Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615010236
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8615010236.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Pirkovskej a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.12.2016, v trestnej
veci proti obžalovanému Q. V. pre prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2
písm. a), b) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn.
1T/179/2015 zo dňa 2.8.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Q. V..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Q. V. uznaný za vinného z prečinu násilia proti skupine
obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
marenia podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422
ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 25.5.2015 okolo 16.30 hod. pod vplyvom alkoholu prišiel k ohnisku v miestnej lokalite nazývanej
„W. vlekom“ v katastri mesta B., pri ktorom rómky P. W., Q. W., D. X., Q. X. spolu s jej maloletými deťmi
P.S., nar. XX.X.XXXX, K.S., nar. XX.XX.XXXX a J.O., a R. K. spolu s jej maloletými deťmi A.K. (12
rokov) a A.K. (3 a 1/2 ročný) mienili opekať špekáčky, zobral D. X. celokovový nôž, ktorý držala v ruke,
a oháňajúc sa týmto nožom vulgárne im nadával zdôrazňujúc ich etnický pôvod a vyhrážal sa zabitím,

lebo má takú moc ako Hitler, pričom predpažil pravú ruku do úrovne očí a minimálne trikrát vykríkol „Hail
Hitler“, následkom čoho prítomné osoby ušli k hlavnej ceste, odkiaľ telefonicky privolali políciu.

Za to mu bol podľa § 422 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n), § 37 písm. m),
§ 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, pre výkon ktorého
bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia.

Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o treste, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie. Uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom v časti jeho výroku
o treste nestotožňuje. Uložený druh a výmera trestu, ako aj zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia sa mu zdajú byť neprimerane prísne. Poukazuje na kladné

vyjadrenie jeho bývalej družky k jeho osobe. S bývalou družkou majú 6-ročného syna, o ktorého sa
osobne stará, keď je bývalá družka pracovne v zahraničí. Na syna pravidelne platí výživné v sume 100,-
eur. S prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l), n) Tr. zákona nad
okolnosťami priťažujúcimi podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, v spojení s § 34 ods. 3 Tr. zákona je toho
názoru, že je možné na neho pôsobiť aj iným druhom trestu, než uloženým nepodmienečným trestom
odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Preto navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že mu uloží
iný druh trestu, než je trest odňatia slobody.Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a na základe tohto preskúmania dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že na hlavnom pojednávaní o obžalobe prokurátora neboli vykonané dôkazy
súvisiacesvýrokomovineobžalovaného,pretožetentonahlavnompojednávaníkonanomnaokresnom
súde dňa 29.7.2016 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný zo
spáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe.Potom,čoobžalovanýajkladneodpovedalnaotázkyuvedené
v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku

prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Odvolací súd vykonané dokazovanie preskúmal a zistil, že vo výroku o treste napadnutého rozsudku sú
síce chyby, ale že tieto chyby nie je možné napraviť bez zmeny rozsudku v neprospech obžalovaného.

Prvostupňový súd totiž, v prospech obžalovaného, nesprávne určil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. V prvom rade obžalovanému, okrem zistenia poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm.
l) Tr. zákona (spáchanie trestného činu priznal a úprimne oľutoval), priznal aj poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v § 36 písm. n) Tr. zákona, teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom. S týmto však nie je možné súhlasiť, pretože obžalovaný nielenže objasniť trestnú činnosť

nenapomáhal, ale dokonca vo veci ani nevypovedal. Keďže obžalovaný nebol aktívny pri vyšetrovaní
jeho trestnej činnosti, priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona prvostupňovým
súdom nie je správne.

Rovnako sa však prvostupňový súd dopustil chyby aj pri určovaní priťažujúcich okolností. V prípade

obžalovaného totiž prihliadol len na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zákona (bol už
za trestný čin odsúdený), ale neprihliadol na to, že obžalovaný svojím konaním spáchal viac trestných
činov, teda neprihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona.

Znamená to, že pri správnom zistení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mal okresný súd

zistiťprevahudvochpriťažujúcichokolností(§37písm.h),m)Tr.zákona)vovzťahukjednejpoľahčujúcej
okolnosti (§ 36 písm. l) Tr. zákona), následne podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvýšiť dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej v § 422 ods. 1 Tr. zákona o jednu tretinu a trest odňatia slobody ukladať v rámci
upravenej trestnej sadzby 16 mesiacov až 3 roky.

V zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku, upravujúceho zásadu zákazu reformationes in peius, môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného len na základe odvolania
prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného. Prokurátor však odvolanie nepodal a preto
uvedenú chybu vo výroku napadnutého rozsudku odvolací súd nebol oprávnený napraviť.

Z už uvedeného je však zrejmé, že trest odňatia slobody 9 mesiacov uložený napadnutým rozsudkom
nemožno hodnotiť ako neprimerane prísny, čo tvrdí obžalovaný v odvolaní, ale že ho treba naopak
považovať za trest viac ako mierny.

Okrem uvedeného o nedôvodnosti odvolania obžalovaného svedčia aj ďalšie zistené skutočnosti.

Z odpisu registra trestov možno zistiť, že obžalovaný má 8 záznamov a že sa teda trestného činu dopustil
už osemkrát. V dvoch prípadoch sa dopustil aj prečinov podpory a propagácie skupín smerujúcich k
potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zákona, teda prečinov rovnakých, ako je
žalovaný trestný čin, v súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1

písm. a) Tr. zákona.

Na obžalovaného, okrem podmienečne odložených trestov odňatia slobody, sa pôsobilo už aj výkonom
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uloženýrozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/85/2006 zo dňa 23.3.2007 vo výmere 6 mesiacov, ktorý
po osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia vykonal 14.9.2007.

Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/167/2013
zo dňa 12.12.2013, právoplatným 28.12.2013 za spolupáchateľstvo prečinu krádeže podľa § 20 k §
212 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, s
podmienečným odkladom je výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok 6 mesiacov, teda do 29.6.2015 a
tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 roky 6 mesiacov.

Žalovanej trestnej činnosti sa obžalovaný teda dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
za iný trestný čin.

Nedisciplinovanosť pri dodržiavaní povinností vyplývajúcich z právnych predpisov a sklony k páchaniu
protiprávnej činnosti sú u obžalovaného zrejmé aj z evidencie priestupkov a evidenčnej karty vodiča.

Podľavýpisuzevidenciepriestupkovsaobžalovanýdopustilpiatichpriestupkov,medzinimiajpriestupku
proti občianskemu spolunažívaniu dňa 5.2.2011 a priestupku proti majetku dňa 5.3.2013. Z evidenčnej
karty vyplýva, že sa dopúšťal aj priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z nich
je potrebné spomenúť najmä jazdu pod vplyvom alkoholických nápojov, za ktorú mu rozhodnutím č.
ORP-DI-SP-004-048/2010, právoplatným 9.6.2010 bol uložený zákaz vedenia motorových vozidiel na

dobu 36 mesiacov a pokuta 800,- eur. Napriek tomu už 28.9.2013 viedol motorové vozidlo opäť pod
vplyvom alkoholu, keď sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.
zákona, za ktorý bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/139/2013
zo dňa 25.10.2013.

Z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy možno na základe uvedených
skutočností konštatovať, že aj keď na obžalovaného už bolo pôsobené nielen sankciami nespojenými
s odňatím slobody a hrozbou trestom odňatia slobody, ale aj výkonom trestu odňatia slobody, tak toto
nemalo na neho žiadny výchovný vplyv, od páchania ďalšej protiprávnej a ani trestnej činnosti ho
neodradilo.

Prihliadajúc na zásady pre ukladanie trestov vyplývajúcich z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, potom musí odvolací súd konštatovať, že trest
uloženýnapadnutýmrozsudkomjetrestomviacnežmiernymažeodvolanieobžalovaného,namietajúce

prísnosť trestu, nie je dôvodné.

Vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu podľa krajského súdu nie sú splnené ani
podmienky, stanovené v § 49 ods. 1 Tr. zákona, pre rozhodnutie o podmienečnom odložení výkonu
trestu odňatia slobody. Na tomto konštatovaní nemení nič ani obžalovaným zdôrazňovaná účasť na

starostlivosti o jeho dieťa, zverené do starostlivosti matky, pretože starostlivosť a výživa dieťaťa je
zákonnoupovinnosťoukaždéhorodiča,ktorejneplneniebymohlobyťsankcionovanénormamitrestného
práva.

Naviac, v prípade obžalovaného podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody vylučuje znenie

ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona, ktoré z možnosti podmienečného odloženia výkonu trestu vyníma prípady
odsúdení za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Keďže obžalovaný sa
žalovaných úmyselných trestných činov dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným
rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/167/2013 zo dňa 12.12.2013, právoplatným 28.12.2013,

tak u neho opätovný podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody do úvahy ani neprichádzal.

V prospech obžalovaného chyby odvolací súd nezistil ani vo výroku o spôsobe výkonu uloženého trestu.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. a) Tr. zákona odsúdený rozsudkom sp. zn. 1T/85/2006), tak bol napadnutým rozsudkom správne
zaradený pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Vzhľadom na uvedené krajský súd o odvolaní obžalovaného rozhodol tak, že ho podľa § 319 Tr. poriadku
ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.