Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/377/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226920
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115226920.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: S.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. F. XXX/XX, N.- Dražovce, zastúpenej BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Poľnohospodárska
pôda s.r.o., Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpený LawService, s.r.o., Stráž 3/223,

Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu na prerušenie konania,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 15. apríla 2016, č. k. 10C/483/2015-149,
o späťvzatí žaloby, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Nitra z 15.
apríla 2016, č. k. 10C/483/2015-149 a konanie z a s t a v u j e.

II. Odvolací súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 109 ods.2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) tým, že návrh na prerušenie konania nebol dôvodne podaný.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný podaním zo dňa 30.10.2015 žiadal konanie prerušiť s

poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP do právoplatného skončenia konania vedeného
PREZÍDIOM POLICAJNÉHO ZBORU, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície,
expozitúra Západ pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015, v ktorom konaní sa má zistiť, či po objektívnej
stránke prišlo k neoprávnenému použitiu informácie, ktorá nebola verejne prístupná a bola získaná v
rámci zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, pričom použitie tejto informácie významne
ovplyvnilo správanie sa v obchodnom styku, v uvedenom konaní ide o správanie sa žalobkyne, teda

jeho rozhodnutie predať nehnuteľnosti žalovanému. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného
dokazovania k záveru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania, nakoľko otázku platnosti, resp.
neplatnosti kúpnej zmluvy si vie posúdiť aj sám (vie sám zhodnotiť za akých okolností bola uzatvorená
kúpna zmluva, či bola zneužitá neskúsenosť, resp. dôverčivosť žalobkyne a či uvedené konanie
žalovaného malo vplyv na určenie, že zmluva je neplatná alebo práve naopak) a nie je vyslovene závislé
od skončenia trestného konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že konanie preruší do právoplatného skončenia konania ČVS: PPZ-706/
NKA-FP-ZA-2015. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že namietal s poukazom na ustanovenie
§ 205 ods. 2 písm. a) OSP, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 písm. f) OSP
(nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia), že súd prvej inštancie neúplne zistil

skutkový stav veci (§ 205 ods.2 písm. c) OSP). Trval na tom, že v danej právnej veci má pre rozhodnutie
súdu význam otázka, ktorá sa rieši v kompetencii iného orgánu a to v trestnom konaní. Poukázal nato, že v tomto prípade sa rieši aj otázka, ktorá s poukazom na ustanovenie § 135 ods.1 OSP spadá do
kompetencie iného orgánu, t.j. súd si ju nemôže posúdiť sám. Pokiaľ by sa aj súd nazeral na odpoveď
na túto otázku len ako na otázku prejudiciálnu v kontexte dikcie ustanovenia § 135 ods. 2 OSP mal

za to, že je potrebné túto otázku posúdiť veľmi citlivo, nakoľko prípadné rozhodnutie iného orgánu, by
mohlo podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Ak by totiž o podstatnej otázke majúcej vplyv
na rozhodnutie súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu vo veci samej, môže to spôsobovať aj existenciu
dôvodu na obnovu konania podľa § 228 ods.1 OSP.

3. Žalobkyňa sa vyjadrila k podanému odvolaniu žalovaného. Uviedla, že samotnú žiadosť žalovaného
naprerušeniekonania,akoajpodanéodvolaniepovažujezaobštrukčnéapoukázalanasvojevyjadrenia
zo dňa 27.01.2016 a 07.04.2016.

4. Po začatí odvolacieho konania zobrala žalobkyňa podaním, doručeným súdu dňa 14.10.2016
žalobu v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania v

sume 1740,99 eur. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že po podaní žaloby došlo k podaniu protestu
prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 23.07.2015 č. V
5184/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej
zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní č. V 5184/2015 protestu prokurátora vyhovel
rozhodnutím zo dňa 02.11.2015, č. UP 23/2014-7, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu

Nitra,odboruopravnýchprostriedkov,č.UPo10/2016-4/Br.Správnyorgándospelkzáveru,ževlastnícke
právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal
žalobkyňu ako vlastníčku. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho
úkonu. V súčasnosti už žalobkyňa nie je vlastníčkou predmetného pozemku, nakoľko štát si k nemu
uplatnil predkupné právo a pozemky sú evidované v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo spoločnosti

MH Invest II s.r.o. na LV č. XXXX pre kat. úz. R.. Navrhla o trovách konania rozhodnúť podľa § 256
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalovaný bude zaviazaný
k náhrade trov konania. Uviedla, že procesné zavinenie zastavenia konania nie je možné vzťahovať
len na konkrétny úkon účastníka konania, ale je potrebné ho posudzovať komplexne a extenzívne v
celkovom kontexte v konaní uplatnených skutočností. V dôsledku toho môže aj v prípade späťvzatia

žaloby žalobkyne byť dôvodom pre tento úkon konanie žalovaného, príp. ďalšie skutočnosti mimo vôle
žalobkyne. Uviedla, že žalobkyňa v čase podania žaloby nemala inú možnosť, ako domáhať sa určenia
svojho vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho
odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného bolo v danom čase
právoplatné, pričom hrozilo, že žalovaný prevedie vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na

základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s pozemkami disponovať.
Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom, čo vyplýva z jeho postupu
v katastrálnom konaní, keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho postupu
v doterajšom súdnom konaní. V prípade, ak by žalobkyňa žalobu vo veci nepodala, nemohla by súd
žiadať, aby jej prostredníctvom predbežného opatrenia priznal ochranu pred ďalšími scudzovacími

úkonmi zo strany žalovaného. O tom, že súd považoval za potrebné predbežne ochrániť práva
žalobkyne, svedčí aj skutočnosť, že na jej návrh predbežné opatrenie vydal. Žalobkyňa teda podala
žalobu dôvodne. Skutočnosť, že do katastrálneho konania vstúpi prokurátor a na základe jeho protestu
bude žalobkyni vlastnícke právo k pozemkom náležať opäť aj podľa zápisu v katastri nehnuteľností,
nemohla predpokladať, ani sa na to spoliehať. Z tohto dôvodu jej nemôže byť pričítané procesné

zavinenie zastavenia konania, keď teraz z tohto dôvodu žalobu berie späť. S ohľadom na uvedené
má za to, že existenciu konania a úkonov v ňom vykonaných zavinil žalovaný, keďže žaloba bola
podaná dôvodne. K odpadnutiu dôvodov pre vedenie tohto konania došlo vplyvom konania prokurátora a
správnych orgánov, na ktoré nemala žalobkyňa žiadny vplyv. Preto je dôvodné, aby trovy konania, ktoré
žalobkyni vznikli, znášal žalovaný, ktorý vytrvalo, hoci zjavne bezúspešne popiera neplatnosť kúpnej

zmluvy a vyvoláva tým ďalšie konania.

5. Žalovaný písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.06.2016 súhlasil so späťvzatím
žaloby, ale nesúhlasil s tým, aby súd žalobkyni priznal náhradu trov konania. Mal za to, že zastavenie
konania späťvzatím procesne zavinila žalobkyňa. Uviedol, že zavinenie účastníka pri zastavení konania

je nutné posudzovať len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Procesné zavinenie
spočíva vo vzťahu „výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu„. Zavinenie ako príčina
vzniku povinnosti účastníka uhradiť trovy konania musí byť preto aj náležite odôvodnené. Vzhľadom
na argumentáciu žalobkyne k trovám konania uviedol, že z podstaty veci vyplýva, že ak späťvzatienemožno odôvodniť výsledkom správania sa žalovaného vo vzťahu k žalobným požiadavkám, tak nie
je možné odvodiť súvislosť a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu k žalobe. V tomto smere je
irelevantné len samotné správanie žalovaného, keďže súd sa hmotnoprávnymi otázkami nezaoberal. Zo

skutočností uvádzaných žalobkyňou nie je zrejmá súvislosť medzi zavinením žalovaného a zastavením
konaniaatoanizoskutočnostímimovôležalobkyne.Správnyorgándospelkzáveru(popodaníprotestu
prokurátora), že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného prevedené platne a vkladové
konanie zastavil. Následne bola ako vlastníčka na LV zapísaná žalobkyňa. Protest prokurátora bol
podaný na tom právnom základe, že v prípade nerešpektovania predkupného práva štátu je právny

úkon - kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným - úkonom absolútne neplatným. Žalobkyňa
teda konštatuje také okolnosti, na ktoré žalovaný nemal vplyv. S poukazom na ostatnú argumentáciu
žalobkyne ohľadne postupu žalovaného v správnom konaní, kde žalobkyňa poukazuje na hmotno-
právne súvislosti zdôraznil, že relevantné hmotnoprávne otázky neboli dosiaľ vyriešené s konečnou
platnosťou a protest prokurátora bol podaný na inom právnom základe. Bez prejednania merita veci
a vykonania dokazovania nemožno dôjsť k záveru o zavinení žalovaného. Poukázal ako na dôležitú

skutočnosť,žeosoboupovinnouzpredkupnéhoprávabolaprávežalobkyňa.Porušenietejtojejzákonnej
povinnosti malo za následok podanie protestu prokurátora, ktorému správny orgán vyhovel. Z toho
dôvodu nemôže obstáť záver žalobkyne, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže v čase podania žaloby,
nemala inú možnosť než sa domôcť svojich práva a nemohla predpokladať a ani sa spoliehať na
podanie protestu prokurátora. Odvodzovanie procesného zavinenia žalovaného od protestu prokurátora

podaného z dôvodu, že žalobkyňa neponúkla nehnuteľnosti na predaj štátu je nelogické a v rozpore s
princípom spravodlivosti.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že v predmetnej veci je daný dôvod pre postup podľa

§ 370 CSP, v dôsledku čoho odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, zrušil napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie a konanie zastavil.

7. Ďalej odvolací súd poznamenáva, že žalovaný podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie,
o ktorom súd v odvolacom konaní už nerozhodoval, keďže žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie

späťvzatie žaloby, pričom tento dispozitívny úkon strany sporu má prednosť pred rozhodnutím o
podanom odvolaní. Odvolací súd sa teda zaoberal splnením podmienok pre rozhodnutie o pripustení
späťvzatia žaloby žalobcom.

8. Odvolací súd preto postupom podľa § 370 ods. 1, 2 CSP, pripustil späťvzatie žaloby, zrušil napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

9. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

10. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

11. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na

prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že
o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté. Pretože späťvzatie návrhu
môže byť v rozpore so záujmom žalovaného, aby konanie bolo dokončené meritórnym rozhodnutím
súdu, žalovaný má procesné právo (oprávnenie) vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom žalobcu.
Tak je tomu aj v prípade, aj keď k späťvzatiu žaloby dôjde (až) po rozhodnutí súdu prvej inštancie.

Žalobca môže vziať počas konania žalobu späť. Žalobca tak môže urobiť aj po rozhodnutí súdu
prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť.
O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd. Odvolací súd rozhodne buď
o pripustení späťvzatia žaloby, alebo o nepripustení späťvzatia žaloby. Späťvzatie žaloby žalobcom
odvolací súd nepripustí v tom prípade, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Za tým účelom

sisúdmusívyžiadaťvyjadrenieprotistrany.Nesúhlasprotistranymusíbyťodôvodnenývážnymidôvodmi
tak, ako pri späťvzatí návrhu v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak odvolací súd späťvzatie žaloby
pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak žalobca vezme žalobu späť len
v časti, uvedené platí primerane.12. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 370 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia s poukazom na to, že žalobkyňa svojim podaním zo dňa 14.10.2016, v čase, kým rozhodnutie

nenadobudlo právoplatnosť vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný voči späťvzatiu nemal
žiadne námietky.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie znamená, že trovy je povinná platiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia
zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli,
uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na

meritórny výsledok sporu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr.

odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa bránil.
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem procesné zavinenie je pritom nevyhnutné
vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj

žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne
podanej žaloby. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok
konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný plnil splnil to, čoho
sa žalobca domáhal a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

15. Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1
CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože si žiadne trovy konania neuplatnil, nevyčíslil. Je tomu tak z nižšie uvedených dôvodov. V danej
právnej veci bola žaloba podaná dňa 04.09.2015. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam a to na podklade tých skutkových okolností, že zmluva, na základe ktorej prišlo

k prevodu nehnuteľnosti na žalovaného je absolútne neplatná podľa § 39a Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa doručila súdu späťvzatie žaloby, žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že po podaní žaloby
došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo
dňa 23.07.2015 č. V 5184/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného
na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor v konaní č. V 5184/2015 protestu

prokurátoravyhovelrozhodnutímzodňa02.11.2015,č.UP23/2015-7,ktorébolopotvrdenérozhodnutím
Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. UPo 10/2016-4/Br. Správny orgán dospel
k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra
nehnuteľností opätovne zapísal žalobkyňu ako vlastníčku predmetných nehnuteľností. Dôvodom bolo
posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. Odvolací súd v danej právnej veci

uvádza, že po začatí konania nastal vo veci faktický stav, keď v konaní nebolo sporné, že Okresný úrad
Nitra, katastrálny odbor v konaní č. V 5184/2015 protestu prokurátora vyhovel, že správny orgán potom
čo dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené, do katastra
nehnuteľností opätovne zapísal žalobkyňu ako vlastníčku predmetných nehnuteľností. Keďže nárok na
náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného práva, ale procesného práva, otázku,

či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska
vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobkyne. Ide teda o to, či sa žalobkyňa
domohla k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bola žaloba v meritórnom konaní
úspešná alebo nie. S poukazom na vyššie uvedené je potrebné prijať ten právny záver, že žalobkyňa z
procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, keďže dôvodom späťvzatia žaloby nebola skutočnosť,

že by žalovaný splnil to, čoho sa žalobkyňa domáhala v žalobnom návrhu a že len z toho dôvodu bola
žaloba vzatá späť. Odvolací súd v súvislosti s trovami konania, pozostávajúcich aj z trov právneho
zastúpenia, ktoré si uplatnila žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu ďalej uvádza, že dôvodom
späťvzatia žaloby nebolo správanie sa žalovaného, ale skutočnosť, že strany sporu uzavreli absolútneneplatný právny úkon, keď nebolo rešpektované zákonné predkupné právo štátu podľa § 3 odsek 5 zák.
č.175/1999Z.z.oniektorýchopatreniachtýkajúcichsaprípravyvýznamnýchinvestícií.Zadanejsituácie
po proteste prokurátora, ktorému bolo vyhovené, došlo k odpadnutiu predmetu sporu a následnému

späťvzatiu podanej žaloby.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).