Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201593
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814201593.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ R. X., nar. XX.XX.XXXX, Š. D.R.
F. E., 2/ P. X., nar. XX.XX.XXXX, Š. D. F. E., obaja bytom G. XXXX/XX, B., obaja zast. JUDr. Martina
Fabianová, advokát, Hencovská 2043, 093 02 Hencovce o zaplatenie 8.930,59 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade s úp o v i n n í zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.536,56 eur a to spoločne a
nerozdielne spolu s úrokom z omeškania vo výške 319,13 eur za obdobie omeškania a úrok z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 8.536,56 eur od 12.08.2013 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Súd návrh na vyhlásenie všeobecnej obchodnej podmienky Slovenskej sporiteľne bod 7.6.1. písm. a)
podľa ktorej ak klient je v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako
10 dní banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, tj. požadovať splatenie pohľadávky zo
zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v
oznámení o mimoriadnej splatnosti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 8.930,59
eur s úrokom z omeškania 368,32 eur za obdobie od 21.01.2011 do 11.08.2013 a ročným úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 8.930,59 eur od 12.08.2013 do zaplatenia a trovy konania.

Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom F. F., R..F.. a
žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní uzatvorili
dňa 19.12.2007 zmluvu č. 561704884, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu
v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovaným
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve

a vo Všeobecných obchodných podmienkach ( ďalej len VOP ). Ďalej uviedol, že zastáva názor,
že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497
až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o
úvere je podľa § 261, ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a pretoprávne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.12008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Navyše žalobca poukazuje na skutočnosť, že do
31.12.2007 sa ustanovenia od spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených

v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy
upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka.
Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená
v prechodnom ustanovení § 879f, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52,

ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani
platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008
bola uzatvorená zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti
poskytnuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ust. zákona o spotrebiteľských
úveroch. Práva a povinností, ktoré nie sú v tomto zákone, tak je potrebné aplikovať ustanovenia

Obchodného zákonníka. Použitie Občianskeho zákonníka bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa §
1, ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn.: 5Obo/56/2007 zo dňa 04.06.2008. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky predstavovala sumu 9.526,35 eur, ktorá pozostávala z istiny 7.564,- eur, riadneho úroku
1.366,59 eur, úroku z omeškania 565,86 eur a ostatného príslušenstva v sume 29,90 eur v súlade s

prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia s tým, že sumu 29,90 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 565,86
eur prestavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným
úver 7.634,60 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 107,75 eur vždy k 20.

dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje len splátky úveru splatné od 20.01.2011 do 20.11.2017 v počte
83 a celkovej výške 8.930,59 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.11.2017 sa stali
splatnými dňa 11.08.2013 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru
si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania v zmysle
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti každej splátky

samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
dňa 11.08.2013 si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od tohto dňa. Žalovaní odo dňa postúpenia
pohľadávky neuhradili žiadne sumy. Uplatňovaná suma pozostáva z 83 neuhradených splátok úveru
v celkovej výške 8.930,59 eur ( t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých
mesačnýchplatiebzapočítanýchnatietosplátky) azosplatnýchsplátokúveruanazákladeuhradených

platieb si žalobca vyčísľuje úrok z omeškania za obdobie do 21.01.2011 do 11.08.2013 vo výške 368,32
eur.

Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 12.03.2014 sp. zn. 9Ro/76/2014 vydal platobný rozkaz, proti
ktorému podali žalovaní odpor. Žalovaní v podanom odpore voči platobnému rozkazu prostredníctvom

právneho zástupcu uviedli, že uzavreli dňa 19.12.2007 s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o
splátkovom úvere č. 0561704884, pričom výška poskytnutého úveru bola 230 000 Sk /7.634,60 eur.
Táto sa mala splácať mesačne vo výške 3.246 Sk/107,747 eur pri počte splátok 119. Predmetná zmluva
podliehala právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovení §52 a nasl.
OZ platných v čase uzatvárania zmluvy. V ďalšom poukázala na znenie § 2 písm. a) a b), § 3 ods.

1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa. Z kogentného pravidla § 261 ods. 3 písm. d) v spojitosti s ods. 5 Obch.
zákonníka sa vymyká zmluva o úvere uzavretá podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch vylučuje použitie úpravy Obchodného zákonníka o úverovej
zmluve na spotrebiteľské úvery. Ak by dlžníkom mala byť fyzická osoba a zmluva o úvere by uzatvárala

ako spotrebiteľ, potom je taká zmluva vylúčená spod právneho režimu Obchodného zákonníka, ibaže
hodnota poskytnutých peňažných prostriedkov prevyšuje hranicu 20.000 eur. Hoci má zmluva o
spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu
prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po

uplatnení spotrebiteľského práva. Normu obchodného práva sú v prípade spotrebiteľských zmlúv
použiteľnými len vtedy ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave
spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. V
ďalšom právny zástupca uviedol, že žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu vznášajú námietkupremlčania. Žalovaní uhradili poslednú splátku vo výške 107,747 eur dňa 13.04.2010. Nasledujúca
splátka splatná k 20. dňu mesiaca už uhradená nebola. V zmysle VOP bod 7.6.1 ak je klient v omeškaní
so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktorá trvá viac ako 10 dní je banka oprávnená vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
Žalobca bol objektívne oprávnený vymáhať dlh od žalovanej od 01.06.2010. Lehota na uplatnenie
jeho nárokov mu uplynula dňa 01.06.2013. Návrh na začatie konania bola podaný až dňa 28.02.2014.
Nárok v žalobe nie je presne vyšpecifikovaný, nie je vôbec uvedená výška splatenej pohľadávky,

akým spôsobom bol vypočítaný úrok a úrok vo výške 1.366,59 eur z omeškania vo výške 565,86
eur. Zároveň je potrebné posúdiť, či zmluva neodporuje dobrým mravom, či neobsahuje neprimerané
zmluvné podmienky, a či RPMN je správne vypočítaná.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, zmluvou o splátkovom úvere
č. 0561704884, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtu žalovaných, zmluvou o

postúpení pohľadávok, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, vyjadrením O. V. F., písomným
vyjadrenímžalobcu,výpoveďou žalobcu, prednesomprávnehozástupcužalovanýchazistilnasledovný
skutkový stav:

Žalobca ani žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, súhlasili aby súd konal v ich neprítomnosti.

Právny zástupca žalobcu v prednese uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaní uzavreli zmluvu o úvere,
ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti a v zmysle tejto zmluvy im bol poskytnutý úver vo výške
7.634,60 eur. Neskôr pripustil, že je pravdou že zmluva neobsahuje výšku a termíny splátok úveru a
úrokov. Z dôvodu že žalovaní porušili povinnosť splácať úver v splátkach načas, pôvodným veriteľom

Slovenskou sporiteľňou došlo k zosplatneniu úveru a to dňa 17.05.2013, pričom súdu predložil aj kópie
doručeniek o doručení tohto oznámenia žalovaným a preto je žalobca aktívne legitimovaný. Aj keď
žalovaní poslednú úhradu podľa tvrdenia ich zástupkyne vykonali dňa 13.04.2010, od žalovaných žalujú
iba dlžnú sumu vo výške 8.930,59 eur a to za splátky za obdobie od 20.01.2011 do 20.11.2017 spolu
s úrokmi ako sú špecifikované v žalobe. Keďže pri každej splátke plynie premlčanie samostatne, nie je

ani dôvodná námietka premlčania. Povinnosťou žalobcu nebolo zosplatniť úver potom, čo boli žalovaní
v omeškaní troch splátok, pretože toto ustanovenie vo VOP je dispozitívne. Dokonca, ak by žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť skôr, žaloval by od žalovaných viacej nepremlčaných splátok. Dátum
poslednej úhrady zo strany žalovaných je zaznamenaný v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok
a to vo výške 30,- eur dňa 25.07.2012. Premlčacia lehota nezačína plynúť odo dňa kedy má nastať

zosplatnenie úveru. Účastníci konania si dohodli úrok z úveru vo výške 10,95 % a RPMN je v zmluve
uvedená správne.

Zástupkyňa žalovaných vo svojej výpovedi súdu uviedla, že vznáša námietku premlčania a poukazuje
na neprijateľnosť zmluvných podmienok a to ustanovenia bodu 7.6.1. písm. a) VOP, ktoré je v nepomere

k žalovaným. Žalobca mal konať s odbornou starostlivosťou a mimoriadnu splatnosť úveru mal vyhlásiť
skôr. Tým, že mimoriadnu splatnosť vyhlásil až dňa 17.05.2013, naťahoval si dobu, za ktorú môže si
uplatňovať dlžnú sumu voči žalovaným. Žalobca má možnosť, aby nezosplatnil úver hneď po tom, čo
boli žalovaní v omeškaní s úhradou splátok 10 dní, pričom zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje
presnú lehotu kedy má žalobca zosplatniť úver. Ďalej namietala, že zmluva neobsahuje zákonnom

predpísanú náležitosť a to sumu, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, taktiež
podľa nej RPMN mala byť nižšia a to 12,11 % a preto daný úver má byť bez úrokov a poplatkov.
Hneď pri poskytnutí úveru bola žalovaným odpočítaná suma 4.600,- Sk za spracovanie úveru. Zároveň
poukázala na to, že v zmluve si účastníci dohodli poplatok za správu úveru 60,- Sk, pričom vo výpise z
úverového účtu je uvedené, že si žalobca účtuje poplatok s kapitalizáciou vo výške 1,99 eur. V prípade,

žeby súd neakceptoval vznesenú námietku premlčania žiadala, aby ich súd zaviazal na uhradenie
splátky 4.424,70 eur. Potvrdila, že žalovaní uhradili sumu ako to uvádza žalobca a to vo výške 3.209,09
eur, pretože žalovaní nemajú doklady o úhradách. Zároveň žiadala aby žalobca špecifikoval jednotlivé
skratky uvedené v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok.

V písomných vyjadreniach právny zástupca žalobcu uviedol, že v zmysle čl. I. zmluvy sa žalovaní
zaviazali splatiť celý úver s úrokovou sadzbou vo výške 10,95% p.a. V zmysle čl. I zmluvy sa žalovaní
zaviazali zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 152,69 eur (4.600 Sk) a poplatok za správu
úveru vo výške 1,99 eur (60 Sk) mesačne. V zmysle čl. I zmluvy sa žalovaní zaviazali splácať poskytnutýúver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 107,75 eur (3.246
Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.01.2008 a s konečnou splatnosťou dňa 20.11.2017. V
zmysle čl. II bodu 2 zmluvy žalovaná svojim vlastnoručným podpisom na zmluve potvrdila, že sa pred

uzatvorením zmluvy oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami a so sadzobníkom, súhlasí
s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dňa 27.06.2013 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu pohľadávku v
celkovej výške 9.526,35 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 7.564 eur, z riadneho úroku vo výške
1.366,59 eur,zúrokuzomeškaniavovýške565,86eurazostatnéhopríslušenstvaapoplatkovvovýške
29,90 eur. Sumu 29,90 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky si žalobca v tomto konaní

neuplatňuje. Istina vo výške 7.564 eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných
úrokov. Žalovaní dňa 19.12.2007 čerpali peňažné prostriedky v celkovej výške 7.634,60 (230.000 Sk)-
čerpaniepeňažnýchprostriedkovjevplatobnejhistóriioznačenéako„Bezhot.čerpanieúveru“. Žalovaní
z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 3.209,09 eur, z úhrad žalovaných boli na istinu
započítané suma vo výške 3.200,14 eur, na poplatky bola započítaná suma vo výške 0 eur a na úrok z
omeškania bola započítaná suma vo výške 8,95 eur. Poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky

v celkovej výške 194,53 eur sú v platobnej histórii označené ako „zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“.
Zmluvný úrok v celkovej výške 2.935 eur je v platobnej histórii označený ako „Zaúč. riadnych úrokov s
kapitalizáciou“. Istina tak predstavuje súčet položiek „Bezhot. čerpanie úveru“ + „ Zaúčtovanie poplatku
s kapitalizáciou“ + „Zaúčt. riadnych úrokov s kapitalizáciou“ mínus úhrady žalovaných započítané na
istinu (7.634,60 eur + 194,53 eur + 2.935 eur - 3.214 eur = 7.654 eur). Riadny úrok vo výške 1.366,59 eur

v platobnej histórii predstavuje položku „Predpis riadneho úroku“. Žalobca žalovaným poskytol úver vo
výške 7.634,6 eur a v tomto konaní si uplatňuje splátky úveru od 20.01.2011 do 20.11.2013 v počte 83 a
v celkovej výške 8.930,59 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.11.2017 sa stali splatnými
dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky si v tomto konaní
žalobca neuplatňuje.

Vdoplnenomvyjadrenízodňa20.04.2015právnyzástupcažalobcuuviedol,žeúhradauvedenáprávnou
zástupkyňou žalovaných vo výške 30,- eur dňa 25.07.2012 bola pôvodným veriteľom započítaná na
poplatky a úrok z omeškania a to nasledujúcim spôsobom. Na poplatky bola započítaná suma vo
výške 20,90 eur na úrok z omeškania suma vo výške 0,10 eur. Výška postúpenej pohľadávky tak aj po

započítaní vyššie uvedenej úhrady predstavuje sumu v celkovej výške 9.526,35 eur, ktorá pozostáva z
istiny7.564,-eur,zriadnehoúroku1.366,59eur,zpríslušenstvaapoplatkovvovýške20,90eurazúroku
z omeškania vo výške 565,86 eur, tak ako je uvedené v špecifikácií zo dňa 19.01.2015. V špecifikácii zo
dňa 19.01.2015 úhrada zo dňa 25.07.2012 vo výške 30,- eur nebola uvedená, pretože táto suma bola
započítaná na poplatky a na úroky, ktoré si v tomto konaní neuplatňujú.

F. F., R..F.. ako banka a žalovaní ako dlžníci uzatvorili dňa 19.12.2007 zmluvu o splátkovom úvere č.
0561704884 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy
bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v
tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške (230.000

Sk), ktorí sa žalovaní zaviazali ako dlžníci splácať v mesačných splátkach po (3.246 Sk) a to v 119
mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň
20.11.2017, pričom úroková sadzba predstavovala premenlivú sadzbu vo výške 10,95% ročne v deň
uzatvorenia úverovej zmluvy a ročná percentuálna miera nákladov 12,76%.

Podľa čl. II. bod 2 zmluvy žalovaný ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámia so súčasťami Úverovej zmluvy,
ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasí s nimi a zaviazala sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 3. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú

riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 4. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.2 VOP ).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej
mene a do určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov sa uskutoční formou splátok klienta ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a
príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy o úvere. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru
a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z

omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok
prostriedkov na ich úhradu, dohodli sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné
úroky vo forme zaťaženia účtu. Na základe tejto skutočnosti vznikne na účte klienta nepovolené
prečrpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť banke
okremúrokovzúverustanovenýchvzmluvetiežúrokyzomeškaniazdlžnejčiastky,pričomdlžnáčiastka

sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do dňa bezprostredne
predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátane).

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo za podmienok uvedených v písm. a) až q) bodu 7.6.1. VOP, banka

je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o
úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení
o mimoriadnej splatnosti.

V oznámení o mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013, ktoré žalovaná prevzala dňa 30.05.2013

pôvodný veriteľ F. F. R..F.. oznámil žalovaným, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm.
a) VOP na základe čoho F. F. R..F.. ku dňu 17.05.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Úverová
pohľadávka predstavuje sumu 7.634,61 eur. Zároveň boli žalovaní vyzvaní na jej úhradu v lehote 15
dní odo dňa prevzatia oznámenia. K tomuto oznámeniu boli priložené doručenky o doručovaní tohto
oznámenia.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013 adresovaným žalovaným spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nej na žalobcu ako
postupníka.

Žalobca listom zo dňa 19.07.2013 označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.07.2013 a zároveň požiadal o okamžité
vrátenie dlžnej čiastky vo výške 2497,37 eur do 03.08.2013.

Vo výpise z úveru tak, ako je na čl. 136-143 spisu sú zaznamenané: čerpanie úveru, platenie úveru,

spôsob započítania vykonaných úhrad. Zaznamenané úhrady na tomto výpise zástupkyňa žalovaných
potvrdila. Poprela iba niektoré položky, ktoré mali byť hradené žalovanými.O. V. F. vo svojom vyjadrení zo dňa 24.7.2014 uviedla, že čo sa týka správy úverov, pojem správa úveru
nie je právne definovaným pojmom; za správu sa považuje činnosť, ktorej obsahom je starostlivosť o
úver a to tak v etape jeho poskytovania ako aj v etape jeho splácania, vrátane správy pohľadávok

z úveru. Obsah a rozsah správy úveru závisí od zložitosti úverového produktu, napr. dohodnutého
spôsobu čerpania a splácania a v neposlednom rade sa správa úveru dotýka aj samotného účtovného
a technického spracovania a evidencie úveru a prípadnej komunikácie s klientom. V zásade platí, že
veriteľ vykonáva správu úveru sám, nie je však vylúčené, aby jednorazové alebo opakované činnosti
týkajúce sa správy úveru či ako celku alebo jej časti zveril osobitnou zmluvou inej osobe a to podniku

pomocných bankových služieb v zmysle § 25 ods. 7 zákona o bankách alebo inému poskytovateľovi
služieb. Na vykonávanie bankou zverených činností týkajúcich sa správy úveru poskytovateľ služieb
nepotrebuje povolenie O. V. F.. K otázke správy úveru poskytnutého bankou, ktorý nebol zosplatnený
a bankovému povoleniu uviedla, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona o bankách bankové povolenie
obsahuje presné vymedzenie bankových činností tak ako sú vymenované v § 2 ods. 1 a 2 zákona
o bankách. Pomenovanie základnej bankovej činnosti „poskytuje úvery“ je potrebné vykladať tak, že

banka je oprávnená vykonávať úverové obchody, ktorými sa v zmysle § 36 ods. 3 rozumejú činnosti
týkajúce sa poskytovania úverov vrátane poskytovania záruk. Ku správe úveru zverenej tretej osobe
poukázal na vyššie uvedené ohľadom správy úverov. K otázke možnosti prevodu nezosplatneného
úveru zmluvou o postúpení pohľadávky na tretí subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá bankové
povolenie na vykonávanie tejto činnosti uviedla, že v zmysle § 2 ods. 13 zákona o bankách na

banku a pobočku zahraničnej banky sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona, ak zákon o bankách
neustanovuje inak. Na tomto právnom základe sú banky a pobočky zahraničných bánk oprávnené
v súlade s § 524 a nals. Občianskeho zákonníka postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, súčasne
však musia byť dodržané ustanovenia zákona o bankách o ochrane bankového tajomstva. V ďalšom
poukázala na postúpenie pohľadávky so súhlasom klienta a teda, že v zmysle § 91 ods. 1 zákona o

bankách môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť tretím osobám informácie a doklady
chránené bankovým tajomstvom len s predchádzajúcim súhlasom alebo na písomný pokyn klienta.
Pokiaľ banka alebo pobočka zahraničnej banky disponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky
z úveru, ktorý neobsahuje podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku, banka
alebo pobočka zahraničnej banky môže takúto pohľadávku postúpiť na tretiu osobu. Ak banka alebo

pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, môže postúpiť
svoju pohľadávku len v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom aplikácia uvedeného ustanovenia
zákona o bankách bude v praxi závisieť odo dohodnutej doby splatnosti záväzku klienta z úveru, t.j.
dohodnutého spôsobu splácania úveru. Ak je úver splatný v splátkach ( bez ohľadu na to, o aké splátky
ide ) banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatenú

časť pohľadávky z úveru ( „pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku klienta“ ) za podmienky,
že a) klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru ( dohodnuté čiastkové
plnenie ) a/alebo úrokov alebo ich časť ( „časť peňažného záväzku klienta“ ), b) jeho omeškanie trvá
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a c) na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku
bol písomne vyzvaný. Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na beh premlčacích lehôt pre splatné a

nezaplatené čiastkové plnenia ( § 103 Občianskeho zákonníka ), ani nespôsobuje stratu výhody splátok
pre klienta. Pokiaľ ide o osobu postupníka, v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá
nie je bankou a pri postúpení pohľadávky odovzdá postupníkovi dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

F. F., R..F.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 27.06.2013 zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 0655/2013/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán
o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými
pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.

Podľa prílohy k zmluve o postúpení splatnosť predmetného úveru bola stanovená na 20.11.2017,
zostatok pohľadávky predstavoval sumu 7.634,61 eur a istina celkom sumu 9.526,35 eur, a počet dní
omeškania 1071.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

V zmysle § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov ak

je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov).

Podľa § 52 ods. 1, Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. ( §
52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010

použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.Podľa § 4 ods. 5 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené

v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 6 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k
postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7)

Súd za to, že súčasne boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky na žalobcu v zmysle ust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd má zato, že uvedené postúpenie pohľadávky nemožno pokladať
za neúčinné, nakoľko zodpovedá zákonnej úprave a teda je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu v
tomto konaní.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §23a zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodnéhozákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V

rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné

ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Článok 7 bod 6.1 Všeobecných obchodných podmienok, ktorý dáva žalobcovi možnosť alebo teda dáva
právnemupredchodcovižalobcuakopostupcovimožnosťvybraťsiniektorúzalternatív,atobuďvyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu, započítať pohľadávku, alebo zastaviť poskytnutie,

alebo čerpania úveru. V danom prípade z takéhoto oprávnenia banky ako právneho predchodcu žalobcu
nie je možné odvodzovať začatie plynutia premlčacej lehoty. Súd sa taktiež nestotožňuje s názorom,
že premlčacia doba by mala začala plynúť nezávislé od vôle pôvodného veriteľa a to z dôvodu, že
VOP dávali právnemu predchodcovi žalobcu možnosť, nie povinnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
za splnenia podmienok uvedených vo VOP a v žiadnom inom ustanovení nebolo dojednané, že by

k splatnosti celého dlhu dochádzalo automaticky len v dôsledku nastanie konkrétnych okolností či
skutočnosti.To,žežalobcatútomožnosťnevyužilhneďpouplynutíomeškaniasúhradouvlehote10dní,
nie je dôvod na vyhlásenie tejto podmienky za neprijateľnú a súd návrh na vyhlásenie tejto podmienky
za nepriajteľnú zamietol.

Súd má za to, že pri posudzovaní plynutia premlčacej doby v danej právnej veci je potrebné aplikovať
a to vzhľadom na dohodu o plnení v splátkach § 103 Občianskeho zákonníka a teda premlčacia doba
jednotlivých splátok začala plynúť odo dňa ich zročnosti. Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná
splatnosť bola dohodnutá na 119 mesiacov. Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť vsúlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú
zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 28.02.2011, pričom žaloba bola podaná dňa 28.02.2014. Keďže v danom prípade

bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré
sú splatné odo dňa 20.03.2011.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý

cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné

právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanej bol poskytnutý over vo výške 230.000
Sk/7.634,60 Eur. Sporné však medzi nimi ostalo, kedy bola vykonaná posledná úhrada, a kedy došlo
k zosplatneniu úveru a jeho premlčaniu.

Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 8.930,59 eur predstavujúcej 83 splátok a úrok z
omeškania v sume 368,32 eur a ročný úrok z omeškania od 12.08.2013 do zaplatenia.

Zástupkyňa žalovaných namietal, že úver je bez poplatok a úrokov z dôvodu, že úverová zmluva

neobsahuje zákonnom predpísanú náležitosť a to sumu, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a
iných poplatkov. Podľa zákona účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, zákon neuvedenie týchto
náležitosti nesankcionoval nepriznanie úrokov a poplatkov z úveru ( § 4 zákona NR SR č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).Čo sa týka jednotlivých nárokov, úver bol žalovanej poskytnutý pri úrokovej sadzbe 10,95% ročne.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( marec 2007, spotrebiteľský úver
nad 5 rokov ) činila úrok 8,48% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov

za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru
poskytovanú peňažnými ústavmi.
V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,
teda súčasťou dojednanej výšky splátky bol aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur (60 Sk)
mesačne. Potom splátka istiny a úroku z úveru po odpočítaní poplatku za správu úveru v sume 1,99 eur
predstavuje sumu 105,76 eur ( výška splátky 107,75 eur - poplatok 1,99 eur ) a keďže žalobca si uplatnil

nárok na 83 splátok, pričom súd sa zaoberal len žalovanými nepremlčanými splátkami a úhradami za
toto obdobie, ktorých splatnosť nastala po 19.03.2011, každá v sume 105,76 eur, žalobca si žiadal
priznať splátky od 20.01.2011 do 20.11.2017, súd má zaviazať žalovaných na zaplatenie sumy istiny vo
výške 8.566,56 eur ( 81 splátok po 105,76 eur). Podľa výpisu z úveru žalovaní od 20.03.2011 vykonali
pre žalobcu jednu úhradu dňa 25.07.2012 vo výške 30 eur, a aj keď ju žalovaní popreli, súd ju od nároku

odpočítal, a teda zaviazal 8.536,56 eur a čo do zvyšku žalobu zamietol a to čo do nároku na poplatok
za správu úveru, ktorým sa bude zaoberať nižšie. V pochybnostiach treba dôkazy vykladať v prospech
spotrebiteľa. Zohľadnenie tejto platby nemá vplyv na premlčanie dlhu, pretože ako to už súd vyššie
odôvodnil, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru nie je povinnosťou, ani nedochádza k nej automaticky,
ale je to možnosťou. Práve naopak, tým, že žalobca nevyužije túto možnosť hneď, dlžníkovi sa premlčujú

jednotlivé splátky a ponecháva sa mu ďalej možnosť platiť dlh v splátkach.

Súd taktiež prepočítal výpočet RPMN a táto bola vypočítaná správne. Zástupca žalobcu predložil
súdu spôsob výpočtu RPMN, zástupkyňa žalovaných uviedla, že tento vypočítala zadaním údajov na
internetovej stránke www.sme.sk , s tým, že do údajov nezadala spracovateľský

poplatok, nakoľko podľa nej nemá na neho žalobca nárok. Podľa zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch do vzorca pre výpočet RPMN je potrebné zadať aj náklady a to aj tie, na ktoré
by žalobca možno nemal nárok.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a
poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje

požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodnéhozákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.06.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie. Preto ak žalobca uplatňuje nárok na predmetný poplatok v rámci splátok,

ktoré sa mali stať splatnými po 10.06.2013, je to v rozpore s citovaným ustanovením zákona a súd nárok
na poplatok za správu úveru obsiahnutý v splátkach po 10.06.2013 žalobcovi nepriznal.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali
splatnými ako súčasť splátky úveru aj pred uvedenou novelou zákona o bankách. splátky splatné do

10.06.2013. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaná ako klient a dlžník z úverového vzťahu bola povinná platiť
žalobcovi ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané

priemerným spotrebiteľom, žalovaná bol povinná platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre
svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej
ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no
je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášala žalovaná ako spotrebiteľ ktorý predsa

za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo
forme úroku z úveru a preto na žalovanú ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu
takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úveru
uplatneného žalobou aj v tejto časti zamietol.

Čo sa týka úroku z omeškania, žalobca si uplatnil jednak kapitalizovaný úrok z omeškania zo splátok
splatných od 21.01.2011 do 20.11.2017, ktorý si kapitalizoval vo výške 368,32 eur pri výške úroku z
omeškania 8,5% ročne, ktorá výška je v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a nariadenia vlády. Keďže súd nepriznal žalobcovi nárok na časť premlčaných splátok a poplatok za
správu úveru, z ktorej sumy bol taktiež úrok z omeškania vypočítaný, ako je to zrejmé zo žalobného

návrhu, priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v sume 319,60 eur, ktorý vyčíslil za jednotlivé
obdobia a pri žalobcom uplatnenej výške úroku z omeškania tak ako žalobca no sumy splátky 105,76
eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 8.930,59 eur od 12.08.2013

do zaplatenia. Ako už súd uviedol vyššie, výška žalobcom uplatňovaného úroku z úveru je v súlade s
Občianskym zákonníkom a nariadením vlády, no súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len zo sumy
8.536,56 eur tak ako ju ustálil vyššie po nepriznaní nároku na poplatok za správu úveru a zohľadnení
platby vykonanej vo výške 30 eur, a to odo dňa 12.08.2013 tak ako žiadal žalobca, a čo do zvyšku,
teda v časti nepriznania nároku na úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej poplatky za správu úveru

žalobu v tejto časti zamietol.

Pre úplnosť súd dodáva, že za obdobie od prvej splátky od 20.01.2008 do 20.12.2010, ktoré je
predmetom konania, žalovaná uhradili žalobcovi sumu 3.209,09 eur. Podľa súdu za toto obdobie by
žalobcovi patrila suma 3.807,36 ( 36 splátok x po 105,76 eur) a teda žalovaní uhradila žalobcovi menej

a preto mu neuhradili ani poplatok sa poskytnutie úveru.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokovuplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. rozsah, v akom
sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.