Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/485/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206758
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206758.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu: CD
Consulting, s. r. o., so sídlom so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429
705, proti žalovanej: W. T., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., G.. P. XXXX/XX, o zaplatenie 658,65
eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11.
apríla 2016 č. k. 10C/400/2013-129 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne zo súm 789,17 eura od 19. 02. 2011 do 11. 09. 2011, 779,17 eura od 12. 09. 2011 do 10.
06. 2012, 778,87 eura od 11. 06. 2012 do 08. 07. 2012, 761,41 eura od 09. 07. 2012 do 09. 12. 2012,
663,41 eura od 10. 12. 2012 do 08. 01. 2013, 661,99 eura od 09. 01.02013 do 10. 02. 2013, 658,65
eura od 11. 02. 2013 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil článkom 1 § 5 ods. 1 - 3, článkom

1 § 10, § 11 ods. 1, 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 20 ods. 1 - 2, § 33 ods. 1, 2, § 34
a § 48 Zákona zmenkového a šekového, § 3, § 34, § 39, § 79 ods. 3, 4, § 372 ods. 2 OZ, ako aj §
4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinného od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010, ako aj zisteným
skutkovým stavom. Uviedol, že žalobca si žalobou došlou súdu prvej inštancie dňa 28. 03. 2013 uplatnil
na predpísanom vzorovom tlačive podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Dôvodil
tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 28.

09. 2009, pričom sa zaviazala k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 19. 02. 2011.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Podaním doručeným súdom dňa 23. 12. 2015 žalobca zobral žalobu čiastočne späť a to v
rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne, čím si uplatnil zmenkový úrok iba vo výške 0,06 % denne. Súd preto konanie v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkových súm v zmysle § 96 ods. 1 OSP
zastavil. Žalovaná ako účastníčka konania uviedla, že si brala úvery od spoločnosti POHOTOVOSŤ, na

ktoré jej zamestnávateľ Kaufland SR ku dňu 29. 02. 2016 vykonával zrážky v sume 79,50 eura a 801,62
eura a to na základe žiadosti spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o. o zrážkach zo mzdy zo dňa 25. 11.
2011. Je toho názoru, že na úvere, ktorý bol zabezpečený predmetnou zmenkou, žiadnu sumu nedlhuje,
nakoľko do konca februára 2016 na ňom zaplatila buď 793,50 eura alebo 801,62 eura, pričom úverdostala iba vo výške 600 eur. Z uvedeného dôvodu, ako aj pre premlčanie pohľadávky žiadala žalobu
zamietnuť. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Prahe, t. j. na území Českej republiky,
žalovaná je fyzickou osobou s trvalým pobytom v P., ul. G. P., t. j. na území Slovenskej republiky.

Predmetná zmenka bola vystavená na Slovensku, kde je jej platobné miesto. Predmetom konania je
cezhraničný spor v zmysle článku 3 bod 1 nariadenia Rady ES č. 861/2007 z 11. 07. 2007. Žalobca
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 28. 09. 2009.
Túto sumu žalovaná sa zaviazala zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od
19. 02. 2011. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná na zmenku doposiaľ uhradila iba sumu 130,50 eura bolo

vyvrátené predloženými dokladmi žalovanou, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.
so žiadosťou zo dňa 25. 04. 2011 sa obrátila na zamestnávateľa žalovanej (Kaufland SR) o vykonávaní
zrážok zo mzdy žalovanej na vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy na zabezpečenie
ktorej bola vystavená zmenka dňa 04. 04. 2011 a dlžník sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu 789,17 eura
spolu so zmenkovým úrokom a zákonným úrokom. K žiadosti bola pripojená aj Dohoda o zrážkach zo
mzdyzodňa28.09.2009.Tátožiadosťsavšaknetýkalaúveru,nazabezpečeniektoréhobolavystavená

zmenka tvoriaca predmet tohto konania, a to i napriek tomu, že v žiadosti o vykonávaní zrážok bola
pripojená kópia zmenky vystavenej dňa 28. 09. 2009 k Úverovej zmluve č. 400700110. Z vlastnej činnosti
je súdu známe, že žalovaná vystavila dve zmenky, jednu na sumu 785,17 eura dňa 18. 01. 2010 na
zabezpečenie pohľadávky spoločnosti POHOTOVOSŤ vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 400700248 zo
dňa 18. 01. 2010 vyzdvihnutú vo výške 350 eur, ktorá vrátane navýšenia v sume 696 eur bola splatná 12

splátkami po 58 eur počnúc dňom 12. 02. 2010 na vymoženie právneho nároku žalobcu z tejto zmenky
na konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/88/2014. Druhú úverovú zmluvu uzatvorila
dňa 28. 09. 2009 na sumu 600 eur a táto je zabezpečená zmenkou tvoriacou predmet v tejto právnej
veci. Z potvrdenia zamestnávateľa žalovanej súd zistil, že do 29. 02. 2016 zo mzdy žalovanej sa zrazilo
na uspokojenie pohľadávky spoločnosti POHOTOVOSŤ z týchto dvoch úverových zmlúv 790,50 eura a

801,62 eura. Zo spisu Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 12Er/1476/2012 súd zistil, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ s. r. o. ako oprávnený sa domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky od
povinnej v sume 789,17 eura spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne z dlžnej sumy od 19. 02.
2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % z dlžnej sumy od 11. 04. 2011 do zaplatenia, ako
aj trovami konania u stáleho rozhodcovského súdu a trovami exekúcie a to na základe exekučného

titulu - rozsudku stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR/06513/11 zo dňa 21. 07. 2011. K návrhu
na vykonanie exekúcie bola pripojená i kópia zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa
28. 09. 2009, z ktorej vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 600 eur. Pre neprijateľné
zmluvné podmienky priečiace sa dobrým mravom exekučný súd návrh na udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zo dňa 18. 10. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre
26CoE/34/2013-33 zo dňa 30. 04. 2013 právoplatne zamietol a následne exekučné konanie zastavil.
Podľa § 53 ods. 5 OZ súd zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú a z toho dôvodu za neplatnú,
pretože reminent na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce náležitosti
zmenky, čo má za následok neplatnosť zmenky podľa § 39 OZ. Predmetná zmenka bola vystavená

na zabezpečenie práva veriteľa vyplývajúceho z úverovej zmluvy. Na túto zmluvu treba aplikovať aj
príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., preto súd skúmal, či veriteľ
túto zmenku mohol prijať v súlade s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého zmenková
suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru
a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. To znamená, že

zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať, a
je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Je bezpochybné, že predmetná zmenka bola
vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., pretože bola vystavená na sumu 789,17
eura, pričom úver bol poskytnutý vo výške 600 eur a výška úveru spolu s dohodnutým poplatkom činí
1.176 eur. Zmenka teda nebola vystavená v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, nakoľko

zmenkovásumapresiahlavýškumaximálnej30%istinyposkytnutéhoúveru.Ajztohodôvodujezmenka
neplatná. Aj s poukazom na § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Sb. v znení zák. č. 438/2015 Z. z. súd mal
povinnosť, vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť
súdu v iných obdobných súdnych konaniach, že žalobcom predložená zmenka zabezpečená roky zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere postupoval súd v súlade s ust. § 120 ods. 1 OZ a zabezpečil si listinné
dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, na ktorom má nárok základ (úverová zmluva),
ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom na vyplnenie zmenky
ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd zistil, že na stranežalovanej ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanej zákonnú ochranu, keď uplatnený nárok skúmal aj z
hľadiska jeho súladu, resp. nesúladu s právnymi ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 52
a § 54 OZ, ako aj zák. č. 258/2001 Z. z. a za tým účelom vykonal aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli.

Žalobca si svoju povinnosť opísaním skutočností týkajúcich sa vzťahu jeho právneho predchodcu so
žalovanou a preukázaním, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou
na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil. Súd z exekučného spisu zistil, že žalovanej bol
poskytnutý úver vo výške 600 eur, z čoho 30 % predstavuje sumu 180 eur. Zmenková suma v čase
vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vo výške

maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru avšak zmenka bola vystavená na sumu 789,17 eura. Je
v rozpore z citovaným zákonným ustanovením, a preto v zmysle § 39 OZ je absolútne neplatným
právnym úkonom, z ktorého žalovanej nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku v
tomto konaní. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku poškodzujúcu práva spotrebiteľa so zámerom obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa. Navyše, vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného dojednania a vyplnení

zmenky nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť.
Žalobca si v konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a článku 16 Nariadenia a úspešnej žalovanej, keďže
trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila, ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením
sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaný

však takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva
len tie dôkazy, ktoré strany navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č.
191/1950 Sb. dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu

zmenky zo strany žalovaného neboli námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V
danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine

ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,

uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov
v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Takéto
správanie súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces.

Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné
považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že
zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaný uzatvoril
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán.
Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti

nemožno považovať za nesporné. Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje
rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá
má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva

Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal aignorovalpredmetsporu.Predmetomkonaniajevýlučnezmenka,anieinýzáväzkovýprávny vzťah.Súd
však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti
nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov

s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich

tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného.
V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť,
pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom

na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom,
že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka
uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku.
Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. K ustanoveniu § 79 ods. 3 OSP v aktuálnom
znení uviedol, že konanie, ktoré vedie súd v záujme ochrany práv žalobcu, je konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu upravené Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Európske konanie obsahuje
špeciálneprocesnéustanoveniaregulujúcepriebehkonaniaavrámci nehozačatieEurópskehokonania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Priebeh a začatie Európskeho konania nariadenie ustanovuje
inak. Nariadenie je prameňom úniového práva. Prednosť úniového práva pred právom vnútroštátnym

je jednou zo základných zásad právneho priadku EÚ. Poukázal na to, že na ustanovenie § 79 ods.
3 OSP v znení neskorších predpisov nie je možné aplikovať retroaktívny výklad. Ak by ustanovenie §
79 ods. 3 malo pôsobiť spätne aj na návrhy podané pred účinnosťou novely, tak zákonodarca by musel
postupovať rovnako ako pri novele Exekučného priadku a musel by stanoviť povinnosť doplniť návrh.
Zákonodarca opomenul vyriešiť zosúladenie zák. č. 99/963 Zb. s novelou č. 438/2015 spôsobom, ako

to urobil pri novele Exekučného poriadku, a preto súd svojim výkladom nemôže dotvárať nedostatky
účinku procesného predpisu, vzhľadom na absenciu výslovného zákonného príkazu doplniť návrh na
začatie konania v prechodných ustanoveniach. Povinnosť vyplývajúca z § 79 ods. 3 OSP sa preto
nemôže aplikovať na podania podané pred účinnosťou novely č. 438/2015. Žalobca poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových

nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky. Žalobca uplatňuje
v konaní majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky. Žalobca nemá k dispozícii iné primerané
a presné údaje alebo listiny, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané
a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu oznámiť
alebo predložiť. Žalobca na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001

Z. z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Zmenka
preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného vyplýva, že prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky
v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po

vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na rozhodnutia krajských súdov
a uviedol, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, spĺňa všetky náležitosti, a preto nemôže

byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť.4. Žalobca sa podanou žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 28. 03. 2013 domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu podľa čl. 7 Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2017
zmenkovú sumu vo výške 658,65 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 789,17 eura

od 19. 02. 2011 do 11. 09. 2011 čo predstavuje sumu 404,44 eura, zo sumy 779,17 eura od 12. 09.
2011 do 10. 06. 2011, čo predstavuje sumu 531,78 eura, zo sumy 778,87 eura od 11. 06. 2012 do 08.
07. 2012, čo predstavuje sumu 54,52 eura, zo sumy 761,41 eura od 09. 07. 2012 do 09. 12. 2012, čo
predstavuje sumu 293,14 eura, zo sumy 663,41 eura od 10. 12. 2012 do 08. 01. 2013, čo predstavuje
sumu 49,76 eura, zo sumy 661,99 eura od 09. 01. 2013 do 10. 02. 2013, čo predstavuje sumu 54,62

eura, zo sumy 658,65 eura od 11. 02. 2013 do zaplatenia, 6 % úrok zo sumy 789,17 eura od 11. 04.
2011 do 11. 09. 2011, čo predstavuje sumu 20,03 eura, zo sumy 779,17 eura od 12. 09. 2011 do 10.
06. 2012, čo predstavuje sumu 35,06 eura, zo sumy 778,87 eura od 11. 06. 2012 do 08. 07. 2012, čo
predstavuje sumu 3,58 eura, zo sumy 761,41 eura od 09. 07. 2012 do 09. 12. 2012, čo predstavuje
sumu 19,28 eura, zo sumy 663,41 eura od 10. 12. 2012 do 08. 01. 2013, čo predstavuje sumu 3,27
eura, zo sumy 661,99 eura od 09. 01. 2013 do 10. 02. 2013 čo predstavuje sumu 3,60 eura, zo sumy

658,65 eura od 11. 02. 2013 do zaplatenia, zmenkovú sumu vo výške 658,65 eura, zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne zo sumy 789,17 eura od 19. 02. 2011 do 11. 09. 2011,čo predstavuje sumu 404,44
eura, zo sumy 779,17 eura od 12. 09. 2011 do 10. 06. 2011, čo predstavuje sumu 531,78 eura, zo sumy
778,87 eura od 11. 06. 2012 do 08. 07. 2012, čo predstavuje sumu 54,52 eura, zo sumy 761,41eura od
09. 07. 2012 do 09. 12. 2012, čo predstavuje sumu 293,14 eura, zo sumy 663,41 eura od 10. 12. 2012

do 08. 01. 2013, čo predstavuje sumu 49,76 eura, zo sumy 661,99 eura od 09. 01. 2013 do 10. 02. 2013,
čo predstavuje sumu 54,62 eura, zo sumy 658,65eura od 11. 02. 2013 do zaplatenia, 6 % ročný úrok
zo zmenkovej sumy 789,17 eura od 11. 04. 2011 do 11. 09. 2011, čo predstavuje sumu 20,03 eura, zo
sumy 779,13 eura od 12. 09. 2011 do 10. 06. 2012, čo predstavuje sumu 35,06 eura, zo sumy 778,87
eura od 11. 06. 2012 do 08. 07. 2012, čo predstavuje sumu 3,58 eura, zo sumy 761,41 eura od 09. 07.

2012 do 09. 12. 2012, čo predstavuje sumu 19,28 eura, zo sumy 663,41 eura od 10. 12. 2012 do 08.
01. 2013, čo predstavuje sumu 3,27 eura, zo sumy 661,99 eura od 09. 01. 2013 do 10. 02. 2013, čo
predstavuje sumu 3,60 eura, zo sumy 658,65 eura od 11. 02. 2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu
vo výške 1,3 % zmenkovej sumy, teda 2,63 eura a náhrady trov konania. Napadnutým rozsudkom súd
prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo súm 789,17

eura od 19. 02. 2011 do 11. 09. 2011, zo 779,17 eura od 12. 09. 2011 do 10. 06. 2012, zo 778,87 eura
od 11. 06. 2012 do 08. 07. 2012, zo 761,41 eura od 09. 07. 2012 do 09. 12. 2012, zo 663,41 eura od
10. 12. 2012 do 08. 01. 2013, zo 661,99 eura od 09. 01. 2013 do 10. 02. 2013 a zo 658,65 eura od
11. 02. 2013 do zaplatenia zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. V dôsledku odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania zamietajúca časť a výrok

o náhrade trov konania, keď zastavujúca časť je už právoplatná.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatnéskutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov

súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto námietka žalobcu ohľadne
nedostatočného odôvodnenia je nedôvodná.

10. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho

námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou
postup súdu pri vykonávaní dôkazov nestotožnil. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky
uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob

vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.
Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné

prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z
čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

11. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so

spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby
súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. Špeciálna
úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v danej veci bol preukázaný bez
akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú väčšinou pre spotrebiteľa

vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná nemohla ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v
priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej na výkon zamestnania. V

prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť
si žalobca v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní o

uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy,

ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci
je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie
výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, neprijateľné.

Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo
by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V

takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol
ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti

s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore

s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval
a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda
vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie.

Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného
papiera bolo zhoršené postavenie žalovanej. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na
podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na
takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010

umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože keďže zmenkové právo ako také
v súdnom konaní znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch, je nepoužiteľná. Čo sa týka namietania aplikácie ustanovenia § 79 ods. 3 OSP žalobcom v

odvolaní, odvolanie v tejto časti je nedôvodné z dôvodu, že týmto ustanovením súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie neodôvodnil. Z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky
nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade

by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutávzmyslečl.17CSProzhodol,žežalovanejsanáhradatrovodvolaciehokonanianepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).