Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/371/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215209
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114215209.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: C.. J. Č., L..

X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, G.Š., právne zastúpenej: JUDr. Martin Staroň, advokátska kancelária so
sídlom Hlavná 89, Prešov, proti žalovanému: Rádio Prešov, s.r.o. so sídlom Hlavná 69, Prešov, IČO: 36
767 751, právne zastúpenému: JUDr. Patrik Palša, advokátska kancelária so sídlom Masarykova 13,
Prešov, v konaní o zaplatenie 660 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 660 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov
konania, na účet právneho zástupcu žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 30.5.2014 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 660 EUR a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
a trov právneho zastúpenia.
V rámci žaloby poukázala na to, že ako príkazník uzavrela so žalovaným ako príkazcom dňa 1.1.2011
príkaznú zmluvu, ktorej predmetom bola povinnosť príkazníka vykonávať odborné práce (činnosti na
základe pokynov príkazcu) spočívajúce v príprave zvukových príspevkov a podkladov na vysielanie pre

Rádio Prešov, podrobne špecifikované v bodoch 2.1 až 2.4 uvedenej zmluvy. Podľa článku IV (cena
a platobné podmienky), bod 4.1.1 uvedenej zmluvy bola za vykonanie predmetu zmluvy dojednaná
odmena vo výške 4 EUR za hodinu vysielania. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 28.2.2011.
Odmenu za vykonané práce za mesiac 1/2011 žalovaný žalobkyni zaplatil, za mesiac 2/2011 však
odmenu nezaplatil. Žalobkyňa tieto práce za rovnakých podmienok a podľa pokynov žalovaného
vykonávala na základe ústnej zmluvy o činnosti aj v mesiacoch 3/2011, 4/2011 a 5/2011. Žalobkyňa a
žalovaný sa dohodli, že celková odmena podľa počtu odpracovaných hodín podľa výkazov za jednotlivé

mesiace bude splatná dňa 31.5.2014, kedy ukončila žalobkyňa činnosť pre žalovaného. Celková výška
odmeny predstavovala sumu 660 EUR. Žalovaný však žalobkyni odmenu za vykonané práce neuhradil,
a to ani čiastočne.

Súd v predmetnej veci vydal dňa 3.7.2014 platobný rozkaz voči ktorému žalovaný podal odpor, na
základe ktorého žiadal žalobu zamietnuť, keďže voči žalobkyni nemá žiadny záväzok a svoj zmluvný
záväzok vyplývajúci zo zmluvy si riadne v danom čase splnil. Iba z dôvodu právnej istoty a s poukazom

na hospodárnosť konania žalovaný taktiež vzniesol aj námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, konateľa žalovaného, svedkov, ako aj oboznámením
listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, príkazná zmluva zo dňa 1.1.2011, celkovézúčtovanie výkazov za obdobie 02 - 05/2011 v celkovej sume 660 EUR, jednotlivé výkazy za mesiace
február, marec, apríl a máj r. 2011, výpis z obchodného registra žalovaného, odpor žalovaného zo dňa
24.10.2014, výňatok zo stránky www.finstav.sk , email O. Y. zo dňa 7.3.2011

adresovaný všetkým pracovníkom rádia, platobný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn. 14Ro/349/2013
právoplatný 24.12.2013 týkajúci sa C.. B. C. + výkaz práce za mesiace apríl, máj r. 2011, faktúry
vystavené C.. G. T. č. 7,8/2011, jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 10.2.2016,
rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 18Cb/149/2015 týkajúci sa C.. D. X., ako aj faktúra zo dňa 31.5.2011,
rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 22Cb/148/2015 týkajúca sa C.. B. C.A. a faktúra zo dňa 31.5.2011,

ako aj ostatný obsah spisu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli dňa 1.1.2011
príkaznú zmluvu, ktorej predmetom bolo vykonávanie odbornej práce na základe pokynov príkazcu.
Príkazník sa zároveň zaviazal vykonať pre príkazcu prípravu zvukových príspevkov a podkladov na
vysielanie pre Rádio Prešov a na druhej strane sa príkazca zaviazal, že za vykonanie predmetu zmluvy

v bode 2.1 uhradí príkazníkovi príslušnú odmenu t.j. za hodinu vysielania sumu 4 EUR.
Z výkazov odvysielaných relácií vyplýva, že žalobkyňa v mesiaci február r. 2011 odvysielala reláciu
Ranný spoj dňa 4.2.2011 - 3 hod. a reláciu Voľňák v dňoch 1., 4., 8., 10., 15., 17., 22. a 24.2.2011 t.j.
8x 3 hod. t.j. 24 hod.. Celkovo teda žalobkyňa odvysielala v mesiaci február spolu 27 hodín (27 x 4 =
108 EUR).

V mesiaci marec r. 2011 odvysielala žalobkyňa reláciu Voľňák v dňoch 1., 3., 8., 10., 15., 17., 22., 24.,
29., 31. 3.2011 (t.j. 10x 3 hod.), reláciu Verklik v dňoch 7., 9., 13., 14., 16., 21., 28. a 30.3.2011 (t.j. 8x 2
hod.). Celkovo teda žalobkyňa odvysielala v mesiaci marec spolu 46 hodín (46 x 4 = 184 EUR).
V mesiaci apríl r. 2011 žalobkyňa odvysielala reláciu Verklik v dňoch 4., 6., 13., 17., 18., 20., 25. a 27.4.
2011 (t.j. 8x 2 hod.), reláciu Voľňák v dňoch 5., 7., 11., 12., 14., 16., 19., 21., 26., 28. a 30.4.2016 (t.j.

11x 3 hod.) a reláciu Country relax 18.4. (t.j. 1x 1 hod.). Celkovo teda žalobkyňa odvysielala v mesiaci
apríl spolu 50 hodín (50 x 4 = 200 EUR).
V mesiaci máj r. 2011 žalobkyňa odvysielala reláciu Verklik v dňoch 2., 4., 9., 11., 16., 18., 25.5.2011 (t.j.
7x 2 hod.), reláciu Voľňák v dňoch 3., 5., 10., 12., 17., 19., 23. a 24.5.2011 (8x 3 hod.), reláciu Ranný spoj
dňa 16.5.2011 (1x 3 hod.) a reláciu Country relax dňa 16.5.2011 (1x 1 hod.). Celkovo teda žalobkyňa

odvysielala v mesiaci máj 42 hodín (42 x 4 = 168 EUR).
Z výsluchu samotnej žalobkyne, ako aj všetkých vypočutých svedkov jednoznačne vyplynulo, že osoby,
ktoré vykonávali činnosť pre žalovaného (vysielali a pripravovali jednotlivé relácie) pracovali na základe
príkazných zmlúv, pričom tieto boli uzatvárané vo väčšine prípadov na obdobie pol roka a v januári r.
2011 boli uzavreté na obdobie dvoch mesiacov, keďže ku koncu januára končil ako riaditeľ rádia G.. C.

E. a vtedy tieto zmluvy podpísal G.. M. F. ako konateľ spoločnosti. Z výsluchu svedka C. E.É. taktiež
vyplynulo, že v rádiu pracoval od júla 2009 do januára 2011 a najprv s ním urobil zmluvu konateľ G.. M. F.
a na základe tejto zmluvy bol splnomocnený, aby konal za rádio, teda aby bol výkonný, pretože funkcia
bola výkonný riaditeľ a na základe tohto poverenia vlastne uzatváral, resp. ukončoval príkazné zmluvy.
Tento svedok taktiež uviedol, že on pracoval pre rádio na základe živnosti, ale mal poverenie konať za

rádio a v konečnom dôsledku bol zodpovedný za chod rádia. Uviedol, že riešil všetky veci týkajúce sa
rádia, teda aj zamestnancov a veci týkajúce sa s.r.o. ako takej už neriešil on napr. keď sa jednalo o
daňové priznanie, tak toto už podpisoval konateľ. Taktiež potvrdil, že takýmto spôsobom fungovalo rádio
aj predtým než tam on nastúpil, teda aj jeho predchodkyňa uzatvárala zmluvy so zamestnancami. V
súvislosti s odmeňovaním zamestnancov uviedol, že títo dávali výkazy odpracovanej činnosti a z toho

sa vychádzalo pri vyplácaní odmien. Potvrdil, že odmeny meškali, pretože rádio je v tomto ohľade trošku
osobitná organizácia, ktorá je závislá od príjmov z reklamy.
Z výsluchu žalobkyne, ako aj všetkých ostatných príkazníkov (zamestnancov) vyplynulo, že všetci aj
napriek tomu, že zmluvy s nimi boli uzavreté do konca februára roku 2011 pracovali v rádiu ešte
v mesiacoch marec, apríl a máj, a to na základe ústnej príkaznej zmluvy, pričom táto skutočnosť

nepochybne vyplýva z výsluchu všetkých svedkov, ktorí zhodne potvrdili, že nový riaditeľ G.. O. Y.
ich žiadal, aby pre rádio pracovali za tých istých podmienok s tým, že zmluvy s nimi budú uzavreté
a peniaze im budú vyplatené. Tieto prísľuby boli viacnásobné, opakované, avšak vzhľadom na to, že
peniaze neboli vyplácané od februára roku 2011 a zamestnanci prejavovali nespokojnosť, konala sa
dňa 27.5.2011 generálna porada na ktorej sa riaditeľ jednoznačne vyjadril, že všetky pozdĺžnosti budú

uhradené do konca mesiaca máj 2011, čo sa však ale nestalo a preto zamestnanci, vrátane žalobkyne,
prestali pracovať pre žalovaného.Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právne úkony právnickej osoby vo všetkých
veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo
zákonom (štatutárne orgány).

Podľa § 20 ods. 2 OZ, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia,
pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné
zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej
osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o
prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 724 OZ, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo
vykoná inú činnosť.

Podľa § 725 OZ, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od
príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a
ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.
Podľa § 727 OZ, príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia
príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží

príkazcovi vyúčtovanie.

Podľa § 728 OZ, príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho
žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a
užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

Podľa § 730 ods. 1 OZ, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá
alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
Podľa § 730 ods. 2 OZ, príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar
konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd zaoberal otázkou, či nárok žalobkyne nie je
premlčaný.Vrámcipríkaznejzmluvyzodňa1.1.2011nieježiadnymspôsobomriešenáotázkasplatnosti
odmeny a preto je na mieste aplikácia ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka a teda, že dlžník je
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V tomto ohľade sa žiada uviesť,
že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný a žalobkyňa vrátane ostatných

príkazníkov sa dohodli na splatnosti odmien k 31.5.2011, teda najskôr týmto dňom mohla začať plynúť
všeobecná 3-ročná premlčacia lehota. S poukazom na citované zákonné ustanovenie má súd zároveň
za to, že po uplynutí tejto splatnosti, t.j. od 1.6.2011 žalobkyňa už mohla požiadať žalovaného o
vyplatenie odmeny. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že prebehli určité kontakty, ktorých
pravdepodobným cieľom bolo vysporiadať uvedené veci, avšak keďže k vyplateniu žalovanej sumy

nedošlo, žalovaná podala súdu podala žalobu dňa 30.5.2014, teda ešte v rámci plynutia všeobecnej 3-
ročnejpremlčacejlehoty,pretojejnárokniejepremlčaný.Pokiaľžalovanýpoukazovalnato,žesplatnosť
odmeny bola určená k 10. dňu nasledujúceho mesiaca, tak z písomnej príkaznej zmluvy, ktorá bola
naposledy uzavretá so žalobkyňou, nevyplýva žiadna doba splatnosti odmeny a keďže ústna príkazná
zmluva bola uzavretá v intenciách naposledy uzavretej písomnej zmluvy, tak splatnosť mohla nastať v

súlade s ustanovením § 563 OZ prvý deň po tom, čo bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlhu, avšak ako
už bolo konštatované, splatnosť odmien za obdobie od februára do mája r. 2011 bola určená dohodou
účastníkov k 31.5.2011.

Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila výkazy týkajúce sa odvysielaných relácií, pričom

žalovaný namietal, že žalobkyňa nepreukázala, že došlo k plneniu povinností vyplývajúcich z písomnej
zmluvy, avšak v tomto ohľade žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, teda práve žalovaný v tomto
ohľade neuniesol povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť, ktoré by mali preukazovať, že žalobkyňa
si svoje povinnosti nesplnila. Z vykonaného dokazovania, hlavne z výsluchu bývalého riaditeľa C. E.
vyplynulo, akým spôsobom došlo k odsúhlasovaniu odmien príkazníkov, pričom práve takýto spôsob

bol štandardný, teda že boli odovzdané výkazy na základe ktorých bola vyplácaná odmena, pričom
bývalí kolegovia žalobkyne, ktorí boli v tomto konaní vypočutí ako svedkovia, potvrdili, že tieto relácie
žalobkyňou odvysielané boli. V tomto ohľade teda súd nemal pochybnosti o výške nároku žalobkynea ako už bolo uvedené, žalovaný žiadnym konkrétnym spôsobom nenamietal ktoré relácie nemali byť
odvysielané, v ktorých dňoch, z akých dôvodov a pod.

Pokiaľ žalovaný namietal skutočnosť, že výkonný riaditeľ C. E. nebol oprávnený uzatvárať príkazné
zmluvy, tak vykonané dokazovanie nesvedčí o tejto skutočnosti, pretože z výsluchu všetkých svedkov,
ako aj samotného C. E. vyplynulo, že práve jemu boli zverené všetky právomoci týkajúce sa okrem iného
aj uzatvárania príkazných zmlúv, resp. ich ukončenia, teda všetkých záležitostí týkajúcich sa fungovania
samotného rádia a konateľ žalovaného v podstate riešil iba otázky týkajúce sa s.r.o., čo v podstate

nevyvrátil ani konateľ M. F., ktorý iba uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby niekoho poveroval na
uzavretie nejakej ústnej zmluvy a na druhej strane sám uviedol, že jeho pozícia u žalovaného bola v
podstate formálna a s riaditeľmi sa ani nejako nekontaktoval, pričom sa taktiež napr. vyjadril, že nemá
vedomosť o tom, že rádio v roku 2011 vykazovala stratu cca 25.000 EUR a zamestnanci sa vyjadrili, že
ho v rádiu nikdy nevideli, ani ho nepoznajú.
Pokiaľ žalovaný namietal skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala dôvod prečo nedošlo k podpisu

písomnej zmluvy, tak táto okolnosť sa súdu javí ako absurdná, keďže z výsluchu žalobkyne, ako aj
všetkých svedkov, jednoznačne vyplynulo, že výkonný riaditeľ zamestnancom stále sľúbil, že s nimi
budú uzavreté zmluvy, aby iba naďalej pracovali, že všetko bude v poriadku, že peniaze budú vyplatené,
tak práve žalovaný by mal vedieť z akého dôvodu neboli uzavreté so zamestnancami zmluvy. Pokiaľ
žalovaný poukazoval na určité rozpory vo výpovediach žalobkyne, resp. svedkov, tak tieto, podľa

názoru súdu, nie sú podstatné pre posúdenie tejto veci a z výsluchu žalobkyne, ako všetkých svedkov
jednoznačne vyplynulo, že koncom mája, presne 27.5.2011 sa konala generálna porada, na ktorej bolo
dohodnuté, že všetky nevyplatené odmeny budú vyplatené do konca mája t.j. do 31.5.2011.
Pokiaľ žalovaný namietal, že nedošlo k uzavretiu ústnej príkaznej zmluvy, tak toto tvrdenie bolo taktiež
vyvrátené výsluchom žalobkyne a všetkých ostatných svedkov, pričom súd poznamenáva, že príkazná

zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu a medzi žalobkyňou a žalovaným, ale aj ostatnými
zamestnancami bola uzavretá táto zmluva s podstatnými náležitosťami, keďže je nepochybné, že na
základe ústnej dohody pracovali všetci zamestnanci v intenciách uzavretej písomnej zmluvy, t.j. zmluvy
zo dňa 1.1.2011, z ktorej jednoznačne vyplýva dohoda o predmete príkazu, ako aj dohoda o odmene.
Nemožno teda uzavrieť ako tvrdí žalovaný, že by sa jednalo o bezodplatnú zmluvu, keďže za hodinu

vysielania bola dohodnutá odmena vo výške 4 EUR.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a

úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, pričom keďže súd odročil pojednávanie za účelom
vyhlásenia rozhodnutia a právny zástupca žalobkyne si môže v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. vyčísliť trovy
konania do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 151 ods. 7 O.s.p. rozhodol
o trovách konania tak, že tieto vyjadril percentom účelne vynaložených trov, pričom po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, rozhodne aj o samotnej výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.