Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201110
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:8015201110.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu S. M. S., bytom C. XXX, XX-XXX C., C. M., zastúpeného
JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanému Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice č. 63617-2/2013-KEM zo dňa 19.04.2013, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca sa žalobou zo dňa 24.11.2015 doručenou súdu dňa 26.11.2015 domáhal, aby súd uložil
žalovanému, resp. organizačnej zložke Sociálnej poisťovni, pobočka Košice povinnosť doručiť žalobcovi
rozhodnutie č. 63617-2/2013-KEM zo dňa 19.04.2013 (v ďalšom texte aj „označené rozhodnutie“,

resp. „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), alebo zrušil označené rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2) V podanej žalobe uviedol, že organizačná zložka žalovaného označeným rozhodnutím rozhodla o
tom, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné
poistenievnezamestnanostiod01.07.2012.Proti rozhodnutiusprávnehoorgánuprvéhostupňažalobca

podal odvolanie zo dňa 27.07.2015, v ktorom namietal neúčinné doručenie označeného rozhodnutia,
nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne skutkové zistenia prvostupňového správneho
orgánu. Následne žalovaný prostredníctvom Vyjadrenia č. 52276-4/2015-BA zo dňa 21.09.2015
oznámil žalobcovi, že rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa účastníkom správneho konania
neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk, v dôsledku čoho bolo doručenie rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa matke žalobcu pani B. Darlak účinným doručením, následkom čoho

došlo k nadobudnutiu právoplatnosti a vykonateľnosti označeného rozhodnutia. Žalobca ďalej tvrdil, že
takýmto rozhodnutím a procesným postupom organizačnej zložky žalovaného došlo k ukráteniu jeho
subjektívnych práv, preto žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu konajúcich správnych
orgánov. Tvrdil, že podľa príslušných zákonných ustanovení je rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa rozhodnutím o poistnom, ktoré podľa § 212 ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj „zákon o sociálnom poistení“) sa

doručuje účastníkovi konania do vlastných rúk. Z doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise
žalovaného je zrejmé, že označené rozhodnutie neprevzal žalobca, ale jeho matka pani B. Darlak,
preto nedošlo k účinnému doručeniu do vlastných rúk. Z týchto podstatných dôvodov, s odvolaním
sa na § 250b ods. 2 a 4 O.s.p. žiadal uložiť žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu
povinnosť účinne a zákonným spôsobom doručiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č.
63617-2/2013-KEM zo dňa 19.04.2013 a v prípade neuposlúchnutia výzvy súdu uložiť pokutu až do

výšky 1 640 eur.3) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.01.2016 uviedol, že rozhodnutím správneho
orgánu prvého stupňa bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako zamestnancovi zamestnávateľa Zdzislaw
Mieczyslaw Pitera - Blue - Media, IČO: 46 213 058, nevzniklo povinné nemocenské poistenie,

povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.07.2012 podľa slovenskej
legislatívy. Proti označenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie zamestnávateľ
Zdzislaw Mieczyslaw Pitera - Blue - Media. Zamestnanec S. M. S. odvolanie nepodal. Dňa 24.09.2014
bolo žalovanému doručené oznámenie, ktorým poľská inštitúcia Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych,
Oddzial w Rzeszowie, určila, že sa na S. M. S. od XX.XX.2012 vzťahuje poľská legislatíva. Následne

žalovaný ako odvolací orgán pokračoval v konaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
a keďže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s platnými právnymi
predpismi, rozhodnutím č. 42298-2/2013-BA zo dňa 30.09.2013, napadnuté prvostupňové rozhodnutie
potvrdil a odvolanie zamestnávateľa zamietol.

4) V písomnom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že aj keď rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo

právoplatnosť, žalobca ako zamestnanec podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu
odvolanie zo dňa 27.07.2015. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie organizačnej zložky žalovaného
zo dňa 19.04.2013 bolo žalobcovi doručené ako zásielka doručená na adresu žalobcu zaevidovaná
v systéme Sociálnej poisťovne, ako aj na adresu miesta podnikania zamestnávateľa. Rozhodnutie
organizačnej zložky žalovaného zo dňa 19.04.2013 bolo teda žalobcovi doručené dňa 29.04.2013 aj

napriek tomu, že predmetné rozhodnutie prevzala osoba žijúca v spoločnej domácnosti so žalobcom.
Zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť doručovať rozhodnutia o vzniku, resp. zániku poistenia
do vlastných rúk, avšak sociálna poisťovňa sa pokúšala rozhodnutie doručiť adresátovi takýmto
spôsobom a to doručenkou pre medzinárodný styk. Tvrdil, že v Poľskej republike inštitút doručovania
do vlastných rúk nie je zavedený, a preto iný spôsob doručovania ako zvolil ani nebol možný.

5) Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.09.2016, doručeného súdu dňa
29.09.2016 uviedol, že z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím o poistnom, ktoré sa v zmysle § 212 ods. 3 písm.
c/ doručuje do vlastných rúk, pričom zotrval na všetkým dôvodoch, ktoré uviedol vo svojej žalobe.

6) Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňom
01.07.2016, ak nie je ďalej stanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti
O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7) Podľa ods. 2 označeného zákonného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

8) Aj keď bola žaloba žalobcu podaná v čase účinnosti a platnosti príslušných ustanovení O.s.p.
účinnéhodo30.06.2016,zvyššieuvedenýchprechodnýchustanoveníSSPvyplýva,ženarozhodovanie
opodanejžalobesapo01.07.2016budúvzťahovaťpríslušnéustanoveniaSSP,pričomvovecirozhoduje
sudca s odkazom na § 23 ods.2 SSP.

9) Podľa § 2 ods.1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje o ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

10) Podľa § 177 ods.1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11) Podľa § 178 ods.1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

12) Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosťtohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

13) Podľa § 180 ods.1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

14) Podľa § 181 ods.1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

15) Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).

16) Podľa § 7 písm. a/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať

všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

17) Podľa § 98 ods.1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

18) Z uvedených ustanovení SSP vyplýva, že na to, aby sa mohla fyzická osoba, resp. právnická osoba
úspešne domáhať ochrany svojich práv v zmysle príslušných ustanovení SSP, je potrebné splniť
zákonom stanovené podmienky. Jednou zo základných podmienok v zmysle ustanovenia § 7 písm.
a/ SSP je, že žalobou možno napadnúť len také rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis nadobudlo právoplatnosť. Musí teda v zásade

ísť o také rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného
prostriedku.

19) Z obsahu podanej správnej žaloby zo dňa 24.11.2015, ako aj z tam uvedeného žalobného návrhu
(žalobného petitu) vyplýva, že žalobca ako opomenutý účastník správneho konania (podľa § 250b ods.

2 O.s.p., teraz § 179 ods. 1 SSP) žiada, aby súd uložil žalovanej, resp. jej organizačnej zložke doručiť
mu rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa eventuálne toto rozhodnutie žiada zrušiť.

20) V súvislosti s takto formulovaným žalobným návrhom správny súd konštatuje neexistenciu
procesnoprávnych podmienok pre žalobcom navrhovaný postup podľa § 179 ods. 1 SSP, pretože

z obsahu administratívneho spisu žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že
Sociálna poisťovňa, pobočka Košice so žalobcom konala ako s účastníkom administratívneho konania
a doručovala mu aj označené rozhodnutie na známu adresu v cudzine. Možnosť aplikácie právneho
režimu uvedenéhovustanovení§179ods.1SSP(predtýmvust.§250bods.2O.s.p.)predpokladátaký
procesný stav v administratívnom konaní, v rámci ktorého správny orgán nepovažuje dotknutý subjekt

zaúčastníkakonania,nekonásnimaanimunedoručísvojerozhodnutie.Danézákonompredpokladané
východiskové skutočnosti pre možný procesný postup podľa označeného ustanovenia procesného
predpisu v preskúmavanej veci z obsahu administratívneho spisu však nevyplývajú.

21) V prípade eventuálneho petitu žalobcu, ktorým sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu prvého stupňa a navrhol toto rozhodnutie zrušiť súd zdôrazňuje, že pred žalovaným
na základe odvolania podaného jeho zamestnávateľom prebehlo odvolacie konanie, ktorého výsledok
- rozhodnutie zo dňa 30.09.2013, č. 42298-2/2013-BA mu bolo doručené dňa 11.10.2013. Za takejto
situácie je podľa názoru súdu vylúčené zo samostatného súdneho prieskumu rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa, proti ktorému bol podaný riadny opravný prostriedok, na základe ktorého

prebehlo aj riadne konanie pred odvolacím orgánom.

22) V tej súvislosti súd zdôrazňuje, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho
prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správnehokonania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych
opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania
treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom

orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať žalobu (právny názor vyslovený v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 4Sža/3/2013 zo dňa 11.12.2013). Skutočnosť, že
proti rozhodnutiu pobočky žalovaného podal odvolanie zamestnávateľ žalobcu (toto odvolanie bolo
druhostupňovým správnym orgánom, t.j. žalovanou zamietnuté) na tomto závere súdu nič nemení,
pretože z dikcie zákona nevyplýva, že na splnenie procesnej podmienky vyčerpania riadnych

opravných prostriedkov sa vyžaduje, aby tento opravný prostriedok využil priamo žalobca. Je preto
postačujúce, aby odvolací správny orgán vo veci rozhodol nehľadiac, kto podal opravný prostriedok
v správnom konaní. Uvedený záver, ktorý má oporu v ustálenej judikatúre možno vyvodiť aj zo
skutočnosti, ževopačnomprípade bysapriúspechu odvolaniavsprávnomkonaníten,ktobolúspešný
v správnom konaní prvého stupňa nemohol domáhať na súde práva na súdnu ochranu (právny názor
vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 4Sža/3/2013 zo dňa 09.03.2016).

23) Vo vzťahu k námietke žalobcu o neúčinnom doručení rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa súd uvádza, že táto námietka sa javí ako neopodstatnená práve v súvislosti s tým, že žalobcovi
bolo žalovaným doručované do cudziny aj rozhodnutie zo dňa 30.09.2013 č. 42298-2/2013-BA, ktoré
žalobca, tak ako o tom svedčí doručenka pre medzinárodný poštový styk prevzal dňa 11.10.2013,

teda mal k dispozícii rozhodnutie žalovaného. Práve toto rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu
bolo po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov spôsobilé na súdny prieskum pred správnym
súdom (na základe žaloby podanej v zákonnej lehote) a to vrátane námietok o nedodržaní procesného
postupupridoručovaní rozhodnutiasprávnehoorgánuprvéhostupňa. Vprípade,ak žalobca totoprávo
nevyužil, a napriek tomu sa domnieval, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, spôsobilým

opatrením orgánu verejnej správy na súdny prieskum jeho zákonnosti bolo Vyjadrenie žalovaného
č. 52276-4/2015-BA zo dňa 21.09.2015, ktorým žalovaný zasiahol do práv žalobcu tým, že konštatoval
zmeškanie lehoty na podanie odvolania zo strany žalobcu.

24) S odkazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je neprípustná, lebo

smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré za daných okolností nie je spôsobilé na súdny
prieskum.

25) Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 98 ods.1 písm. g/ SSP žalobu ako neprípustnú odmietol.

26) O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Košiciach (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444

ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých

dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.