Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 3, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313206635
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313206635.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu: CD
Consulting, s.r.o. so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429
705 (pôvodne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421),
proti žalovanému: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, o zaplatenie 1.989,31 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/335/2013-103 zo dňa 16. septembra
2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 08.04.2013 bol súdu doručený žalobný návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky na tlačive podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie č. 861/2007"). Žalobca sa uvedeným návrhom
domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 1.982,70 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne zo sumy 1.982,70 eura za obdobie od 03.08.2010 do zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo
sumy 1.982,70 eura za obdobie od 14.10.2010 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny v sume

6,61 eura a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 02.10.2009 na zmenkovú sumu 1.982,70 eura, pričom sa
zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 03.08.2010. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou s doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." Indosant predložil
zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 eura, pričom na zmenkovú sumu uhradil
0,00euraanaúrokyuhradil0,00eura. Žalobcanežiadalnariadiťpojednávanieaknávrhupripojillistinné
dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej odporcom dňa 02.10.2009.

2. Podaním zo dňa 21. 12. 2015 zobral žalobca čiastočne žalobu späť, v dôsledku čoho súd uznesením
zo dňa 25.02.2016 č. k. 9C/335/2013-80 konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne zo sumy 1.982,70 eura od 03.08.2010 do zaplatenia zastavil a žalovanému náhradu trov konania
v zastavujúcej časti nepriznal. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2016.

3. Teda predmetom sporu zostala zmenková suma 1.982,70 eura, zmenkový úrok 0,06% denne zo

sumy 1.982,70 eura od 03.08.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.982,70 eura od
04.10.2010 do zaplatenia, zmenková odmena a náhrada trov konania.4. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 16.09.2016, na ktoré pojednávanie sa nedostavil
žalobca, právny zástupca žalobcu, doručenie majú vykázané. Právny zástupca žalobcu e-mailom
doručeným súdu dňa 12.09.2016 žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní, a to z dôvodu, že

procesný postup súdu, ktorým vytýčil ústne pojednávanie hodnotí ako nesprávny, nakoľko v zmysle čl.
4. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ nie sú splnené podmienky na ústne pojednávanie.
Dovoľuje si požiadať súd o ospravedlnenie neúčasti, nemá námietky, aby sa pojednávanie otvorilo
bez jeho účasti, nežiada, aby súd odročil pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti. Na pojednávanie
sa dostavil žalovaný - spotrebiteľ, ktorý po zákonnom poučený podľa § 292 a § 296 CSP o možnosti

zastúpenia spotrebiteľa v konaní o jeho právach a povinnostiach uviedol, že vie o čo sa koná, zmenku
podpísal. Nemá žiadny príjem. Platiť to nevie a ani nechce. Od roku 2012 je nezamestnaný.

5. Napadnutým zhora označeným rozsudkom Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie žalobu
žalobcu zamietol a súčasne rozhodol o trovách strán sporu voči sebe navzájom tak, že žalovanému
nepriznáva náhradu trov konania.

6. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie ustálil nasledovne:

7.Dňa02.10.2009uzatvorilaspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.sožalovanýmnapredtlačenomformulári
zmluvu o úvere č. 403700073, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 900,00 eura, ktorý

sa žalovaný zaviazal zaplatiť o zvýšený o príslušný poplatok vo výške 780,00 eura a celkom mal zaplatiť
čiastku 1680,00 eura a to v 12-tich mesačných splátkach po 140,00 eura, počnúc dňom 25.10.2009.
V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru ani RPMN. Žalovaný podpisom v osobitnom rámčeku
formulára zmluvy o úvere potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere v ten istý deň.

8.Vbode17všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúverujeobsiahnutádohodaovyplnenízmenky,podľa
ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke
remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo

sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa stal splatný celý dlh.

9. Zo zmenky vystavenej v čase podpísania zmluvy o úvere žalovaným dňa 02.10.2009 na rad:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 súd zistil, že do zmenky bola vpísaná
suma " 1982,70 eura a zmenkový úrok 0,25% denne od 03.08.2010. Zmenka bola splatná pri predložení
(vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." V

pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy 403700073. Zároveň súd zistil, že
práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom
na žalobcu.

10. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12Er/633/2011 súd zistil, že dňa 08.06.2011súdny exekútor JUDr.

Rudolf Krutý predložil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti povinnému: Jozef Vydra, nar. 28.11.1988, teda
voči žalovanému. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola na základe exekučného
titulu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 23.02.2011 sp. zn. SR 15211/10. Uvedeným
rozsudkom bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť oprávnenému sumu 1982,70 eura spolu so

zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1982,70 eura od 03.08.2010 do zaplatenia, so 6%
ročným úrokom zo sumy 1982,70 eura od 14.10.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21.06.2011, č. k. 12Er/633/2011-10 bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesením zo dňa 17.10.2011 č. k.
12Er/633/2011-18 súd exekučné konanie zastavil.

11. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia Nariadenia č. 861/2007, citované
ustanovenia Zákona zmenkového a šekového č. 190/1950 Zb., citované články Smernice Rady č.
93/13/EHS, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), citované ustanoveniazákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., citované ustanovenia Obchodného zákonníka a
Ústavy SR odôvodnil nasledovne:

12. Nariadenie č. 861/2007 v čl. 9 ods. 1 ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov
potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Keďže nariadenie
žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s ustanovením čl. 19 nariadenia je potrebné
riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky. Súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je ex offo
skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Žiadne ustanovenie nariadenia č. 861/2007 nevylučuje takéto

skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v prípade,
ak je žalovaný prípadne nečinný a nedoručí súdu odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad čl. 7
ods. 3 nariadenia ustanovuje len toľko, že súd má aj napriek nečinnosti žalovaného konať a vydať
rozsudok; to však neznamená, že vydaniu rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde
o spotrebiteľský vzťah. Cieľom nariadenia č. 861/2007 je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s
nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce vykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v

konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov
je jedným zo základných princípov Európskej únie a je ustanovená aj v primárnom práve (Zmluva o
fungovaní Európskej únie, Charta základných práv Európskej únie). Súd preto dospel k záveru, že aj v
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania

nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti
spotrebiteľa musí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva
a povinnosti oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012).

13. Súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení,

aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní
blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na
základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané.
V prípade zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so
zákonom, čím napĺňa príkaz vyplývajúci z ochrany práv spotrebiteľa.

14. Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť.
Súd dospel k záveru, že bez ohľadu na to, či bude toto konanie považovať za spor súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - alebo výlučne za spor zo

zmenky-avtedyurčírozhodnéprávopodľa§10ods.1aods.3zákonač.97/1963Zb.omedzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (keďže nebolo preukázané ani tvrdené,
že by si žalobca a žalovaný zvolili rozhodné právo) - daný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom
Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v
Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej republike. Až indosamentom sa

dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo,
ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky.

15. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
(dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu, čísla uvedeného na zmenke s číslom

zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi
a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o
úvere súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená navrhovateľom bola vystavená
odporcom ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade s bodom
17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia
týchto údajov (písané technickými prostriedkami) v porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a dátume
vystavenia zmenky (písané rukou).

16. Uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy

uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako
veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaný
ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnejalebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná
o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že v zmluve
o úvere je zaznačená kolónka účelu úveru "na výkon podnikania". Z úradnej činnosti sú súdu známe

zmluvy uvedeného veriteľa (v počte niekoľkých desiatok) a takmer v každej takejto zmluve uzatváranej
v danom období (2008-2010) je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ, uvedený účel na výkon povolania,
podnikania alebo zamestnania. Pritom v iných konaniach (najmä v exekučnom konaní) boli mnohé tieto
zmluvy už právoplatnými rozhodnutiami súdu označené za zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto má
súd dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru. Keďže pri pochybnostiach o obsahu

zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon podnikania, zaťažuje toho, kto
takútoskutočnosťtvrdí.Keďžeúčelvyznačenývzmluve("navýkonpodnikania")súdupreukázanýnebol,
súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely
(teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom,
či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru

zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne -
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie
je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis

s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Otázka
definície spotrebiteľa a spotrebiteľského charakteru úverových zmlúv už bola riešená napr. uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.05.2010 č. k. 10CoE/70/2012-42. Z ustanovenia § 52 ods. 1 OZ
vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z uvedeného tak vyplýva, že spotrebiteľom nie je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovaru, služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel

súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň
sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky

len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov
zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči
dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva
prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie

blankozmenky podľa bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka
vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na
základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti
vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených
dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp. zn. 4 Obo

161/2007.

18. Súd je toho názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie
blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so

spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je
neplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti
so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 01.01.2011, to neznamená,
že v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o
použití zmenky vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade považuje súd dojednanie

dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože
ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa
zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku.
Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. I) OZ, nakoľko prijatím zmenky akozabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa
(napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona č. 191/1950 Zb.). Na rozdiel od situácie, ktorú predvída
ustanovenie čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. (vyplnenie zmenky v rozpore s tým, čo bolo dojednané)

v danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmeniek neplatná, čo má taký istý právny
dôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo pôvodnému
remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a
pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť
(čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na žalobcu. Ak by súd pripustil, že neexistencia dohody

o vypĺňacom práve blankozmenky nemá takéto právne dôsledky, ale naopak znamená právo majiteľa
zmenkyvyplniťblankozmenkuľubovoľnebezakýchkoľvekobmedzení,potombysúdmuselkonštatovať,
že konanie veriteľa (ktorý je spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním úverov v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, teda spoločnosťou, ktorá by mala poznať právo v tejto oblasti a mala by tiež
postupovať s náležitou starostlivosťou), keď od spotrebiteľa prijme zmenku s vedomím, že ju môže
vyplniť bez akýchkoľvek obmedzení a bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu spotrebiteľa, nie je možné

nepovažovať za zlomyseľnosť alebo aspoň za hrubú nedbanlivosť (čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb.).

19.SúdpoukazujeinarozhodnutieKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.16CoE/164/2011-24z29.02.2012,
v ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky uvedenou vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a v ktorom vyslovil, že táto dohoda je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) a o) OZ, ktorá stavia spotrebiteľa do výrazne
nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Predmetná dohoda poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške
zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia
zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby

bolatátovýškapreskúmateľná,keďžezmenkajeabstraktnýprávnyúkon,čosúdpovažovaljednoznačne
za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa
v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

20. Súd napokon poukazuje na to, že i v prípade, keby nedospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere

resp. dohody o vypĺňacom práve blankozmeniek a následnej nemožnosti vzniku práva na vyplnenie
blankozmenky, nemohol by priznať plnenie, ktorého sa žalobca domáhal. Keďže sa v danom prípade
jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ, ale aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
ktorú sa vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, súd sa zaoberal aj samotnou zmenkou (hoci
právo na jej vyplnenie ani nevzniklo) a zistil, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6

Zákona o spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená
podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona, ako bolo uvedené
vyššie, vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považoval
daný spotrebiteľský úver za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preto zmenková suma mohla
byť vyplnená maximálne na sumu istiny poskytnutého úveru 900,00 eura s príslušenstvom vo výške

maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, t.j. 270,00 eura by to bola suma 1170,00
eura. Okrem toho bol na zmenke uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Nie
je možné akceptovať také konanie veriteľa, ktorý by síce vyplnil zmenku tak, že zmenkovú sumu
tvorí len istina s príslušenstvom vo výške maximálne 30 % poskytnutého úveru, ale súčasne by prijal
zmenku s takým úrokom, ktorý je v právnom štáte neakceptovateľný (t. j. s úrokom 91,25 % ročne).

Takýto vysoký zmenkový úrok by znamenal pre dlžníka takmer 100%-tné navýšenie dlhu za jeden rok.
Takéto konanie veriteľa by bolo potrebné považovať za obchádzanie uvedeného ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Konanie, ktorým by veriteľ prijal zmenku s takto vysokým úrokom,

nie je možné považovať za výkon práva, ktorý by nebol v rozpore s dobrými mravmi, resp. - ak by išlo
o režim Obchodného zákonníka - v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda ktorý by
mal požívať právnu ochranu.

21. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že pokiaľ sa predmetná zmenka týka právneho

vzťahumedzispoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.ažalovanýmnazákladezmluvyoúvere,ktorázmluva
je zmluvou spotrebiteľskou, preto súd skúmal i tento vzťah, keď predloženie zmenky nemožno nadradiť
nad spotrebiteľský vzťah rešpektujúc ochranu práv spotrebiteľa. Právo na spravodlivú súdnu ochranu
zaručuje Článok 46 ods. 1 Ústavy. Táto ochrana sa spotrebiteľovi poskytuje z úradnej povinnosti beztoho, ako si žalovaný ako spotrebiteľ bráni svoje práva. Je nesporné, že vzťah na základe ktorého
zmenka vznikla, je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom a preto nemožno žalovanému ako
spotrebiteľovi odoprieť ochranu pred neprijateľnými podmienkami.

22. Z dokazovania vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako dodávateľ spotrebiteľských úverov
poskytla žalovanému úver vo výške 900,00 eura, pričom zmluva o úvere neobsahuje údaje o RPMN,
ako to vyžaduje citované ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) Zákona č. 258/2001 Z. z., tiež neobsahuje ročnú
úrokovú sadzbu tak ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) a tiež priemernú hodnotu RPMN

uvádzanú pod písm. k) citovaného ustanovenia, čo boli v čase uzatvorenia tejto zmluvy povinné údaje
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za následok, že od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Z ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/, I/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Preto podľa uvedeného ustanovenia nemôžu byť vymáhané úroky a poplatky.

23. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. napriek tomu v exekučnom konaní si vymáhala a uplatnila sumu
1982,70 eura s príslušenstvom, v ktorom konaní bola neúspešná z dôvodu zastavenia exekúcie tak, ako
to vyplýva z vyššie uvedeného. V danej veci si uplatňuje žalobca ako indosatár zaplatenie zmenkovej
sumy 1982,70 eura, zmenkový úrok 0,06% denne zo sumy 1982,70 eura od 03.08.2010 do zaplatenia,

6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1982,70 eura od 14.10.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmena a
náhradu trov konania. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdí, že súd musí skúmať iba to, či zmenka obsahuje
všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky
jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Takýmto postupom by došlo k zneužitiu zmenkového inštitútu v
neprospech žalovaného. Podľa súdu vzhľadom na počet exekučných vecí spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o. na okresných súdoch a takmer rovnaký výsledok v týchto konaniach (zastavenie exekučného
konania), vedome tak so žalobcom dochádza k indosácií zmenky, účelovo, aby bola znemožňovaná
obrana žalovaného ako spotrebiteľa. Je nesporné, že zmenky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sa
týkajú formulárových úverových zmlúv s rovnakým obsahom. Používané sú rovnaké predtlače zmenky,
doktorýchsúvpisovanéúdajeakodátum,zmenkovásuma,dátumzačiatkuúročenia,menoapriezvisko,

ako i adresa a rodné číslo vystaviteľa zmenky a tiež číslo úverovej zmluve. V danej veci predmetná
zmenka zabezpečovala zmluvu o úvere č. 403700073 poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. žalovanému. Nebolo pritom preukázané, že úver bol poskytovaný v súvislosti s podnikateľskou
činnosťou žalovaného.

24. Posudzujúc výšku zmenkového úroku súd považoval za rozpor s dobrými mravmi tak ako to uvádza
ustanovenie § 3 a § 39 OZ, a tak dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo všeobecných obchodných
podmienkach bolo potrebné posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku
neplatná a preto POHOTOVOSŤ, s.r.o. nebola oprávnená zmenku vyplniť. Z rozhodovacej praxe súdov
je známe, že dojednanie úrokov pri pôžičkách, úveroch musí byť v súlade s dobrými mravmi pre

prekročenie prípustnej hranice. Uvedený postup spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. možno považovať
za konanie majiteľa pri nadobúdaní zmenky ako konajúceho vedome na škodu dlžníka (Článok 1 §
17 citovaného zákona č. 191/1950 Zb). Pre rozpor so zákonom je podľa § 39 OZ neplatná dohoda o
vyplnení zmenky, na základe ktorej žalovaný ako spotrebiteľ podpísala v prospech podnikateľa zmenku,
ktorá súvisela so spotrebiteľským úverom. Táto skutočnosť zakladá dôvod na ochranu proti povinnosti

zaplatiť zmenku, ktorú ochranu súd poskytol z úradnej povinnosti.

25. V konaní bolo preukázané, že zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako je potom
v rozpore s dobrými mravmi účelový vo veľkom počte uskutočnený prevod zmeniek na žalobcu.
Žalobca tak nadobudol zmenky na rad od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktoré boli rovnako vopred

formulárovo pripravené a žalobcovi muselo byť pritom známe, že zmenky boli vystavené v súvislosti so
spotrebiteľskými úvermi. Žalobca tak konal pri nadobúdaní zmenky vystavenej žalovaným na rad dňa
02.10.2009 na škodu žalovaného ako dlžníka zo zmluvy, keď mu muselo byť známe z konania a činnosti
remitenta, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru.

26. Vzhľadom k tomu, že pôvodnému remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, ani právo zmenku
vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca, ktorý nadobudol
rubopisomzmenku,naktorejvyplnenieprávonevzniklo,aktoráaninemohlabyťvôbecoddlžníkaprijatá,
sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Na základe všetkých vyššieuvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a preto ju
zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, pretože v konaní mu trovy nevznikli, ako ani ich nežiadal.

28. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa mu svojím postupom odňal

možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho
prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo odporca uplatnený nárok nepoprel,
a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie
je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch

platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej strany neboli žiadne námietky, a
preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa mal
rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná
strana mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak

neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil
žiadny z účastníkov konania, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Trval
na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského

vzťahu, pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom
na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaná strana nie je oprávnená vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP.
Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou stranou

a remitentom je irelevantný; jemu nie je známy obsah ich údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o
vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna
úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Zmenka preto aj v
prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych

zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasí s názorom súdu, že sú závislé na
úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto
konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na
podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.

29. Žalovaná strana sa k odvolaniu nevyjadrila.

30. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380
CSP) a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia

pojednávania (§378 a 219 CSP) s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne,
keď odvolanie nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a
dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods.
2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane

citácieustanoveníprávnychpredpisovvzťahujúcichsanatentoprípad.Nadôvažokodvolacísúddodáva
nasledovné:

31. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca
domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého
návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná,pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

32. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku
zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
zmenky indosovanej na navrhovateľa sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo

zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade
písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu
k spravodlivosti. Odvolací súd prijal záver o tom, že ak súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal
na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci,
mohol žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym

procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných
pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho,
aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4
Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi,

napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v
konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a
nariadiťústnepojednávanie,aktopovažujezapotrebné.ZjednodušenáformakonaniapodľaNariadenia
je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na
nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

33. Občiansky súdny poriadok dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v tretej
vete odseku 1 umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je

ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená zmenka má svoj
základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach
právneho predchodcu žalobcu so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť
spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal
charakter tohto vzťahu. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek

pochybností. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, dodávateľ
mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver
bol poskytnutý žalovanej strane za účelom výkonu zamestnania. S prihliadnutím na možný výskyt
zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce

pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená,
že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon
povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis
má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či

dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 1 prvej vety OSP si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie
právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou stranou rovnaký
vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.

34. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to
aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna

právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nebolo úplne v súlade s právom EÚ
naochranuspotrebiteľa.Vnútroštátnaprávnaúpravado31.12.2010nezabezpečilatotižvhodnúochranu
spotrebiteľa na základe Smernice Rady 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca tútoskutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a
prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako

také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch, nemôže byť akceptovaná bezvýhradne.

35. Odvolací súd preto neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný
abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii
zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách
nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek

v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem
vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa a preto vhodnú ochranu spotrebiteľa je potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným

rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby
hodnotilpôvodnúzmluvuospotrebiteľskomúvereaskúmal,čitátoobsahujenekalézmluvnépodmienky.

36. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je však vo svetle judikatúry Súdneho

dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak by totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny

súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, išlo by o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime by bolo nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky bol sčasti spochybnený

už v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. nakoľko bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
V tomto prípade zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v
rozpore s právom Európskej únie (EÚ).

37. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - aby bola právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody však
žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú stranu nevyplývajú. Žalobca a ani jeho

právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohli
zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje)
uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovanej strany. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že
v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa mu nemôže byť na ujmu. Pritom potreba vystavenia

a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala žalovanej strane zo zmluvy, ale len zo všeobecných
úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o
zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods.

1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

38. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí súdu prvej
inštancie, čo považoval za vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom. Súd

prvej inštancie v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia konštatoval svoj postup a postup žalobcu
neprítomného na pojednávaní, preto námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí je nepravdivá.
Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť,
keď žalobca sa svojou neprítomnosťou na pojednávaní sám zbavil možnosti vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom.

39. Pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci v Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom
93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré potvrdzuje správnosť výkladu a záverov oboch súdov. Uvedené
stanovisko sa premietlo aj do zákona č. 438/2015 Z. z..

40. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v
právachapovinnostiachzmluvnýchstrán,atonajmävustanoveniachozabezpečovacíchprostriedkoch.
Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na

vyplnenie blankozmenky. Žalobca v tejto časti dôvodov odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci
nič, argumentoval len tým, že prvostupňový súd nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho
úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky.
Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje
tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

41. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol
návrh zamietnutý za vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 378 ods. 1, § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej strane priznal nárok v plnej výške.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).