2008 mu svedčilo vlastnícke právo ako povinnému v exekučnom konaní. Exekútor teda
v deň udelenia príklepu vydražil majetok žalovaného ako povinného, nakoľko vlastnícke právo pre E..
S. I. E.. S. bolo zapísané až 14.11.2008 na základe položky výkazu zmien 43/08. Tým, že žalovaný
nerešpektoval všeobecný zákaz exekútora na nakladanie s majetkom, „jednalo sa“ o absolútne neplatnú
kúpnopredajnú zmluvu. Cituje znenie § 148 a § 150 EP. Z uvedených zákonných ust. jednoznačne

vyplýva, že ak je udelený príklep na dražbe nehnuteľností a súd schváli udelenie príklepu a vydražiteľ
zaplatí najvyššie podanie, stáva sa vlastníkom nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu. Z toho vyplýva,
že žalobca nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam k 24.10.2008 teda v čase, keď
vlastníkom nehnuteľností bol žalovaný v postavení povinného. Žalovaný namietal tú skutočnosť, že
exekútor vykonal dražbu v čase, keď na LV č.XXX k. ú. G. bola plomba z dôvodu podaného návrhu na

vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z 9.10.2008 a teda, že exekútor nemohol vykonať
dražbuvčase,keďnanehnuteľnostiachbolaplomba.Citujeznenie§44zák.162/95Z.z.vplatnomznení
ku dňu vykonania dražby. Zápis plomby na LV neznamená obmedzenie v nakladaní s nehnuteľnosťou,
ale jej účelom je informovať, že nehnuteľnosť je dotknutá katastrálnym konaním. Zároveň určuje poradie,
v ktorom sa vykonávajú jednotlivé zápisy na základe návrhov na vklad, resp. iných právnych skutočností.

V čase vykonania dražby exekútor nebol ničím obmedzovaný, aby nemohol vykonať dražbu sporných
nehnuteľností, ktoré aj v deň vykonania dražby boli vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný sa preto
nesprávne domnieval, že ak odpredá svoje nehnuteľnosti, vyhne sa povinnosti zaplatiť svoj dlh z
exekučného titulu, na základe ktorého začalo exekučné konanie EX/366/2005 pred exekútorom JUDr.
Hodermarským. Opätovne cituje znenie § 456 O. z. a cituje znenie § 458 ods.1 O. z. Z medzitýmneho

rozsudku 10C/13/2011-85 z 13.4.2011 vyplýva, že bolo právoplatne rozhodnuté o základe nároku teda,
že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Týmto rozsudkom určoval výšku bezdôvodného
obohatenia. Žalobca poukázal na predložené potvrdenia od realitných spoločností a tiež na ZP o určení
všeobecnej ceny nájmu sporných nehnuteľností. Žalovaný k výške bezdôvodného obohatenia nenavrhol
vykonať žiadne dokazovanie, uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia nenamietal, pričom namietal

základ nároku napriek existencii právoplatného medzitýmneho rozsudku. Cituje znenie § 149,§ 185 a §
187 CSP. Účastníci majú v konaní dôkaznú povinnosť a to označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať na
preukázanie ich tvrdení, alebo uplatnených nárokov. Neunesenie dôkazného bremena má za následok
neúspech v spore. Žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania nehnuteľnostízapísaných na LV č.XXX k. ú. G. žalovaným za obdobie od 24.10.2008 do 23.7.2012 a za 1 mesiac
požadoval 365 €. Z oboznamovaných listinných dôkazov a to potvrdení od realitných kancelárií vyplýva,
že obvyklý nájom sa pohybuje od 400 € do 700 € za 1 mesiac pri obdobných nehnuteľnostiach vrátane

energií. Zo ZP č.9/2016 vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu za obdobie od 24.10.2008 do 23.7.2012
je 26 935,02 €, čo predstavuje 19,70 € denne v priemere, za rok 7 190,50 € a za 1 mesiac v priemere
predstavuje 599,20 €. Strany sporu nenavrhli vykonať iné dôkazy a preto dospel k záveru, že uplatnené
bezdôvodné obohatenie za užívanie sporných nehnuteľností 365 € mesačne je primerané k obvyklému
nájmu, ktorý určili realitné kancelárie a ktorý určil znalec. Žalobca teda žiadal menej, ako je všeobecná

hodnota nájmu u sporných nehnuteľností a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Výrok o úrokoch z
omeškania sa opiera o § 517 ods.2 O. z. v spojení s § 3 nar.vl.č.87/95 Z. z. Žalobca si uplatnil úroky z
omeškania za jednotlivé obdobie bezdôvodného obohatenia tak, ako si uplatňoval nároky v tomto konaní
a zistil, že uplatnená výška úroku aj obdobie odkedy úrok požadoval, sú v súlade s právnou úpravou a
preto aj úroky z omeškania boli priznané. Žalovaný sa v podstate každý mesiac dostal do omeškania
so zaplatením úhrad za užívanie nehnuteľností, pričom žalobca si úroky uplatňoval len po uplynutí

určitého obdobia. Výrok o trovách konania sa opiera o § 255 ods.1 CSP (jeho znenie cituje). Žalobca
bol v celom rozsahu v konaní úspešný a preto mu patrí plná náhrada trov konania. Nezistil existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie trov podľa § 257 CSP. Žalovaný sa totiž - podľa jeho
názoru - nedôvodne v tomto konaní bránil, nakoľko vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí
žalobcovi. Žalovaný sa odmietal dobrovoľne vysťahovať zo sporných nehnuteľností, bránil vykonaniu

znaleckého dokazovania a preto aj sám zavinil predĺženie súdneho konania a navyšovanie trov tohto
konania. Cituje znenie § 262 ods.1,2 CSP. Rozhodol o nároku na náhradu trov konania a o samotnej
výške bude rozhodnuté po právoplatnom skončení veci samostatným uznesením.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e: a navrhuje napadnutý
rozsudok súdu zmeniť v zmysle § 388 CSP a žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu. Navrhuje

priznať náhradu všetkých trov celého konania, vrátane trov právneho zast. S rozsudkom súdu nie je
spokojný, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Teda tým sú dané odvolacie
dôvodyvzmysle§365ods.1písm.f/,h/CSP.Srozsudkomsúdunesúhlasí.Žalobcasiuplatňujenárokna
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie sporných nehnuteľností ním za obdobie od 24.10.2008

do 23.9.2010 vo výške 8 395 € a za obdobie od 24.9.2010 do 23.7.2012 vo výške 8 030 €. Počas celého
konania sa bráni tak, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, za užívanie ktorých si žiada vydanie
bezdôvodného obohatenia, ale vlastníkmi sporných nehnuteľností sú jeho rodičia M. Rybárová a M.
Rybár. Súd k jeho obrane zaujal stanovisko v odseku 39.,40.,41.,42. a 43. rozsudku (toto stanovisko
reprodukuje). K stanovisku a názoru súdu uvedenom v odseku 40., že tým, že nerešpektoval všeobecný

zákaz exekútora na nakladanie s majetkom, jednalo sa o absolútne neplatnú kúpnopredajnú zmluvu,
uvádza, že exekútor so súhlasom oprávneného vydal 20.5.2008 exekučný príkaz na odblokovanie
nehnuteľností, teda nehnuteľností, ktoré boli predmetom exekúcie. Podľa jeho názoru to bola vzájomná
dohoda účastníkov exekučného konania a exekútora. Nič mu nebránilo, aby zákonným spôsobom
previedol svoje vlastnícke právo na rodičov. Nesprávny je záver súdu, že všeobecný zákaz nakladať s

majetkom podľa § 47 ods.1 písm. b/ Ex. por., ktorý uložil exekútor v upovedomení o začatí exekúcie,
má za následok neplatnosť právneho úkonu povinného teda jeho, čo sa týka kúpnopredajnej zmluvy
z 9.10.2008, ktorou ako povinný previedol vlastnícke právo sporných nehnuteľností na E.. S. a jeho
manželku E.. S.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Rožňava 14.11.2008 pod
položkou výkazu zmien 43/08. Súd sa dôsledne nevysporiadal s otázkou posúdenia tohto jeho právneho

úkonu, ktorá má zásadný význam aj pre posúdenie a rozhodnutie o nároku žalobcu v konaní. V tejto
súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR z 25.11.2008, 4Cdo 107/2007, publikovaný v Zbierke stanovísk
NS SR a rozhodnutí súdov SR 5/2009, rozhodnutie č.47 (cituje jeho právnu vetu). Vzhľadom aj na
tento právny názor NS SR je stanovisko súdu pri posudzovaní platnosti kúpnopredajnej zmluvy, ktorú
uzavrel povinný - on 9.10.2008, nesprávne a tým je daný aj odvolací dôvod o nesprávnom právnom

posúdení veci. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca bol podal žalobu v zmysle
stanoviska NS SR a to žalobu o určenie, že kúpna zmluva je voči nemu právne neúčinná. Naopak
z dokazovania vyplýva, že súdny exekútor ako aj žalobca - oprávnený dali súhlas na odblokovanie
sporných nehnuteľností, ktoré boli zaťažené exekučným záložným právom. V zmysle katastrálneho zák.
v prípade, že je na LV zapísaná poznámka upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného

záložného práva bez zákazu nakladania s nehnuteľnosťou (v posudzovanom prípade zákaz nakladania
s nehnuteľnosťou bol odblokovaný exekútorom) správa katastra povolí vklad, ak sú splnené ďalšie
podmienky pre povolenie vkladu podľa § 31 katastrálneho zák. Keďže správa katastra povolila vklad
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním ako predávajúcim a M. S. I. E..S.Á. ako kupujúcimi, tak správa katastra postupovala správne, zákonne a vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam nadobudli kupujúci E.. S. I. E.. S.. Ich vlastnícke právo nebolo žiadnym zákonným
spôsobom napadnuté ani zrušené. Nesprávny je preto záver súdu, že v žalovanom období nehnuteľnosti

užíval neoprávnene. Tieto nehnuteľnosti užívali ako vlastníci kupujúci E.. S. a M. S.. Na základe doposiaľ
vykonaného dokazovania neobstojí ani záver a stanovisko súdu uvedené v odseku 46. rozsudku (toto
stanovisko reprodukuje). Z uvedeného stanoviska nepochybne vyplýva, že v čase vykonania dražby
exekútor aj oprávnený mali vedomosť, že nehnuteľnosť je dotknutá katastrálnym konaním, t.j. konaním
o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúcich E.. S. I. E.. S.. I napriek tejto vedomosti,

ani žalobca ako oprávnený, ani exekútor nenamietali prevod vlastníckeho práva z povinného v exekúcii
na nových vlastníkov. V čase vykonávania dražby exekútorom mali nepochybne tak oprávnený, ako
aj exekútor vedomosť o tom, že sporné nehnuteľnosti sú zaťažené a dotknuté katastrálnym konaním
a teda, že je zapísaná plomba o zmene práva k nehnuteľnosti. Neobstojí preto zistenie súdu, že
v čase vykonávania dražby exekútor nebol ničím obmedzovaný. Súd mal preto vyhodnotiť aj tento
právny stav v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže

nepochybne došlo katastrálnym konaním k zmene vlastníckeho práva z povinného na nových vlastníkov
a to povolením vkladu vlastníckeho práva 14.11.2008, teda po udelení príklepu pre žalobcu 24.10.2008
s vedomím o prebiehajúcom katastrálnom konaní tak oprávneného ako aj exekútora. Nie je teda
opodstatnené zistenie súdu, že sa neoprávnene obohatil v období, ktoré je predmetom uplatneného
nároku.Súdsícecituje§150ods.1,2Ex.por.avšakbližšiesvojerozhodnutieneodôvodňuje,spoukazom

na to, že z dokazovania nie je zrejmé či žalobca po udelení príklepu sa chcel ujať držby vydraženej veci
a či splnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá zák., a to upovedomiť o tom exekútora. Súd k tejto otázke
nevykonal žiadne dokazovanie. Naopak z dokazovania vyplýva, že žalobca bol pasívny a nedomáhal sa
držbynehnuteľnostípoudelenípríklepu.Súdpretonáležitýmspôsobomsvojerozhodnutieneodôvodnila
nepodložilsvojerozhodnutieobjektívnymidôkazmi.Zvýsledkovdokazovaniavyplýva,žeuznesenímOS

Rožňava 9Er/l 76/2005-173 z 12.1.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.1.2009 bol schválený príklep
udelený žalobcovi na dražbe konanej 24.10.2008. Cituje znenie § 150 ods.1,2 EP. Je teda nepochybné
to, že žalobca schválením príklepu súdom nadobudol vlastnícke právo spätne k 24.10.2008 a počas
doby od udelenia príklepu do doby jeho schválenia súdom nadobudli vlastnícke právo M. S. I. E.. S.
vkladom vlastníckeho práva 14.11.2008. Vzhľadom na uvedené E.. S. I. E.. S. nadobudli svoje vlastnícke

právo zákonným spôsobom a do dnešného dňa ich vlastnícke právo nebolo akýmkoľvek spôsobom
napadnuté a zrušené. Súd posudzoval ich vlastnícke právo len ako predbežnú otázku a dospel k
záveru, že tým, že nerešpektoval všeobecný zákaz exekútora na nakladanie s majetkom, jednalo sa o
absolútne neplatnú kúpnopredajnú zmluvu a z toho vyvodil záver, že E.. S. I. E.. S. nie sú vlastníkmi
sporných nehnuteľností. Tento záver súdu sa javí ako nesprávny a v rozpore s cit. rozhodnutím a

stanoviskom NS SR z 25.11.2008, 4Cdo 107/2007, publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí
súdov SR 5/2009, rozhodnutie č.47. Keďže M. S. I. E.. S. nadobudli vlastnícke právo 14.11.2008 po
tom, ako vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol udelením príklepu 24.10.2008 žalobca vzniklo
duplicitné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. K zápisu vlastníckeho práva žalobcu bolo
potrebné schváliť príklep súdom, k čomu došlo uznesením OS Rožňava 9Er/176/2005-173 z 12.1.2009,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.1.2009 s tým, že až po tomto schválení sa so spätnou účinnosťou
žalobca stal vlastníkom nehnuteľností. Zápis jeho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností sa vykonal
záznamom v zmysle § 34 a n. katastrálneho zák. Podľa § 36a katastrálneho zák., ak je vlastnícke
právo k nehnuteľnosti zapísané na LV (bolo zapísané na E.. S. a E.. S.) a na vykonanie záznamu je
predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra

nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu v koho prospech právo k nehnuteľnosti
svedčí podľa listiny alebo tomu kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali
návrh na súde na určenie práva k nehnuteľnosti. K dohode do dnešného dňa nedošlo a návrh na určenie
práva k nehnuteľnosti zo strany žalobcu nebol podaný. V zmysle uvedeného svedčí vlastnícke právo v
prospech E.. S. I. E.. S. a predmetná žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia je neopodstatnenou

a nedôvodnou. M. S. I. E.. S. sa určenia svojho práva k sporným nehnuteľnostiam domáhajú podaním
žaloby na príslušnom súde.
4. Žalobca zaslal súdu nasledovné v y j a d r e n i e: Napadnutý rozsudok je vecne správny
a správne odôvodnený. Súd zistil správne skutkový stav a vec správne právne posúdil. Žalovaný
vo svojom odvolaní vytýka súdu nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie

veci vo vzťahu k základu prejednávanej veci. K výške uplatneného nároku v priebehu celého
súdneho konania (vrátane podaného odvolania) nemal námietky. O základe ním uplatneného nároku
bolo rozhodnuté právoplatným medzitýmnym rozsudkom 13.4.2011 sp. zn. 10C/13/2011-85, ktorý
bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu zo 6.2.2012, sp. zn. 5Co/221/2011-109 a bol tiežpredmetom preskúmavania dovolacím súdom (uznesenie o odmietnutí dovolania z 31.12.2012, sp. zn.
2Cdo/158/2012). O všetkých skutkových a právnych otázkach, od ktorých posúdenia závisela výška
uplatneného nároku, už bolo právoplatne rozhodnuté kladným medzitýmnym rozsudkom. V následnom

konaní bola predmetom skúmania a dokazovania už iba výška uplatneného nároku a na tento rozsah
by sa malo obmedziť aj odvolacie konanie. Opätovným preskúmavaním základu uplatneného nároku
by v podstate došlo k preskúmavaniu právoplatného rozhodnutia súdu (medzitýmneho rozsudku), čo je
v odvolacom konaní neprípustné. Na margo tvrdenia žalovaného v odvolaní o tom, že v čase konania
dražby mali exekútor aj oprávnený vedomosť, že je nehnuteľnosť dotknutá katastrálnym konaním,

uvádza, že sa toto nezakladá na pravde a nevyplýva ani zo stanoviska súdu uvedeného v odseku 46.
rozsudku. Rovnako sa nezakladá na pravde ani tvrdenie o tom, že predmetné nehnuteľnosti užívali
rodičia žalovaného - vyplýva to z vyjadrenia žalovaného aj z výsledkov vykonaného dokazovania
(napr. zo súdneho spisu OS Rožňava sp. zn. 12Er/764/2010 o exekučnom konaní o vypratanie
nehnuteľností vedenom proti žalovanému ako povinnému). Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu medzi žalovaným
a jeho rodičmi, túto považuje za neplatnú pre absenciu náležitostí vôle, obchádzanie zák. a rozpor

s dobrými mravmi. Ako vlastník predmetných nehnuteľností riadne zapísaný v katastri nehnuteľností
nemal dôvod napadnúť neplatnosť tejto kúpnej zmluvy. Posudzovanie jej platnosti nemá význam ani v
tomto konaní, nakoľko vklad práva k nej nebol povolený ku dňu udelenia príklepu t.j. k 24.10.2008, kedy
bol vlastníkom nehnuteľností ešte stále žalovaný (nie jeho rodičia) a kedy k nim nadobudol vlastníctvo.
V tomto prípade sa nejedná o inštitút tzv. duplicitného vlastníctva. Ako jediný vlastník nehnuteľnosti

je zapísaný on. S poukazom na uvedené sú - podľa jeho názoru - všetky námietky žalovaného voči
napadnutému rozhodnutiu nepodstatné. Nakoľko žalovaný nenamietal výšku uplatneného nároku a
vzhľadom na výsledky vykonaného znaleckého dokazovania, z ktorého vyplýva výrazne vyššia reálna
výška nájomného oproti ním uplatnenej pohľadávke, navrhuje, v súlade s § 387 CSP, potvrdiť napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.

6. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi

chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.

8. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú
správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastnícipodľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
10. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť nasledovné:
12. Vzhľadom na medzitýmny rozsudok 10C/13/2011-85 z 13.4.2011, právoplatný 26.3.2012, bolo
potrebné sa zaoberať už iba výškou uplatneného nároku, ktorú však žalovaný ani raz nespochybnil.
13. Je nespochybniteľnou skutočnosťou, že žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností, za užívanie
ktorých sa domáha od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, už 24.10.2008, kedy mu bol

udelenýpríklepaskutočnosť,žesúdschválilpríklepaž12.1.2009,nemánadeňvznikujehovlastníckeho
práva nijaký vplyv.
14. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
15. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
17. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom

rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.