Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/503/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212194
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114212194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o.,
so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému:
X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX, (pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka: VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, zastúpená advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, so sídlom
Bratislava, Zámoská 36), o zaplatenie zmenkovej sumy 1768,83 eur s príslušenstvom a zmenkovej
odmeny 5,90 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/79/2014-65 zo dňa
29. februára 2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Štefánikovo námestie 7, Bratislava,
IČO: 423 629 62 sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 %

ročne z 1.768,83 eur od 24.4.2011 do zaplatenia zastavil a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalovanému
avedľajšiemuúčastníkovinepriznalnáhradutrovkonania.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobca
sa žalobou vo forme tlačiva podľa prílohy nariadenia ES č. 861/2007 a jeho doplnením domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 1 768,83 eur spolu so zmenkovým úrokom
0,25 % denne zo sumy 1 768,83 eur od 24.4.2011 do zaplatenia a úrokom 6 % ročne z 1 768,83 eur
od 8.6.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania s odôvodnením, že nadobudol všetky práva zo
zmenky, ktorú vystavil žalovaný 5.11.2010, a v ktorej sa zaviazal zaplatiť túto zmenku pri predložení na

rad zmenkového veriteľa, pričom na ňu doposiaľ nič nezaplatil.

2. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s poukazom čl. I § 11 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1, § 75 zákona
č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a
šekový zákon“), § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, § 101 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie uviedol, že žalovaný vystavil 5.11.2010
v Nitre zmenku na zmenkovú sumu 1 768,83 eur s tým, že na ňu zaplatí pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnomregistri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B zmenkovú sumu: jedentisíc-
sedemstošesťdesiatosem eur 83 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia:
24. apríla 2011. Zmenka bola splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, vystavená

"bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na zmenke je uvedený
údaj - číslo zmluvy 404200723. Zmenka bola vystavená na základe dohodou o vyplnení zmenky
obsiahnutej v úverovej zmluve z 5.11.2010, č. 404200723, ktorú uzatvoril žalovaný ako dlžník a
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ. Žalovanému bol poskytnutý úver 800 eur v deň uzavretia
zmluvy a zaviazal sa ho vrátiť v 12 tich splátkach vo výške 125 eur mesačne spolu s poplatkom

700 eur. Žalovaný si dobrovoľne neplnil svoje povinnosti, preto si veriteľ uplatnil práva na Stálom
rozhodcovskom súde so sídlom v Bratislave, ktorý jeho návrhu rozsudkom sp. zn. SR 08906/11 z
19.9.2011 v celom rozsahu právoplatne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy
s pôvodne uplatneným zmenkovým úrokom, úrokom a na náhradu trov konania. Žalovaný si naďalej
svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil a preto navrhol veriteľ ako oprávnený u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého vykonať proti nemu exekúciu na vymoženie priznanej istiny s príslušenstvom

na základe predmetného exekučného titulu, ku ktorému doložil úverovú zmluvu a zmenku. Súdny
exekútor požiadal Okresný súd Nitra o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom Okresný
súd Nitra uznesením č.k. 24Er 10407/2012-11 z 4.1.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Nitre č.k. 5CoE 93/2013-26 z 28.6.2013 túto žiadosť právoplatne zamietol a uznesením č.k. 24Er
1407/2012-37 z 10.14.2014 exekučné konanie právoplatne zastavil. Súd prvej inštancie poukázal na

spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnosprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 20.10.2015. Konštatoval, že v danej veci veriteľ pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu
konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, na základe
čoho už exekučný súd v exekučnom konaní dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský právny vzťah.
V danej veci bola zmenka vystavená ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa

zo zmluvy o úvere, ktorého výška bola 800 eur a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo
spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne 1 040 eur, pričom zmenka bola vyplnená
na sumu 1 768,83 eur a teda v rozpore s citovaným zákonným ustanovením a preto je podľa názoru
súdu prvej inštancie neplatná. Okrem toho dojednania o neprimerane vysokom poplatku za spracovanie
a uzatvorenie úverovej zmluvy spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán, sú v rozpore s dobrými mravmi a preto sú neplatné. Skutočnosť, že úverová zmluva sa prieči
dobrým mravom a preto je neplatná, spôsobuje neplatnosť aj vystavenej zmenky, ktorá zabezpečuje
hlavnýzáväzkovývzťah.TentozáverkorešpondujeajsprávnymnázoromvyslovenýmNajvyššímsúdom
SR zo dňa 06.05.2008 pod. sp. zn. 4 Obo 161/2007. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje tieto isté
neprijateľné zmluvné podmienky ako indosatár zo zmenky, ktorá bola vyplatená v rozpore so zákonom

a je neplatná pre neplatnosť hlavného záväzku. Pretože podľa názoru súdu nemohol byť žalobca pri
nadobúdaní zmenky dobromyseľný, pretože zmenka obsahuje číslo príslušnej úverovej zmluvy a preto
musel vedieť, že určité kauzálne vzťahy existujú, súd jeho nárok vo zvyšnej časti zamietol. Zároveň
uviedol, že žalovanému boli finančné prostriedky titulom úveru vyplatené v deň uzavretia zmluvy, ktorú
súd vyhodnotil ako neplatnú, t.j. 5.11.2010 a teda žalobca alebo jeho právny predchodca si svoje právo

mohli prvý krát na súde uplatniť žalobou 6.11.2010. Žaloba však bola podaná až 17.4.2014, t.j. po
uplynutí troch rokov. Pretože žalovaná suma je premlčaná, na čo súd prihliadol zo zákona, nemohol
žalobcovi priznať ani právo na vydania bezdôvodného obohatenia z tejto úverovej zmluvy. Súd prvej
inštancie s poukazom na ustanovenia § 142 ods.1 a § 150 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len OSP) procesne úspešnému žalovanému a ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý na jeho

strane vystupoval náhradu trov konania nepriznal, dôvodiac tým, že si ju neuplatnili a ani im zo spisu
žiadne nevyplývajú.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote v zamietajúcej časti odvolanie
žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v

celom rozsahu vyhovie. Namietal, že súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať
pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel, a je
tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vo veci došlo postupom súdu, ako

aj jeho napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, k porušeniu čl. 4,5,7 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007. Namietal, že strany nenavrhli
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie
je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnúzmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto
neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal

rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný
mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak
neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdila
žiadna zo strán, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako

aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Trval na tom, že
je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu.
Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie
§ 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd porušil
poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní

v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je irelevantný. Nie je mu
známy obsah ich údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou,
ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov explicitne
pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej
výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla

byť používaná. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami
samostatnými. Nesúhlasí s názorom súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je žalobou uplatnený
nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy,
ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na podporu svojich argumentov poukázal na
rozhodnutia iných súdov.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote

na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti
ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP a v
časti trov konania potvrdil. V ostatnej, odvolaním nenapadnutej časti nadobudol rozsudok právoplatnosť.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku,
na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd
uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v danej veci je
predmetom konania nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu, so sídlom v Českej republike,
ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, v ktorom sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia zmenkovej
sumy 1 768,83 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne z 1 768,83 eur od 24.4.2011 do
zaplatenia a úrokom 6 % ročne z 1 768,83 eur od 8.6.2011 do zaplatenia, a zmenkovej odmeny vo
výške 1,3 % zmenkovej sumy, teda 5,90 eur a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca akoindosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný, pričom indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od zaplatenia“. Zmenka bola
indosantom predložená na zaplatenie, lebo vystaviteľ doposiaľ zmenkovú sumu neuhradila. Článok 4

nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

11. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy
pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických

a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej
zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 nariadenia nemožno vykladať tak, že by na základe neho nemal
súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa
s inými písomnými dôkazmi. Z čl. 8 a 9 tohto nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s

judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je
ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
čl. 19 nariadenia.

12. Žalobca sa v odvolaní zdôraznil platnosť danej zmenky a jeho dôvody smerovali k nepripusteniu
akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere.
Odvolacísúdsastýmitodôvodmižalobcu,ktoréspochybňujúpostupsúdupriskúmaníkauzypôvodného
právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie a pri vykonávaní dôkazov,
nestotožnil. Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc

C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať
možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito),
že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex
post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s

právom EÚ. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody považuje odvolanie žalobcu, podľa
ktorého nariadenie samo o sebe predstavuje prekážku pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných
podmienok za nedôvodné.

13. Podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“), kto je žalovaný zo

zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

14. Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne

vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

15. Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo

alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenianaopakhovorí,žesúdvprípadepasivityžalovanéholen„vydározsudok“,nehovorí,žežalobe
musí vyhovieť.

16. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku do 31.

12. 2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.17. S poukazom na vyššie uvedené, nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby
ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacím dôvodom žalobcu ani v tom, že bolo

potrebné pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej
samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.

18. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré
ukladáorgánurozhodujúcemuonárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaťajbeznávrhunanámietky

spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho
vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo
zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje
na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.
rieši aj problém, že § 53 ods. 1 druhej vety Obč. zák. ustanovuje, že zákaz neprijateľných podmienok sa
v podstate nevzťahuje na hlavný predmet plnenia (v prípade úverovej zmluvy úver) a primeranosti ceny

(teda sadzbu úrokov, na čo sa v praxi veľmi často zabúda). § 17 ZZŠ vykladaný vo svetle judikatúry SD
EÚ by totiž opodstatnil len ex offo skúmanie iných podmienok (zmluvných pokút, sankcií, podmienok
zosplatnenia, a pod.), nie však úrokovej sadzby resp. odplaty za úver (ktorá je pri Pohotovosti často
skoro 100 %). Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. však oprávňuje súd aj na ex offo skúmanie týchto
podmienok.

19. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony expresis verbis zaviedol
povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so
spotrebiteľom. Nový Civilný sporový poriadok upravuje spory s ochranou slabšej strany (spotrebiteľ),

ako aj nové konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ako nový typ konania. Jeho
zavedenie je odôvodnené implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z
23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Zmyslom tohto konania
je vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo určiť obchodnú
praktiku za nekalú mimo rámca všeobecného sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Abstraktná

kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok však prebieha mimo rámca konkrétneho konania, na
podnet špecificky legitimovaných subjektov (§ 302 CSP) a so špecifickými účinkami tohto rozsudku
(§ 306 CSP). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ust. § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov zakazuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku

zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Bez povinností žalobcu v súdnom konaní predložiť skutočnosti a
dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu
spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi.

20. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a

správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru síce používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice jednoznačne členské štáty
môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci je z pohľadu ochrany spotrebiteľa
abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal

na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

21. Vychádzajúc z exekučného spisu v danej veci predložená zmenka má svoj základ v dohode o
vyplňovacomprávezmenkyobsiahnutejvovšeobecnýchúverovýchpodmienkachprávnehopredchodcu

žalobcu spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského
vzťahuapotrebysúdnejochranyspotrebiteľasúdprvejinštanciesprávneskúmalcharaktertohtovzťahu.
V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva

za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci
skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje
právo zo zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., v prospech ktorého žalovaný zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od žalovanej prijal,sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov
a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca
spotrebiteľské/iné úvery. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

bola obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský
úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa
sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanieobsahuzmluvyalebojejzmeny.Odvolacísúdsastotožnilsnázoromsúduprvejinštanciea

tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa,
pričom súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť,
lebo boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanému za
účelom výkonu podnikania. V prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda

dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho
právny nástupca.

22. Odvolací súd tiež ďalej uvádza, že dôkaznú povinnosť upravuje Civilný sporový poriadok v druhej
hlave Spory s ochranou slabšej strany, prvý diel Spotrebiteľské spory ust. § 295, v zmysle ktorého súd

môževykonaťajtiedôkazy,ktoréspotrebiteľnenavrhol,akjetonevyhnutnéprerozhodnutievoveci.Súd
aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Z uvedeného vyplýva, že súd mal - bez ohľadu na to,
žeideokonaniepodľanariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007-zisťovaťajsamotný
obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s
procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere

ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo vedené.

23. Z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými
podmienkami, ako aj zmenkou vyplýva, že medzi pôvodným majiteľom zmenky, spoločnosťou

Pohotovosť s.r.o. a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako vlastnej
zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení zmenky
zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 13 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako pôvodný majiteľ- remitent

oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou žalovaný meškala ku dňu splatnosti zmenky.
Po preskúmaní Všeobecných obchodných podmienok, konkrétne čl. 13, v ktorom je upravená dohoda
o vyplňovacom práve zmenky odvolací súd konštatuje, že táto dohoda umožňuje vystaviť povinnému
zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom
zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa

uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky
za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo
zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu
spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho

uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním
požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho
zákonníka.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2

písm. a/ a b/ a v § 4 ods. 6 zák. č. 285/2001 Z. z. cit. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2010 obsahovala
zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo
spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálnevovýškeaktuálnejvýškynesplatenéhospotrebiteľskéhoúveruapríslušenstvavovýškemax.30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv

zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval
a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda
vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie.
Vystavenímzmenkyvrozsahunadzákonompovolenýlimit,vzhľadomnapovahutohtocennéhopapiera,
bolo zhoršené postavenie žalovaného. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy

na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na
podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na
takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010
umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože keďže zmenkové právo ako také
v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna

právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch, je nepoužiteľná.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť
platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil.

26. Odvolací súd poukazuje, že vzhľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť v týchto veciach súdov
v rámci Slovenskej republiky sa na NS SR dňa 20. októbra 2015 uskutočnilo spoločné zasadnutie
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa

zaoberalo posúdením otázok k postupu súdov vo veciach návrhov podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu
k aplikácii Nariadenia toto nekladie žiadne prekážky k možnosti preskúmať doložené listiny súdom
a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,

predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho
v konaní, či ochrany dobrých mravov, z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu
vyhovieť. Podľa stanoviska z tohto zasadnutia zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera
nie je možné bez ďalšieho určiť, či vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ. Prieskum nároku zo zmenky
pri poskytovaní ochrany odporcovi ako spotrebiteľovi je aj v konaní podľa Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 podmienený aktivitou odporcu ako zmenkového dlžníka. Ak je
vystaviteľom blankozmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane odporcu, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok
na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39 OZ),

ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

27. Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku zohľadnil záver spoločného
zasadnutia občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
zaoberajúceho sa posúdením otázok súvisiacich s prejednávanou vecou.

28. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, aj keď mu síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, ale žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli. O trovách odvolacieho konania žalobcu

vo vzťahu k VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV odvolací súd rozhodol podľa § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní tomuto združeniu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Odvolací súd v súvislosti s nepriznaním náhrady trov konania (právneho
zastúpenia) tomuto združeniu uvádza, že v danom prípade nedošlo k porušeniu práva na právnu
pomoc a rovnosti účastníkov garantovaného čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, nakoľko predmetné trovy neboli

účelne vynaložené, t. j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s procesným postojom združenia k predmetu
konania.Trovytohtozastúpeniatrebavkaždomkonaníposudzovaťzhľadiskaúčelnostiichvynaloženia,
nakoľko strane sporu (i združeniu) patrí len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebobránenie práva. Vychádzajúc z uvedeného, preto odvolací súd nevzhliadol trovy združenia spojené s
jeho právnym zastúpením v konaní za účelne vynaložené.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).