Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/557/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316208718
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316208718.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. RNDr. K. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, F., 2. W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, F., proti žalovaným: 1.
I. I., nar. 28.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, D., 2. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. dôchodcov G., obaja
zastúpení N.. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom J. Hollého 11, 934 01 Levice, o určenie

relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Levice
č. k. 9C/186/2016-42 zo dňa 13. júla 2016 v časti výroku o trovách konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o trovách konania
m e n í takto:

Odvolací súd p r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

II. Odvolací súd p r i z n á v ažalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal
nárok náhradu trov konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcom. Svoje rozhodnutie v

časti výroku o trovách právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Súd prvej inštancie dôvodil tým, že zastavenie konania
zapríčinili žalobcovia, preto žalovaným patrí náhrada trov konania. V konaní im preukázateľne doposiaľ
trovy nevznikli, preto im náhradu trov nepriznal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania podali včas odvolanie žalovaní v 1.

a 2. rade. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že im prizná
nárok na náhradu trov konania. Dôvodili tým, že právny zástupca žalovaných prevzal zastupovanie
žalovaných dňa 01.07.2016 a po rozsiahlej konzultácii dňa 04.07.2016 spracoval vyjadrenie k žalobe,
ktoré doručil súdu dňa 06.07.2016 a dňa 06.07.20016 vyhotovil vyjadrenie k žalobe aj za žalovanú
v 2. rade, ktoré doručil súdu dňa 07.07.2016. Nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že
žalovaným v konaní preukázateľne doposiaľ trovy nevznikli, čo nie je pravdou, pričom súd toto svoje

tvrdenie ani nezdôvodnil, čo robí uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmätočným a
nepreskúmateľným.

3. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcovia uviedli, že pokladajú rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne a žiadali ho potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec (odvolanie žalovaných ako podané
včas (362 ods.1 CSP) oprávnenými osobami v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.2 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127, § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom
prípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.b), h)CSP),vsúlades§378a§219CSPbeznariadenia

odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 388
CSP zmeniť, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5. Predmetom odvolacieho konania je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, keď základné

konanie bolo skončené zastavením konania uznesením Okresného súdu Levice č. k. 9C/186/2016-42
zo dňa 13.07.2016. Predmetom konania vo veci samej bola žaloba o určenie, že darovacia zmluva
uzatvorená medzi darujúcou I. R. a obdarovanou I. I. ohľadom prevodu nehnuteľností nachádzajúcich
sa v D., k. ú. D., LV č. XXXX byt č. 2 na 1. poschodí, vchod XX v bytovom dome súp. č. XXX,
parcela registra C parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1544 m2 v podiele 5/8-
iny k celku, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k

pozemku v 4742/495410-nách, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom W. - katastrálnym odborom
V 4623/2015 je neplatná. Dňa 17.6.2016 súd prvej inštancie doručil žalobu žalovaným. Žalovaná v 1.
rade sa k nej vyjadrila písomne podaním zo dňa 04.07.2016 (doručené súdu 06.07.2016) a žalovaná
v 2. rade písomným podaním zo dňa 06.07.2016 (doručené súdu dňa 07.07.2016). Obe žalované sa
vyjadrili k žalobe cestou svojho právneho zástupcu podľa splnomocnení zo dňa 01.07.2016 na č. l. spisu

19, č. l. 37. Súd prvej inštancie doručil vyjadrenia žalovaných k žalobe žalobcom, ktorí ich prevzali dňa
13.7.2016. Dňa 12.07.2016 bolo doručené súdu prvej inštancie podanie žalobcov, ktorým zobrali žalobu
v celom rozsahu späť (bez uvedenia dôvodov) a žiadali konanie zastaviť. Následne súd prvej inštancie
vydal napadnuté uznesenie.

6. Žalované v podanom odvolaní namietali podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd prvej inštancie
neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (nepreskúmateľnosť odôvodnenia
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie).

7. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§
236 CSP). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie
spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti
Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, že
rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah
tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej
veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia.

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 365 ods.1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a

ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae

(odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným
ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a
nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
stranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázky

nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver otom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

9. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie (s poukazom na vyššie uvedený odvolací dôvod žalovaných), spĺňa vyššie uvedené kritériá
pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 236 CSP, a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie
uvedeného odvolacieho dôvodu, ktorý odvolací súd považoval za nedôvodný, za preskúmateľné v takej
miere, že nedošlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces, keďže z neho vyplývajú stručné

prijaté skutkové a právne závery v tom, že zastavenie konania zapríčinili žalobcovia, preto žalovaným
patrí náhrada trov konania, avšak v konaní žalovaným preukázateľne doposiaľ trovy konania nevznikli.

10.Vychádzajúczobsahupodanéhoodvolaniažalovanýchvyplýva,žeuplatnili dôvodneodvolacídôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci).

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník. súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa

chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

15. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na

oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „ procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska
a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré

vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale
vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže
byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu
toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom
o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloby podaná dôvodne, vzniká jej zásadne

povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania,
je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť
späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

16. Odvolací súd konštatuje, že strany majú právo byť v konaní zastúpené advokátom, avšak majú

právo len na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd je teda
oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom nároku na náhradu trov konania individuálne rozhodovať
z hľadiska ich účelnosti. V kontexte skúmania podmienok procesného zavinenia zastavenia konania
odvolací súd posudzoval procesnú zodpovednosť strán aplikáciou ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Zobsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia zavinili zastavenie konania. Žalované si v konaní po podaní
žaloby zvolili právneho zástupcu, ktorý podal k žalobe písomné vyjadrenie, čo je nesporne úkon na
účelnébránenie práva.Odvolacísúdsapretonestotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,žežalovaným

nevznikli v konaní žiadne preukázateľné výdavky. Žalovaným vznikol zákonný nárok na náhradu trov
konania tak, ako to predpokladá ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, preto odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, žalovaným priznal náhradu trov konania
priznal v celom rozsahu.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 262 ods. 1
CSP a § 255 CSP, v odvolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijatí odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).