Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 32Cb/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113204274
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1113204274.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: I.

Ľ. W.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Timoradza 177, 956 52 Podlužany, štátny občan Slovenskej republiky,
II. Mgr. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prusy 233, 957 03 Bánovce nad Bebravou, štátny občan
Slovenskej republiky, zast.: ŠKODA LEGAL s.r.o., Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 244
259, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zast.:
RASLEGAL, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561 o zrušenie rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie zo dňa 07.01.2013 vedený pod sp. zn. II/2012 - 3535.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v I. a v II. rade sa žalobou zo dňa 08.02.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.02.2013
domáhalivočižalovanémuzrušeniaRozhodcovskéhorozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdubankovej
asociácie so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, sp. zn. II/2012 - 3535 zo dňa 07.01.2013. Žalobcovia
v žalobnom návrhu uviedli, že nesúhlasia s predmetným rozsudkom Rozhodcovského súdu, ktorým boli
zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému (Tatra banka a. s.) zmenkovú sumu vo výške

49.435,- EUR s príslušenstvom.

2. V podanom žalobnom návrhu žalobcovia poukázali na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého sa účastník rozhodcovského konania môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak
rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§
1 odsek 3).

3. Poukázali tiež na § 1 odsek 3 písmena d) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa
ktorého v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory, ktoré vznikajú v priebehu konkurzného
a vyrovnacieho konania. Z predmetného kogentného ustanovenia vyplýva zákaz rozhodovať v
rozhodcovskom konaní spory, ktoré súvisia alebo majú pôvod v konkurznom a vyrovnacom,
teda aj v reštrukturalizačnom konaní. Predmetný spor pred Rozhodcovským súdom mal pôvod v
reštrukturalizačnom konaní, nakoľko Tatra banka a. s. ako veriteľ si neprihlásil svoju pohľadávku v

reštrukturalizačnom konaní, ktoré prebiehalo na dlžníka spoločnosť ThermoKlim, s. r. o. Vzhľadom na
to, že si veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku včas a riadne v rámci reštrukturalizačného konania, táto
pohľadávka sa zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku
v zmysle § 155 odsek 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii stala nevymáhateľnou.Predmet sporu spočíval vo vymáhaní pohľadávky, ktorá nebola veriteľom riadne a včas uplatnená v
reštrukturalizačnom konaní a z tohto dôvodu sa stala nevymáhateľnou. Spor pred Rozhodcovským
súdom teda jasne súvisí a má svoj pôvod v reštrukturalizačnom konaní, preto je vylúčená právomoc

tohto súdu s poukazom na § 1 odsek 3 písmena d) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka nemôže ísť nad rámec zákona, nemôže byť v
rozpore so zákonom, preto nie je možné sa v danom prípade odvolávať na akúkoľvek rozhodcovskú
doložku, nakoľko ustanovenie § 1 odsek 3 písmeno d) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
je kogentné a nemožno ho ignorovať ani obchádzať.

4. Žalobcovia uvádzajú, že v predmetnej žalobe veriteľ odôvodnil rozhodovaciu právomoc a príslušnosť
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie na prejednanie a rozhodnutie uvedenej
právnej veci článkom V bod 5.5 Zmluvy o použití zmenky zo dňa 16.03.2011 uzatvorenej medzi TATRA
banka a.s. ako veriteľom a spoločnosťou ThermoKlim, s. r. o. ako dlžníkom a G. W. ako avalistom v I.
rade a Mgr. W. K. ako avalistom v II. rade ako aj článkom IX bod 9.4.2 Zmluvy o splátkovom úvere č. MU -

XXXXXXXXXX zo dňa 16.03.2011 uzatvorenej medzi spoločnosťou TATRA banka, a. s. ako veriteľom a
spoločnosťou ThermoKlim, s. r. o. ako dlžníkom. V uvedených bodoch je uvedené, že zmluvné strany sa
dohodli, že prípadné spory môžu byť rozhodnuté aj Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie v Bratislave, ak do dňa začatia konania vo veci sporu pred Stálym rozhodcovským súdom
nebolo začaté konanie vo veci sporu na príslušnom súde.

5. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie sa s touto argumentáciou stotožnil a odvoláva
sa na ňu aj vo svojom rozhodnutí.

6. Žalobcovia sa s týmto názorom Rozhodcovského súdu nestotožňujú, pretože z predmetného

ustanovenia zmluvy jasne vyplýva, že žalobca v I. rade (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný v I. rade)
a rovnako aj žalobca v II. rade (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný v II. rade) nemali žiadnu možnosť
konať pred príslušným súdom, nakoľko žalobný návrh na Stály rozhodcovský súd podal žalovaný, teda
Tatra banka, a.s.. Poukazujú na ustanovenie § 16 odsek 1 písmeno d) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, a to: „ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred

začatím rozhodcovského konania nedohodli inak, rozhodcovské konanie v určitom spore začína, ak spor
rieši stály rozhodcovský súd, odo dňa doručenia žaloby na tento stály rozhodcovský súd.“

7. Žaloba bola na Rozhodcovský súd doručená dňa 30.11.2012. V deň doručenia žalobného návrhu na
Rozhodcovský súd nemohli žalobcovia v I. a II. rade vedieť, že sa začalo viesť konanie voči nim ako

žalovaným pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie. Je teda podľa žalobcov
zrejmé, že ustanovenie v Zmluve o použití zmenky ako aj v Zmluve o splátkovom úvere „ak do dňa
začatia konania vo veci sporu pred Stálym rozhodcovským súdom nebolo začaté konanie vo veci sporu
na príslušnom súde“ logicky nepripúšťa možnosť konať v danej veci na príslušnom súde. Účastníkom
rozhodcovského konania, v tomto spore žalobcom bolo teda odňaté právo konať na príslušnom súde,

resp. slobodne rozhodnúť, či chcú spor prejednať a rozhodnúť na príslušnom súde. Takýto postup
považujú žalobcovia za nezákonný.

8. Žalobcovia tiež poukazujú na skutočnosť, že Zmluva o splátkovom úvere č. MU - XXXXXXXXXX
zo dňa 16.03.2011 bola uzavretá len medzi Tatra banka, a. s. a spoločnosťou ThermoKlim, s. r. o. .

Žalobcovia v I. a II. rade neboli účastníkmi tejto zmluvy, preto sa na nich nemôže vzťahovať ani platnosť
rozhodcovskej doložky.

9.Žalobcoviažiadajú,abyvšeobecnýsúdzrušilRozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 07.01.2013, vedený pod sp. zn. II/2012 - 3535 a zaviazal

žalovaného na náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Všeobecný súd vo veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi: Žalobným
návrhom zo dňa 08.02.2013, Rozhodcovským rozsudkom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom
Rajská 15/A v Bratislave, sp. zn. II/2012 - 3535 zo dňa 07.01.2013, Zmluvou o Splátkovom úvere

č. MU - XXXXXXXXXX zo dňa 16.03.2011, Zmluvou o použití zmenky zo dňa 16.03.2011, ako aj
celým spisom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Rajská 15/A, Bratislava,
vedeného pod sp. zn. II/2012 - 3535, predovšetkým týmito listinnými dôkazmi: žalobnou odpoveďou Mgr.
W. K. zo dňa 17.12.2012, žalobnou odpoveďou G. W. zo dňa 17.12.2012 - obe písomnosti adresovanéStálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie, Rajská 15/A, Bratislava k číslu konania:
II/2012 - 3535, listom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 21.12.2012
adresovaným obom žalobcom s poukazom na článok 5 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského

súdu Slovenskej bankovej asociácie, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise, prednesom žalobcu I
ako aj prednesom žalobcu II na pojednávaní, ústnym prednesom právneho zástupcu žalovaného a po
zistenom skutkovom stave rozhodol tak, že žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
11. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalobcovia včas odvolanie navrhujúc rozsudok súdu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobcovia v odvolaní namietali, že sa

súd prvej inštancie vôbec nezaoberal ich námietkou vznesenou a zaprotokolovanou na pojednávaní
dňa 20.11.2014 a to, že blankozmenka, na základe ktorej Rozhodcovský súd zaviazal žalobcov k
úhrade dlžnej sumy, nebola podpísaná hlavným dlžníkom, spoločnosťou ThermoKlim s.r.o.. Namietali,
že vzhľadom na túto skutočnosť nemohol záväzok ručiteľov nikdy vzniknúť, nakoľko podpis vystaviteľa
je jednou z podstatných náležitostí zmenky podľa zákona č. 11/1950 Zb. Skutočnosť, že Rozhodcovský
súd vyhodnotil neplatnú zmenku ako platnú, označili žalobcovia za podstatné porušenie zásady rovnosti

účastníkov v prospech žalovaného (Tatra banka a.s.).

12. Odvolací súd prejednal vec a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie
je vecne správny. Odvolací súd v odôvodnení vytkol súdu prvej inštancie, že sa v konaní nezaoberal
námietkou neplatnosti predmetnej zmenky a nezadovážil si originál zmenky od žalovaného, nakoľko

v spise sa nachádza iba neoverená fotokópia z rozhodcovského spisu a z vyjadrenia žalovaného
na pojednávaní dňa 20.11.2014 nemožno dospieť ani na základe vyjadrenia zástupcu žalovaného
k jednoznačnému záveru o tom, či predmetná zmenka bola vystaviteľom podpísaná, nakoľko jeho
vyjadrenie na pojednávaní nebolo jednoznačné.

13. Odvolací súd vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie s poukazom na § 391 odsek 1 CSP.

14. Podľa § 391 odsek 3 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Vzhľadom na citované ustanovenie § 391 odsek 3 CSP súd v intenciách uznesenia Krajského súdu
v Bratislave, predmetnú vec právne posúdil a vo veci samej opätovne rozhodol.

16. Na pojednávaní dňa 07.09.2017 právna zástupkyňa žalovaného predložila súdu originál zmenky na
sumu 49.435 EUR zo dňa 13.03.2011. Súd na pojednávaní konštatoval, že na originále zmenky chýba

podpis veriteľa, spoločnosti ThermoKlim s.r.o..

17. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že Rozhodcovský súd ani všeobecný súd (súd prvej inštancie)
sa vyššie uvedenou skutočnosťou nezaoberali, súd prvej inštancie túto skutočnosť v pôvodnom konaní
prehliadol.

18. Právna zástupkyňa žalovaného, čo sa týka nedostatku podpisu vystaviteľa na zmenke, opätovne
pred súdom uviedla, že nespochybňuje, že na zmenke uvedený podpis chýba. Ide o chybu spôsobenú
zrejmým omylom pracovníčky banky, ktorá dohliadala na podpisy zabezpečovacej zmenky. Uviedla tiež,
že je notoricky známe, že pri úverových zmluvách sa v banke podpisuje veľa listín a iba tak mohlo

dôjsť k zrejmému omylu zo strany pracovníčky banky, ktorá pri podpisovaní listín opomenula podpis
veriteľa zabezpečovacej zmenky. Uviedla tiež, že je pravdou, že žalovaná Tatra banka a. s. ako veriteľ
si neprihlásila svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní, ktoré prebiehalo na dlžníka spoločnosť
ThermoKlim, s.r.o..

19. Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. vlastná zmenka obsahuje podpis vystaviteľa.

20. Podľa čl. I § 76 odsek 1 zákona č. 191/1950 Zb. listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená
v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení vlastná zmenka bez podpisu vystaviteľa nie je platnou
zmenkou.22. Z uvedeného dôvodu, keďže zmenka nebola podpísaná vystaviteľom ako aj vzhľadom na vyjadrenie
žalovaného na pojednávaní dňa 20.11.2014 a 07.09.2017 súd prvej inštancie dospel k záveru, že
zmenka nie je platnou zmenkou, a preto žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

23. O náhrade trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) súd rozhodol v zmysle § 369 odsek 3
CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, preto im súd z týchto dôvodov priznal plnú
náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38
zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).