Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/249/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115212793
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115212793.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Quantum

Credit a.s., IČO: 47 248 980, Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpený:
PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO: 36 668 745, Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
proti žalovanej: S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, P., o zaplatenie sumy 133,17 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 78,37 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 3,19 eura od 26.05.2012 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 11,99 eura od 26.06.2012 do zaplatenia,

8,75% ročne zo sumy 11,99 eura od 26.07.2012 do zaplatenia,
8,75% ročne zo sumy 51,20 eura od 26.08.2012 do zaplatenia,
a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.05.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.05.2015, domáhal voči

žalovanej zaplatenia sumy 133,17 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 3,19 eura od
26.05.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 11,99 eura od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne
zo sumy 11,99 eura od 26.07.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 54,70 eura od 26.08.2012 do
zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 3,50 eura od 26.09.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 47,80
eura od 26.08.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovanou dňa

XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s Dodatkom k Zmluve o pripojení, na
základe ktorého jej bola poskytnutá zľava na služby. Na základe tejto zm1uvy bol poskytovateľ
služby spoločnosť Slovak Telekom povinný pripojiť účastníka k verejnej mobilnej telefónnej sieti a
aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný program služieb Program Naj 200. Na základe
zmluvy poskytoval Slovak Telekom a.s. plnenie riadne a včas. Riadne účastníkovi službu aktivoval a
umožnil mu ju v plnom rozsahu využívať. Za poskytnuté služby boli účastníkovi vystavené faktúry:
č. 7204889893 so splatnosťou dňa 25.05.2012 na sumu 3,19 eura, č. 7206110307 so splatnosťou

dňa 25.06.2012 na sumu 11,99 eura, č. 7207172117 so splatnosťou dňa 25.07.2012 na sumu
11,99 eura, č. 7208229899 so splatnosťou dňa 25.08.2012 na sumu 54,70 eura, č. 7209293399
so splatnosťou dňa 25.09.2012 na sumu 3,50 eura, č. 7308064333 so splatnosťou dňa 25.08.2013
na sumu 47,80 eura. Žalovaná porušila zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatila, v dôsledkučoho bola deaktivovaná a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy
nedošlo k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa žalovaná zaviazala, a od
ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu. Vzhľadom na horeuvedenú skutočnosť vznikol

poskytovateľovislužbynároknazmluvnúpokutu.Vzhľadomnaskutočnosť,žeSlovakTelekomažalobca
uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 09.06.2014, predmetné pohľadávky sa
stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o
postúpení pohľadávky voči žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil
riadne a včas, žalovanej službu aktivoval, zabezpečil využívanie zmluvne dohodnutého programu a

riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúr. Keďže žalovaná zmluvu na program
služieb porušila tým, že za poskytnuté služby neuhradila faktúry, vznikol Podniku na základe toho
nárok fakturovať zmluvnú pokutu. Žalobca má za to, že zmluvnú pokutu nemožno považovať za
neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil
záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy
predstavuje neprijateľnú podmienku. Dôvodom neuznania nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej

pokuty zo strany žalovanej by mohlo byť jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s
ohľadom na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Nakoľko inštitút zmluvnej
pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považuje žalobca jej dojednanie
za absolútne oprávnené. Ustanovenie zmluvných dokumentov týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty
presne určuje povinnosti, po porušení ktorých má Podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu.

Žalovaná bola pri podpise zmluvných dokumentov oboznámená s možnosťou jej uplatnenia. Žalobca
poukazuje na text zmluvy, kde sa nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má Podnik
právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu. Aj napriek faktu, že sa tam nachádza slovné spojenie
„porušenie akejkoľvek povinnosti“, myslí sa tým porušenie akejkoľvek povinnosti z povinností následne
vymenovaných. V uvedených súvislostiach má žalobca za to, že ide o taxatívny výpočet povinností a

nie exemplifikatívny. Z toho možno podľa žalobcu vyvodiť záver, že dojednanie o zmluvnej pokute je
určité a zrozumiteľné. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom,
z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam
druhej zmluvnej strany. V danom prípade však riadne a včas plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu
(Podnik), zatiaľ čo druhá zmluvná strana (žalovaná) zmluvu porušila, preto Podniku vzniklo právo na

fakturáciu dohodnutej zmluvnej pokuty. Okrem toho Podnik nepristupuje k účastníkovi tak, že by obratom
po nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie účastníka deaktivoval a zmluvu zrušil. Tieto prípady
majú osobitný postup. V prípade porušenia zmluvy nedochádza automaticky k deaktivácii SIM karty, ale
dochádza iba k tzv. „suspendácii klienta“. Počas tohto obdobia má dlžný klient ešte možnosť vyrovnať
svoj záväzok bez uplatnenia zmluvnej pokuty. Až v prípade, keď klient túto možnosť nevyužije, dochádza

k úplnej deaktivácii SIM karty s uplatnením zmluvnej pokuty. Potom už ďalšie zapojenie klienta nie je
možné. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok považuje žalobca za potrebné uviesť,
že zo strany účastníka prijatie rozhodnutia o uzatvorení resp. neuzatvorení zmluvy stále ostáva iba
na jeho slobodnom rozhodnutí. Tento nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu,
čo by založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného z dôvodu absencie

slobodnej vôle. Žalovaná si slobodne bez nátlaku vybrala poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb,
sama si vybrala okruh služieb a napokon sama si zvolila aj mobilný telefón. Je možno konštatovať, že
Podnik v daných vzťahoch vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom. Na druhej
strane však potenciálny účastník má právo na relevantné informácie zo strany Podniku, na základe
ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu. Ďalej žalobca uvádza, že nedodržaním lehoty

viazanosti 24 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže z
tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovanou
za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho
podnikateľskej činnosti. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania. Ako
dôkazy žalobca označil a predložil Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30.04.2012, Dodatok

k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30.04.2012, faktúry č. 7204889893, č. 7206110307,
č. 7207172117, č. 7208229899, č. 7209293399, č. 7308064333, Oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 01.07.2014.

3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 19.07.2017 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadrila, dôkazy neoznačila.4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne
vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany
sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a
žalovaná uzavreli dňa XX.XX.XXXX . Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo
poskytnutie služieb, program NAJ 200 a dňa XX.XX.XXXX Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby v lehote viazanosti 24 mesiacov,

pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností sa žalovaná v bode 4. dodatku zaviazala zaplatiť
zmluvnú pokutu 47,80 eura. Žalovaná nezaplatila cenu za poskytnuté služby za obdobie od 08.04.2012
- 07.08.2012 vyúčtované faktúrami č. 7204889893 so splatnosťou dňa 25.05.2012 na sumu 3,19 eura,
č. 7206110307 so splatnosťou dňa 25.06.2012 na sumu 11,99 eura, č. 7207172117 so splatnosťou dňa
25.07.2012 na sumu 11,99 eura, č. 7208229899 so splatnosťou dňa 25.08.2012 na sumu 51,20 eura

(faktúra vystavená na sumu 54,70 eura, z čoho 3,50 eura za upomienku). Faktúrou č. 7209293399 so
splatnosťou dňa 25.09.2012 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej upomienku oneskorenej
platby vo výške 3,50 eura. Okrem toho vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej upomienku
oneskorenej platby vo výške 3,50 eura aj vo faktúre č. 7209293399 so splatnosťou dňa 25.09.2012.
Faktúrouč.7308064333sosplatnosťoudňa25.08.2013vyúčtovalprávnypredchodcažalobcužalovanej

zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eura. Dňa 09.06.2014 uzavreli Slovak Telekom, a.s. a žalobca Zmluvu
o postúpení pohľadávok, ktorá skutočnosť bola oznámená žalovanej. Žalovaná na faktúry nič neplnila.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č.
351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov

a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú

službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.13. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

20. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

22. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

23. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná len z časti.
Právny predchodca žalobcu a žalovaná platne uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, z ktorej
právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanej elektronické komunikačné
služby,ktorúpovinnosťsivrozhodnomobdobísplnil,pričomžalovanásisvojupovinnosť,asíceuhrádzať
právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnila v

lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu (ktorý je aktívne
legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické
komunikačné služby vyúčtovanej faktúrami č. 7204889893 (3,19 eura), č. 7206110307 (11,99 eura), č.
7207172117 (11,99 eura), č. 7208229899 (z nej 51,20 eura), t.j. celkom v sume 78,37 eura za dôvodný,
a preto mu v uvedenej časti vo výroku I. vyhovel.

24. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po
splatnostitejktorejfaktúry,atovžalobcomuplatnenejvýškeúrokuzomeškania9%ročneprifaktúrachč.
7204889893 a č. 7206110307 a vo výške úroku z omeškania 8,75% ročne pri faktúrach č. 7207172117 ač. 7208229899, nakoľko bol uplatnený v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení
účinnom ku dňu vzniku omeškania), keď základná úroková sadzba ECB bola v období od 14.12.2011
do 10.07.2012 vo výške 1% (t.j. 1% + 8 = 9%) a v období od 11.07.2012 do 07.05.2013 vo výške 0,75%

(t.j. 0,75% + 8 = 8,75%).

25. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov za dve upomienky oneskorenej platby
v sume 2x 3,50 eura (faktúra č. 7209293399 so splatnosťou dňa 25.09.2012, faktúra č. 7208229899 so
splatnosťou dňa 25.08.2012).

26. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2x 3,50 eura za zaslanie upomienok však súd nepovažoval
za dôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu a v uvedenej
výške bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnutý. Zároveň súdu nebolo preukázané ani len
vystavenieupomienokaužvôbecnieichdoručeniežalovanej,anebolipreukázanéskutočnévýdavkyna
upomienky,naktorébymoholvzniknúťnárok.Súdunebolpredloženýžiadencenníkobsahujúciuvedený

poplatok, pričom v prípade upomienky ani nie je možné hovoriť o službe poskytnutej žalovanej. Z vyššie
uvedenýchdôvodovsúdzamietolžalobuvčastiuplatňovanýchpoplatkovzaupomienkyvovýške2x3,50
eura.Keďžežalobcoviprávonaichzaplatenienepriznal,nepriznalmuaniúrokzomeškaniapožadovaný
z týchto súm ako príslušenstvo.

27. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 eura (faktúra č.
7308064333 so splatnosťou dňa 25.08.2013).

28. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eura, súd mal za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzatvoreniu dodatku k zmluve o pripojení, na základe ktorého

sa žalovaná v bode 4. dodatku zaviazala uhradiť v prípade porušenia niektorej z jej zmluvných povinností
zmluvnú pokutu v sume 47,80 eura, pričom uvedené dojednanie bolo v znení: „V prípade porušenia
záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému
vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú
v tabuľke č. 1.“

29. Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou
dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.

30. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica
zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča
transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za
porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne
zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne do jeho § 53 ods.

4 písm. k).

31. Niet pochybností o tom, že právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako dodávateľ, ktorý
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie
podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku. Súd dospel k záveru, že

zmluva o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej, uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ. Vzhľadom na uvedený charakter
postavenia účastníkov záväzkového vzťahu a charakter zmluvy a dodatku bol teda právny predchodca
žalobcu povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách upravenými v § 52 a nasl. OZ. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje

príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve
spája (§ 53 ods. 5 OZ) s právnym následkom ich neplatnosti. Žalobca nepreukázal súdu, že právny
predchodca žalobcu so žalovanou individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných
podmienok zmluvy, a to najmä samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností.32. Súd následne skúmal primeranosť zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti
platiť riadne a včas za služby. O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej

náhrady škody, je aj sankciou, nie sú žiadne pochybnosti. Právny predchodca žalobcu ponúka svoje
služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých
spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Vopred pripraveným je aj ustanovenie o dojednaní
zmluvnej pokuty, pričom právny predchodca žalobcu žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu
vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. To znamená,

že nie je vylúčená situácia, keď spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, pričom pri
nezaplatení posledného poplatku si voči nemu poskytovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v
prípade omeškania spotrebiteľa v začiatku 24-mesačnej viazanosti. Je bez významu, či dodávateľ
obratom po nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie účastníka deaktivuje a vyfakturuje zmluvnú
pokutu, alebo nie (ako tvrdil žalobca v žalobe), nerovnováha pri dojednaní zmluvnej pokuty vyplýva už
len zo skutočnosti, že dodávateľ má takú možnosť už na začiatku zmluvného vzťahu.

33. Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa. Pri dojednanej zmluvnej pokute vo výške 47,80 eura je podstatné, že takto
dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala žalovanú k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas
celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak by si ako účastník zmluvy plnila svoju

povinnosť odoberať služby poskytované poskytovateľom, riadne platila ich úhradu až do doby krátko
pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady by mala povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. Znamená to, že právny predchodca žalobcu nerozlišoval
medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ poruší zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo
keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti, v oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou

výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Navyše, pre prípad porušenia
povinnosti dodávateľa nebola v prospech spotrebiteľa dojednaná žiadna zmluvná pokuta. Zároveň je
treba konštatovať, že dojednanie o zmluvnej pokute je koncipované príliš široko, keď žalovaná je zmysle
tohto ustanovenia povinná zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia záväzku účastníka „uvedeného
v bode 1 písm. b) tohto Dodatku“, ktorú špecifikáciu povinností považuje súd za neurčitú. Napr. v bode 1.

písm. b) dodatku sa veľmi všeobecne uvádza, že záväzkom účastníka je dodržiavať svoje povinnosti v
súlade so Zmluvou, atď. ... , a preto nie je možné uvedenie povinností žalovanej, za porušenie ktorých je
možné uložiť zmluvnú pokutu, považovať za dostatočne určité. Z uvedeného ustanovenia nie je možné
urobiť záver, ako uvádza žalobca v žalobe, a síce, že by išlo o taxatívny výpočet povinností, po porušení
ktorých má dodávateľ právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu.

34. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že uvedená zmluvná pokuta jednostranne
zaťažuje spotrebiteľa a je neprimerane vysokou sankciou spôsobilou poškodiť spotrebiteľa, a teda
neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne
neplatná. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné ani zmoderovať, pretože moderačné právo

slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty možno využiť len pri platne dohodnutej zmluvnej
pokute, avšak v prejednávanom prípade je dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatné.

35. Súdu je z úradnej činnosti známe, že obdobné dojednanie zmluvnej pokuty bolo viacerými
rozhodnutiami všeobecných súdov judikované ako neprijateľná zmluvná podmienka, a to napríklad

rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 11C/8/2014-33 zo dňa 04.12.2014, právoplatným dňa
08.01.2015, ďalej rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.zn. 13C/104/2015 zo dňa 07.07.2015,
rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/32/2012 zo dňa 15.03.2012, rozsudkom Okresného súdu Rožňava
č.k. 10C/104/2012 zo dňa 03.09.2014.

36. Ak zákon zakazuje ďalšie používanie takejto podmienky v zmluvách so spotrebiteľmi, potom je
zrejmé, že zakázaným konaním je aj uplatnenie nárokov z už uzavretých zmlúv, v ktorých je rovnakým
spôsobom zmluvná pokuta zakotvená. Takto rozširujúci výklad ustanovenia § 53a OZ je podľa názoru
súdu v súlade s jeho zmyslom a účelom a zodpovedá aj systematickému umiestneniu medzi ostatnými

zákonnými korektívami vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Nemožno opomenúť ani interpretačné
pravidlá pre posudzovanie spotrebiteľských zmlúv podľa smernice Rady č. 93/13/EHS. Z uvedeného
vyplýva, že uplatnenie nároku z predmetnej zmluvnej pokuty vyplývajúcej z dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb, je v rozpore so zákonom a nemožno ho priznať. Súd tiež poukazuje naskutočnosť, že žalobca v konaní predložil iba faktúru, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške
47,80 eura, pričom žiadnym dôkazom nepreukázal, že skutočne došlo k deaktivácii služby žalovanej.

37. Keďže žalobca odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z dojednania, ktoré bolo už v iných
konaniach vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd predmetné dojednanie nevyhlásil znovu
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale týmto len poukazuje na predmetné rozsudky všeobecných
súdov a dodáva, že uplatnenie už judikovanej neprijateľnej zmluvnej podmienky (aj právnym nástupcom
dodávateľa) je v rozpore s ustanovením § 53a ods. 1 OZ.

38. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo právnemu predchodcovi a následne ani žalobcovi právo
na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Súd preto návrh v časti o plnenie zmluvnej pokuty vo výroku
II. zamietol. Nakoľko žalobcovi nevzniklo právo na plnenie zmluvnej pokuty, nemohla sa žalovaná ani
dostať do omeškania s týmto plnením, a teda žalobca nemá právo ani na úroky z omeškania zo zmluvnej
pokuty, a preto súd zamietol žalobu aj v časti príslušenstva k zmluvnej pokute.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti
o zaplatenie sumy 78,37 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3,19 eura od
26.05.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 11,99 eura od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne
zo sumy 11,99 eura od 26.07.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 51,20 eura od 26.08.2012 do

zaplatenia, a preto žalobe v tejto časti vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku
II. zamietol.

40. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

41. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, určil súd
žalovanej na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 133,17 eura s príslušenstvom priznaná suma 78,37 eura
s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 59% a hrubý úspech žalovanej 41%, a teda
konečný čistý úspech žalobcu je 18% (59 - 41). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči
žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 18% trov konania, o čom súd

rozhodol vo výroku III. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).