Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 3, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/19/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410210927
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1410210927.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

PRIVATdebt, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, zastúpený: JUDr.
Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému v 1. rade: Z. O., Z..
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, 841 03 Bratislava, štátny občan SR a žalovanému v 2. rade: I.
Q., nar. XX.XX.XXXX, B. X. A. XX, 841 02 Bratislava, štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Miroslava
Bobíková, advokátka, Hviezdoslavovo námestie 27, 026 01 Dolný Kubín, o zaplatenie 12.353,22 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti istiny vo výške 12.353,22 Eur z a s t a v u j e.

V zastavenej časti p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. a 2.
rade v rozsahu 100%.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
10.750,76 Eur od 17.08.2010 do 17.01.2017 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 76,86%.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.08.2010, doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.09.2010 domáhal voči
žalovanému v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 12.353,22 Eur s 12,49% ročným úrokom z omeškania z
istiny 12.157,37 Eur od 17.08.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že plnením jedného

zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobu odôvodnil tým, že
na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2773883203 bola so žalovanými v 1. a 2. rade uzavretá
Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 17.08.2006, predmetom ktorej bolo
poskytnutie mimoriadneho medziúveru žalovanému v 1. rade v sume 14.771,30 Eur. Žalovaný v 1. rade
sa zaviazal splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,49% ročne pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 92,21 Eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 73,86 Eur Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom

sporení a zúčtovaní účtu mimoriadneho medziúveru sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať stavebný
úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami 129,26 Eur. Žalovaný v
2. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade.
Nakoľkosižalovanýv1.radeneplnilzmluvnépovinnosti,bolžalobcomupozorňovanýnariadneavčasnéuhrádzanie splátok a vkladov. Žalovaný v 1. rade na základe upomienok v poskytnutej lehote nedoplatil
dlžné splátky. Žalovaný v 2. rade na zaslané upomienky nereagoval. Z dôvodu podstatného porušenia
povinností žalovaným v 1. rade odstúpil žalobca dňa 22.04.2010 od zmluvy a vyzval žalovaného v 1.

rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7-dňovej lehote. Žalovaný v 1. rade
finančné prostriedky v lehote nevrátil a žalovaný v 2. rade si svoju povinnosť vyplývajúcu z ručenia
taktiež nesplnil.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 19.12.2011, č.k. 30Ro 1681/2010-22. Nakoľko sa

platobný rozkaz nepodarilo žalovaným v 1. a 2. rade doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa
21.05.2012, č.k. 22C 19/2012-33 zrušil.

3. Na podklade návrhu žalobcu súd uznesením z 28.10.2013, č.k. 22C 19/2012-60 pripustil zmenu
petitu v znení: „Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu 12.353,22 Eur,
7,49% ročné úroky zo sumy 12.157,22 Eur od 17.08.2010 do zaplatenia a 5% ročné úroky z omeškania

zo sumy 12.157,22 Eur od 17.08.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého žalovaného.“

4. Uznesením zo dňa 29.05.2014, č.k. 22C 19/2012-102, súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu

tak, že z konania vystúpila Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335
004 a na jej miesto vstúpila spoločnosť PRIVATdebt s.r.o., Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45
322 571.

5. Podaním doručeným súdu 23.03.2017 žalobca vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 12.323,22

Eur z dôvodu uhradenia žalovanej istiny žalovaným v 2. rade dňa 17.01.2017. Po čiastočnom späťvzatí
žaloby žalobca žiadal, aby súd rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi príslušenstvom skladajúce sa z úroku z omeškania 7,49% ročne zo sumy 12.157,37
Eur od 17.08.2010 do 17.01.2017 vyčísleného vo výške 5.850,21 Eur a úroku z omeškania 5% ročne
zo sumy 12.157,37 Eur od 17.08.2010 do 17.01.2017 vyčísleného vo výške 3.905,35 Eur a nahradiť

trovy konania.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 2.376,09 Eur späť pred prvým

pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalovaná, pre správanie ktorej bola
vzatá čiastočne späť dôvodne podaná žaloba je povinná nahradiť trovy konania žalobcovi, pretože
procesne zavinila zastavenie konania (žalovanú sumu zaplatila po podaní žaloby).

10. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 03.04.2017, na ktoré predvolal právneho zástupcu
žalobcu, žalovaného v 1. rade a právneho zástupcu žalovaného v 2. rade. Právny zástupca žalobcu
podaním doručeným súdu 23.03.2017 ospravedlnil svoju aj žalobcovu neúčasť na pojednávaní a
požiadal o vykonanie pojednávania v ich neprítomnosti. Žalovaný v 1. rade mal doručenie predvolania

vykázané fikciou doručenia dňa 07.02.2017. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania, doručenie predvolania mala
vykázané 06.02.2017. Súd preto vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu, žalovaného v 1. rade a právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpisom z obchodného registra právneho
predchodcu žalobcu, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 17.08.2006,
odstúpením od zmluvy zo dňa 22.04.2010 adresovaným žalovanému v 1. rade spolu s doručenkou,
oznámením o odstúpení od zmluvy zo dňa 22.04.2010 adresovaným žalovanému v 2. rade spolu sdoručenkou, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 39/2014 zo
dňa 01.04.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom spolu s prílohou, výpisom z účtu
odstúpeného medziúveru na č.l. 133, dokladom o zaplatení na č.l. 177 a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade (ako dlžník) a žalovaný v 2. rade (ako
ručiteľ) uzavreli dňa 14.08.2006 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere na základe
ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade mimoriadny medziúver pod číslom
2773883705 vo výške 14.771,30 Eur pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení,

na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných
podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2773883203 vo výške cca
8.864,78 Eur. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,49%
ročnepravidelnýmimesačnýmisplátkamivovýške92,21Euradonasporenia40%cieľovejsumyvkladať
naúčetzmluvyostavebnomsporenípravidelnémesačnévkladyvovýške73,86EurPopridelenícieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení a zúčtovaní účtu mimoriadneho medziúveru sa žalovaný v 1. rade

zaviazalsplácaťstavebnýúvervrátaneúrokovvovýške4,70%ročnepravidelnýmimesačnýmisplátkami
129,26 Eur. Pre prípad omeškania so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu o stavebnom
sporení bol dojednaný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy zameškaných splátok (čl. VI.
bod 1. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere), pre prípad omeškania so splátkou
bolo dojednané, že veriteľ má právo účtovať si 3% ročný úrok pri stavebnom úvere a 5% ročný úrok

pri medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok (čl. VI. bod 2.
zmluvy). V prípade omeškania dlžníka s platením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace bol veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou
dobou splatnosti (čl. VI. bod 3. zmluvy). Žalovaný v 2. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť
pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade.

13. Z dôvodu podstatného porušenia povinností žalovaným v 1. rade odstúpil právny predchodca
žalobcu dňa 22.04.2010 od zmluvy (v zmysle čl. VII. bod 1 zmluvy) a vyzval žalovaného v 1. rade na
okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov vo výške 12.252,67 Eur do 7 dní od doručenia
predmetného odstúpenia. Zároveň právny predchodca žalobcu dňa 22.04.2010 oznámil žalovanému v

2. rade, že odstúpil od zmluvy a upozornil ho, že ak dlžník v stanovenej lehote dlh neuhradí, pristúpi
k vymáhaniu svojej pohľadávky. Žalovaný v 1. rade finančné prostriedky v lehote nevrátil a žalovaný v
2. rade si svoju povinnosť vyplývajúcu z ručenia taktiež nesplnil. Ku dňu podania žaloby dlžná suma
predstavovala 12.157,37 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 39/2014 zo dňa 01.04.2014 postúpil
právny predchodca žalobcu pohľadávku žalobcovi.

14. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru súd zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému v 1. rade úver vo výške 14.771,30 Eur. Žalovaný v 1. rade uhradil právnemu predchodcovi
žalobcu celkovo 4.020,54 Eur (42 splátok po 92,21 Eur a 2 splátky po 73,86 Eur). Z predloženého
dokladu o úhrade na č.l. 177 súd zistil, že žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi celú žalovanú istinu vo

výške 12.353,22 Eur.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

17. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie

19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.20. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

21. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

22. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

24. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci

ho na to veriteľ písomne vyzval.

25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

29. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

30. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“)naúčelytohtozákonasarozumie spotrebiteľskýmúverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

31. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

33. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.34. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška

úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

38. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 17.08.2006 vznikol záväzkovo
právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade,

a to uzavretím Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanému v 1. rade mimoriadny medziúver pod číslom 2773883705
vo výške 14.771,29 Eur pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe
ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa
mimoriadny medziúver mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 2773883203 vo výške cca 8.864,78

Eur. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,49% ročne
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 92,21 Eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na
účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 73,86 Eur Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení a zúčtovaní účtu mimoriadneho medziúveru sa žalovaný v 1. rade
zaviazalsplácaťstavebnýúvervrátaneúrokovvovýške4,70%ročnepravidelnýmimesačnýmisplátkami

129,26 Eur.

39. Z dôvodu podstatného porušenia povinností žalovaným v 1. rade odstúpil právny predchodca
žalobcu dňa 22.04.2010 od zmluvy (v zmysle čl. VII. bod 1 zmluvy) a vyzval žalovaného v 1. rade na
okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov vo výške 12.252,67 Eur do 7 dní od doručenia

predmetného odstúpenia. Súčasne právny predchodca žalobcu dňa 22.04.2010 oznámil žalovanému v
2. rade, že odstúpil od zmluvy a upozornil ho, že ak dlžník v stanovenej lehote dlh neuhradí, pristúpi k
vymáhaniu svojej pohľadávky. Žalovaní v 1. a 2. rade si svoju povinnosť uhradiť dlžnú sumu nesplnili.

40. Súd posudzoval uvedenú zmluvu o poskytnutí úveru ako spotrebiteľskú, nakoľko pri uzatváraní

zmluvy právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej
činnosti a žalovanému v 1. rade bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, popri ustanoveniach
Obchodného zákonníka upravujúcich daný zmluvný typ, sa na ňu v súlade s ustanovením § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odchýliť sa od ustanovení

Občianskeho zákonníka je možné len v prípade, ak by to bolo v prospech spotrebiteľa. To platí aj pre
uplatnenie ustanovení o odstúpení od zmluvy

41. Súd nepopiera povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, avšak na otázku odstúpenia od
zmluvy je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov,
ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10
zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na
prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k
porušeniu ústavných práv veriteľa.

42.NovelaObčianskehozákonníkavykonanázákonomč.102/2014Z.z.definitívnenormatívnevyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak malipoužiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník
bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty,
uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného

zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

43. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý

z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Odstúpením od zmluvy zo strany
právneho predchodcu žalobcu, keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu, bola zmluva zrušená od začiatku
v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy má okrem zrušenia samotnej
zmluvy ex tunc aj ten dôsledok, že nie je možné uplatňovať vo vzťahu medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanými ani všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvorili súčasť zmluvy. Právny
predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil a keďže zmluva sa zrušila, žalovaní v 1 a 2. rade boli povinní

právnemu predchodcovi žalobcu (resp. odo dňa postúpenia pohľadávky žalobcovi) vrátiť iba vyčerpané
peňažné prostriedky z úverového rámca (bez úrokov a poplatkov) z titulu povinnosti vydať bezdôvodné
obohatenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka

44. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru súd zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol

žalovanému v 1. rade úver vo výške 14.771,30 Eur. Žalovaný v 1. rade uhradil právnemu predchodcovi
žalobcu celkovo 4.020,54 Eur (42 splátok po 92,21 Eur a 2 splátky po 73,86 Eur). Vzhľadom na vyššie
uvedené vznikla žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť uhradiť žalobcovi iba sumu 10.750,76 Eur, t.j. rozdiel
medzi vyčerpanou a splatenou sumou. Nakoľko žalovaný v 2. rade uhradil celú žalovanú istinu vo výške
12.353,22 Eur, z dôvodu späťvzatia žaloby v časti istiny predmetom konania ostalo už iba príslušenstvo

žalovanej pohľadávky.

45. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalovaní boli povinní v dôsledku odstúpenia od zmluvy vrátiť
žalobcovi iba sumu skutočne poskytnutých prostriedkov bez úrokov a poplatkov po odpočítaní už
doposiaľ uhradenej sumy (4.020,54 Eur), to znamená, že boli povinní vrátiť žalobcovi istinu 10.750,76

Eur, s úhradou ktorej sa dostali do omeškania, súd rozhodoval len o úrokoch z omeškania z tejto sumy.
Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 17.08.2010 do 17.01.2017.

46. Vzhľadom k tomu, že žalovaní si neplnili riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a dostali sa s plnením peňažného dlhu do omeškania,

súd ich zaviazal v zmysle citovaných ustanovení zákona k zaplateniu žalobcom uplatnených úrokov z
omeškania vo výške vo výške 5% ročne zo sumy 10.750,76 Eur od 17.08.2010 do 17.01.2017. Priznaná
výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu
omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % + 8 percentuálnych bodov.
Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov súd žalobu zamietol.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť
žalovanýmzaplatiťmupríslušenstvozosumy12.157,37Eur.Súdpriznalžalobcoviúrokyzomeškaniazo

sumy 10.750,76 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 88,43
% (10.750,76 Eur z 12.157,37 Eur). Úspech žalovaných v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí
11,57 % (1.406,61 Eur z 12.157,37 Eur). Odrátaním úspechu žalovaných od úspechu žalobcu vyjde čistý
úspech žalobcu v pomere 76,86 %. Súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
76,86 Eur. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.