Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/281/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203119
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214203119.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: D., neznámeho pobytu,
zastúpenému opatrovníčkou Mgr. Janou Barancovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové

Zámky,ozaplateniesumy4.909,25euraspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Komárno č. k. 8C/320/2014-113 zo dňa 16.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy 4.909,25 eura s príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca - Slovenská
sporiteľňa, a.s., ktorá mu pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011
- uzatvoril so žalovaným dňa 22.03.2006 zmluvu o úvere č. 0212181077, ktorou mu bol poskytnutý
úver vo výške 140.000 Sk splatný v 120 mesačných splátkach, pričom konečná splatnosť bola určená
dňom 10.03.2016. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetná zmluva o úvere bola skutočne
uzatvorenátak,akouvádzalžalobca,azároveňmalzapreukázanúajzmluvuopostúpenípohľadávokzo

dňa, kedy postupca postúpil na postupníka pohľadávky so všetkými právami a výhodami. Posudzovaný
právny vzťah strán sporu súd posúdil ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže pôvodný
veriteľ bol v postavení dodávateľa a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, a na daný vzťah aplikoval
ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktoré
si vyložil v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutých v príslušných
smerniciach. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj s odkazom na ustanovenie § 2 písm. a),b), § 3 ods. ods.

1,2, § 4 ods. 1,5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tiež o ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej o ustanovenie §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“)

ako aj o ustanovenie § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Súd z prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávky zo dňa 15.12.2011 zistil, že už v tento deň bol počet dní omeškania 1230, čo je viac ako
3 roky. Vzhľadom na to konštatoval, že nárok zo zmluvy o úvere bol premlčaný už v čase postúpenia
pohľadávky, lebo žaloba bola podaná až dňa 18.02.2014, t.j. viac ako 5 rokov po úhrade poslednej
splátky, a z toho dôvodu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa 142 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016

(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“) tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov
nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Posledným výrokom súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiťvedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 zastúpeného JUDr. Bohdanom
Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, trovy konania vynaložené na

právne zastúpenie v sume 358,72 eura k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť
a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že súd vychádzal z

nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými
niejemožnéspájaťukončeniezmluvy,príp.vyhláseniemimoriadnejsplatnosti.Poukázalnaustanovenie
bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) a uviedol, že pôvodný veriteľ
neukončil záväzkovo-právny vzťah, nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zmluvu nevypovedal a ani
od nej neodstúpil. Postupca a následne žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť
záväzkovo-právny vzťah. K ukončeniu zmluvy došlo až dňom 11.02.2012, kedy žalobca pristúpil k

ukončeniu úverovej zmluvy. V danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah založený podľa Obchodného
zákonníka a v tomto smere poukázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Okrem toho namietal aj aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa s tým, že v dôsledku nesprávnej aplikácie tohto ustanovenia, účinného až od
01.05.2014, súd porušil zásadu stanovenú v čl. 125 ods. 1 písm. a), ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,

pričom nepostupoval ani v súlade s ustanoveniami Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, a aj v tomto ohľade poukázal na rôzne súdne rozhodnutia a
aj na čl. IV zákona č. 151/2014 Z. z. Aplikáciou uvedeného ustanovenia na prebiehajúce súdne konanie
sa súd dopustil podľa žalobcu nedovolenej retroaktivity právnych noriem, ktorej zákaz je významnou
demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Napokon sa žalobca nestotožnil ani s

výrokom o trovách konania, ktoré súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, pretože
nešlo o trovy účelne vynaložené na uplatnenie a bránenie práva. Aj v tomto smere argumentačne
poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), prejednal vec viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie v tejto veci aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom
1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom, čo znamená, že odvolací súd už vo veci rozhodoval

v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, a teda v konaní postupoval v súlade s ustanovením §
470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 18.02.2014 domáhal zaplatenia
sumy 4.909,25 eura s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 11.03.2010 do 11.02.2012 v sume
139,77 eura a s 9% úrokom z omeškania zo sumy 4.909,25 eura od 12.02.2012 do zaplatenia. V žalobe
uviedol, že pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 15.12.2011 so
Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, (ďalej aj „banka“) ako postupcom,

pričom tento pôvodný veriteľ so žalovaným uzatvoril dňa 22.03.2006 zmluvu o úvere s výškou úveru
140.000 Sk, s dohodnutou dobou splatnosti 120 mesiacov a s poslednou splátkou splatnou dňa
10.03.2016, a to s odkazom na ustanovenie § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní
uvádzal, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej predo dňom 01.01.2008 sa spravujú

Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pohľadávka mu mala
byť postúpená v celkovej výške 7.034,50 eura, pozostávajúcej z istiny 6.364,52 eura, riadneho úroku
206,21 eura, úroku z omeškania 454,80 eura a ostatného príslušenstva 8,97 eura. Žalobou si uplatnil
splátky úveru splatné od 10.03.2010 do 10.03.2016, teda 73 dohodnutých splátok úveru po 67,25 eura,spolu s 9% úrokmi z omeškania z každej splátky s počiatkom odo dňa splatnosti tej - ktorej splátky do
11.02.2012 a 9% úroky z omeškania zo sumy 4.909,25 eura od 12.02.2012 do zaplatenia. Pri splátkach,
ktorých splatnosť mala vzniknúť po mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11.02.2012, si uplatnil teda úroky

z omeškania od tohto dňa.

7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu urobil záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý
zamietol žalobu z dôvodu premlčania práva žalobcu, nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
nezodpovedá požiadavke presvedčivosti súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP), a to najmä v časti

odôvodnenia týkajúceho sa úsudku o premlčaní uplatnenej pohľadávky. Záver o premlčaní súd vyvodil z
prílohyč.1kzmluveopostúpenípohľadávokzodňa15.12.2011,podľaktorejužvtentodeňbolpočetdní
omeškania 1230, čo je viac ako 3 roky, a s poukazom na to - na podklade „novely zákona o spotrebiteľovi
účinnej od 1.6.2014“ - žalobu zamietol, lebo uplatnený nárok bol premlčaný už v čase 15.12.2011 a
žaloba bola podaná až 18.02.2014, čo je viac ako 5 rokov po úhrade poslednej splátky. Odvolací súd s
ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania takýto záver zatiaľ nepovažuje za správny a ani správne

odôvodnený.

8. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku navyše nevysporiadal s tým, kedy sa žalovaný
dostal do omeškania s platením žalobcom uplatnených splátok, a najmä nie s tým, či žalobca uplatnenú
pohľadávku nadobudol platným právnym úkonom postúpenia v nadväznosti na ustanovenie § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“ V tomto prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ splatnosť
úveru voči žalovanému nevyhlásil, a do spisu nebol doložený ani dôkaz o tom, či ho veriteľ ešte pred

postúpením pohľadávky žalobcovi vyzval na splatenie zvyšnej časti úveru.

9. S ohľadom na ustanovenie bodu 7.6.1 písm. a) VOP bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, no úver podľa doložených listín postúpila bez toho, aby vopred - v súlade s ustanovením
§ 92 ods. 8 zákona o bankách - žalovaného písomne vyzvala na zaplatenie, keďže bol nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, a
bez toho, aby bez súhlasu žalovaného postúpila svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku žalobcovi. Podľa obsahu spisu zo strany banky pred postúpením nedošlo ani k vyhláseniu
splatnosti celého dlhu, čo znamená, že banka mohla v danom čase postúpiť po predchádzajúcej výzve
len v tom čase nesplatenú časť dlhu. Na tom základe sa teda bolo v prvoinštančnom konaní potrebné

vysporiadať aj s tým, či žalobca je aktívne legitimovaný, teda či k postúpeniu pohľadávky nedošlo v
rozpore s ustanovením 92 ods. 8 zákona o bankách. Bolo potrebné vysporiadať sa s tým, či právny úkon
postúpenia nie je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
podľaktoréhoje(absolútne)neplatnýprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelomodporujezákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. S ohľadom na uvedené sa súd mal zaoberať tým, či žalobca, na ktorom spočíva dôkazné bremeno,
listinnými dôkazmi (ktoré mu pri postúpení banka bola povinná odovzdať) dostatočne preukázal, že
banka pred postúpením pohľadávky vyzvala žalovaného na zaplatenie niektorej časti peňažného
záväzku, v dôsledku čoho by bol s platením dlhu v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,

a či následne žalobcovi postúpila svoju pohľadávku zodpovedajúcu len tomuto peňažnému záväzku.
Ak totiž banka postúpila svoju pohľadávku žalobcovi bez splnenia zákonnej povinnosti písomnej výzvy
a vo výške nad rámec v tom čase dlžných súm, potom bolo potrebné súdom prvej inštancie zhodnotiť
súlad takéhoto právneho úkonu postúpenia pohľadávky so zákonom a urobiť záver o platnosti čineplatnosti takéhoto právneho úkonu (§ 39, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a to v nadväznosti
na ustanovenie § 17 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy o postúpení pohľadávky.

11. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého
rozsudku a ani na jeho zmenu, odvolací súd tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a
vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej

inštancie najskôr posúdi platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky žalobcovi a v prípade zistenia,
žetentoprávnyúkonjeabsolútneneplatný(§39Občianskehozákonníka),žalobenebudemôcťvyhovieť
z dôvodu, že na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca nemohol platne nadobudnúť
právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovaným, t.j. že nebol nositeľom práva a teda nebol
aktívne legitimovaný. V prípade opačného záveru (platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky) opätovne
posúdi uplatnenie práva žalobcu v rámci premlčacej doby z hľadiska ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a §

103 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a ak ustáli premlčanie práva žalobcu,
tento svoj záver nebude opierať o počet dní zrejmých zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale jasne
vyloží, že došlo k premlčaniu práva, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s platením dlhu, resp. jeho
jednotlivých splátok, a kedy veriteľ mohol svoje právo na súde vykonať po prvý raz. Svoje rozhodnutie
odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a prekúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V

novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania
odvolacieho. Odvolací súd v závere poznamenáva, že do konania vstúpil vedľajší účastník na strane
žalovaného - VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (bez uvedenia sídla), zastúpeného
JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, ktorému súd
prvej inštancie priznal aj trovy konania vynaložené na právne zastúpenie v sume 358,72 eura. Voči

vstupu vedľajšieho účastníka (podľa v tom čase platného procesného predpisu) však žalobca vzniesol
námietku neprípustnosti, o ktorej súd prvej inštancie nerozhodol, pričom vo veci samej mohol rozhodnúť
len za podmienky, že by o uvedenej námietke bolo právoplatne rozhodnuté. Súčasný procesný predpis,
Civilný sporový poriadok už však inštitút vedľajšieho účastníka neupravuje a v tomto smere neobsahuje
ani prechodné ustanovenie.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).