Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/257/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813207993
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813207993.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu M-A. akciová spoločnosť
so sídlom v P., B. hrdinov 2, U.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, so sídlom
Lučenec, ul. P. Rádayho 14/A, proti žalovaným 1/ M., a.s. v likvidácii, so sídlom S., S. XXXX, IČO:
36457132, zast. JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátkou, so sídlom Vranov nad Topľou, Herľanská 547

a 2/ A.. U.. U. U., nar. X.X.XXXX, bytom K. nad J., G. XXX, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného 2/
proti uzneseniu 12C 297/2013-144 z 12.1.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) uznesením konanie voči žalovanému 2/ zastavil a nepriznal mu
náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že rozhodol takto vo veci, v ktorej sa žalobca pôvodne
v konaní 6C 88/2003 domáhal náhrady škody titulom porušenia dohodnutých zmluvných podmienok
vyplývajúcich zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 26.3.1998. Počas konania žalobca

rozšíril žalobu voči A.. U.. U. U., ako žalovanému 3/. Návrh na rozšírenie žaloby voči uvedenému
žalovanému bol predložený dňa 25.5.2005, v období prerušeného konania zo zákona, v dôsledku
konkurzu na úpadcu - pôvodne žalovaného 1/ K. a.s. v likvidácii ( pôvodne C.S.I., a.s.). Po doručení
konečnej správy o speňažení majetku správkyňou konkurznej podstaty a následnom pripustení vstupu
A.. U.. U. U. do konania na strane žalovaných, sa súd opakovane pokúšal o doručenie žaloby vrátane
jej rozšírenia a úprav uvedenému žalovanému. Pokusy súdu boli neúspešné s poukazom na to, že

žalovaný sa mal podľa správ príslušných orgánov a inštitúcii zdržiavať na neznámom mieste v zahraničí.
Nebolo možné zistiť ani okruh osôb podľa ust. § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho konania (ďalej
len „O.s.p“). Keďže nebolo možné zistiť miesto pobytu žalovaného, súd uznesením 6C/88/2003-329
zo dňa 26.6.2013 ustanovil žalovanému opatrovníka v osobe zamestnanca Okresného súdu Košice -
okolie. V priebehu konania súd uznesením 6C/88/2003-291 z 9.9.2011 zastavil konanie proti pôvodnému
žalovanému X/, O.. O. Y., správkyni konkurznej podstaty úpadcu K. a.s. v konkurze, pretože konkurz bol

ukončený a žalovaný 1/ zanikol. Zvyšok neuspokojeného nároku žalobcu súd vylúčil na samostatné
konanie proti žalovaným M., a.s. v likvidácii (už žalovaný 1/) a A.. U.. U. U. (žalovanému 2/).
Žalovaná spoločnosť M., a.s. v likvidácii podala odvolanie proti uzneseniu. Krajský súd v Košiciach
uznesenímč.k.XXCo/XXX/XXXX-XXXz28.2.2013odvolanieodmietol,pretoževprípadesamostatného
procesného spoločenstva účastníkov vyhodnotil odvolanie ako neodôvodnené, nakoľko odvolateľovi
nevznikla žiadna ujma na právach a jeho postavenie sa v dôsledku uvedeného rozhodnutia nijakým

spôsobom nezhoršilo. Na základe uznesenia 6C/88/2003-291 z 9.9.2011, po zastavení konania vočipôvodnému žalovanému 1/ a v časti istiny 3.805,50 €, bola vec vylúčená na samostatné konanie, ktoré
sa vedie ďalej pod sp. zn. 12C/297/2013.

3. Súd ďalej uviedol, že po ustanovení opatrovníka žalovanému 2/ a po doručení dôkazných listín
ako aj samotnej žaloby a postupných úprav vykonávaných žalobcom, bol vytýčený opakovane termín
pojednávania, aj za účelom výsluchu navrhnutých svedkov. Na pojednávaní dňa 3.6.2014 žalovaný
2/ prítomný nebol, ani jeho ustanovený opatrovník. Napokon žalovaný 2/ prevzal predvolanie na
pojednávanie na deň 8.4.2015, v dôsledku čoho bolo zrušené uznesenie o ustanovení opatrovníka. Na

pojednávaní žalovaný 2/ nebol prítomný. Žalovaný 2/ sa po pojednávaní písomne vyjadril k žalobe a
k dokazovaniu, namietal pasívnu legitimáciu a nedôvodnosť žaloby voči jeho osobe. Práve písomným
podaním z 10.7.2015 navrhol, aby súd konanie voči nemu zastavil. V tomto písomnom podaní, ani
na pojednávaní, si neuplatnil žiadnu náhradu trov konania. Žalobca zobral čiastočne žalobu späť voči
žalovanému 2/ rade dňa 21.8.2015. V tej súvislosti upravil petit, kde sa domáha náhrady škody s
príslušenstvom výlučne už len voči žalovanému 1/ M., a. s. v likvidácii. Uvedenú úpravu žaloby doplnil

dňa 7.9.2015. Následne súd doručil čiastočné späťvzatie žaloby na vyjadrenie obom žalovaným.

4. Žalovaný 2/ uviedol, že celá žaloba, ktorú viedol žalobca voči jeho osobe bola od počiatku nedôvodná
a spôsobila mu zbytočné komplikácie aj pre dĺžku konania. Z týchto dôvodov nesúhlasil so späťvzatím
žaloby a navrhol, aby súd rozhodol o tejto veci konečným rozsudkom.

5. Žalovaná 1/ tiež vyjadrila svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, s poukazom na to, že súdne
konanie trvá pomerne dlhú dobu, od roku 2003 a až teraz pristúpil žalobca k čiastočnému späťvzatiu
žaloby, pričom konečným rozhodnutím vo veci samej, môže súd dospieť k rozhodnutiu, že k plneniu
zaviaže v žalovaného 2/.

6. Žalobca súdu oznámil, že napriek vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ trvá na čiastočnom späťvzatí žaloby
vo vzťahu k žalovanému 2/. Argumentoval, že pri pluralite účastníkov súdneho konania, v tomto
prípade žalovaných, je možné nesúhlas vyjadriť len pokiaľ existujú na takýto postup vážne dôvody podľa
ust. § 96 ods. 2 O.s.p. Nesúhlas môže vyjadriť ten zo žalovaných, ktorého sa čiastočné späťvzatie

žaloby priamo týka. Nesúhlas iného žalovaného, vo vzťahu ku ktorému nedošlo k čiastočnému
späťvzatiu žaloby, je právne neúčinný. K vyjadreniu nesúhlasu žalovaného 2/ zaujal stanovisko v tom
zmysle, že z obsahového hľadiska dôvody ním uvádzané nie sú vážnymi dôvodmi. Takými dôvodmi by
boli len dôvody súvisiace s hmotnoprávnym postavením žalovaného, ktoré by sa zastavením konania
zmenilo bez toho, aby mal žalovaný možnosť ovplyvniť jeho dôsledky vlastným procesným alebo

hmotnoprávnym úkonom a tieto dôsledky by zvýhodnili žalobcu. Jeho tvrdenie, že žaloba voči nemu
bola od počiatku nedôvodná a spôsobila mu zbytočné komplikácie, nemá vo vzťahu k veci samej žiadny
hmotnoprávny charakter. Zastavením konania sa jeho postavenie nezmení. V súvislosti s namietanou
dĺžkou trvania konania žalovaným 1/, žalobca poukázal na to, že nie jeho vinou sa od roku 2005, kedy
navrhol vstup žalovaného 2/ do konania, nekonalo. Zdôraznil, že po tom, čo bol žalovaný 2/ prvýkrát

vypočutý vo veci a došlo k objasneniu skutkových záležitostí, žalobca následne reagoval čiastočným
späťvzatím žaloby. Skôr sa stať nemohlo, lebo nebolo možné zistiť stanovisko žalovaného 2/.

7. Po právnom posúdení podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. súd konanie proti žalovanému 2/ zastavil.
Konštatoval, že späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania

(tzv.pánasporu),ktorýmáprávoprocesnýmiúkonmiovplyvňovaťpriebehasmerovanieceléhosúdneho
konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je
limitovaná nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov,
pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v
konaní nesie žalovaný. Posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho

úsudku súdu. Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti
prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania
z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov,
najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd
dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať

podľa § 96 ods. 2 O.s.p., v opačnom prípade konanie zastaví.

8. V prejednávanej veci súd uzavrel, že dôvody nesúhlasu žalovaného 2/ (tvrdená nedôvodnosť žaloby
proti nemu od počiatku a spôsobenie zbytočných komplikácií aj pre dĺžku konania) so späťvzatímžaloby nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti, nakoľko nemajú vplyv na hmotnoprávne postavenie
žalovaného 2/. Skutočnosť, že žalovanému 2/ v súvislosti s vedením konania vznikli trovy, a to bez
ohľadu na to v akej výške, nie je dôvodom, pre ktorý by súd mohol jeho nesúhlas so späťvzatím žaloby

posúdiť ako vážny dôvod. Žalovaným tvrdená nedôvodnosť podanej žaloby nezakladá v súvislosti so
zastavením konania vážny dôvod, pre ktorý je potrebné pokračovať v konaní. Zastavenie konania voči
žalovanému 2/ sa podľa názoru súdu žiadnym spôsobom neprejaví v jeho majetkovej sfére, keďže
výrok súdu o zastavení konania nemá pre jeho majetkovú sféru žiadny význam, resp. rovnaký ako
rozhodnutie súdu, ktoré by deklarovalo to, že sa žaloba voči nemu zamieta. Naviac súd zdôraznil, že

sám žalovaný 2/ v písomnom podaní z 10.7.2015 výslovne navrhol, aby práve z týchto dôvodov bolo
voči nemu konanie zastavené, na čo žalobca s určitým časovým odstupom reagoval práve čiastočným
späťvzatím žaloby.

9. Dôvody nesúhlasu žalovaného 1/ s čiastočným späťvzatím žaloby voči žalovanému 2/ spočívajúce
v tom, že žalobca až neskôr pristúpil k späťvzatiu žaloby voči žalovanému 2/ a tiež skutočnosť, že v

konečnom rozhodnutí vo veci samej by súd mohol dospieť k záveru, že žalovaný 2/ by mal plniť voči
žalobcovi, súd nepovažoval za závažné dôvody. Žalobca má totiž dispozičné právo nakladať so žalobou,
pričom sa sám rozhodne, v akej fáze konania zoberie prípadne žalobu späť. Pokiaľ učiní rozhodnutie
súvisiace so späťvzatím žaloby voči určitému účastníkovi (v tomto prípade to nebola žalovaná 1/), ktoré
sa neskôr prejaví ako nesprávne, tento postup zaťaží žalobcu a nie účastníka, voči ktorému neunesie

dôkazné bremeno.

10. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 2 O.s.p., s použitím ust. § 151 ods. 1, 2
O.s.p. Pokiaľ bolo konanie zastavené proti žalovanému 2/ pre späťvzatie žaloby proti nemu žalobcom,
zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalobca. Žalovaný 2/ však nežiadala náhradu trov

konania, tieto ani nevyčíslil, preto mu súd nepriznal náhradu trov konania.

11. Uznesenie napadol včas podaným odvolaní žalovaný 2/ z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p., t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil

s právnym názorom súdu, že dôvody jeho nesúhlasu so späťvzatím žaloby nespĺňajú požiadavku
príslušnej závažnosti, pretože nemajú vplyv na jeho hmotnoprávne postavenie. Trvá na tom, aby súd
rozsudkom rozhodol, že žaloba sa proti nemu zamieta a prizná mu náhradu trov konania.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojich tvrdeniach, že dôvody nesúhlasu, ktoré

uviedol žalovaný 2/ v súvislosti so späťvzatím žaloby proti nemu nie vážnymi dôvodmi, ktoré by podľa §
96 ods. 2 O.s.p. odôvodňovali pokračovať v konaní proti nemu a rozhodnúť vo veci rozsudkom napriek
tomu, že žalobca vzal žalobu proti nemu späť. Napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a
navrhol ho potvrdiť.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného 2/ ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., podľa CSP účinného od 1.7.2016 odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. h/) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné.

14. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16.Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúd vcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.18. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili
ním navrhované rozhodnutie. Námietky uvedené v jeho odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho
posúdenia veci.

19. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) súd konanie nezastaví,
ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti

uznesenia pokračuje v konaní.

20. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na
prejednaní svojej žaloby celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že
o jeho žalobe (príp. jej časti) nebude súdom meritórne rozhodnuté. Späťvzatie žaloby (návrhu na
začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania

s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom
jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný
princíp občianskeho súdneho konania). Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu žalovaného so späťvzatím
žaloby v zmysle citovaného ustanovenia § 96 ods. 2 O.s.p. je (tak ako to správne konštatoval súd
prvej inštancie) výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy. Táto úvaha však musí rešpektovať základnú

zásadu občianskeho súdneho konania vyplývajúcu z § 1 O.s.p., podľa ktorej súdy sú povinné zabezpečiť
spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Súd pri posudzovaní závažnosti
dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí
predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov
medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru

ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Cdo 136/2010). Dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí tvrdiť a preukázať
žalovaný. Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedených dôvodov bez
ďalšieho nepostačuje. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne uzavrel, že žalovaným 2/
uvádzané dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby nie sú dôvodmi vážnymi, pretože zastavenie konania

proti nemu nezasiahne a neprejaví sa v jeho majetkovej sfére.

21. Pokiaľ žalovaný 2/ nesúhlasil so späťvzatím žaloby aj z obavy, že žalobca v budúcnosti môže
podať proti nemu opätovne žalobu na tom istom skutkovom základe, odvolací súd dáva do pozornosti
nasledovné:

22. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania proti niektorému zo žalovaných sa konanie
proti tomuto žalovanému končí. Právoplatné uznesenie o zastavení konania však nezakladá procesnú
prekážku res iudicata a pôvodne žalobou uplatnený nárok môže žalobca proti žalovanému uplatniť
opätovne. V tejto súvislosti odvolací súd z hľadiska hmotného práva dáva do pozornosti následky

zastavenia konania, zapríčineného späťvzatím žaloby, na plynutie premlčacej doby. Späťvzatie žaloby
nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní, v dôsledku čoho platí, že začatie konania, ktoré
bolo následne zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, nemá za následok spočívanie premlčacej doby.
Premlčacia doba teda plynie tak, ako keby k uplatneniu práva žalobcu na súde nikdy nedošlo.

23. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) nemožno považovať odvolanie žalovaného 2/ za
dôvodne podané, preto uznesenie v napadnutom výroku o zastavení konania a v súvisiacom výroku o
trovách konania ako vecne správne podľa ust. § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil.

24. Neúspešný odvolateľ nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, žalobca mal síce úspech v
odvolacom konaní, ale v tomto mu žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že
sporovým stranám sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP)..

25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).

Poučenie:Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.