Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/292/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205580
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514205580.3

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobkyne: L.
C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX J. Q., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok č. SR 05078/14 zo dňa 1.10.2014, vydaný Stálym
rozhodcovským súdom, spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karlovské rameno 8, 841 04

Bratislava, IČO: 35 922 761.

Žalobkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa30.10.2014sažalobkyňadomáhalazrušeniaRozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 05078/14 zo dňa 1.10.2014 vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti

Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 21. 3.
2012 uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol
bezúčelový úver vo výške 300 eur za poplatok vo výške 288 eur. V rámci Rozhodcovskej zmluvy, kde
je upravená rozhodcovská doložka, je uvedené, že všetky spory vzniknuté z tejto úverovej zmluvy,
zmenkyalebosúvislostisňousabudúrozhodovaťvrozhodcovskomkonanípredStálymrozhodcovským
súdom zriadeného Slovenská rozhodcovská, a.s. v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom

súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Žalobkyňa si povinnosti zo zmluvy riadne neplnila,
preto sa dlh stal v nesplatenom zvyšku splatným. Dňa 11. 8. 2014 podal žalovaný návrh na začatie
rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd po vykonanom dokazovaní vydal dňa 1. 10. 2014
Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol žalobkyni doručený 10. 10. 2014. Žalobkyňa tvrdila, že rozhodcovské
konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská
doložka je neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa

oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto
zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka. V konaní na Stálom
rozhodcovskom súde neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice,
zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov a
taktiež aj Súdneho dvora Európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovskou zmluvou
reálne došlo k narušeniu smernice sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech

spotrebiteľa. Žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v
prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný
a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho
sťaženia uplatnenia práv žalobkyne. Zmluva o úvere zo dňa 21. 3. 2012 je zmluvou spotrebiteľskou,
neobsahuje údaj o priemernej RPMN, preto sa úverový vzťah považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V Zmluve o úvere sú obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu -

realizácie podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému súd doručil
žalobu a vyzval ho, aby sa v lehote stanovenej súdom k nej vyjadril.

Žalobkyňa na návrhu trvala a nesúhlasila s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 20.1.2015 žiadal žalobu zamietnuť.
Uviedol, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi
žalobkyne, ktoré sa obmedzujú na jej snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Preskúmanie

veci z hmotnoprávnej stránky v konaní o zrušenie Rozhodcovského rozsudku je vzhľadom na
právnu úpravu vylúčené. Účelom konania o zrušenie Rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v
inom konaní, ako v konaní o výkon rozhodnutia súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné
podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Žalovaný
poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 335/2010 a rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 33Cdo 2675/2007. Ďalej uviedol, že žalobkyňa ako dlžník uzatvorila so žalovaným ako

veriteľom dňa 21. 3. 2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Pri uzatváraní zmluvy sa súčasne
zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k vzniku sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria
nevýhradnú Rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku. Žalovaný so žalobcom dňa 21. 3.
2012 pristúpili k podpisu samostatne nevýhradnej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá je uzavretá platne.
Rozhodcovská zmluva je síce neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný

dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako žalobkyňou, tak aj žalovaným. Žalobkyňa v čase uzavretia
Rozhodcovskej zmluvy nemala k jej obsahu žiadne výhrady, s Rozhodcovskou zmluvou sa riadne
oboznámila, jej ustanoveniam porozumela a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdila vlastnoručným
podpisom. V zmysle Rozhodcovskej zmluvy sa žalobkyňa so žalovaným dohodli riešiť všetky spory
vzniknuté z predmetnej Zmluvy o úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská

rozhodcovská, a.s. alebo pred príslušným všeobecným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súd. Je zrejmé, že účastníci uzavreli nevýhradnú Rozhodcovskú zmluvu, preto nemožno mať
žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Stály rozhodcovský súd na daný prípad aplikoval zákony o ochrane
spotrebiteľa. Zároveň žalovaný žiadal, aby Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd nepríslušný, postúpil
vec miestne príslušnému súdu, a to Okresnému súdu Bratislava IV.

Súd uznesením č. k. 5C/292/2014-65 zo dňa 11.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.6.2015,
námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Stará Ľubovňa uplatnenú žalovaným, zamietol.
Súd nariadil pojednávanie na deň 23.6.2016, na ktoré predvolal účastníkov konania. Na pojednávanie
sa nedostavil žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaný

neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním, doručeným súdu dňa 16. 6. 2016, z dôvodu
hospodárnosti konania a súhlasil, aby súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti. Súd preto prejednal
vec v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobkyňa na podanej žalobe trvala. Uviedla,
že aj keď je v rozhodcovskej zmluve uvedené, že bola osobitne poučená pred uzavretím zmluvy o
jej dôsledkoch, išlo o predtlačenú formulárovú zmluvu a v skutočnosti ju nikto nepoučil o následkoch

uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Trvala na tom, že ide o neprijateľnú podmienku zmluvy. Zároveň
uviedla, že si trovy konania neuplatňuje.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov - zmluvou o úvere (čl. 32),
rozhodcovskou zmluvou (čl. 33), Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (čl. 45), informatívnym

výpisom žalovaného z OR (čl. 15-16),spisom sp. zn. SR 05078/14 (čl. 32-63), písomnými vyjadreniami
žalovaného (čl. 20-21, 76), ako aj obsahom celého spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový
stav:

Súd mal preukázané, že dňa 21. 3. 2012 bola medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluva o úvere č.

XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 300 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala
zaplatiť veriteľovi (žalovanému) zvýšený o príslušný poplatok vo výške 288 eur, t.j. v celkovej výške
588 eur v 12 mesačných splátkach po 49 eur počnúc dňom 23. 4. 2012. Dňa 21. 3. 2012 bola
medzi účastníkmi konania uzavretá Rozhodcovská zmluva, v ktorej si zmluvné strany dojednali, že
všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 21. 3. 2012, vrátane

sporov o jej platnosť, výkon, alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedenépodľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník Rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu

žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom SR,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku Zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad

alebo zrušenie Zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto Rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie
Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922761. Podaním zo dňa 11. 8. 2014 podal žalovaný návrh na začatie
rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.
so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava vydal dňa 1. 10. 2014 pod sp. zn. SR 05078/14 rozsudok,

ktorým uložil žalobkyni zaplatiť žalovanému známy úrok vo výške 33,11 eur, známy úrok z omeškania
vo výške 12,48 eur, zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, poplatok za upomienky vo výške 28 eur, trovy
rozhodcovského konania vo výške 201,63 eur. Uvedený rozsudok bol žalobkyni doručený 10. 10. 2014,
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na súd dňa 30.10.2014.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny

úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
Podľa § 52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných
prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty
poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté

peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia
súdupovinný,dodávateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahuje
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného v čase

uzavretia zmluvy (21.3.2012) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 ZoSÚ Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase podpísania zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu.
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS)
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje

služby.

Podľa § 5 ods. 1 ZoOS výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo
zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 4 ZoOS za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ,,zákon
o rozhodcovskom konaní“) v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak podá

účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. 1. 2015, tuzemský

rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka
rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa nazákladedohodyzmluvnýchstránmalarozhodcovskázmluva

uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru

o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto

zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. 1. 2015, súd v konaní o

žalobenazrušenierozhodcovskéhorozsudkuvždypreskúma,čisúdôvodynazrušenierozhodcovského
rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
Podľa § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. 1. 2015, ak podá
účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. 1. 2015, na dôvody zrušenia
rozhodcovskéhorozsudkupodľaodseku1písm.a)súdneprihliadne,akichúčastníknenamietalvkonaní
pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. 1. 2015, ak súd zruší

rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet
sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 54b ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. 1. 2015, ustanovenia tohto

zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice: nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie citovaných ustanovení smernice ako normatívneho aktu práva EÚ sa opiera o nepriamy
účinok na právne poriadky členských štátov za účelom ich konformného výkladu. Nejde teda o

priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku
stanoveného smernicou, pričom voľba foriem a metód je ponechávaná vnútroštátnym orgánom
jednotlivých členských štátov.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro

proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú

podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je

súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Právne posúdenie veci:

Zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola uzavretá
za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, preto sa na ňu vzťahujú normy
spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvorila žalobkyňa ako spotrebiteľka, ktorá nekonala v rámci
predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou
zmluvou vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania. Súd preto skúmal, či aj následný právny úkon

- Rozhodcovská zmluva uzavretá v nadväznosti na Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21. 3.2012
neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru žalobkyne, pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou mala povahu samostatnej zmluvy, bola
dojednaná na samostatnej listine, podpísaná oboma zmluvnými stranami, čím je dodržaná jej písomná
forma, ktorú vyžaduje zákon. Táto bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal
možnosťdojejtextuakýmkoľvekspôsobomzasiahnuť.Jejpodpisom,čiužznevedomosti,saspotrebiteľ
vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade, ak žalobcom bude veriteľ, t.j. dodávateľ.

Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorú predkladal veriteľ dlžníkovi, ktorá nebola individuálne dojednaná,
jejobsahnemoholdlžník,t.j.spotrebiteľnijakoovplyvniť.Dopĺňalisalentietoúdaje:čísloZmluvyoúvere,
dátum jej uzavretia a meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo spotrebiteľa. Na uvedenú Rozhodcovskú
zmluvu súd aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva, keďže tieto treba aplikovať aj na právne
úkony,ktorébezprostrednenadväzujúnaspotrebiteľskúzmluvu.Boltožalovaný,ktorýiniciovaluzavretie

Rozhodcovskej zmluvy a dal žalobkyni podpísať vopred pripravený formulár, ktorým podpisom sa
spotrebiteľ vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom ak žalobu podá veriteľ.
V spotrebiteľskej zmluve, na ktorú nadväzuje Rozhodcovská zmluva, absentuje adresa predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a priemerná hodnota ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver - povinné údaje podľa § 9 ods. 2 písm. c) a y) citovaného

zákona. Ďalej podľa názoru súdu v zmluve chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a to údaj o výške,
počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom
tohto ustanovenia a to bol aj zámer zákonodarcu, je, aby bolo jednoznačné, koľko činí splátka istiny,

koľko splátka úrokov a koľko splátka poplatkov.

Súd má za to, že žalovaný v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, nesplnil si povinnosť vyplývajúcu z uvedených zákonných ustanovení, a to jednak v úverovejzmluve neuviedol adresu, kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, ako ani nerozpísal žalobkyni ako
spotrebiteľovi splátky istiny, úrokov a poplatkov.

V prípade absencie uvedených náležitostí podľa § 11 ods. 1 písm. b) sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania uvedené zákonom stanovené
náležitosti neobsahovala, ich absenciu zákon spája s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru,
hoci rozhodcovským rozsudkom bola žalobcovi uložená povinnosť uvedené poplatky a úroky platiť.

Rozhodcovský súd rozsudkom zaviazal ďalej žalobkyňu zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 312 eur,
pričom táto zmluvná pokuta nebola dojednaná v Zmluve o úvere a podmienkou platného zmluvného
dojednania o výške zmluvnej pokuty je jej písomná forma (§ 544 ods. 2 OZ).

Rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená žalovaným bez toho, aby žalobkyňa mala možnosť do
jej textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť. Taktiež sa žalobkyňa nemala možnosť skutočne oboznámiť

s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, preto súd tieto zmluvné
ustanovenia považuje za neprijateľné podmienky zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ. Jedná
sa o formulárovú, typovú, vopred pripravenú zmluvu, ktorú predkladal veriteľ dlžníkovi, podmienky
v tejto zmluve neboli individuálne dojednané medzi účastníkmi zmluvy, jej obsah nemohol dlžník,
t.j. spotrebiteľ nijako ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva teda obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v tom,
že uprednostňujú riešenie sporov medzi účastníkmi zmluvy rozhodcovským súdom v mieste sídla
žalovaného, teda veriteľa, pred riešením sporov všeobecným súdom. Zákon o rozhodcovskom konaní
neumožňuje na základe žaloby zrušiť rozhodcovský rozsudok len v časti a nakoľko súd dospel k záveru,
že vydaním vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku boli porušené predpisy na ochranu práv

spotrebiteľa, súd zrušil rozhodcovský rozsudok ako celok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník, ktorý má úspech
vo veci, má právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa ako úspešná účastníčka konania má právo na
náhradu trov konania, ale náhradu trov konania si neuplatnila a z obsahu spisu nevyplýva, aby jej nejaké

trovy konania vznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.