Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212538
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114212538.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcov: 1. K. X., J.. XX.X.XXXX,

G. K. - J. Š., Š. X a 2. S. X., J.. XX.X.XXXX, G. K. - J. Š., Š. X, obaja zastúpení: Mgr. Zuzana Nováková,
advokátka, so sídlom v Prešove, Slovenská 84 p r o t i žalovanému: AGRO MX, s.r.o., so sídlom Prešov,
Družstevná 36, IČO: 36617415, o vydanie bezdôvodného obohatenia a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1.rade 734 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25%
ročne od 1.5.2014 do zaplatenia a žalobkyni v 2.rade 367 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25%
ročne od 1.5.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v lehote
30 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia žalobou z 30.4.2014 sa domáhali ako spoluvlastníci parcely KN XXX/X vydania
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, ktorý užíva jej časť o výmere 230m2 ako súčasť
podnikateľského areálu. Nárok vyčíslili za obdobie od 1.5.2012 do 30.4.2014 vo výške 2.328,06 Eur
vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. Rolanda Vargu č. 9/10, ktorý hodnotu nájmu tohto pozemku

vyčíslil na 5,061 Eur/m2/rok. Vzhľadom na to, že žalobca v 1.rade má podiel v parcele vo výške 2/3 a
žalobkyňa v 2.rade v 1/3, žiadali, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1.rade 1552,04 Eur
a žalobkyni v 2.rade 776,02 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne od 1.5.2014 do
zaplatenia.

Žalovaný nárok žalobcov neuznal. V písomnom vyjadrení zo dňa 21.7.2014 spochybňoval len jeho
výšku tvrdiac, že žalovaný z predmetnej parcely užíva len okolo 30m2 a aj výpočet nájomného v

znaleckom posudku Ing. Vargu považoval za neprimerane vysoký. Na pojednávaní uviedol, že súhlasil
by s nájomným 2,316 Eur/m2/rok podľa znaleckého posudku Ing. Vaľka, ktorý bol vypracovaný v konaní
vedenom na tomto súde pod sp. zn. 29C/79/2009.

Až po vypracovaní znaleckého posudku na základe uznesenia súdu ohľadom výpočtu všeobecnej
hodnoty nájmu Ing. Gardošom začal žalovaný tvrdiť, že pre posúdenie nároku je potrebné vychádzať zo
zákona č. 504/2003 Z.z., keďže na spornom pozemku je postavená stavba - asfaltová plocha, ktorá bola

skolaudovaná v roku 1984 pre Štátny majetok n.p. ako „Vnútrozávodné komunikácie hospodárskeho
dvora Nižná Šebastová“. Prehlásil, že túto stavbu v súčasnosti vlastní na základe kúpnej zmluvy z
30.6.2007 a popísal jednotlivé prevody. Keďže ide o stavbu, ktorá bola postavená na poľnohospodárske
účely do 24.6.1991, má sa aplikovať zákon 504/2003 Z.z. s poukazom na jeho § 1 ods. 2. Preto žiadalna výpočet nájomného ustanoviť znalca z odboru poľnohospodárstva napriek tomu, že pozemok je
v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti vedený už ako zastavaná plocha a je v intraviláne. Zdôraznil
aj to, že pozemok za budovou súp. č. XXXX o výmere 17m2 nijakým spôsobom neužíva. Potvrdil

však to, že žalovaná spoločnosť je nájomcom spomínanej budovy, ktorú užíva a jej časti užívajú ďalší
podnájomcovia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým posudkom Ing. Milana Gardoša č. 6/2015,
znaleckým posudkom Ing. Rolanda Vargu, výpisom z LV č. XXXX k.ú. J. Š., písomnými výzvami na

vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 22.4.2014 s poštovým podacím lístkom, kópiou z katastrálnej
mapy, písomnými vyjadreniami účastníkov, kolaudačným rozhodnutím ONV odboru dopravy v Prešove
zo dňa 31.10.1984, kúpnymi zmluvami zo dňa 13.12.2002 a 20.6.2007, čestným prehlásením Ing. S. S.
zo dňa 27.1.2016, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Predmetom sporu je časť parcely KN XXX/X - ornej pôdy o výmere 302m2 zapísanej v registri D. na

LV č. XXXX k.ú. J. Š. v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, pričom žalobca v 1.rade má podiel 2/3 a
žalobkyňa v 2.rade podiel 1/3 a tak tomu bolo aj v žalovanom období. Na časti tejto parcely je postavená
budova súp. č. XXXX, ktorej vlastníčkou je dcéra žalovaného a náhrada za užívanie pozemku pod
ňou je predmetom konania vedeného pod sp. zn. 29C/79/2009. Po odpočítaní plochy zastavanej touto
budovou, predmetom tohto sporu je zvyšok danej parcely o výmere 230m2.

Sporná parcela spolu s ďalšími tvorili pôvodne poľnohospodársky areál bývalého JRD v Nižnej
Šebastovej, neskôr Štátneho majetku. V súčasnosti je to podnikateľský komplex, ktorý je oplotený.
Stavby v ňom kupoval Ing. Z. S. ako živnostník v roku 2000 v rámci konkurzu spoločnosti
AGROPRODUKT a.s., neskôr ich previedol na dcéru a tá ich v roku 2006 prenajala žalovanej

spoločnosti. Ing. Z. S. je konateľom žalovanej spoločnosti. V rámci konkurzu kupoval budovy bez
pozemkov, neskôr pozemky žalovaná spoločnosť a niektoré dcéra Ing. Z. S. odkúpili od tých vlastníkov,
ktorí im boli ochotní pozemok predať.

Pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu je zastavený asfaltovou plochou, ktorá tvorí súčasť stavby

„Vnútrozávodné komunikácie hospodárskeho dvora Nižná Šebastová“, ktorá bola skolaudovaná ONV
v Prešove kolaudačným rozhodnutím č. Q.-XXXX/XXXX zo dňa 31.10.1984 pre Štátny majetok n.p.
Prešov (č.l. 116).

Táto stavba bola po kolaudácii zaradená do majetku Štátneho majetku n.p. Prešov vedená v účtovníctve

ako „Inžinierske siete inventarizačné číslo 2612“, tak bola vedená aj v účtovníctve AGROPRODUKTU
a.s. (č.l. 115).

Kúpnou zmluvou zo dňa 13.12.2002 Ing. Z. S. - AGRO M.I.X. odkúpil od správu konkurznej podstaty
úpadcu AGROPRODUKT a.s. v konkurze okrem iného aj Inžinierske siete i.č. 2612.

Z čestného prehlásenia Ing. S. S. - bývalého ekonóma JRD Nižná Šebastová, Štátneho majetku a
AGROPRODUKTU a.s. vyplýva, že spomínané Inžinierske siete vedené v účtovníctve pod č. 2612
sú totožné so stavbou „Vnútrozávodné komunikácie hospodárský dvor Nižná Šebastová“, ktorá bola
skolaudovaná 31.10.1984. ide o asfaltovú plocha, ktorá bola využívaná na vnútrozávodné komunikácie

a parkovacie plochy, či už JRD, Štátneho majetku alebo spoločnosti AGROPRODUKT a.s., ktoré sa
venovali poľnohospodárskej výrobe.

Vyššie uvedené Inžinierske siete i. č.2612 boli predané žalovanému kúpnou zmluvou zo dňa 20.6.2007,
ktorú založil do spisu. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi predávajúcim Ing. Z. S. - AGRO M.I.X. a

kupujúcim AGRO MIX s.r.o.

Znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctva Ing. Milana Gardoša č. 6/2015 bolo ustálené
primerané a obvyklé nájomné sporného pozemku o výmere 230m2 za obdobie od 1.5.2012 do
30.4.2014. Znalec v posudku konštatuje, že v registri C sú už parcely vytvorené z pôvodnej parcely

evidované ako zastavaná plocha, čo potvrdili aj obaja účastníci. Znalec najprv porovnávacou metódou
vypočítal všeobecnú hodnotu sporného pozemku - 8.765,30 Eur a následne podľa príslušného vzorca z
kapitoly G prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. aj všeobecnú hodnotu nájmu za žalované obdobie vovýške 1101 Eur. Vzhľadom na meniacu sa úrokovú sadzbu menil sa aj výpočet nájomného v jednotlivých
obdobiach, pohyboval sa okolo 2,4 Eur/m2/rok.

Vyššie spomínaná stavba asfaltovej plochy je na výmere 213m2 predmetného pozemku a zvyšných
17m2 je plocha, ktorá sa nachádza za budovou súp. č. XXXX. Sporný pozemok je súčasťou areálu,
ktorý je oplotený a kľúč od vstupnej brány má žalovaná spoločnosť.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Súd mal za preukázané, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom stojí stavba, ktorej
vlastníkom je žalovaný. Ide o asfaltovú plochu, ktorá tvorí súčasť stavby kolaudovanej v roku 1984 a už

len tá skutočnosť, že došlo ku jej kolaudácii, svedčí o tom, že jedná sa o stavbu. Preto nie je podstatné v
akom rozsahu žalovaný ako vlastník danej stavby užíva sporný pozemok, rozhodujúce je to, že má na
tomto pozemku svoju stavbu, vlastníctvo ktorej preukázal aj kúpnou zmluvou. V tejto súvislosti možno
poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33Odo 1405/05 zo dňa 25.10.2006. Najvyšší súd uviedol,
že k obohateniu vlastníka stavby dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá

jeho oprávnenie stavbu užívať. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám ( a
v akom rozsahu) alebo ju prenechá odplatne alebo bezodplatne inému. Povinnosť poskytovať náhradu
vlastníkovi pozemku, na ktorom stoji stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom
svoje vlastnícke právo realizuje.

V danom prípade bolo sporné aký právny predpis sa má použiť pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu,
teda či všeobecnú právnu úpravu, ktorou je vyhláška č. 492/2004 Z.z. alebo špeciálny právny predpis,
ktorýmjezákonč.504/2003Z.z.onájmepoľnohospodárskychpozemkov,poľnohospodárskehopodniku
a lesných pozemkov a s ním súvisiaca vyhláška č. 38/2005 Z.z.

Žalovaný tvrdil, že sporný pozemok je zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely (okrem
zvyšnej plochy za budovou o výmere 17m2) a to v období do 24.6.1991, už spomínanou asfaltovou
plochou tvoriacou časť stavby skolaudovanej v roku 1984 a že teda je potrebné aplikovať pre ustálenie
výšky obvyklého nájomného zákon č. 504/2003 Z.z.

Pôsobnosť zákona č. 504/2003 Z.z. je upravená v § 1 ods. 2. Podľa tohto ustanovenia v znení novely
zákonom č. 571/2007 Z.z. účinnej od 1.1.2008 pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je
poľnohospodárkou pôdou, alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavený stavbou na poľnohospodárke
účely do 24.6.1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto
pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

V tomto prípade teda bolo potrebné posúdiť, či vyššie uvedená časť stavby „Vnútrozávodné
komunikácie“ tvoriaca na spornom pozemku len asfaltovú plochu, možno považovať za stavbu na
poľnohospodársky účel. Odpoveď na túto otázku je potrebné hľadať aj v účele príslušnej právnej
normy, ktorá vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Z nej je zrejmý sledovaný verejný

záujem. Uvádza sa v nej, že cieľom tohto zákona (zákona č. 504/2003 Z.z.) je zohľadnenie špecifík
predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov ako aj ochrana verejných záujmov spojených
s pozemkami pri ich využívaní v poľnohospodárstve a lesníctve. Účelom je podporiť intenzívnu
ekonomickú poľnohospodársku výrobu a zohľadniť skutočnosť, že využitie pôdy na poľnohospodársku
výrobu vyžaduje rozsiahle výdavky na udržiavanie, obnovu a zvyšovanie úrodnosti pôdy, na výkonnú

techniku pre rastlinnú výrobu, dopravu a manipulácie a na stavby a infraštruktúru. Zákonodarca teda
poľnohospodársku výrobu spája s využívaním poľnohospodárskej pôdy a preto nie je na mieste, aby
žalovaný poukázal na uznesenie súdu v inej veci (11C/3/2014), ktorým súd uložil znalkyni vypočítať
všeobecnúhodnotunájmupodľazákonač.504/2003Z.z.,kdežalovanýmjepoľnohospodárskedružstvoŠiroké, ktoré nepochybne využíva príslušné Poľnohospodárske stavby v súvislosti s využívaním
poľnohospodárskej pôdy a teda nepochybne na poľnohospodárske účely, keďže má aj v predmete
činnosti rastlinnú a živočíšnu výrobu. Tento prípad je však iný, žalovaný v predmete svojej činnosti

nemá typickú poľnohospodársku činnosť, ale klasické podnikanie so širokým záberom až 40 predmetov
činnosti, ale ako sám uviedol, v danom areáli má len predaj náhradných dielov. Ťažko možno
dospieť k záveru, že zákonodarca aj takémuto podnikaniu mienil poskytnúť zvýhodnenie spočívajúce
v zanedbateľnom nájomnom na úkor vlastníkov pozemku. V prípade žalovaného súd nevzhliadol
spomínaný verejný záujem súvisiaci s priamou poľnohospodárskou výrobou.

Napokon aj systematickým výkladom zákona č. 504/2003 Z.z., ktorý poukazuje na to, že nájom pozemku
musí slúžiť na poľnohospodárske účely - či už v označení jednotlivých častí tohto zákona (napr. prvá časť
- nájom pozemku na poľnohospodárske účely) alebo priamo v konkrétnych zákonných ustanoveniach -
§ 1 ods. 1, § 7 ods. 3, § 8 ods. 1, 2 a najmä § 10 ods. 1 možno vyvodiť, že osobitné ustanovenia o nájme
v zmysle tohto špeciálneho právneho predpisu sa vzťahujú len na nájom pozemku na poľnohospodárske

účely.

Výklad žalovaného by bol v rozpore s Ústavou SR a ústavnými právami žalobcov, ktoré sú chránené
v čl. 20, ale aj v dodatkovom protokole k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v prílohe č. 1 v čl. 1. Podľa neho každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať

svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok,
ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. V tejto súvislosti za zmienku
stojí spomenúť aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva k sťažnosti č. 74258/01 v spore
Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike. Európsky súd sa zaoberal reguláciou
nájomného za pôdu v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z. a dospel k záveru, že došlo k porušeniu čl. 1

protokolu 1, pretože nezistil žiadne požiadavky všeobecného záujmu, ktoré by boli dostatočne silné
na to, aby ospravedlnili takú nízku výšku nájomného nezohľadňujúcu skutočnú cenu pôdy (bod 144
Rozsudku). ESĽP konštatoval, že zákonom č. 64/1997 Z.z. zriadený nájom pozemkov za podmienok
príslušného zákona je nezlučiteľný s právom vlastníka na pokojné užívanie pozemku a výška ročného
nájomného vo výške 10% z hodnoty pozemkov úradnej ceny najmenej 0,30 Sk/m2 je neprimerane nízka.

Podobne aj v danom prípade ak by súd mal postupovať v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z., výška ročného
nájomného by bola minimálna.

Súd poukazuje aj na novšiu právnu úpravu a to zákon č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva
poľnohospodárskeho pozemku, ktorý nadobudol účinnosť 1.6.2014. Uvedený zákon pri vymedzení

poľnohospodárskeho pozemku a to vrátane pozemku zastavaného stavbou na poľnohospodárske účely
do 24.6.1991 upravuje aj výnimky v § 2 ods. 2, podľa ktorých nejde o poľnohospodárky pozemok.
Konkrétne podľa § 2 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto
zákona nepovažuje pozemok v zastavanom území obce.

Ajkeďvyššiecitovanýzákonsavzťahujenanadobúdanievlastníctva,niejemožnévylúčiťanitenvýklad,
ktorý by smeroval k zjednoteniu právnej úpravy v tomto smere, keďže definícia poľnohospodárskeho
pozemku v celom právnom systéme by mala byť jednotná. V tomto prípade je nesporné, že pozemok
sa nachádza v intraviláne obce, čo vyplýva aj z výpisu z LV (umiestnenie pozemku 1). Pri osvojení si
vyššie uvedeného výkladu by sporný pozemok nemohol byť poľnohospodárskym pozemkom. Aj keď

citovaný zákon nadobudol účinnosť 1.6.2014, neobsahuje prechodné ustanovenia, preto spomínané
negatívne vymedzenie poľnohospodárskeho pozemku v zmysle § 2 ods. 2 možno použiť aj na právne
vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona.

Súd dodáva, že každé súdne rozhodnutie by malo byť aj spravodlivé, pretože princíp spravodlivosti

je zásadný pri hodnotení právneho vzťahu a má prioritu aj pred zákonom. Predstavuje totiž
najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu.

Právny predchodca žalovaného kúpil budovy bez pozemkov. Musel si byť vedomý nutnosti vyporiadania
s vlastníkmi pozemkov a spojenými rizikami, že k dohode nedôjde. Sám sa rozhodol aj pri spomínanom

riziku, prevod budov realizovať a preto keď užíva či už sám alebo jeho právny nástupca pozemky
patriace iným osobám, musí niesť zodpovednosť v zmysle § 451 a násl. OZ. Žalobcom vznikol nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške všeobecnej hodnoty nájmu za užívanie ich pozemku
žalovaným bez právneho dôvodu a súd nepovažuje za spravodlivé, aby táto všeobecná hodnota nájmubola stanovená zanedbateľnou sumou podľa vyhlášky 38/2005 Z.z. (podľa BPEJ). Navyše súdu je z jeho
činnosti známe, že pri pozemkoch v intraviláne, ktoré sú navyše zastavané, ani nie je stanovená BPEJ.
Preto súd vyhovel žalobe v rozsahu ako bol vyčíslený znaleckým posudkom Ing. Gardošom aj ohľadom

vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie plochy 17m2 za budovou súp. č. XXXX, ktorá plocha je
oplotená. Keďže túto budovu užíva žalovaný, pričom aj ďalšie objekty sú v oplotenom areáli, od ktorého
má kľúč žalovaná spoločnosť a žalobcovia nemajú možnosť užívať ako vlastníci svoje pozemky vrátane
spornej plochy 17m2, preto aj vo vzťahu k nej (bez ohľadu na to, či žalovaný ju nejakým spôsobom
fakticky využíva) súd považoval za dôvodné žalobe vyhovieť. Je nelogické, aby v oplotenom areáli sa

žalovaný mohol úspešne brániť tým, že fakticky neužíva celú plochu, keď vstup do oploteného areálu
je cez bránu, ktorú zamyká a odomyká žalovaný a nič to nemení na veci, ak je ochotný dať kľúč aj
žalobcom. Žalobcovia totiž už nemajú možnosť svoj pozemok alebo jeho časti riadne užívať.

Pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Milana
Gardoša, s ktorým síce žalobcovia sa nestotožnili, ale nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie. Znalec za

žalované obdobie vypočítal primerané nájomné vo výške 1101 Eur. Podiel žalobcu 2/3 predstavuje tak
734 Eur a podiel žalobkyne v 2.rade 367 Eur.

Z prisúdených súm boli priznané aj úroky z omeškania s poukazom na § 563 OZ a 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobcovia posielali žalovanému výzvu na zaplatenie žalovanej sumy doporučene dňa 22.4.2014.
Žalovaný nepoprel doručenie tejto výzvy, súd preto priznal úroky z omeškania odo dňa ich uplatnenia

t.j. od 1.5.2014 s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia.

Vzhľadom na to, že žalobcovia nezobrali žalobu po vypracovaní znaleckého posudku čiastočne späť, z
vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

O trovách konania súd s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.