Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/242/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217511
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612217511.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
4C/131/2012-154 zo dňa 26. januára 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

N e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdSpišskáNováVes(ďalejlen„súdprvéhostupňa“)napadnutýmrozsudkomzamietolžalobný
návrh a zároveň návrhy žalobcu na prerušenie konania. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Podanou žalobou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená
tvrdeným nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. Podľa žalobcu k nesprávnemu

úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd prvého stupňa v jednotlivých exekučných
konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením č.k. 4C/131/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012
súd prvého stupňa spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 4C/131/2012, 4C/135/2012,
4C/157/2012, 4C/166/2012, 4C/168/2012, 4C/169/2012, 4C/196/2012, 4C/197/2012, 4C/207/2012,

4C/214/2012, 4C/226/2012, 4C/235/2012, 4C/259/2012, 4C/260/2012, 4C/282/2012, 4C/283/2012,
4C/292/2012, 4C/293/2012, 4C/315/2012 a 4C/331/2012, s tým, že spoločné konanie bude vedené pod
sp. zn. 4C/131/2012.Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukazoval na to, že v jednotlivých žalobách
sa vyskytuje viacero nedostatkov, napr. že sú zmätočné v označení povinného, nie sú uvedené
spisové značky príslušných exekučných konaní. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní,

poukazovala na to, že „žiadosti o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za riadny
prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní. Túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Ďalej poukazovala na to, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené
žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pritom už dňa 27.9.2012 boli súdu

doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr, a preto
ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Na pojednávanie vo veci určené na deň 26.01.2015 sa účastníci nedostavili, doručenie predvolania bolo
u oboch účastníkov preukázané a lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Účastníci svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili, pričom žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania

zdôvoduobjektívnehoporušeniazásadynestrannostisúduasudcuazároveňpodalnávrhnaprerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11NcC/55/2012. Vzhľadom na skutočnosť, že súd o rovnakom
návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol uznesením sp. zn. 4C/131/2012-69 zo dňa 24.05.2013,
nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania poukazujúc na

ustanovenie § 119 O.s.p. a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup súdu prvého stupňa, a preto sa súd prvého stupňa
oboznámil s jednotlivými exekučnými spismi, v ktorých bol úradný postup namietaný a v ktorých žalobca
mal procesné postavenie oprávneného.

Okrem návrhu na prerušenie konania z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR podal žalobca
ďalší návrh na prerušenie konania, ktorý odôvodnil tou skutočnosťou, že na Okresnom súde Prešov
sa vedie konanie pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva EÚ a zodpovedanie
predmetnej prejudiciálnej otázky v uvedenom konaní má zásadný význam pre posúdenie správnosti

postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým je právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu a preto navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods.
2 písm. c/ Os.p.

O uvedenej námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu právoplatne rozhodol
nadriadený súd, ktorý sa zaoberal podrobne všetkými dôvodmi uvádzanými žalobcom, pre ktoré žiadal
vylúčenie sudcov súdu prvého stupňa. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11NcC/55/2012
je tak viazaný súd, ale aj účastníci konania. Ústavná sťažnosť nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila
otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa

návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

O ďalšom návrhu na prerušenie konania , ktorý podal žalobca podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd
prvého stupňa taktiež rozhodol a to zamietnutím návrhu, nakoľko prejudiciálne otázky, ktoré Okresný
súd Prešov v konaní 7C/6/2010 predložil Súdnemu dvoru EÚ, majú vplyv len na rozhodnutie vo veci

7C/6/2010 vzhľadom na skutočnosť. Súd prvého stupňa preto uvedený návrh na prerušenie konania
považoval za nedôvodný a návrh žalobcu zamietol.

Súd prvého stupňa sa oboznámil v tomto spoločnom konaní s jednotlivými exekučnými spismi
Okresného súdu Spišská Nová Ves, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný. Exekučnými

titulmi v exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu a aj notárske
zápisnice avovšetkýchprípadochsajednáospotrebiteľskézmluvy.Súdprvéhostupňadospelkzáveru,
že námietka žalovanej poukazujúca na nedostatky žalobných návrhov nie je dôvodná, pretože žalobca
správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých uplatnil svoj nárok, označil
dôkazy a uviedol, čoho sa domáha, a preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. považoval za nedôvodný.

Ďalejsasúdprvéhostupňavysporiadalsuplatnenounámietkoupremlčaniauplatnenéhonárokužalobcu
zo strany žalovanej.Súd prvého stupňa právne postupoval podľa ust. § 3, § 5, § 6, § 9, § 15, § 17 a § 19 zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 41
a § 44 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“) a § 45 zák. č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

V konaniach vedených pôvodne pod sp.zn. 4C/135/2012, 4C/157/2012, 4C/196/2012, 4C/197/2012,
4C/226/2012, 4C/235/2012, 4C/259/2012 (žaloby označené žalobcom ako ISTINA RS) a v konaniach
vedených pôvodne pod sp.zn. 4C/207/2012, 4C/283/2012, 4C/292/2012, 4C/293/2012, 4C/331/2012

(žaloby označené žalobcom ako NZP), súd prvého stupňa uviedol, že trojročná premlčacia doba mohla
začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie právnemu zástupcovi žalobcu v exekučných veciach, keďže až vtedy sa žalobca
mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora.

V konaniach pôvodne vedených pod sp.zn. 4C/131/2012, 4C/214/2012, 4C/260/2012, 4C/282/2012,
4C/315/2012 (žaloby označené žalobcom ako NP), konštatoval, že premlčacia doba mohla začať plynúť
až momentom doručenia uznesenia tamojšieho súdu právnemu zástupcovi oprávneného. Zároveň
súd prvého stupňa uviedol, že premlčané sú nároky žalobcu uplatnené v konaniach 4C/282/2012,
4C/260/2012, 4C/214/2012, 4C/131/2012. V konaní 4C/282/2012, 4C/131/2012, 4C/214/2012, ktoré

nároky sú žalované ako náhrada škody za poverenie vydané po zákonnej 15-dňovej lehote, pričom
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia boli doručená dňa 09.01.2009 a poverenie bolo
vydané dňa 23.01.2009, teda v zákonnej lehote, a teda okrem skutočnosti, že ide o nároky premlčané,
zároveň považoval nároky za nedôvodné (4C/282/2012).

V konaní sp.zn. 4C/166/2012, 4C/168/2012, 4C/169/2012 (žaloba označená žalobcom ako ZE),
premlčacia doba začala plynúť od doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora
resp. od doručenia rozhodnutia o zamietnutí tohto návrhu právnemu zástupcovi žalobcu. V uvedených
veciach súd prvého stupňa o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol v roku 2010 - 2011 a preto
konštatoval, že v týchto prípadoch žalobný návrh bol podaný včas.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp.zn. 4C/131/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS - spisy

4C/135/2012, 4C/157/2012, 4C/196/2012, 4C/197/2012, 4C/226/2012, 4C/235/2012, 4C/259/2012),
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP - spisy 4C/207/2012, 4C/283/2012, 4C/292/2012,
4C/293/2012, 4C/331/2012),
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku (NP - spisy 4C/131/2012, 4C/214/2012, 4C/260/2012, 4C/282/2012, 4C/315/2012),
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa §
44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE - spisy 4C/166/2012, 4C/168/2012, 4C/169/2012).

V konaniach (ISTINA RS) vedených pôvodne pod sp.zn. 4C/135/2012, 4C/157/2012, 4C/196/2012,

4C/197/2012, 4C/226/2012, 4C/235/2012, 4C/259/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca poukázal na to, že
exekučnýsúdprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval
skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez

splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam súd prvého stupňa
mal preukázané, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia navykonanie exekúcie zamietnuté. V uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského
súdu a vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným
súdom ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv alebo na

základe skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných súdov. Súd prvého stupňa poukazujúc
na ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. zdôraznil, že v daných prípadoch exekučný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j. rozhodcovského
súdu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia NS SR (5Cdo/439/2012, 6Cdo/290/2012), či

rozhodnutia Ústavného súdu SR (sp.zn. I. ÚS 278/2013, sp.zn. IV. ÚS 55/2011). Preto dospel k záveru,
že posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania nemožno hodnotiť
ako nesprávny úradný postup. Okrem toho, že exekučný súd mal nielen oprávnenie, ale aj povinnosť
preskúmavať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, súd prvého stupňa uviedol, že v uvedených
veciachniejemožnékonštatovaťnezákonnosťrozhodnutíexekučnéhosúdu,t.j.rozhodnutíozamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože otázka nezákonnosti rozhodnutia nemôže

byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti rozhodnutia musí
byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto rozhodnutie je pre
rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými spismi, pripojenými k
vyššieuvedenýmkonaniam,malsúdprvéhostupňazapreukázané,žeanijednorozhodnutieOkresného
súdu Spišská Nová Ves ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie nebolo zrušené, resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako
oprávnený nevyužil ani v jednom prípade z uvedených exekučných konaní svoje právo na podanie
riadnych opravných prostriedkov.

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp.zn 4C/207/2012, 4C/283/2012, 4C/292/2012, 4C/293/2012,
4C/331/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané,
že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté,pričomjepravdou,žek zamietnutiužiadostidošlopouplynutí15-dňovejlehotyoddoručenia

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu. V prípade exekučného konania
sp.zn. 2Er/823/2010 - 4C/207/2012, žiadosť súdneho exekútor bola podaná na súde prvého stupňa
dňa 09.12.2012, rozhodnuté bolo dňa 20.9.2011, v konaní 9C/251/2012 žiadosť podaná dňa 6.8.2009,
rozhodnuté bolo dňa 20.05.2011, v konaní 9C/274/2012 žiadosť bola podaná 24.6.2010, rozhodnuté
bolo dňa 4.8.2010, v konaní 2Er/658/2010 - 4C/283/2012, žiadosť o udelenie poverenia vola doručená

dňa 30.09.2010 a rozhodnuté bolo o nej dňa 11.02.2011, v konaní 2Er/860/2009 - 4C/292/2012, bola
žiadosť o udelenie poverenia bola doručená 26.11.2009 a potom , čo oprávnený nereagoval na žiadosť
súdu o predloženie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozhodnuté bolo o
nej dňa 29.03.2010. Ďalej v prípade exekučného konania sp.zn. 2Er/611/2009 - 4C/293/2012, žiadosť
súdneho exekútor bola podaná na súde prvého stupňa dňa 25.09.2009, a potom , čo oprávnený a súdny

exekútor odmietli predložiť na žiadosť súdu o zmluvu o úvere s čitateľnými všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru a odmietli preukázať výšku uhradenej pohľadávky, rozhodnuté o zamietnutí žiadosti
bolo dňa 16.06.2010 a v prípade exekučného konania sp.zn. 2Er/596/2009 - 4C/331/2012 bola žiadosť
súdneho exekútor podaná na súde prvého stupňa dňa 18.08.2009 a žiadosť bola následne zamietnutá
uznesením dňa 22.02.2010, pričom v dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením

zo dňa 19.07.2010 uznesenie o zamietnutí žiadosti potvrdil. Vo všetkých uvedených exekučných
konaniach súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia boli žiadané správy resp. podklady od
súdneho exekútora resp. oprávneného, ktoré museli byť súdom aj urgované a ktorých vyžiadanie a
posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie

alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho súd má za to, že podľa ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci
vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora,
ako to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných prípadoch.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tamojšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uviedol,žežalobcavkonanínepreukázalexistenciurozhodnutia,ktorébykonštatovaloprieťahyvdaným
exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti súdu vuvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný
posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave konania a sťažnosti
na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde.

Podľa oboznámených Spr č. 34/2010, č. 22/2010 a č. 12/2011 a odpovedi na sťažnosti žalobcu na
prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní
teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach
vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia súdu prvého stupňa konštatované prieťahy v konaní.

Súd prvého stupňa v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukázal žalobca a ku
ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR
s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne
do právomoci Ústavného súdu SR a preto súd prvého stupňa nemá právomoc konštatovať prieťahy v
súdnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,
mal súd prvého stupňa za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a preto konštatoval, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné

bremeno.

K hore uvedenému záveru dospel súd prvého stupňa aj pokiaľ sa týka konaní (NP) pôvodne vedených
pod sp.zn. 4C/131/2012, 4C/214/2012, 4C/260/2012, 4C/282/2012, 4C/315/2012, v ktorých žalobca
namietal nesprávny úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej

15-dňovej lehote. Z oboznámených exekučných spisov bolo zistené, že poverenia na vykonanie
exekúcie boli tunajším súdom vydané v 15-dňovej lehote od doručenia žiadosti o udelenie poverenia
súdneho exekútora súdu.

V konaniach (ZE) pôvodne vedených pod sp.zn. 4C/166/2012, 4C/168/2012, 4C/169/2012, k

nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu malo podľa žalobcu dôjsť tým, že súd nerozhodol o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30-tich dní od
doručenia návrhu na zmenu exekútora. Zo spisov bolo zistené, že po podaní návrhu na zmenu exekútora
bola exekučným súdom zaslaná pôvodnému exekútorovi žiadosť na vyjadrenie spolu so žiadosťou o
vyčíslenietrovapredloženieexekučnéhospisu.Súdeštepredrozhodnutímozmenesúdnehoexekútora

posudzoval,čivoveciniejedôvodnézastavenieexekúcie,keďževprípadeúplnéhozastaveniaexekúcie
o tomto návrhu by už nebolo účinné rozhodnúť. Pokiaľ by exekučný súd návrhu oprávneného o zmenu
súdneho exekútora vyhovel a následne, po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodol o zastavení danej
exekúcie, daný postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo

strany žalobcu nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd prvého stupňa preto pre
nepreukázanie existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu,
jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu bol

predložený listinný dôkaz - znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody požadovanej
žalobcom. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov priznania náhrady škody a
to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných veciach, súd prvého stupňa už z dôvodu
hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej ujmy, ktorú
si žalobca v konaní uplatnil.

Žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152
ods. 2 O.s.p.). K tomu súd prvého stupňa uviedol, že ak je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2
O.s.p., súd môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhuúčastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie
a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná si nárok na náhradu
trov konania v písomnom vyjadrení uplatnila, avšak trovy nevyčíslila v stanovenej lehote podľa § 151
ods. 2 O. s. p. a zo spisu výška náhrady trov konania nevyplýva, preto súd prvého stupňa náhradu trov
konania žalovanej nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca (ďalej len „odvolateľ“) z dôvodov podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O. s. p. a podľa ust. § 205 ods.
2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu
vrátil na opätovné prejednanie.

Odvolateľ namieta postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania

s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ tvrdí, že
riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené
s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a ak tak spravil,
odňal žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávania bola
námietka, že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím

rozhodnutím v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal na
prejednanie inému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto
okolností neobstojí názor Krajského súdu v Košiciach vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou
praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne
pojednávanie nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu

na pojednávaní, avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde.
Namietal, že meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa v čase jeho vydania neprichádzalo do úvahy a
to vzhľadom na skutočnosť, že súd v rovnakom období rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. Mal za to, že dôsledok
správania súdu m kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia

o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva
žalobcu na súdnu ochranu a maria jeho možnosť konať pred súdom. Ďalej žalobca namieta, že sa
nemohol vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ani k dôkazom
ktoré súd vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty
na vydanie rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa právo na

kontradiktórne konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd neumožnil žalobcovi vyjadriť sa
k skutkovým a právnym otázkam vecí. Žalobca ďalej namieta, že nebolo možné vo veci rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces.
Ďalej žalobca namieta, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k
žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Pokiaľ sa týka majetkovej škody namieta odvolateľ názor súdu prvého stupňa o jej nedôvodnosti,
pretože konajúci súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania
správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje, a preto

je v tejto časti rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou
úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Žalobca hodlal v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj
prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Konajúci súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a

neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamejtak,abymalpriestornavrhnúťalebopredložiť
ďalšie dôkazy. Pokiaľ sa týka nemajetkove ujmy, súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že
došlo k porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu. Ak sám konajúci súd
zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, mal konštatovať porušenie práva
a priznať nemajetkovú ujmu žalobcovi. Taktiež vykonať dostatočné dokazovanie oboznámením sa s

predloženým znaleckým posudkom k návrhu na prerušenie konania poukazujúc na judikatúru krajských
súdov.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok
žalobcu je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza námietky, ktoré
žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu

zamietol.

Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu k skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo
ústne pojednávanie, námietka skutočnosti, že žalovaná sa vo veci nevyjadrila napriek výzve súdu a
doručenému žalobnému návrhu a námietky vo vzťahu k posúdeniu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy.

Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 26.01.2015 (č.l. 149
spisu), ktorého sa účastníci konania nezúčastnili. K námietke žalobcu proti neodročeniu pojednávania
sa odvolací súd vyjadrí v ďalšej časti tohto odôvodnenia. Keďže však ústne pojednávanie vo veci bolo
nariadené a bolo vykonané, je odvolacia námietka žalobcu o neuskutočnení ústneho pojednávania

irelevantná.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaná sa k žalobe podrobne vyjadrila písomným podaním zo dňa
4.2.2013 (č.l. 29 a nasl. spisu). Preto odvolacia námietka vo vzťahu k možnosti rozhodnutia rozsudku
pre zmeškanie je neopodstatnená. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu

18. 02. 2013.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
26.01.2015, keďže bola zachovaná aj lehota na prípravu pojednávania v zmysle ust. § 115 ods. 2

O.s.p. Na tomto pojednávaní súd prvého stupňa oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v zmysle ust. § 129 ods. 1 O.s.p. ich prečítaním (č.l. 149
až 153 spisu).

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich

svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Na
tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a pokiaľ by sa
žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať
aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane vyjadriť sa k skutkovým

a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada
kontradiktórnosti konania ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.

Irelevantná je odvolacia námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. § 101

ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako bolo uvedené vyššie.

Odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k posudzovaniu výšky škody a nemajetkovej ujmy sú preto
rovnako bezpredmetné a nemajú žiaden vzťah k napadnutému rozsudku.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ namieta, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
pretože súd vec prejednal v jeho neprítomnosti hoci na to neboli splnené podmienky podľa § 101 ods.
2 O.s.p. a navyše vo veci rozhodoval vylúčený sudca.Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Ide o taký postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred
súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci
na to nie sú splnené predpoklady uvedené v ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané
dôkazy.

Predpokladom pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie

účastníka na pojednávanie, na ktoré sa tento nedostaví ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie.

Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na
prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli predvolaní na pojednávanie nariadené na deň
26.01.2015 písomne, pričom právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené dňa 29.12.2014,
žalobcovi dňa 22.12.2014 a žalovanej bolo predvolanie doručené dňa 22.12.2014, čím bola zachovaná

lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa zamietol návrh
žalobcu na prerušenie konania (uznesenie č.l. 4C/131/2012-69 z 24.05.2013). Išlo o návrh s rovnakým
obsahom, ako v žiadosti o zrušenie pojednávania zo 16. 05. 2013.

Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne uviedol, že o námietke zaujatosti uplatnenej
žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol uznesením č.k. 11NcC/55/2012
zo dňa 19.10.2012 tak, sudkyňa JUDr. Alena Ernestová nie je vylúčené z prejednávania a rozhodovania
veci. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co 322/2013-87 zo dňa 07.04.2014 bolo zase

potvrdené uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.05.2013 č.k. 4C/131/2012-69,
ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žiadosť o odročenie pojednávania,
označená ako návrh na zrušenie pojednávania neobsahuje dôvody, pre ktoré by bolo potrebné

nariadené pojednávanie odročiť, keďže vo veci nerozhodoval vylúčený sudca.

Preto odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. vo veci
nie je daný, pretože o vylúčení bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu, ktorým
je súd viazaný (č.k. 11NcC 55/2012 z 19.10.2012).

Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Účastník, ktorý v
odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol

vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktorého hoci boli tvrdené, súd nezisťoval, najmä preto,
že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené
už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Žalobcavodvolaníneoznačildôkaz,ktorý-hocibolnavrhovaný-nebolvykonaný,pretoanitentotvrdený

dovolací dôvod nie je daný.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu v zmyslezák. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Spišská Nová Ves v jednotlivých exekučných konaniach vedených na tomto súde resp.
prípadne nezákonným rozhodnutím vydaným v týchto konaniach, z ktorého dôvodu základ nároku nie

je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím, aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a
je preto nenáležitá námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,
na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá
je preto odvolacia námietka žalobcov o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky. Súd prvého stupňa
v odôvodnení rozsudku uviedol z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody, či nemajetkovej

ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko zodpovedá ust. § 157 ods. 2
O.s.p.

Odvolací súd je teda toho názoru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, tento
zistený skutkový stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec správne

aplikoval a interpretoval.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

Vecne správne je aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, keďže dôvod, pre ktorý
žalobca o prerušenie konania žiadal nebol daný. V tomto smere poukazuje odvolací súd na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovaná si trovy odvolacieho konania
neuplatnila, odvolací súd žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.