Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 2, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16C/640/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221536
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315221536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľky:

Y. Š. rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, X., štátny občan Slovenskej republiky, proti odporcovi:
Ö. F., nar. XX.XX.XXXX bytom X U. G., Q., Q. U., D. W., X. XAJ, občan Tureckej republiky, o rozvod
manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov: Y. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX a Ö. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa 17.08.2012 v Eastbourne, East Sussex, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a
zapísané v Knihe manželstiev Ministerstva vnútra SR - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/85,
ročník 2012, na strane 28, pod poradovým číslom 55, r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súd dňa 23.10.2015, sa navrhovateľka domáhala rozvodu
manželstvasodporcomnatomskutkovomzáklade,žemanželstvoúčastníciuzatvorilipoosemmesačnej
známosti z lásky a z dôvodu spoločných záujmov dňa 17.08.2012 v Eastbourne, v Anglicku, kde sa aj
zoznámili a obaja študovali anglický jazyk. Po skončení štúdia sa navrhovateľka aj odporca zamestnali
v meste Eastbourne ako čašníci a zhodli sa v tom, že v tomto meste zostanú žiť, avšak približne po 1
roku, sa navrhovateľka rozhodla vrátiť na Slovensko, nakoľko tu boli lepšie podmienky pre jej život. V

Anglicku sa necítila šťastná, začala jej chýbať rodina, práca ju nenapĺňala. Odporca bol myšlienke žitia
na Slovensku otvorený, aj keď sa obával či to zvládne. Po tom čo navrhovateľka od júla 2013 začala
pracovať v IBM v Bratislave, odporca si našiel po mesiaci prácu v spoločnosti Swiss Post Solutions
v Bratislave a začali spoločne bývať u rodičov navrhovateľky na adrese U. X, XXX XX X.. Od tejto
doby sa vzťahy manželov zhoršili a často sa hádali. Nezhodli sa v názoroch na spoločnú budúcnosť,
náboženstvo, deti a to i napriek tomu, že v minulosti tieto témy v jednoduchosti prediskutovali, avšak ich
názory sa začali výrazne odlišovať. Asi po 2 mesiacoch spoločného bývania navrhovateľka prenajala byt

v obvode Bratislava III. v záujme zlepšenia spolunažívania manželov a to aj z ohľadom na skutočnosť,
že odporca je občan Turecka a chápala, že situácia v novej krajine nemusí byť pre neho jednoduchá.
Odporca bol spočiatku proti prenájmu, nakoľko chcel odísť z krajiny, neskôr však názor zmenil a v
novom prenájme bývali účastníci približne 1 rok (od 10/2013 do 11/2014) počas ktorého si odporca
našiel lepšiu prácu v rovnakej firme ako navrhovateľka a ktorá ho napĺňala. Napriek tomu sa spolužitie
manželov veľmi nezlepšilo, pre pretrvávajúce rozdielne názory na trávenie voľného času, na kamarátov,
deti a ich výchovu. Odporca chcel viac detí aj hneď, s čím navrhovateľka nesúhlasila z dôvodu, že

sa necítila byť v stabilnom vzťahu, nakoľko odporca menil často názory, neustále hovoril, že on na
Slovensku neostane, bol žiarlivý, nerozumel si s priateľmi navrhovateľky a uprednostňoval názory jeho
kamarátov pred názormi navrhovateľky. Ďalej navrhovateľka uviedla., že nerozhodovali s odporcom
spoločne ani v zásadných veciach, nakoľko odporca prijímal mnohé rozhodnutia sám a navrhovateľku otom iba informoval, s čím nesúhlasila, napr. kúpa a predaj auta, kúpa leteniek do Anglicka, nezaplatenie
nájomného a pod.. Konkrétne v októbri 2014 po návrate z dovolenky v Turecku odporca oznámil
navrhovateľke, že si kúpil letenky do Anglicka na nasledujúci týždeň a že dal výpoveď v práci a ako

hlavný dôvod uviedol, že do Anglicka ide študovať. Podľa navrhovateľky to boli aj osobné dôvody a pocit
neistoty, ktorý na Slovensku neustále pociťoval, napriek jej snahe o opak. Taktiež snaha navrhovateľky
prehovoriť odporcu, aby si to rozmyslel bola neúspešná. Odporca však v Anglicku nezačal štúdium na
vysokej škole a zamestnal sa u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa v meste Eastbourne ako
čašník a navrhovateľka sa presťahovala späť k rodičom na adresu U.T. X P. X.N.U.I., kde žije doposiaľ.

Prvé mesiace si manželia často písali a navrhovateľka dúfala, že sa odporca vráti na Slovensko, kde mali
vytvorenélepšiepodmienkynežvAnglicku,nakoľkorodičianavrhovateľkykúpilidruhýbytajetuajlepšia
možnosť zamestnania, pričom navrhovateľka navštívila odporcu v priebehu roku 4 krát, vždy približne na
4-6 dní (v mesiacoch 02, 04, 06 a 09/20 15 a odporca na Slovensko neprišiel ani jeden krát. Účastníci rok
nežijú v spoločnej domácnosti a nikdy sa nezhodli na spoločnej budúcnosti. Prvé mesiace po odlúčení
sa navrhovateľka snažila nájsť riešenie a čakala, avšak po asi 6 mesiacoch žitia v rozdielnych krajinách

zistila, že jej oddelené bývanie a stav bez manžela vyhovuje a cíti sa lepšie, pokojnejšie. Pochopila,
že takto vzťah s odporcom ďalej fungovať nebude a že nemá zmysel, aby ostávali spolu aj naďalej
ako manželia, nakoľko odporca sa na Slovensko nevráti. Zistila, že s odporcom majú rozdiely pohľad
na manželský život a spolužitie, z ich vzťahu sa vytratila všetka dôvera, porozumenie, city a vzájomne
sa odcudzili, pričom vzťahy manželov sú dlhodobo tak vážne narušené a trvalo rozvrátené a nie je ani

nádej na ich obnovu, že manželstvo si neplní svoju funkciu. Z uvedených dôvodov začala navrhovateľka
zvažovať rozvod manželstva s čím odporca súhlasil, avšak prejavil, že je vysoko pravdepodobné, že sa
na súd na Slovensko nedostaví osobne. Z manželstva účastníkov sa nenarodili žiadne deti. Posledné
spoločné bydlisko účastníkov bolo: U.T. X, XXX XX X..

Navrhovateľka písomným podaním z 03.12.20125 oznámila súdu, že súhlasí, aby súd vo veci rozhodol
podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Zároveň predlžila súdu vyjadrenie odporcu (originál v anglickom jazyku s notársky overeným podpisom
odporcu a s pripojeným úradným prekladom) zo dňa 23.11.2015, v ktorom odporca uviedol, že súhlasí

s rozvodom manželstva a taktiež súhlasí, aby súd vo veci rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia
pojednávania.

Podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len

nazákladelistinnýchdôkazovpredloženýchúčastníkmiaúčastnícisrozhodnutímvovecibeznariadenia
pojednávania súhlasia, alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie vzdali.

Podľa § 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho
predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s

odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

V prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia
pojednávania - a to predmet konania nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, vo veci možno
rozhodnúťlennazákladelistinnýchdôkazovpredloženýchúčastníkmikonaniaaúčastnícisrozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania písomne súhlasili.
Súd dňa 15.01.2016 oznámil na úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa

02.02.2016 o 09.50 hod., v miestnosti č. 15, tzn. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
Súd na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa s návrhom a sobášnym listom
účastníkov z 22.05.2013, zistil právne významné skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci a
to, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 17.08.2012 v Eastbourne, East Sussex, Spojené kráľovstvo
Veľkej Británie a Severného Írska, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev Ministerstva vnútra SR -

osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/85, ročník 2012, na strane 28, pod poradovým číslom
55. Navrhovateľka je štátny občan Slovenskej republiky a odporca je štátny občan Tureckej republiky.
Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo: U.T. X, XXX XX X..Od novembra 2014 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko odporca odišiel do Anglicka, kde
pracuje a nejaví záujem o návrat na Slovensko, kde trvalo žije a pracuje navrhovateľka.

Bolo nesporné, že vzťahy medzi účastníkmi pre zásadné a pretrvávajúce rozpory ohľadom podstatných
otázok týkajúcich sa partnerského a rodinného života, úplne rozdielnych predstáv o zásadných otázkach
- na konkrétne miesto a krajinu, kde budú spolu žiť, názory na vzájomné rešpektovanie, partnerský vzťah
vrámcimanželstva,rozhodovanieodôležitýchotázkach,votázkachtýkajúcichsapredstávospoločných
deťoch,práciapod., vyústilidoodlúčeniamanželov,ktorížijúviacakorokkaždývinejkrajine,vdôsledku

čoho sa manželia napokon vzájomne natoľko odcudzili, že ani nemajú záujem obnoviť manželské
spolužitie. Vzájomné vzťahy účastníkov a citové väzby obaja pokladajú za nezvratne narušené a trvalo
rozvrátené. Uvedené zistenia mal súd za preukázané a nesporné, z popísania skutkových okolností
navrhovateľkou tak, ako ich uviedla v návrhu na rozvod manželstva a z vyjadrenia odporcu, ktorý sa k
tomuto návrhu na rozvod manželstva bez výhrad pripojil a s ním súhlasil.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom
znení (ďalej len „zákon o MPS“), v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o
neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov
daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

Podľa § 21 zákona o MPS, osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú
príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o MPS, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom
štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov,

spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

V danom prípade je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť vo veci rozvodu manželstva
účastníkov podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. v platnom znení o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon o MPS“) a rozhodným právom je právo slovenské a to podľa

§ 21, § 22 ods. 1 zákona o MPS.

Súd pre posúdenie danej veci vychádzal z ustanovení Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení.

V zmysle Článku I. Základných zásad Zákona o rodine (z. č. 36/2005 Zb. v platnom znení), manželstvo

je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro.
Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie
rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa
nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny
z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujmy maloletých detí.

Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18 a 19.

Nie je úlohou súdu v konaní o rozvod manželstva riešiť narušené vzájomné vzťahy manželov, i keď
súd v rámci svojej činnosti sa vždy pokúsi o zmierenie manželov, avšak predpokladom je obojstranný
záujem manželov o zmierenie a obnovenie narušených vzťahov. Úlohou súdu je v takomto konaní zistiť,
či manželstvo účastníkov je partnerským zväzkom, v rámci ktorého manželia dokážu spolu žiť a riešiť
vážne životné otázky, byť si navzájom oporou, vzájomne komunikovať, pomáhať si a napĺňať partnerský
život i po citovej a sexuálnej stránke, vytvárať vhodné rodinné a citové prostredie.... Jednotlivé povinnosti

manželov sú vymedzené v § 18 a § 19 Zákona o rodine, ktoré sú právnym vyjadrením najmä mravných
postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené a tieto povinnosti zásadne nemožno právne
vynucovať. Pokiaľ sa však neplnia a účastníci ani nejavia záujem o ich naplnenie, resp. toho reálne
nie sú schopní, a následkom ich absencie je rozvrat manželstva, je to dôvodom rozvodu manželstva na
návrh jedného z manželov, pričom súd konštatuje príčinu uvedeného stavu, resp. rozvratu manželstva.

V danom prípade súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je natoľko vážne rozvrátené,
že si neplní svoje spoločenské poslanie a účel a nie je reálny predpoklad obnovenia riadneho a
plnohodnotného manželského spolužitia. V manželstve účastníkov konania sa nenapĺňajú jeho základné
funkcie.Umanželov,ktorídlhodobožijúodlúčenepovšetkýchstránkach,navyševrozdielnychkrajinách,

sa stratila ich vzájomná citová väzba, nemajú záujem prekonať vzájomné odcudzenie, nie sú ochotní a
zrejme ani schopní, akceptovať rozdielne názory na zásadné otázky partnerského spolužitia a rodinných
vzťahov. Uvedené zistenia mal súd za preukázané a nesporné z popísania skutkových okolností
navrhovateľkou, tak ako ich uviedla v návrhu na rozvod manželstva a zo súhlasného vyjadrenia odporcu
k podanému návrhu.

Za týchto okolností, keď manželia stratili záujem o ďalšie spolužitie a udržanie manželstva, rešpektoval
súd ich vôľu a keďže za daných okolností manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoj účel,
súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

Súd ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, vyhodnotil názorové nezhody o podstatných otázkach
manželského spolužitia, neschopnosť oboch manželov riešiť vzniknuté partnerské konflikty, dlhodobé
odlúčenie manželov a následné vzájomné odcudzenie manželov po všetkých stránkach a obojstranný
nezáujem na obnovení manželského spolužitia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod
manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.