Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/180/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713206449
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1713206449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, spol. s r. o.,
Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, spol. s r. o., Pajštúnska ul.
č. 5, Bratislava proti žalovanému: B. J., G.. XX.XX.XXXX, K. V. F.. Č.. XXX/XX, J., o 931,26 eur s prísl.,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 27. januára 2017, č. k. 7C/194/2016-
68, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá do výšky 400,98
eur s prísl., m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 400,98 eur s 9 % úrokmi z omeškania

od 21.09.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 297,04
eur s 9 % úrokmi z omeškania od 21.09.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť

Consumer Finance Holding a žalovaný uzavreli dňa 08.03.2010 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku. Išlo o financovanie
spotrebného tovaru - I. O. XXXX. Kúpna cena bola uvedená vo výške 1.099,- eur a akontácia vo výške
400,98 eur. Ako celková suma pôžičky bola uvedená suma 1.363,58 eur a suma 698,02 eur ako pôžička
(finančné plnenie). Zmluvné strany sa dohodli na výške mesačnej splátky 48,13 eur (s poistením), na
počte 20 splátok a celkovej výške nákladov 237,38 eur. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 42,01 %,
priemerná RPMN 48,66 % a ročná úroková sadzba vo výške 42,01 %. Na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok z 18.10.2013 postúpil právny predchodca žalobu ako postupca pohľadávku voči žalovaného
na žalobcu ako postupníka. Predžalobnou upomienkou z 20.08.2010 vyzval právny predchodca žalobcu
k úhrade všetkých splátok jednorázovo do 3 dní odo dňa doručenia tejto upomienky. Z doručenky
vyplýva, že predžalobná upomienka bola daná na poštovú prepravu dňa 25.08.2010, pričom zásielka sa
vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Podľa článku 14.2 Všeobecných obchodným podmienok druhá
veta pre doručovanie písomností poštou platí, že sa považujú za doručené klientovi alebo povinnému
5. dňom po dni, kedy bola písomnosť podľa údajov spoločnosti daná na poštovú prepravu. Upomienka

bola teda doručená žalovanému dňa 30.08.2010, žalovaný mal plniť do 02.09.2010 a dlh sa tak stal
splatným dňa 03.09.2010.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskomúvere v zmysle ust. § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže niet pochybností o tom,
že právny predchodca žalobcu v danej veci vystupoval ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy o
poskytnutí pôžičky konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, formulárová zmluva ním bola

vopred pripravená a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a ktorý
nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy, ani obsah všeobecných podmienok k nej. Preto je podľa
súdu prvej inštancie nevyhnutné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Na základe zmluvy o pôžičke
právny predchodca žalobca poskytol žalovanému pôžičku a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v dohodnutých
splátkach. Keďže zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 2 písm. a/ a b/
zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy
podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri skúmaní jednotlivých obsahových náležitostí
zmluvy súd prvej inštancie zistil, že v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských
úveroch zmluva neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba

počtom mesiacov (20), čo nie je v súlade s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 4 ods. 2 písm.
g/ zákona o spotrebiteľských úveroch bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o
tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva
rovnakoneobsahujenáležitosťvzmysleustanovenia4ods.2písm.i/zákonaospotrebiteľskýchúveroch

a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška
splátky 48,13 eur bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Tieto údaje musí obsahovať priamo
zmluva o spotrebiteľskom úvere, a to už v okamihu jej uzatvárania, pričom uvedené informácie majú byť
uvedené zrozumiteľne a dostatočne veľkým písmom, pričom pre splnenie týchto náležitostí nepostačuje

logickévyvodeniedôsledkovzuvedenýchpojmov,alevšetkyzákonompožadovanénáležitostimusiabyť
explicitne (výslovne) vyjadrené. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok pôžičky
pritom predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke,
a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Vo vyššie uvedených prípadoch

sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovaného považuje v zmysle ust. §
4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Keďže právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 698,02 eur (v zmluve uvedené ako pôžička
- finančné plnenie) a žalovaný zaplatil celkovo sumu 400,98 eur, žalobca má vzhľadom na konštatovanú
bezúročnosť a bezpoplatkovosť ním poskytnutej pôžičky voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy

297,04 eur (698,02 eur - 400,98 eur = 297,04 eur).“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 297,04 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Keďže žalovaný
sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 297,04 eur od 21.09.2010 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do
omeškania už dňom nasledujúcim po uplynutí 3 - dňovej lehoty od doručenia, t.j. dňa 03.09.2010, pričom

žalobca požadoval úroky z omeškania až odo dňa 21.09.2010. Pri určení výšky úrokov z omeškania
vychádzal súd prvej inštancie zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
21.09.2010 predstavovala 1 % ročne (1 % + 8 % = 9 %) a žalobcovi teda vzniklo právo na úroky
z omeškania vo výške 9 % ročne. Pri rozhodovaní o úroku z omeškania sa súd prvej inštancie riadil
právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Obč. zák. a v § 3 ods. 1 nar. vlády

č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa
§ 255 ods. 2 C.s.p.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba
zamietnutá do výšky 400,98 eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu 400,98 eur s prísl. Uviedol, že sa nebráni

právnemu posúdeniu poskytnutej pôžičky ako bezúročnej a bez poplatkov, ale má za to, že súd prvej
inštancie nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Kúpna cena bola v zmysle zmluvy vo výške
1.099,- eur. Keďže žalovaný bol povinný v zmysle zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 400,98 eur, táto
suma bola započítaná na výšku poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému, ktorému bola
následne poskytnutá suma vo výške 698,02 eur. Túto sumu sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných

mesačných splátkach. Žalovaný celkovo uhradil sumu 400,98 eur, t. j. akontáciu. Nesprávnosť postupu
súdu prvej inštancie spočíva podľa žalobcu v tom, že úhradu vo výške 400,98 eur započítal na sumu
pôžičky 698,02 eur, ktorá suma však už bola znížená o akontáciu. Z toho je podľa žalobcu zrejmé, že
súd prvej inštancie zohľadnil akontáciu dvakrát, pretože akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo stranyžalovaného vo výške 400,98 eur, ktorú sumu súd prvej inštancie naviac odpočítal od sumy 698,02 eur,
čo je výška pôžičky už znížená o akontáciu.
5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti čo do sumy
400,98 eur s prísl., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.
6. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou argumentáciou žalobcu, na ktorú v celom rozsahu poukazuje.
Z predmetnej zmluvy o pôžičke je zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá pôžička na kúpu spotrebného

tovaru vo výške 1.099,- eur, pričom táto suma zahŕňa akontáciu vo výške 400,98 eur. Ak teda žalovaný
zaplatilžalobcovi,resp.jehoprávnemupredchodcovisumu400,98eur,jehodlhpredstavujevsúčasnosti
sumu 698,02 eur (1.099 - 400,98 = 698,02 eur) a nie teda sumu 297,04 eur, ako to nesprávne ustálil
súd prvej inštancie. Je totiž správny záver žalobcu, že súd prvej inštancie žalovaným uhradenú sumu
400,98 eur nesprávne odpočítal od sumy pôžičky 698,02 eur, pretože suma 698,02 eur predstavuje
výšku pôžičky už zníženú o akontáciu.

7. Z toho je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým
bola žaloba zamietnutá v časti čo do sumy 400,98 eur s prísl. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 400,98 eur s prísl.
8. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 297,04 eur s prísl, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Rovnako nebol
odvolaním napadnutý ani výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá pokiaľ
ide o sumu prevyšujúcu 698,02 eur.
9. Žalobcovi teda bola celkovo priznaná suma 698,02 eur (297,04 + 400,98 = 698,02 eur). Žalobca
sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 931,26 eur s prísl. Úspech žalobcu teda predstavuje

74,95 % a jeho neúspech, resp. úspech žalovaného predstavuje 25,05 %. Po odpočítaní úspechu od
neúspechu celkový úspech žalobcu predstavuje 49,90 % (74,95 - 25,05 = 49,90 %). Úspech žalobcu je
teda v podstate zhodný s jeho neúspechom. Vzhľadom na to odvolací súd o trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
10. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).