Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210221816
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1210221816.7

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Muránska píla, s.r.o., Muráň
40, IČO: 31 704 867, proti žalovaným: I. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19
Bratislava, IČO: 00 686 832, II. Slovak Business Agency, Miletičova 23 Bratislava, IČO: 30 845 301,
zastúpenýmadvokátomJUDr.ZuzanouBollovou,Bobák,Bollováaspol.,s.r.o.,Dr.VladimíraClementisa

10, Bratislava, IČO: 35 855 673 o zaplatenie istiny 68.047,53 eur na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/74/2012-517 zo dňa 18.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k 24Cb/74/2012-517 zo dňa
18.11.2014 p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho

a dovolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho a dovolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím vydaným pod č.k. 50Obdo/50/2016-717 zo dňa
25.1.2017 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 23.2.2016, č.k. 2Cob/64/2015-603 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie rozsudkom z 18.11.2014,
č.k. 24Cb//74/2012-517, žalobu zmietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade
spoločne a nerozdielne sumu 9.518,29 eur titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho
poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu zaplateného žalovaným v 2. rade vo výške 4.082,50
eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 5.435,79 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet

právneho zástupcu žalobcu.

3. Rozsudkom z 23.2.2016 sp.zn. 2Cob/64/2015, Krajský súd v Bratislave potvrdil ako vecne správny
rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne
a nerozdielne trovy odvolacieho konania vo výške 859,58 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaných
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil so zisteným
skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd žalobcovi
svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f) v spojení s § 241 ods. 2

písm. a) OSP), rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c) OSP) a
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2písm. b) OSP). Uviedol, že odvolací súd aj napriek výslovnej žiadosti žalobcu konal a rozhodol vo veci
bez nariadenia pojednávania. Namietal, že mu súd neumožnil doplnenie odvolania, hoci o to požiadal s
tým, že len či si zoženie finančné prostriedky na právneho zástupcu, podá odvolanie v plnom rozsahu.

Tvrdil, že súd nerozhodol o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dovolateľ tiež nesúhlasil s
postupom odvolacieho súdu, keď mu neumožnil vyjadriť sa k stanovisku žalovaných k odvolaniu. Mal za
to, že odvolací súd pochybil aj v tom smere, že vyhlásil rozsudok bez toho, aby mu v zmysle § 241 ods.
3 OSP oznámil čas a miesto jeho vyhlásenia. Súd tiež porušil žalobcovo právo na prístup k súdu, keď
nepredvolal dôležitých svedkov. Dovolateľ tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z

dôvodu, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho argumentmi prezentovanými počas konania. Podstatná
čas dovolacích námietok smerovala aj k spochybneniu právneho posúdenia veci odvolacím súdom v
napadnutom rozsudku. Na základe uvedeného navrhol dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu zrušiť. Žalovaní sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

7. Súd poukázal na ust. § 470 ods. 1,2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval podľa ust. § 236, §
237 a § 238 OSP v znení v čase podania dovolania.

8. Podľa § 328 OSP ak dovolanie smerovalo proti rozsudku bolo prípustné:
(1) Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
(2) Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od
právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
(3) Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (ods. 3) OSP.

9. Napadnutýrozsudoknevykazujeznakyanijednéhozvyššieuvedenýchrozhodnutí,pretoprípustnosť
dovolania z § 238 OSP vyvodiť nemožno.

10. Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (s výnimkou rozhodnutí vydaných v exekučnom
konaní) bolo prípustné dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 OSP. Jedným z dôvodov zakladajúcich vždy
prípustnosť dovolania bol aj prípad, keď bola strane postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom
(§ 237 ods. 1 písm. f) OSP), ktorého sa dovoláva žalobca. Pod odňatím možnosti pred súdom konať
treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej
procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a

právom chránených záujmov. Z obsahu dovolania vyplýva, že jedným z hlavných dôvodov dovolateľom
namietaného porušenia ním označených práv je tvrdenie, že odvolací súd sa v napadnutom rozsudku
nezaoberal s jeho podstatnou argumentáciou.

11. Po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku dovolací súd nezistil, že by postupom

odvolacieho súdu bola žalobcovi znemožnená realizácia procesných práv, ktoré mu OSP priznával.
Odvolací súd rozhodol v súlade s OSP a napadnutý rozsudok odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP,
teda s aj požiadavkou preskúmateľnosti. Z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, prečo odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil.
Toto rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,

pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť,
že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

12. Odhliadnuc od uvedeného judikatúra NS SR zastáva názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia
nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ale ide len o inú vadu konania
(§ 241 ods. 2 písm. b) OSP), ktorá však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania.13. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z
3.12.2012, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods.
2 písm. b) OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP.

14. Z týchto dôvodov dovolací súd uzatvára, že ak by aj prípadne bolo dovolaním napadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľné, nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f)

OSP.

15. Dovolateľ v dovolaní ďalej namietal, že odvolací súd nenariadil vo veci pojednávanie.

16. Podľa § 214 ods. 1 OSP na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak:

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (ods. 2).

17. Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd sa
stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie. Mal za to, že okresný súd správne zistil skutkový stav
a o veci aj správne rozhodol bez potreby ďalšieho dokazovania. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo

veci predchádzalo viacero pojednávaní a na poslednom z nich bolo vyhlásené aj konečné rozhodnutie.
Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že nejde o vec porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a ani o
vec verejného záujmu, ktorá by sa v rôznych súvislostiach týkala väčšieho okruhu osôb. Odvolací súd
preto nebol povinný vo veci nariadiť pojednávanie.

18. Pokiaľ dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, že nevykonal ním navrhované dôkazy, treba uviesť,
že uvedený dôvod sám o sebe prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP nezakladá.
Súdna prax už totiž viackrát judikovala, že nevykonanie dôkazov navrhovaných účastníkom nemožno
považovať za postup, ktorým súd odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom.

19. Žalobca ďalej namietal, že ho odvolací súd neupovedomil podľa § 214 ods. 3 OSP o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami.

20. Zo znenia ust. § 214 ods. 3 OSP je zrejmé, že povinnosť odvolacieho súdu upovedomiť
elektronickými prostriedkami účastníka konania alebo jeho zástupcu o mieste a čase verejného

vyhlásenia rozsudku bola daná len za predpokladu, že účastník požiadal o doručovanie písomností v
zmysle ust. § 45 ods. 4 OSP. Čo však v prejednávanej veci žalobca neurobil. Ako vyplýva z oznámenia,
miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli sporovým stranám oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu
15.2.2016 podľa § 156 ods. 3 OSP. Zo strany odvolacieho súdu tak bol aj týmto úkonom dodržaný
zákonný postup.

21. Niejepravdivéanitvrdeniedovolateľa,žedoposiaľnebolorozhodnutéojehonávrhunaoslobodenie
od súdneho poplatku, nakoľko súd prvej inštancie o jeho návrhu rozhodol uznesením z 20.2.2015 č.k.
24Cb/74/2012-585, a toto rozhodnutie bolo žalobcovi, podľa pripojenej doručenky doručené 25.2.2015.

22. Dovolateľ tiež namietal, že sa v odvolacom konaní nemal možnosť vyjadriť k vyjadreniu žalovaných
v 1. a v 2. rade k jeho odvolaniu.

23. Nevyhnutnoupodmienkouzabezpečeniaúčinnejmožnostiodvolateľavyjadriťsakúkonuprotistrany
svojou replikou je, že mu bude vytvorená procesná možnosť vyhotoviť svoje stanovisko tak, aby mal

dostatok času na jeho prípravu. Za čas, ktorý umožňuje dostatočnú prípravu účastníka, označuje
OSP v iných prípadoch „najmenej 5 dní“. Podľa názoru dovolacieho súdu by preto mal súd doručovať
odvolateľovi vyjadrenie protistrany k odvolaniu tak, aby medzi doručením vyjadrenia odvolateľovi a
rozhodnutím odvolacieho súdu neuplynul čas kratší ako päť dní.24. Samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie
právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany

reagovať, alebo inak je vhodné ak sa k nemu vyjadriť.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, pričom vo vyjadrení je
uvedené,žejedenrovnopiszástupcažalovanýchzaslalpriamožalobcovi.Totovyjadreniebolodoručené
odvolaciemu súdu 19.2.2016 elektronicky a 22.2.2016 prostredníctvom pošty. V súdnom spise sa

nenachádzala zmienka o tom, že by odvolací súd žalobcovi doručoval uvedené vyjadrenie. Dovolateľ v
dovolaní uviedol, že vyjadrenie žalovaných mu bolo doručené až 26.2.2016. Odvolací súd dňa 23.2.2016
vyhlásil dovolaním napadnutý rozsudok bez toho, aby mal preukázané doručenie vyjadrenia žalovaných
v 1. a v 2. rade k odvolaniu žalobcu, navyše, odvolací súd žalobcovi ani nedal účinnú možnosť sa k
predmetnému vyjadreniu k odvolaniu vyjadriť. Došlo tak k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu im možnosti

konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP.

26. Uvedená skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy
zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( § 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).

27. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu po zrušení rozsudku Najvyšším súdom
Slovenskej republiky a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Krajský
súd v Bratislave v súvislosti s vytýkanou procesnou vadou konania poukazuje na skutočnosť, že v

čase opätovného rozhodnutia vo veci a vyhlásenia rozsudku dňa 19.9.2017 mal žalobca k dispozícii
vyjadrenie žalovaných v 1. a v 2. rade k ním podanému odvolaniu tak, ako to sám konštatoval v podanom
dovolaní keď uviedol, že predmetné vyjadrenie žalovaných v 1. a v 2. rade mu bolo doručené dňa
26.2.2016. Z uvedených dôvodov mu odvolací súd opätovne toto vyjadrenie nedoručoval a žalobca
aj napriek tomu, že vyjadrenie žalovaných k podanému odvolaniu mal k dispozícii už dňa 26.2.2016

nezaujal k tomuto vyjadreniu stanovisko v zmysle § 374 CSP. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
aj napriek tomu, že žalobca nežiadal o oznámenie opätovného termínu vyhlásenia rozsudku, odvolací
súd mu oznámil termín vyhlásenia rozsudku prostredníctvom mailovej pošty dňa 13.9.2017, ktorý mail
prijal žalobca dňa 13.9.2017 avšak žalobca aj napriek tejto skutočnosti k predmetnému vyjadreniu
žalovaných v 1. a v 2. rade stanovisko nezaujal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 3 ods. 2

Základných princípov zákona 160/2015 Zb. CSP v zmysle ktorého výklad tohto zákona nesmie protirečiť
tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet
tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl.
3 ods. 1 Základných princípov v zmysle ktorého každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento

zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

28. Krajský súd ako súd odvolací opätovne prejednal odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku

súdu prvej inštancie, ktorým v celom rozsahu zamietol žalobu a žalobcovi určil povinnosť zaplatiť
žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 9.518,29 eura titulom náhrady trov
konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu zaplateného
žalovaným v 2. rade v sume 4.082,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 5.435,79 eura do troch
dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu.

29. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že po vyhodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom ako príjemcom pomoci a
žalovaným v I. rade ako vykonávateľom pomoci, v mene ktorého konal žalovaný v II. rade, bola
dňa 5.10.2007 uzavretá v písomnej forme platná inominátna (nepomenovaná) zmluva v zmysle

Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku v
celkovej výške 2.050.000,- Sk (68.047,53 eura) v rámci Sektorového operačného programu, pričom
nenávratný finančný príspevok mal byť žalobcovi vyplatený sčasti zo štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky a sčasti zo štrukturálnych fondov Európskej únie. V danom prípade jednoznačne išloo špecifický zmluvný vzťah, v rámci ktorého mal žalobca nenávratne získať peňažné prostriedky
bez toho, aby bol žalobca povinný poskytnúť druhej zmluvnej strane zmluvné plnenie v adekvátnej
hodnote. Vzťah založený predmetnou zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,

včítane práv a povinností z neho vyplývajúcich, bolo podľa názoru súdu nutné vnímať v kontexte
celého procesu, ktorý uzavretiu predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
predchádzal, včítane dokumentov stranám známym a stranami vyhotovenými pred samotným uzavretím
predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Tento názor súdu vyplýva jednak
zo špecifickosti daného zmluvného vzťahu a jednak zo samotnej preambuly predmetnej zmluvy o

poskytnutí nenávratného finančného príspevku, podľa ktorej je túto zmluvu potrebné interpretovať a
posudzovať so zreteľom a v nadväznosti na dokumenty taxatívne uvedené v preambule zmluvy, medzi
ktorými sú výslovne uvedené schéma pomoci de minimis „Schéma podpory existujúcich a začínajúcich
podnikateľov“ publikovaná v Obchodnom vestníku SR č. 95/2004, vyhlásená výzva na predkladanie
projektov kód 1111015-061 zo dňa 16. 8.2006 a dokumentácia zverejnená v rámci predmetnej výzvy.
K dokumentácii zverejnenej v rámci predmetnej výzvy jednoznačne patrila aj Príručka pre žiadateľa, v

ktorej je v úvode uvedené, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, t.j. žalovaný v I. rade
vydáva túto príručku s cieľom oboznámiť potencionálneho príjemcu pomoci s podmienkami poskytnutia
pomoci, so spôsobom predkladania a vyplnenia žiadosti o nenávratný finančný príspevok a záväznej
osnovy projektu, s povinnosťami príjemcu v oblasti monitorovania pomoci a verejného obstarávania ako
aj s pokynmi na vyplnenie žiadosti o platbu, pričom článok V. Príručky pre žiadateľa obsahoval veľmi

podrobné usmernenie poskytovateľa o postupoch pri obstarávaní a v jeho úvode je uvedené, že verejné
obstarávanie môže byť v závislosti od rozhodnutia žiadateľa vykonané pred alebo po podaní žiadosti
o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a verejná obchodná súťaž musí byť vykonaná pred
podaním žiadosti. Z čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 5.10.2007 je s poukazom na článok V., bod
5.1, ods. 3 Príručky pre žiadateľa zrejmé, že v danom prípade sa žalobca zaviazal realizovať postup

verejného obstarávania zodpovedajúci postupu pri zákazke s nízkou hodnotou, t.j. žalobca už v čase
uzatvárania predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vedel, akú metódu
verejného obstarávania má aplikovať a aké konkrétne kroky súvisiace s verejným obstarávaním má
realizovať.

30. Žalobca síce nebol povinný realizovať verejné obstarávanie podľa zákona o verejnom obstarávaní
s poukazom na výšku prideleného finančného príspevku z titulu zákonnej povinnosti, ale táto povinnosť
mu jednoznačne vznikla ako zmluvná povinnosť bez ohľadu na výšku prideleného finančného príspevku
ako povinnosť realizovať výber dodávateľa metódou v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca
vzhľadom na výšku prideleného finančného príspevku mal možnosť vybrať si medzi verejnou obchodnou

súťažou podľa Obchodného zákonníka a verejným obstarávaním podľa zákona o verejnom obstarávaní,
ale len v čase pred podaním žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, pričom je
nesporné, že spolu so žiadosťou žalobca nepredložil dokumentáciu súvisiacu s realizáciou verejnej
obchodnej súťaže podľa Obchodného zákonníka, ale naopak zaviazal sa vykonať verejné obstarávanie
podľa zákona o verejnom obstarávaní.

31. Vnadväznostinatietoskutočnostijepotomzrejmé,žepredmetnázmluvaoposkytnutínenávratného
finančného príspevku mala podľa článku XV, ods. 3 nadobudnúť účinnosť za predpokladu predloženia
dokumentácie súvisiacej s procesom verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní
najneskôr v termíne do 4 mesiacov od platnosti tejto zmluvy. K predmetnej zmluve o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku bol dňa 15.4.2008 uzavretý v písomnej forme Dodatok č. 1,
ktorého predmetom bola dohoda zmluvných strán o zmene článku XV, ods. 3 predmetnej zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, na základe ktorej došlo k predĺženiu lehoty na
predloženie dokumentácie súvisiacej s procesom verejného obstarávania podľa zákona o verejnom
obstarávaní v lehote 8 mesiacov odo dňa platnosti zmluvy, t.j. v danom prípade do 5.6.2008. Je

nesporné, že v zmluvne dohodnutom termíne do 5.6.2008 nebola zo strany žalobcu dokumentácia
súvisiaca s procesom verejného obstarávania zrealizovaného podľa zákona o verejnom obstarávaní
predložená, v dôsledku čoho predmetná zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
nenadobudla účinnosť. Tvrdenie žalobcu o tom, že podpisom Dodatku č. 2 došlo súčasne k predĺženiu
lehoty na predloženie dokumentácie k verejnému obstarávaniu do 30.9.2008 súd vyhodnotil taktiež ako

irelevantné, a to predovšetkým z dôvodu, že predĺženie lehoty na predloženie predmetnej dokumentácie
vôbec nebolo predmetom Dodatku č. 2 k predmetnej zmluve o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku, ale predmetom Dodatku č. 2 bola zmena Prílohy č. 1 a táto zmena sa týkala len predĺženia
času realizácie projektu, pričom pojem „ukončenie realizácie projektu“ je určitým a zrozumiteľnýmspôsobom definovaný v predmetnej zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v rámci
„Definície pojmov“. Listom zo dňa 29.7.2008, doručeným žalobcovi dňa 4.8.2008, nadpísaným ako
„Odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku kód projektu 11110101003“

žalovaný v II. rade, konajúci v mene žalovaného v I. rade, v súlade s článkom XII. ods. 1 v nadväznosti
na článok XIV. ods. 1 Zmluvy z dôvodu porušenia článku XV. Platnosť a účinnosť zmluvy ods. 3
písmeno b) časť i. odstúpil od predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.
Ako prejudiciálnou otázkou sa súd zaoberal platnosťou predmetného odstúpenia od zmluvy, ktoré s
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil ako platný právny úkon, keďže je nesporné, že

v termíne do 5.6.2008 nebola dokumentácia súvisiaca s procesom verejného obstarávania žalobcom
predložená, t.j. nebola predložená ani v dodatočnej lehote vyplývajúcej z Dodatku č. 1, čo súd vyhodnotil
ako podstatné porušenie predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, keďže zo
strany žalobcu nebola splnená povinnosť, o ktorej žalobca pri dodržaní minimálnej odbornej starostlivosti
musel v čase uzavretia zmluvy predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu a
z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností

pri takom porušení zmluvy.

32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo
i právne irelevantný a preto žalobu voči žalovaným v I. a II. rade v celom rozsahu zamietol. V prípade
žalovaného v II. rade je okrem toho daný aj ďalší dôvod zamietnutia žaloby vyplývajúci zo skutočnosti,

že žalovaný v II. rade nebol vykonávateľom pomoci, ale konal v mene žalovaného v I. rade ako
Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom, v dôsledku čoho v konaní, ktorého predmetom je
určenie povinnosti plniť z predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vo forme
zaplatenia nenávratného finančného príspevku, nie je daná vecná pasívna legitimácia žalovaného v II.
rade.

33. Súd posudzoval vec podľa ust. § 269 ods. Obch. zák. § 271 ods. 1,2, § 324 ods. 1,2, § 325, §
335, § 340 ods. 1,2, § 344, § 345 ods. 1,2, § 349 ods. 1 Obch. zák., § 1 ods. 1, § 6 ods. 1,2, § 7 zák.
č. 25/2006 Zb. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
13.3.2007 do 30.6.2008, § 2 písm. m) § 8 ods. 1,2,3, § 11 ods. 1,2,3,4,5,6,8 zák. č. 503/2001 Zb. o

podpore regionálneho rozvoja.

34. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

35. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a poukázal na

čl. II. a čl. XV. Zmluvy o NFP pričom právny vzťah žalobcu a žalovaných je založený zmluvou o NFP.
Ide o štandardný obchodnoprávny vzťah, ako to vyplýva z čl. II. a čl. XV. ods. 3 Zmluvy. Súdom
uvedené skutočnosti nemajú žiaden vplyv na charakter zmluvného právneho vzťahu, práva a povinnosti
zmluvných strán alebo kontraktačný proces.

36. Práva a povinnosti zmluvných strán upravuje výlučne Zmluva o NFP. Tie práva a povinnosti, ktoré
neupravuje Zmluva o NFP upravuje Schéma de minimis. Súd hrubo pochybil pri posúdení právne
záväznosti Príručky - keď právne nezáväznému, voľnými slovami urobenému, opisu Schémy de minimis
prisudzuje právnu záväznosť pre žalobcu. Ide o interný, právne nezáväzný výklad Schémy de minimis.
Zmluvy je potrebné vykladať podľa ich jazykového znenia. Samotným výkladom sa nemožno odchýliť

od jazykového znenia natoľko, že bude výklad v rozpore s jazykovým znením, tak ako to urobil
súd. Žalovanými vyhotovená Zmluva o NFP nanovo upravila práva a povinnosti subjektov v procese
obstarávania. Zmluva už neviazala voľbu VO alebo OVS na časové hľadisko, ale na výšku poskytnutého
príspevku. S ohľadom na to, že Zmluvy o NFP nanovo upravila spôsob voľby metódy obstarávania
a dala možnosť výberu metódy obstarávania podľa výšky príspevku a nie časové hľadisko, stráca

platnosť jednak pôvodná úprava spôsobu vykonania obstarávania, a jedna čestné vyhlásenie, keďže
jeho podanie bolo viazané na časové kritérium voľby obstarávania obsiahnuté v Schéme de minimis.

37. Všetky úkony pred uzavretím zmluvy sú úkonmi a návrhmi na uzavretie zmluvy, pričom vyúsťujú do
uzavretia Zmluvy o poskytnutí NFP. Jedine Zmluva o NFP upravuje práva a povinnosti zmluvných strán

pri poskytovaní NFP. Jedine tie práva a povinnosti, ktoré Zmluva neupravuje, sa riadia ustanoveniami
Schémy de minimis.38. Zmluva o NFP nanovo upravila spôsob voľby metódy obstarávania a dala možnosť výberu metódy
obstarávania podľa výšky príspevku. Vzhľadom na zásadu lex posterior derogat priori stráca platnosť
jednakpôvodnáúpravaspôsobuvykonaniaobstarávaniavSchémedeminimisakoajčestnévyhlásenie,

keďže jeho podanie bolo viazané na časové kritérium voľby obstarávania obsiahnuté v Schéme de
minimis.

39. Dodatok č. 2 je potrebné interpretovať podľa obsahu žiadosti, ktorej žalovaní vyhoveli, t.j. tak, že
súhlasili s predĺžením termínu na vykonanie verejného obstarávania do 9/2008 a aj fyzickej realizácie

predmetu obstarávania. Preto žalovaní odstúpili od zmluvy neoprávnene.

40. Na základe uvedeného, žalobca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.

41. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v 1. a v 2. rade. Poukázali na skutočnosť, že rozhodujúca
otázka pre právne posúdenie veci bola prejudiciálna otázka, či odstúpenie od zmluvy o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku zo strany žalovaných bolo alebo nebolo platné. Súd prvej inštancie
vyhodnotilprávnyúkonpredmetnéhoodstúpeniaodzmluvyakoplatný,keďžejenesporné,ževlehotedo
5.6.2008 nebola dokumentácia súvisiaca s procesom verejného obstarávania žalobcom predložená, t.j.
nebola predložená ani v dodatočnej lehote vyplývajúcej z Dodatku č. 1, čo súd vyhodnotil ako podstatné
porušeniepredmetnejzmluvyoposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevku,keďžezostranyžalobcu

nebola splnená povinnosť, o ktorej žalobca pri dodržaní minimálnej odbornej starostlivosti musel v čase
uzavretia zmluvy predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu a z okolností,
za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom
porušení zmluvy.

42. Túto časť odôvodnenia právneho posúdenia veci považuje za kľúčovú pre celé rozhodnutie vo veci
a aj keď žalobca namieta, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s ďalšími jeho právnymi argumentmi,
ktorých bolo nespočetne mnoho, žiadnym spôsobom tieto argumenty nevyvracajú toto konštatovanie
o platnosti odstúpenia od zmluvy a o nepredložení dokumentácie k verejnému obstarávaniu. Podľa
jeho názoru je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie dostatočné a komplexné, jednak čo sa týka

zhodnotenia celého priebehu konania a vyhodnotenia skutkového stavu, a jednak čo sa týka právnych
záverov súdu v rámci právneho posúdenia.

43. Zmluvný vzťah pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, je špecifický
tým, že záujemca o poskytnutie nenávratného finančného príspevku sa uchádza o jeho poskytnutie s

tým, že sa zaväzuje dodržiavať všetky podmienky uvedené vo výzve k tomu prináležiacej a v ostatnej
zverejnenej dokumentácii.

44. Na základe uvedeného, žalovaní v 1. a v 2. rade navrhli napadnutý rozsudok v celom rozsahu
potvrdiť.

45. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaní v 1. a v 2. rade svoje vyjadrenie k podanému odvolaniu
doručili žalobcovi a žalobca mal vyjadrenie k dispozícii už dňa 26.2.2016 tak, ako samotný žalobca
uviedol v podanom dovolaní, odvolací súd opätovne vyjadrenie žalovaných v 1. a v 2. rade z dôvodov
vyššie uvedených, žalobcovi nedoručoval. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných v 1. a v 2. rade ku dňu

opätovného rozhodnutia v predmetnej veci do dňa 19.9.2017 nevyjadril.

46. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu s poukazom na ust. § 380 ods. 1 CSP
podľa ktorého je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu
bez nariadenia pojednávania. V predmetnej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli a webovej stránke súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením a zároveň aj bez toho aby o to strany
požiadali oznámil stranám sporu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku prostredníctvom mailovej
pošty.

47. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.48. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

49. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

50. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť
dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia sa k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

51. Hlavnou odvolacou námietkou odvolateľa bolo, že súd prvej inštancie posúdil nesprávne právny
vzťah žalobcu a žalovaných v 1. a v 2. rade za neštandardný, od čoho sa následne odvíja nesprávne
právne posúdenie jednotlivých vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Podľa žalobcu na

právnom vzťahu žalobcu so žalovanými nie je nič neštandardné, tieto práva a povinnosti, ktoré
neupravuje zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (Zmluva NFP) upravuje Schéma
de minimis. Súd hrubo pochybil pri posúdení právnej záväznosti Príručky.

52. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom ako príjemcom pomoci a žalovaným I. rade

ako Riadiacim orgánom pre operačný program Priemysel a služby, v mene ktorého konal žalovaný v II.
radeakoSprostredkovateľskýorgánpodRiadiacimorgánompreSektorovýoperačnýprogrampriemysel
a služby bola dňa 5.10.2007 uzavretá v písomnej forme zmluva o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku, kód projektu 11110101003 (schéma pomoci de minimis) Reg. Číslo 111101-070/2007 podľa
§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmysle § 20 ods, 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových

pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a v zmysle § 13a ods. 5 zákona Č. 503/2001 z.z. o podpore regionálneho rozvoja. V preambule
predmetnej zmluvy je uvedené, že túto zmluvu je potrebné interpretovať a posudzovať so zreteľom a v
nadväznosti na dokumenty taxatívne uvedené v preambule zmluvy, medzi ktorými sú výslovne uvedené
schéma pomoci de minimis „Schéma podpory existujúcich a začínajúcich podnikateľov“ publikovaná v

Obchodnom vestníku SR č. 95/2004, vyhlásená výzva na predkladanie projektov kód 1111015-061 zo
dňa 16. 8.2006 a dokumentácia zverejnená v rámci predmetnej výzvy.

53. Podľa odvolacieho súdu už zo samotného názvu Zmluvy o NFP a Preambuly je zrejmé, že nejde o
typickú obchodnú zmluvu. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania má povahu súkromnoprávnej

zmluvy s prvkami verejnoprávnymi, keďže uzatvorenie zmluvy na poskytnutie finančných prostriedkov
predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách a zmluva odkazuje na predpisy verejného práva.
Judikatúra stanovila rozdiely medzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi vzťahmi, pričom v súčasnosti
dochádza k prelínaniu súkromného a verejného práva, čoho dôkazom je aj uzatvorená zmluva.
Zmluva vzhľadom na dojednanie medzi účastníkmi konania je zmluvou obchodnoprávnou, keďže

účastníci konania dojednali predmet svojich záväzkov dostatočne určito (záväzok žalovaného poskytnúť
nenávratný finančný príspevok v súlade so zmluvnými podmienkami a záväzok prijímateľa prijať
finančné prostriedky a realizovať projekt) a na aplikácii Obchodného zákonníka sa písomne dohodli.
Vzhľadom na odkaz na predpisy verejného práva a záväzok žalobcu tieto rešpektovať má zmluva aj
povahu verejnoprávnu. Práve s poukazom na verejnoprávny charakter musí žalobca zniesť zvýšené

povinnosti na režim nakladania s finančnými prostriedkami. Sprísnená kontrola s nakladaním so
štátnymi finančnými prostriedkami zo strany jedného z účastníkov zmluvy, t.j. žalovaného vyplýva z
verejnoprávnej povahy zmluvy. Vo viacerých ustanoveniach zmluvy je zakotvené, že ide o finančné
prostriedky vyplatené zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky s čím je spojená zvýšená kontrola
ako aj zvýšená zodpovednosť za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok oproti štandardným

obchodným zmluvám. Podľa odvolacieho súdu práve z týchto dôvodov nemožno hovoriť o bezprávnom
nátlaku na žalobcu. Žalobca ako záujemca o poskytnutie nenávratného finančného príspevku sa
uchádzal o jeho poskytnutie s tým, že sa zaviazal dodržiavať všetky podmienky uvedené vo výzve k
tomu prináležiacej a v ostatnej zverejnenej dokumentácii.54. V prípade nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. platí, že obsah vzniknutého
vzťahu sa riadi jednak zmluvou a jednak Obchodným zákonníkom ako zákonom špeciálnym a v

tomto prípade aj predpismi verejného práva upravujúcimi režim nakladania so štátnymi finančnými
prostriedkami a predpismi a legislatívnymi aktami uvedenými v Preambule. V Preambule sa výslovne
uvádza, že zmluvu je potrebné posudzovať aj v nadväznosti na Schému de minimis a vyhlásenú výzvu
na predkladanie projektov kód 1111015-061 zo dňa 16. augusta 2006 a dokumentáciu zverejnenú v
rámci predmetnej výzvy. K dokumentácii zverejnenej v rámci predmetnej výzvy jednoznačne patrila aj

Príručka pre žiadateľa, preto nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že Príručka nemá
žiadnuprávnuzáväznosť.Akbolovzmluvedohodnuté,žetátosaposudzujeajvnadväznostinaPríručku
žiadateľa, potom je potrebné posudzovať dohodnuté zmluvné podmienky aj z hľadiska dodržiavania
predmetnej príručky. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie si nezákonne
získal Príručku ako dôkaz, ak ju získal z verejne dostupných zdrojov a žalobca jej znenie ani v
konkrétnych ustanoveniach nespochybňuje.

55. Väčšina odvolacích námietok žalobcu vychádza zo skutočnosti, že podľa žalobcu jedine zmluva
o NFP upravuje práva a povinnosti strán a ustanovenie Príručky nie sú právne záväzné. Ako už bolo
vyššie uvedené, vzhľadom na atypickosť zmluvy a dojednanie, že táto zmluva sa bude posudzovať aj
podľadokumentácieuvedenejvPreambule,jenutnévychádzaťpodľaodvolaciehosúdupriposudzovaní

zmluvného vzťahu komplexne zo všetkých dokumentov. Preto nemožno prisvedčiť odvolacej námietke
žalobcu, že súd prvého stupňa nesprávne vykladá práva a povinnosti podľa pôvodnej úpravy spôsobu
obstarávania obsiahnutú v Schéme de minimis.

56. Rozhodujúcou otázkou pre právne posúdenie veci bola prejudiciálna otázka, či odstúpenie od

Zmluvy NFP zo strany žalovaných je platný právny úkon. Súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že ide platný právny úkon, keďže je nesporné, že v lehote do 5.6.2008 nebola dokumentácia
súvisiaca s procesom verejného obstarávania žalobcom predložená, t.j. nebola predložená ani v
dodatočnej lehote vyplývajúcej z Dodatku č. 1, čo súd vyhodnotil ako podstatné porušenie predmetnej
zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, pretože zo strany žalobcu nebola splnená

povinnosť, o ktorej žalobca pri dodržaní minimálnej odbornej starostlivosti musel v čase uzavretia
zmluvy predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu a z okolností, za ktorých
bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení
zmluvy (§ 345 ods. 1, 2 Obch. zák). K procesu verejného obstarávania je potrebné uviesť, že v
Príručke pre žiadateľa je v časti V. uvedené, že „Verejné obstarávanie môže byť v závislosti od

rozhodnutia žiadateľa vykonané pred alebo po podaní žiadosti o poskytnutie NFP. Verejná obchodná
súťaž musí byť vykonaná pred podaním žiadosti.“ Zákon o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z.z. v znení
zákona č. 102/2007 Z.z. účinnom v rozhodnom období sa aplikoval v prípade, že žiadateľ si verejné
obstarávanie dobrovoľne vybral s tým, že verejné obstarávanie môže vykonať aj po podaní žiadosti
o poskytnutie NFP. Žalobca sa sám z vlastnej vôle pri podaní žiadosti o poskytnutie NFP zaviazal

postupovaťpriobstarávanídodávateľovtvarovaslužiebpostupmipodľazákonaoverejnomobstarávaní.
Išlo teda o zmluvný záväzok žalobcu. Žalobca vzhľadom na výšku prideleného finančného príspevku
mal možnosť vybrať si medzi verejnou obchodnou súťažou podľa Obchodného zákonníka a verejným
obstarávaním podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale len v čase pred podaním žiadosti o poskytnutie
nenávratného finančného príspevku, pričom je nesporné, že spolu so žiadosťou žalobca nepredložil

dokumentáciu súvisiacu s realizáciou verejnej obchodnej súťaže podľa Obchodného zákonníka, ale
naopak zaviazal sa vykonať verejné obstarávanie podľa zákona o verejnom obstarávaní. Ako už bolo
uvedené, dokumentácia súvisiaca s procesom verejného obstarávania realizovaného podľa zákona o
verejnom obstarávaní nebola do 5.6.2008 predložená, v dôsledku čoho Zmluva o NFP nenadobudla
účinnosť.

57. Pokiaľ ide o Dodatok č. 2 k Zmluve o NFP, odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že
podľa obsahu je potrebné ho interpretovať tak, že žalovaní súhlasili s predĺžením termínu na vykonanie
verejného obstarávania do 9/2008 a aj fyzickej realizácie predmetu obstarávania. Predmetom Dodatku
č. 2 bolo len predĺženie času realizácie projektu, nie predĺženie lehoty na predloženie dokumentácie

súvisiacej s verejným obstarávaním. Svedčí o tom aj skutočnosť, že k uzavretiu Dodatku č.2 k Zmluve
o NFP došlo pred uplynutím lehoty na predloženie dokumentácie súvisiacej s procesom verejného
obstarávania, ktorej posledným dňom bol deň 5.6.2008 a súčasne pred predložením žiadosti žalobcuo predĺženie lehoty na vykonanie verejného obstarávania zo dňa 4.7.2008, doručenej žalovanému v II.
rade dňa 8.7.2008 (ktorá už akceptovaná nebola).

58. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

59. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 CSP. § 453 ods. 3 CSP, §
262 ods. 1,2 CSP a to tak, že žalovaným v I. a II. rade priznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho

konania a zaviazal žalobcu na ich úhradu v plnom rozsahu spoločne a nerozdielne s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

60. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).