Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205422
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716205422.5

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného
advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, IČO: 42 174 902, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo,
proti žalovanému S. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Q. S. XXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie sumy 1.298,52
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania, v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.05.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 03.05.2016 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 1.298,52 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.298,52

Eur od 27.10.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy
o úvere č. 6320292 zo dňa 22.08.2007 (ďalej len „zmluva o úvere“) ako veriteľ poskytol žalovanému ako
dlžníkovi úver vo výške 663,88 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo
výške 634,67 Eur, spolu vo výške 1.298,55 Eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere, a to v
12 mesačných splátkach po 108,21 Eur počnúc dňom 22.09.2007. V zmysle Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (ďalej len „všeobecné podmienky“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere,

sa so žalovaným dohodli na tom, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku
predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou. Žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím
došlo k porušeniu dojednania zmluvy o úvere a žalovaný stratil výhodu splátok. Úver sa stala splatným
dňa 27.10.2007. Dňa 31.01.2008 podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
Zvolen vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného

zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať.
Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu
podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech zmluvy o úvere žiadnu splátku, a to aj
napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver. Za
týchto okolností mal za to, že žalovaný už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedel, že nebude úver
splácať, čím ho uviedol do omylu a spôsobil mu tým škodu. Okresný súd Zvolen trestným rozkazom

č.k. 5T/28/2009-89 zo dňa 09.03.2009 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ho odkázal ako
poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2009 a vykonateľnosť dňa 09.03.2009. Žalovaný ku dňu
vyhotovenia žaloby mu neuhradil žiadnu platbu. Preto podal voči nemu žalobu na súd.

2. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 14.09.2017. Tohto pojednávania sa právna
zástupkyňa žalobcu nezúčastnila, predvolaná bola na pojednávanie riadne a včas dňa 10.08.2017.Neúčasť na pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa 07.09.2017, ktoré bolo doručené
súdu dňa 07.09.2017. Ako dôvod neúčasti uviedla veľkú pracovnú zaneprázdnenosť, súhlasila s
konaním vo svojej neprítomnosti. Žalovaný sa tohto pojednávania tiež nezúčastnil. Na toto pojednávanie

bol predvolaný riadne a včas dňa 07.08.2017 fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106,
písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie. Žalovaný je prihlásený v RO SR na adrese trvalého pobytu Q. S. XXX/XX,
XXX XX O.. Žalovaný na tejto adrese súdne zásielky nepreberá. Z tejto adresy sa vracajú súdu späť

s reláciou pošty, že na tejto adrese je žalovaný ako adresát neznámy. Súd vo veci vykonal úkony za
účelom zistenia, kde sa žalovaný v skutočnosti zdržuje, a to podľa § 116 ods. 1 CSP, podľa ktorého,
ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou na adresu podľa § 106 ods. 1
písm. a/, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. OO
PZ Detva oznámilo súdu listom zo dňa 24.09.2016 ohľadne prešetrenia pobytu žalovaného, že tento
sa na adrese Obrancov mieru 881/17, Detva nezdržuje, nebýva tu približne 2 roky, keď jeho adresu

súčasného pobytu sa nepodarilo zistiť. Lustráciou v dostupných evidenciách nebol zistený iný pobyt
žalovaného. Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa
osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol
inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri
obyvateľov SR alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu

cudzinca. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom
podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15-tich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to
aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 116 ods. 3 CSP, ďalšie písomnosti súd žalovanému
doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/. Takýto procesný postup súd vykonal pri doručovaní

žalovanému. Pred nariadením pojednávania mu žalobu doručil procesným postupom podľa § 116 ods.
2 CSP, keď takto žaloba bola doručená žalovanému dňa 19.04.2017, a to zverejnením na úradnej
tabuli a na webovej stránke Okresného súdu Zvolen. Žalovaný neúčasť na pojednávaní neospravedlnil,
nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Súd potom za zistenia a vyhodnotenia týchto
procesných podmienok na konanie, vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti

právnej zástupkyne žalobcu, v neprítomnosti žalovaného, keď prihliadol na vykonané dokazovanie
listinnými dôkazmi, ktoré žalobca pripojil k žalobe.

3. Žalovaný bol v konaní nečinný.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v konaní predložil žalobca, ďalej spisom
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5T/28/2009, keď zistil tento skutkový a právny stav:

5. Sporové strany uzavreli dňa 22.08.2007 Zmluvu o úvere č. 6320292 (ďalej len „zmluva o úvere“)
v zmysle ktorej predmetom bol záväzok veriteľa (žalobcu) poskytnúť dlžníkovi (žalovanému) úver vo

výške 663,88 Eur (20.000,- Sk) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 634,67 Eur (19.120,- Sk), t.j. celkom zaplatiť čiastku 1.298,55 Eur (39.120,- Sk) v 12-
tich mesačných splátkach po 108,21 Eur (3.260,- Sk) počnúc dňom 22.09.2007. Dlžník svojim podpisom
na zmluve o úvere dňa 22.08.2007 potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti. Súčasťou zmluvy o úvere boli
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „všeobecné podmienky“), ktoré bližšie upravovali

práva a povinnosti zmluvných strán.

6. Z trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen č.k. 5T/28/2009-89 zo dňa 09.03.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26.03.2009 súd zistil, že obvinený S. S. (žalovaný) bol uznaný vinný na tom
skutkovom základe, že dňa 22.08.2007 v úmysle získať finančné prostriedky uzavrel v Detve, okres

Detva prostredníctvom mandatára so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., zmluvu o úvere č. 6320292,
na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 663,87 Eur (20.000,- Sk) s tým, že sa zaviazal
splatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 634,67 Eur (19.120,- Sk) v 12-tich mesačných
splátkach po 108,21 Eur (3.260,- Sk) počnúc dňom 22.09.2007, pričom v žiadosti o predmetný úver
uviedol údaj o svojom mesačnom príjme, ktorý nezodpovedal skutočnosti a podmienky úverovej zmluvy

si neplnil, keď neuhradil ani jednu splátku úveru, čím uvedeným konaním spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, spôsobil škodu vo výške 1.298,55 Eur (39.120,-
Sk),čímspáchalprečinúverovéhopodvodupodľa§222ods.1Trestnéhozákona.Zatobolodsúdenýna
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobuv trvaní 14 mesiacov. Súd poškodeného spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku odkázal so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz bol
doručený poškodenému, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 17.03.2009. Tieto skutočnosti vyplývajú

i zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5T/28/2009.

7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

8. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

9. Podľa § 2 písm. a/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do
31.12.2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme.

10. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely
tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

12. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

15. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo
na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,

keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

20. Podľa § 5 b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na

nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
V konaní sa žalobca žalobou podanou na súde dňa 03.05.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 1.298,52 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej prečinom úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaným žalovaným. Trestným rozkazom Okresného súdu
Zvolen č.k. 5T/28/2009-89 zo dňa 09.03.2009, právoplatným dňa 26.03.2009 bol žalovaný uznaný

vinným z uvedeného prečinu v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú uzavrel so žalobcom (veriteľom)
dňa 22.08.2007 pod č. 6320292. Žalovaný uzatvoril túto zmluvu ako dlžník. Na základe tejto zmluvy o
úvere žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 663,88 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu
s príslušným poplatkom vo výške 634,67 Eur, spolu vo výške 1298,55 Eur za podmienok dohodnutých
v zmluve o úvere. Úver sa zaviazal s príslušným poplatkom žalovaný splácať v 12-tich mesačných

splátkach po 108,21 Eur, počnúc dňom 22.09.2007. Napriek tomu, že žalobca v konaní podal žalobu o
náhradu škody a nie žalobu o plnenie zo samotnej zmluvy o úvere, súd považoval za právne významné
skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel žalovaný v postavení spotrebiteľa na ktorého sa vzťahuje zo
zákona režim spotrebiteľského práva a osobitná právna ochrana. Podľa názoru súdu je neprípustné,
aby sa nezaoberal skúmaním samotnej zmluvy o úvere ako takej, keďže žalobca uplatnil nárok voči

žalovanému odvodzujúc ho „nepriamo“ od zmluvy o úvere, pretože škoda žalobcovi mala vzniknúť
tým, že mu žalovaný nevrátil finančné prostriedky s dohodnutým poplatkom spolu vo výške 1.298,55
Eur za podmienok uvedených v zmluve o úvere. Podľa žalobcu o túto sumu sa mal zmenšiť jeho
majetok, a táto suma korešponduje uplatnenému nároku žalobcu na náhradu škody v trestnom konaní.
Žalobca ničím iným nepreukazoval vznik tejto škody a ani jej výšku, jedine odvodzujúc ju od zmluvy

o úvere, ktorú uzatvoril so žalovaným. Na základe zmluvy o úvere žalovanému v skutočnosti vyplatil
finančné prostriedky len vo výške 663,88 Eur, suma 634,67 Eur mala predstavovať odplatu žalobcu
za poskytnutie úveru žalovanému na obdobie 12 mesiacov. Teda žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť
okrem požičaných úverových prostriedkov aj túto odplatu, ktorá predstavovala takmer sumu požičaných
úverových prostriedkov za obdobie jedného roka. Žalovaný túto zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba

a i keď zmluva bola uzatvorená typovo podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nepochybne je
spotrebiteľskou zmluvou, žalovaný mal pri jej uzatvorení postavenie spotrebiteľa, žalobca dodávateľa.
Zmluva má typický spotrebiteľský charakter, účel poskytnutia úverových prostriedkov nie je v zmluve
o úvere uvedený, obsah zmluvy o úvere a jej forma na pretlačenom formulári a všeobecné zmluvné
podmienky tiež na predtlačenom formulári potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej

vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu
podriadenému, t.j. z postavenia žalobcu ako dodávateľa voči žalovanému ako spotrebiteľovi, čo je
typické pre spotrebiteľské zmluvy. Nepochybne žalovanému vzhľadom na tieto skutočnosti úver bol
poskytnutý ako spotrebiteľovi. Vzhľadom na obsah zmluvy o úvere konajúcemu súdu vyplynula z jejobsahu neprípustnosť nároku žalobcu ako veriteľa na úhradu poplatku vo výške 634,67 Eur pri požičaní
úverovýchprostriedkovnaobdobiejednéhorokavsume663,88Eur.Nárokžalobcunazaplatenietakejto
odplaty je v rozpore s dobrými mravmi a takéto dojednanie nepožíva právnu ochranu. Je absolútne

neplatnépodľa§39Občianskehozákonníka,pričomsúdexoffovtakomtoprípadejepovinnýzabezpečiť
prieskum takéhoto nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým je zmluva
o úvere v časti dojednaného poplatku. Treba zdôrazniť, že žalobca pri uplatnení nároku na náhradu
škody tento zdôvodnil práve nevrátením úverových prostriedkov v čiastke 663,88 Eur a neuhradení
poplatku vo výške 634,67 Eur, ktorý nárok podľa názoru súdu nepožíva právnu ochranu. Nepožíva

právnu ochranu napriek tomu, že žalovaný bol právoplatne odsúdený z prečinu úverového podvodu,
pričom nárok na náhradu škody nebol ustálený v trestnom konaní, a práve preto bol poškodený,
konkrétne veriteľ odkázaný ohľadne tohto nároku na občianske súdne konanie.

22. I keď sa žalovaný dopustil prečinu úverového podvodu v súvislosti s otázkou splnenia podmienok
poskytnutého úveru, vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva v zmysle dojednaného poplatku (úroku a

nákladov na uzavretie zmluvy o úvere) nepožíva právnu ochranu, pretože takéto dojednanie je absolútne
neplatné, na ktoré súd musí ex offo prihliadnuť, a nakoľko žalovaný pri tomto zmluvnom vzťahu mal
postavenie spotrebiteľa, súd žalovanému aj v prípade uplatneného nároku na náhradu škody poskytol
ochranu aká sa vzťahuje na spotrebiteľa. Na žalovaného tak v postavení spotrebiteľa sa vzťahuje zo
zákona režim spotrebiteľského práva a osobitná právna ochrana vrátane § 5b zákona č. 250/2007 Z.z..

23. Z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., vyplýva, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24. V posudzovanom prípade z § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., vyplýva povinnosť súdu prihliadnuť
na premlčanie nároku, ktorý má základ v spotrebiteľskej zmluve, keď nepochybne nárok uplatnený
žalobcom na náhradu škody je odvodený od tejto spotrebiteľskej zmluvy. Svedčí o tom i samotné

vyčíslenie škody veriteľom v trestnom konaní, ktoré kopíruje zmluvu o úvere zo dňa 22.08.2007.

25. Napriek tomu, že v súdenej veci absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa § 100
ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka), súd
v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa sa zaoberal otázkou, či nárok žalobcu

na náhradu škody je alebo nie je premlčaný.

26. Pri nároku na náhradu škody Občiansky zákonník upravuje subjektívnu premlčaciu dobu (§ 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívnu premlčaciu dobu (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je

taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému
ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť, keď sa
poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná a ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne, tak 10-ročná, keď začína plynúť odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla. Výnimka je pri škode na zdraví.

27. V posudzovanom prípade žalobca ako veriteľ sa dozvedel, že došlo ku škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá najneskôr doručením trestného rozkazu, ktorým bol žalovaný uznaný z prečinu úverového
podvodu, keď tento bol doručený žalobcovi dňa 17.03.2009. Z trestného rozkazu sa žalobca dozvedel
kto za škodu zodpovedá, pričom vedomosť o škode mal skôr, už počas trestného konania, v ktorom si

vyčíslil výšku škody.

28. Subjektívna premlčacia doba v trvaní dvoch rokov potom začala na včasné uplatnenie nároku na
náhradu škody žalobcovi plynúť dňom doručenia trestného rozkazu, t.j. dňa 17.03.2009, resp. odo dňa
nasledujúceho po jeho doručení t.j. odo dňa 18.03.2009. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody

žalobou na súde dňa 03.05.2016 teda po uplynutí 7 rokov. Neuplatnil tak nárok na náhradu škody v
subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá mu márne uplynula dňa 18.03.2011. I keď objektívna
premlčacia doba v danom prípade je 10-ročná, pričom začala plynúť odo dňa 22.08.2007, resp. odo
dňa 23.08.2007 kedy došlo k vzniku škody a ku dňu podania žaloby na súd ešte neuplynula, nakoľkožalobcovi uplynula márne dvojročná subjektívna premlčacia doba na včasné uplatnenie nároku na
náhradu škody, i keď objektívna premlčacia doba neuplynula, právo žalobcu na náhradu škody sa
premlčalo. Premlčalo sa v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe. Pre premlčanie nároku žalobcu na

náhradu škody súd nárok žalobcovi nepriznal.

29. Na otázku premlčania ako súd už dôvodí je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy o úvere aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, keď uvedené vyplýva aj z uznesenia Ústavného

súdu SR sp.zn. I.ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013, v ktorom tento konštatoval, že prednostným
uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený
v Obchodnom zákonníku, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje
i na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu, Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v obdobnom súdnom
prípade vyslovil rovnaký právny záver (13Co/140/2017 zo dňa 09.05.2017).

30. Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd podľa zásady úspechu vo veci priznal plnú
náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %, ako nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).