Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/376/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305204593
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4305204593.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: D. V., nar. XX. XX. XXXX, Ľ. I. XXXX/XX,
X., o vymoženie sumy 557,46 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn.

12Er/206/2005 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp.
zn. Ex 11912/10, (predtým u súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Szabóovej, predtým Baňarovej, Nám. Á.
Vámbéryho 5249/13B, Dunajská Streda pod sp. zn. EX 226/2005), o odvolaní oprávneného zo dňa 07.
02. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 17. januára 2014 č. k. 12Er/206/2005-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a
v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania zo dňa 07. 02. 2014 z a m i e t a .

Povinnej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju,

oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Szabóovej nevyhnutné trovy
exekúcie vo výške 126,73 eur a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie
nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2, § 57 ods. 1
písm. g/, § 238 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

len "Exekučný poriadok").

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica zo dňa 19. 12. 2004 pod
sp. zn. N 5126/2004, NZ 93235/2004 napísaná na notárskom úrade notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou.
V zmysle notárskej zápisnice povinná prostredníctvom Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý ju na základe plnej
moci zastupoval, uznala dlh voči oprávnenému v celkovej výške 16.794,- Sk, pozostávajúci z istiny

nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice.

4. K notárskej zápisnici bola pripojená i zmluva o úvere č. 4091703 uzavretá medzi oprávneným a
povinnou dňa 03. 06. 2004, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej úver vo výške
8.000,- Sk a povinná sa zaviazala poskytnutú sumu vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 5.120,- Sk (t.
j. celkovo vrátiť 13.120,- Sk) v pravidelných 8 mesačných splátkach po 1.640,- Sk, počnúc dňom 17.

06. 2004.5. V predmetnej notárskej zápisnici povinná, zastúpená na základe písomného splnomocnenia
uvedeného v zmluve o úvere č. 4091703 zo dňa 03. 06. 2004 Mgr. Tomášom Kušnírom, uznala záväzky
vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyjadrila súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41

odsek 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

6. K tejto skutočnosti súd prvej inštancie uviedol, že takýto právny úkon - splnomocnenie za účelom
uznania dlhu je v rozpore s ustanovením § 22 odsek 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Potom takéto

splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. Nadväzujúc na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, ktorým je splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice, ktorým došlo
jednak k uznaniu záväzku povinného ako aj k určeniu lehoty na plnenie je zrejmé, že ani exekučný titul
- notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom oprávňujúcim viesť voči povinnému nútený výkon
povinnosti vymedzenej v exekučnom titule.

7. S poukazom na to, že sa v predmetnej exekúcií vyskytol dôvod znemožňujúci pokračovanie v jej
vykonávaní, súd prvej inštancie rozhodol v súlade § 57 odsek 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju z uvedeného dôvodu zastavil.

8. O trovách exekúcie pôvodnej súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Szabóovej rozhodol súd prvej inštancie

podľa ustanovení § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovení § 160 ods. 1,
§ 167 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a podľa ustanovení vyhlášky MS SR č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (v znení účinnom do 30. 04. 2008) tak,
že pôvodnej súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške 126,73 eur (vrátane 20 % DPH), ktoré
pozostávajú z odmeny súdneho exekútora za 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo výške 26,56

eur a za 8 úkonov exekučnej činnosti spolu vo výške 26,56 eur a z náhrady hotových výdavkov (za
poštovné) vo výške 52,49 eur.

9. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie.

10.Namietal,žesúdrozhodolnadrámeczverenejprávomoci,žesúdsvojímpostupomodňalúčastníkovi
možnosť konať pred súdom a taktiež nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že súd prvej inštancie porušil svojim rozhodnutím,
ktoré v konečnom dôsledku vyvolalo účinok zastavenia exekučného konania a založilo prekážku veci
rozhodnutej bez možnosti ústneho pojednávania, právo sťažovateľa na súdnu ochranu, ako i jeho právo

na spravodlivý súdny proces, t. j. odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. V zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nerozpornosti. Namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je
notárpovinnýodmietnuťvykonaniepožadovanéhoúkonu.Apretotátoprávomocnemôžebyťnazáklade
extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty

a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne
vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými
mravmi a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami
exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica
bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké

účinky ako rozsudok všeobecného súdu a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako
s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne
súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom
podľa § ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie

o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy
SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva
v právny poriadok. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho
úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou.
Dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením,

pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného preto tvrdil,
že žalobca (oprávnený) bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako
postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že nemalmožnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení, nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený
s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Exekučný súd

svojim rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci.
Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu
úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žiadne z
ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom

neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo
forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú. Od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali
žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

11. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na

ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to
či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty
základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

12. K odvolaniu oprávneného sa písomným podaním zo dňa 20. 05. 2014 vyjadrila poverená (pôvodná)
súdna exekútorka Mgr. Katarína Szabóová, ktorá uviedla, že trovy pôvodného súdneho exekútora
boli vyčíslené v jej vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 14. 02. 2013 a mala za to, že trovy súdneho
exekútora boli vyčíslené správne. Zároveň mala za to, že súd po preskúmaní návrhu na vykonanie

exekúcieaexekučnéhotitulunezamietoljejžiadosťoudeleniepovereniaavydalpoverenienavykonanie
exekúcie, t. j. nezistil žiadny rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom. Na vyčíslených trovách exekúcie vo výške
206,41 eur trvala v plnej výške.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len "CSP"), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti zastavenia

exekúcie zo dňa 17. 01. 2014 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom sa
stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 24. 03. 2005,
kedy bol súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej doručený návrh oprávneného zo dňa 17. 03.

2005 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice zo dňa 19. 12.
2004 spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou pod sp. zn. N 5126/2004, NZ 93235/2004. Súd prvej
inštancie udelil dňa 15. 04. 2005 súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej poverenie na vykonanie
exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 20. 05. 2009
požiadal oprávnený súd prvej inštancie o zmenu súdneho exekútora z Mgr. Kataríny Baňarovej na JUDr.

Rudolfa Krutého. K tomuto návrhu oprávneného sa písomným podaním zo dňa 25. 08. 2009 vyjadrila
súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová a vyúčtovala si trovy exekúcie v sume 382,14 eur. Súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 29. 01. 2010 č. k. 12Er/206/2005-16 vyhovel žiadosti oprávneného na
zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Kataríny
Baňarovej poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý sa v

písomnom podaní zo dňa 21. 09. 2011 vyjadril k svojmu pomeru k spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. V
nadväznosti na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 14. 12. 2011, oznámil súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý súdu prvej inštancie, že si trovy exekučného konania neuplatňuje. Dňa 17. 01. 2014 súd prvej
inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciuza neprípustnú a zastavil ju, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke Mgr. Kataríne
Szabóovej (predtým Baňarovej) nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 126,73 eur a súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto

uznesenia.

15. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, podľa tohto zákona možno

vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté

pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

16. Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v
jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže
ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného.

17. Podľa § 387 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení
a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v časti prvého a druhého výroku ako vecne správne
potvrdiť. Nadoplnenievšakodvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žepredpokladomnavykonávanie
exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých

je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v
znení platnom do 31. 08. 2005, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie
sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 24. 03. 2005.

19. Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 19. 12. 2004 spísanú notárkou

JUDr. Jarmilou Kováčovou pod sp. zn. N 5126/2004, NZ 93235/2004, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods.
2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír, vystupujúci ako zástupca povinnej
osoby (na základe splnomocnenia udeleného jej dlžníčkou v úverovej zmluve zo dňa 03. 06. 2004) uznal
dlh voči oprávnenej osobe v sume 16.794,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 13.120,- Sk,
ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 11. 10. 2004 do zaplatenia a celý

dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie
zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania dňa 03. 06. 2004, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžníčka
splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre
súdny výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa Exekučného
poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného

splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva.

20. Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora, bolo preveriť vykonateľnosť spísanej
notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej

činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná
zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym
inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o
uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného

zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný
právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa
hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o
jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme

notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného

titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný
titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu
by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob
vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých
treba bezpodmienečne trvať.

21. V predmetnej veci však povinná nebola osobne prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jej osobné vyhlásenia, ale zastupoval ju advokát Mgr. Tomáš
Kušnír, na základe splnomocnenia udeleného mu povinnou v zmluve o úvere zo dňa 03. 06. 2004.
Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri

poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený
súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžníčka nebola priamo
prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konala prostredníctvom zástupcu,
mala tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31
a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené

znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú
notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníčkou pre advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 03. 06. 2004 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym
spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinnú uznať a táto okolnosť
robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 03. 06. 2004 ako súčasť úverovej zmluvy je
nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp.
dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra, ako zástupcu povinnej uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej
vykonateľnosťou.

22. K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 03. 06. 2004 je predtlačený formulár, ktorý sa
vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje
i predtlačený text, že dlžníčka splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Už táto skutočnosť preukazuje, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír ešte

pred vyhotovovanímtlačivazmluvymuseljednaťsospoločnosťouveriteľa(oprávneného),čooprávnene
vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so
záujmami povinnej, ktorú by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníkaje právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na
skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných
prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec

povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.

23. Súd prvej inštancie ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 19.
12. 2004 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír nemohol
pri jej spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinnú v zmysle vzniku a platnosti exekučného

titulu. Túto otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného
konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý
nespĺňal zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku vyhlásená za
neprípustnú a zastavená, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

24. K návrhu oprávneného (zo dňa 07. 02. 2014 (ktorý bol súčasťou podaného odvolania) na prerušenie

tohto exekučného konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP v znení účinnom do
30. 06. 2016 odvolací súd poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný a poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a na ustanovenie §
36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné
konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania

nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučoval použitie
ustanovení OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, ktoré umožňovali súdu za určitých okolností konanie
prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných
prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť
prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie

konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, (od 01. 07.
2016 podľa ust. § 162 ods. 1, písm. a/, b/, c/ CSP). V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 OSP
(účinného do 30. 06. 2016), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa
však vždy uznesením. Exekučný poriadok bol vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku zákonom

osobitným, kde platila zásada "lex specialis derogat legi generali", čo znamená, že iba ak Exekučný
poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platili ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danej
vecimožnosťprerušeniaexekučnéhokonaniavylučujesamotnýExekučnýporiadok(§36ods.5),ktorým
je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádzala v exekučnom konaní do úvahy možnosť
prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016.

25. K návrhu oprávneného zo dňa 07. 02. 2014 na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1, písm.
c/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 a návrhu na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu
dvoru Európskej únie, odvolací súdu uvádza a oprávnenému dáva do pozornosti, že Exekučný poriadok
neumožňuje súdu prerušiť exekučné konanie (§ 36 ods. 5). Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c/ OSP

v znení účinnom do 30. 06. 2016 ukladalo súdu povinnosť prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k
záveru a rozhodol, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, lebo je potrebné
podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie danej veci. Vnútroštátny súd teda
nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu
Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Pokiaľ ide o prvú prejudiciálnu otázku

oprávneného v podaní zo dňa 07. 02. 2014, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora
(rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten
C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom
prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka návrhu oprávneného
zo dňa 07. 02. 2014 ohľadne druhej prejudiciálnej otázky, odvolací súd poukazuje na judikáty Súdneho

dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo
EditorialaSalvatEditores(C-240/98ažC-244/98,Pohotovosť(C-76/10),zktorýchjezrejmé,žeustálená
judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok
v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti
takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z

toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je
zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči
spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátnysúd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom
toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva
a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd

spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho
posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie
jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných
otázok Súdnemu dvoru EÚ. Preskúmaním návrhu oprávneného zo dňa 07. 02. 2014 teda súd nezistil

žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť tomuto návrhu na prerušenie konania, a
to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní už boli riešené judikatúrou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01. 2007) i Ústavného súdu
Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010).
Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý
spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho

práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.

26. Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 17. 01. 2014 v celom
rozsahu, teda napadol i výrok o trovách exekúcie, avšak s poukazom na ust. § 58 ods. 6 Exekučného
poriadku účinného od 01. 11. 2013, prechodné ust. § 243b ods. 3, veta za bodkočiarkou Exekučného
poriadku, ust. § 374 ods. 4 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 a ust. § 470 ods. 1, 2 prvej
vety CSP, ktoré bolo potrebné v danej veci aplikovať, sa odvolací súd odvolaním proti výroku o trovách

exekučného konania nezaoberal. Podanie odvolania zo dňa 07. 02. 2014 proti rozhodnutiu súdneho
úradníka zo dňa 17. 01. 2014 o trovách exekučného konania (proti ktorému zákon inak odvolanie
nepripúšťal - ust. § 202 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 a ust. § 58 zák. č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov účinnom v čase podania odvolania až do 30. 06. 2016) malo za následok,

že takéto rozhodnutie sa podaním odvolania zrušilo a o trovách konania mal rozhodnúť sudca súdu
prvej inštancie.
Uvedené v predmetnej veci znamená, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu neexistuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, proti ktorému by bolo podané odvolanie, v dôsledku čoho
potom ani odvolací súd nemohol rozhodovať o náhrade trov exekúcie.

Odvolací súd je toho názoru, že o trovách exekučného konania musí meritórne rozhodnúť zákonný
sudca súdu prvej inštatncie v súlade s rozvrhom práce.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že povinnej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. §
423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.